Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tundra stála neďaleko vĺčaťa, no pohľadom na neho narážala len letmo. Sledovala okolie, aby zistila, či je vĺča skutočne samo - možno len niekam odbehlo a nič sa vlastne nedeje. Tundra netušila, prečo sa vlastne vôbec zaujíma, no popravde čokoľvek bolo lepšie ako sa motať kdesi vo svojej vlastnej hlave, ktorá k nej nebola v tomto momente práve najlepšia. A tak sa starala do vecí, do ktorých by sa normálne možno nestarala, no teraz jej to zase ani tak moc nevadilo. ,,Oh, okay.." zamračila sa a svoje červené oči preniesla už úplne na vĺča, ktoré len potvrdilo jej domnienky. ,,Tak to si trochu viac stratený ako som čakala," povzdychla si a z úst jej vypadol jemný smiech, ktorý bol však viac smutný. Do čoho sa to dostala tentokrát? A úplne dobrovoľne? Urgh! ,,Tak to ti asi veľmi nepomôžem. Ja taktiež veľmi neviem kde som," žmurkla na neho s úsmevom, no zdalo sa, že vĺča nepotrebovalo až také veľké povzbudenie. Tundra by prisahala, že sa zdal byť vo svojej situácii pomerne okay, možno sa takéto veci v ich rodine stávali častejšie. Chudák. Vlčicu pichlo pri srdci, možno však len projektovala.
,,Nemyslíš si teda, že pre teba prídu?" začala sa znovu obzerať. Pre istotu, ak by náhodou predsa len nad ním nedržali ochrannú labu. Ak by som mala šteňa ja-

Her heart was hammering on her chest, while Tundra was feeling like her lungs are failing her. She was bolting though some unknown forest like any other time. Tundra never really spent time in one place, so the fact she didn't know the place she was in did not matter to her. What mattered was the fact, that she heard voices behind her back and she definitelly did not wanted to do that. Change of location was needed, right on time. What Tundra wasn't much sure about was why she was reacting so panicky. She was usually very calm and gathered, guarded even a interactions normally did not bother her. Much, at least. Breathing deep and long did not seem to work right know and she felt almost on the verge of panic. After those damned pirates that pinned her down to sand, she was not her usual self and she hated it so much. So much change in such a short amount of time, she was just not used to it. Most of the time in her life (after her father's death) she was in control of whatever was happening around her. Most of the time she just removed herself of whatever was making her uncomfortable and that was it. But now? Nothing was ever so simple as it used to be, Tundra did not like the change that happened in spite of her decision.

August 4
Uši jej klesli k zátylku, keď si prehliadala to majestátne zviera, ktoré sa páslo na malej čistinke medzi stromami. Nie žeby jej to vadilo, skôr závidela ako jednoduché mali jelene dostať sa k potrave. Ak by sa aj ona dokázala napásť trávy, razom by bolo niečo aspoň o trochu jednoduchšie, bohužiaľ ona ale musela žrať mäso, samozrejme. Nespokojne si v duchu zavrčala a otočila sa, aby si mohla nájsť niečo vhodnejšie pre svoju situáciu. Vo chvíľach ako boli tieto si tak trochu prijala mať svoju vlastnú skupinu, kedy by sa mohli do lovu ponoriť všetci spoločne. To by ale musela prijať, že bolo treba veriť cudzincom a na to sa popravde ešte tak úplne necítila. Veci sa síce v jej živote menili, no bolo potrebné uvedomiť si svoje hranice a nebolo úplne vhodné meniť všetko tak úplne naraz. Nechať si niečo aj na druhý deň bola rozhodne cesta tiež.

