//lot 10

Nemusel som sa ani len na ňu dívať a cítil som mierne rozpaky, ktoré pramenili isto z obáv nasledujúceho diania. Ticho som si povzdychol a zmohol sa na povzbudivý úsmev. Pár krát som zavetril, zastrihal ušami a díval sa do diaľky, či nezmenili smer, či nás nezapočuli, no našťastie sme sa od nich vzdialili dostatočne ďaleko.
Bol som rád, že prikývnutím naznačila, že rozumie, no jej nepokojné pohyby chvostom začínali znervózňovať aj mňa. Zamračil som sa a venoval jej chvostu škaredý pohľad. "Máš pravdu.
Pokazíš to. Akonáhle si to takto krásne priznáš," povzdychol som si vytýkajúc jej znamenite vážnym hlasom. Nechcel som jej nejako nič vyčítať, ale cítil som sa ako pri výchove vlastných vĺčat a vo mne bublala mierna netrpezlivosť, ktorá však na povrch už nevyšla. Premeral som si len vlčicu skúmavým pohľadom. "A ak budeš dosť šikovná, keď bude srnča unavené, skoč mu po krku, prehryzni hlavnú tepnu. Jedna je aj na stehne, ale tou nohou by ťa mohlo škaredo odkopnúť," dodal som sa nosom ukázal smerom, odkiaľ sme sa odplazili.
Pprikrčil som sa obiehajúc jeden z pahorkov a skupinu kríkov, na to som sa za kríkmi capol na brucho a pomaly sa plazil. Snažil som sa narobiť čo najmenej hluku, preto som svedomito z cesty odstránil aj náhodnú suchú halúzku, ktorá sa mi priplietla pod laby. Na Lunu som ešte raz povzbudivo žmurkol. Až sa mi sliny zbiehali pri predstave úspešného lovu - a na rozdiel od bielej som si veril. Dôveruj si, adrenalín ti pomôže prekonať strach aj vlastné možnosti, pomyslel som si a dostal sa stále po vetre tesne pod vrchol menšieho kopčeka, ktorý nás oddeľoval od stáda.
Počkal som si, či je vlčica pri mne a potichu štekol. Samozrejme nás zvieratká počuli a ja som stihol Lunu tľapnúť len chvostom, preskočil som vrchol kopčeka a rozbehol sa smerom na stádo s vycerenými zubami. Až teraz som si všimol,že je tu aj dosť kameňov a bola fuška vyhýbať sa ešte aj nástrahám terénu. Zahnal som sa po najbližšej srne, ktorá chcela utekať s mladými a štekol krátko po Lune, nech ich obehne zľava, aby nezdrhli medzi stromy. Svaly sa mi napínali námahou a mal som aj čo robiť, aby som potlačoval kašeľ, ktorý sa už celkom dlho neprejavil. Stádo sa začalo rozdeľovať.

//lot 9

<- Nad kopci

Pripadal som si pri nej akosi príliš staro. Bola ako roztopašné vĺča a ja už som si nepamätal, či som býval tiež taký. Ani nie, život bol závislý na každom kroku a možnom úlovku,
hoc aj myši, nebol na to čas, usúdil som sa len sa letmo obzrel, či ma nasleduje. V labách som cítil, že mierne stúpame a dostali sme sa na rozľahlú pláň, ktorej terén tvorili prevažne malé kopce a vyvýšeniny. Sneh bol takmer roztopený, hoci poľadovica bola všade a pri bližšom prieskume pôdy som si povšimol vysokých tráv, ktoré však boli teraz zmrznuté. V letných mesiacoch to musí byť skvelé miesto na lov, zasnil som sa a miernym klusom sa rozbehol po vetre, pretože som zacítil neďaleko pach niečoho väčšieho, ako boli len zajace.
V diaľke sa mihlo srnča, na to dospelý srnec a tak to pokračovalo ďalej. Obozretne som sa prikčil a následne pricapil bruchom o zem. Chvíľu som vnímal chlad zmrznutej zeme, no napokon som na to nedbal a pokynul Lune hlavou, aby sa plazila za mnou. Preplazil som sa za menší krík a zavše nás kryl pahorok. Pred nami bolo menšie stádo zložené z mladých sŕn, pobadal som aj veľmi malé mláďa, no u toho bola starostlivá matka. Premýšľal som, ako ich donútiť k pohybu. Jednoducho som zavyl a kým sa im zvuk dostal do uší, zvedavo a znepokojene dvíhali hlavy od chabej pastvy v podobe zmrznutého, čosi kopýtkami vyhrabali. Nedali sa síce na zbesilý úprk, no niekoľkí z nich popošli ďalej a moje oči sa zastavili na mladom srncovi, ktorý kríval. Mal poranenú nohu, čo mohlo hrať do karát. Obzrel som sa a našiel Lunine sivé oči, ktoré značili jej mágiu. Dúfal som, že myšlienky naozaj počuje. Tamten krívajúci. Bude silný, lebo je mladý, no oňho sa stádo nebude toľko starať ako o menšie srny, dokončil som sled myšlienok a uvažoval, či ho vôbec skolíme, keďže sa mi predtým vlčica priznala, že nemá skúsenosť s lovom.
Krátkym pohľadom a kývnutím som jej pokynul a odplazil sa trochu ďalej udržujúc smer, aby nás po tom silnom vetre zvery neucítili. "Nikdy nedrž nohu vysokej, kým je živá. Krátko poraň a okamžite musíš uskočiť. Treba ich trochu štvať a vybraného jedinca oddeliť od stáda, poraniť ako sa dá, zastrašovať... Pomôžem nám aj mágiou, keby bolo treba," venoval som jej veľavýznamný pohľad, či mi rozumie a trpezlivo načúval okoliu, či sa stádo nejak nepresúva, či sme tu sami.