August 3
Akonáhle sa jej do uší dostal zvuk pohybu za kríkmi, spozornela. Jej prvá reakcia, ktorú si ani neuvedomila bolo naježenie srsti na chrbtici - veľmi dobre si uvedomovala, že sa môže jednať ako o korisť, tak aj o nepriateľa. A pokiaľ nebude vedieť viac, bolo by veľmi hlúpe zbytočne sa vystavovať akémukoľvek nebezpečenstvu. Prikrčila sa, ticho sa približujúc ku kríkom spoza ktorých by snáď mohla nakuknúť akú to má spoločnosť. Nevedela čo očakávala, samozrejme. Tundra nebola zrovna vlkom, ktorý by očakávala, že sa na ňu budú pozerať dobré veci spoza ďalšieho roku. Preto si spokojne vydýchla, keď si uvedomila, že za rastlinami sa nachádzala len obyčajný jeleň. Čo bolo asi jedno, aj napriek tomu, že bol nádherný, pre samotnú Tundru bol príliš veľký aby ho mohla uloviť. Mohla sa ale pozerať, samozrejme. To jej ale žalúdok nenaplní.

August 2
Ticho sledovala ako sa po oblohe posúvajú hviezdy a ona stále zostáva nerozhodnutá čo ďalej. V poslednom čase príliš premýšľala a možno by jej pomohlo aby sa prestala trápiť nad vecami, ktoré nedokáže ovplyvniť. Tundra však nebola príliš dobrá v emočnej regulácii, tak miesto toho aby zase pokračovala vo vlastnom grilovaní sa, rozhodla sa ísť si uloviť niečo popod zub. Nevedela ešte čo, ale bolo jej jasné, že čo ona sama dokázala uloviť rozhodne nebude niečo veľké. Možno nejaká veverička, alebo zajac, alebo vlastne čokoľvek čo si bude vyžadovať jej plnú pozornosť bez toho aby nemusela premýšľať nad niečím iným. Les bol tichý, nie však mŕtvo tichý, čo bolo fajn, Tundra mala aspoň dobrú predstavu, že sa jej na niečo podarí naraziť a najlepšie čo najskôr, čo by bolo rozhodne viac ako len fajn.

August 1
Nájsť miesto kde by chcela zostať bolo omnoho ťažšie než si najskôr myslela. Na každom mieste kde sa zatiaľ ocitla sa jej niečo nepozdávalo alebo sa jej priamo nepáčilo. Uvedomovala si, že problém bol asi v nej - teda asi určite. Bola hrozne vyberavá, no jeden nemohol byť príliš vyberavý, najmä ak sa jedná o miesto na ktorom chcete prežiť zvyšok svojho života. Alebo sa možno desila samotného faktu, že zostane pripútaná na jednom mieste a to sa jej nepáčilo. Takto si dávala dôvod postupovať ďalej bez toho aby si musela priznať skutočnú pravdu, ktorá bola tak trochu ťažké prijať. Minimálne teda pre Tundru, ktorá strávila prvú polovicu svojho života tým, že dúfala, že sa jej podarí odísť zo svojho domova a druhú polovicu skutočným cestovaním kam ju nohy zaviedli. Alebo o tom všetkom len príliš premýšľala, čo bolo taktiež dosť pravdepodobné.

Ranský les cez Márylouku >
Tundra mohla počuť zvuk mora takmer okamžite ako sa dostala z lesa. Hviezdy boli stále vysoko nad jej hlavou a vlčica bola rada, že nemala pod labami piesok ale trávu. Pohľadom sa držala skôr na stranu kde sa nachádzali lesy, než na rozsiahle more so slanou vodou a nepríjemnými spomienkami. Toto miesto sa jej nepáčilo, to jej bolo jasné už z prvého pohľadu. Možno by sa mohla pozrieť skôr viacej do vnútrozemia? Skôr ako sa však vyberie smerom, ktorým si myslela, v diaľke sa jej zazdalo, že nie je sama.
Prekvapene zastala a strnulo pozerala na vĺčatko, ktoré si to ťapkalo po tráve. Nebola si úplne istá, či chce mať ďalšiu konverzáciu s niekým novým, najmä teda preto, že vĺča znamenalo aj prítomnosť jeho rodičov. Teda.. väčšinou. Počas tých niekoľko desiatkach sekúnd čo ho sledovala, sa ale nezdalo, že by bol s niekým. Pripadala si ako creep, keď sa k nemu rozkráčala so sklonenou hlavou. ,,Stratil si sa?"

Delta cez Mahtae juh >
Akonáhle sa jej vzdialenosť od pláže zväčšovala, cítila sa omnoho lepšie. Ona sama veľmi rada hovorila, že svoje emócie nevnímala ani ich neriešila, no práve v situáciách ako boli tieto bolo takmer až bolestne jasné, že klame sama sebe. Les, ktorý sa jej rozprestieral nad hlavou bol príjemný, síce v noci nebolo také veľké teplo ako cez deň, no aj tak sa jej tu páčilo. Nie dostatočne však na to aby tu zostala dlhšie ako musela. Prechádzala od rieky smerom viac na sever, nie úplne na miesto kde sa stretla so svojimi súrodencami, no to ani nechcela. Keď už teraz vedela, že tu bude zostávať, asi bolo na čase aby sa porozhliadla a našla si miesto kde by mohla zostať dlhšie ako len na jednu noc. To u Tundri nebolo niečo čo by sa stávalo často. Ale svet sa mení a s tým aj to ako jeden naň reaguje, nie?
> Prímorské pláne cez Márylouku

Tundra sa takmer nespoznávala, už dlho ju jej vlastné emócie takto neodrovnali ako teraz. Nevedela čo so sebou, mala rozhádzané myšlienky a cítila sa akoby sa v jej vnútri nachádzal nejaký uragán. Nedokázala si momentálne nijako pomôcť, nemala ani len najmenšiu predstavu ako regulovať svoje vlastné emócie - vždy sa jej slušne darilo ich vopchať kdesi kde sa na ne nemusela pozerať. Posledné mesiace ale boli katastrofa, čistá katastrofa a Tundra si potrebovala oddýchnuť. Najradšej by vybrala mozog z hlavy a nechala ho položený kdesi na kameni aby sa vyvetral. To jej znelo ako najlepší nápad. Keďže to ale v zdraví nešlo, jediné čo jej zostávalo bolo, aby sa pohla ďalej. Možno zmena scenérie bude na ňu pôsobiť blahodarne, aj keď o tom Tundra viac ako len pochybovala. S prekrútením očí sa prinútila na laby a kúsok smerom odkiaľ prišla.
> Ranský les cez Mahtae juh

Mušličková pláž >
Tundra sa cítila omnoho lepšie, keď sa naokolo nej zmenila scenéria. Dýchalo sa jej o niečo lepšie, akonáhle mala pod nosom slanú vodu a piesočná pláž sa zmenila na väčšie kamene. Vlčica sa ani neotáčala smerom, ktorým prišla. Nechcela vedieť čo sa tam deje a ani ako ďalej postupovala Zlompackova akcia. Bola rada, že ju nakoniec nechal ísť bez ďalších väčších problémov a uvedomovala si, že by bol asi najlepší čas aby zase zmizla. Kedy nie ak teraz? Potrebovala po sebe zamiesť posledné stopy aby nenechala vlka ju znovu vyčuchať, ak by náhodou zmenil názor. Ale popravde? Vôbec, ale že vôbec, sa jej nechcelo. Odkedy zistila, že jej sestra je ešte stále nažive, už sa jej zase až tak veľmi utekať nechcela. Doteraz nič nemala, preto bolo omnoho jednoduchšie sa len tak zodvihnúť a posunúť sa ďalej. Teraz ale, keď ju už k zemi niečo skutočne držalo, mala dojem, že bolo omnoho jednoduchšie zaťať zuby a prijať čo sa jej dialo. Zatiaľ čo bola skutočne rada, že má sestru znovu metaforicky po boku, veľmi rýchlo si začala uvedomovať, že sa jej život od základov zmení. Zase.
Tundra by klamala, ak by povedala, že sa jej v tomto momente netlačili slzy do očí.

F3: V3 - 2. Napiš závěr celé scény. (Použij slova spojená s koncem – např. popel, dým, ticho.)

Ako bolo spomenuté, Tundru odpoveď nezaujímala. Masaker z ktorého odchádzali sa stal a už sa neodstane, vlčici bolo z toho zle. Veľmi jej to pripomínalo udalosti z jej mladosti ku ktorým sa najradšej nechcela vracať ani len v spomienkach, nie ešte aj v realite. Hlboko sa nadýchla a jednoducho sa oddelila od skupiny, Zlompackovi už na nej nezáležalo. Piráti sa so smiechom presúval Boh vie kam a ona kráčala tak dlho opačným smerom až pokým ju nezahalilo úplné ticho. Teda minimálne ticho, ktoré neobsahovalo vlčie hlasy, keďže plážový les naokolo nej bol plný života. Vzduch bol čistý, Tundra vo svojom nose nemohla cítiť pach spotených vlkov, čo jej celkom vyhovovalo. Potrebovala sa upokojiť a zabaliť udalosti posledného dňa do akejsi obálky, aby ju mohla vo svojom mozgu spáliť na popol. Blergh. Tundra sa veľmi rada vzdávala svojich spomienok, niekedy si ani nebola istá na čo všetko si spomína. To ale bolo jedno, samozrejme. Konečne bola znovu voľná a nikto sa po nej nesápal ani jej nerozkazoval. Teraz bude potrebovať minimálne týždeň bez akéhokoľvek vlka, aby si dobila svoje vlastné sociálne baterky. Už si len nájsť nejaké miesto kde sa bude môcť skryť a nevidieť svetlo sveta.
> Delta

F3: V3 - 1. Zeptej se, zda byl poklad vůbec někdy skutečný – nebo jestli to byla celou dobu past. (Vlož do postu 5 slov, která by mohla být pirátským heslem.)

Tundra si nebola úplne istá čo sa okolo nej stalo, všetci sa bili ako o život a po bitke bolo takmer okamžite ako začala. Ak by vlčica počkala ešte o niekoľko sekúnd dlhšie, možno by ani nebolo treba aby sa ona sama do boja zapájala. Jej zmätenosť sa jej tentoraz dala čítať z tváre viac ako len jednoducho, keďže sa ani nepokúšala výraz nejako zakrývať. Čo to malo do papagája znamenať? ,,Toto má byť vtip alebo čo?" zavrčala si popod nos, no dostatočne hlasno aby ju Zlompacka počul. Teraz keď vedela akú deštruktívnu silu má jeho skupina, obracal sa jej žalúdok ešte o niečo viac. A rovnako si aj uvedomovala, že jej kroky musia byť o dosť viac ostražité. Takto by mohla skončiť ako koža na sťažni omnoho jednoduchšie ako si na začiatku myslela. ,,Toľko sme sa ohľadne ich triasli a toto je všetko?" preťala vlka pohľadom. Nemala rada ak niekto predvádzal svoju silu len preto, že mohol. A z tohto jej bolo šoufl. Snažila sa nepozerať na mŕtvych vlkov natiahnutých neďaleko nej. ,,Bolo toto všetko len kvôli tomu aby sme sa ich zbavili? A čo o tom zlate a poklade? pýtala sa ďalej, tak trochu dúfajúc, že odpoveď nedostane. Niekedy bolo skutočne lepšie nevedieť a mať hlavu strčenú v piesku. Asi jej nezostávalo nič iné ako len myknúť ramenami a prekrútiť očami. Nebol to jej boj, to si stále opakovala a dúfala, že tomu čoskoro uverí. Najmä potom, čo krížik na mape asi skutočne nič neznamenal.

F3: V2 - 2. Vrhni se do boje! (Vlož do postu tři detaily, které by naznačily vnitřní konflikt – třeba pohyb uší, zatažené drápy, neklid v břiše…)

K bitke sa to strhlo omnoho skôr ako Tundra čakala, čo ju hrozne prekvapilo. Na sekundu dokonca uverila, že Zlompacka len nebľafoval a skutočne má cudzincov obkľúčených a výhra je jeho. Čo by bolo viac ako len smutné, samozrejme. Najmä preto, že vlčica nechcela aby sa Zlompackovi čokoľvek vydarilo. A cudzinci vyzerali tak trochu milo. Tundra sa držala vzadu, možno o niečo dlhšie ako bolo vhodné. Nehodila sa na prvého vlka, ktorý sa pred ňou ukázal, akoby čakala nejakú vyššiu moc, ktorá by jej pomohla sa rozhodnúť. Stále sa cítila, že toto nebol ani zďaleka jej boj a nemala tu čo robiť. Nakoniec jej to ale nedalo, skočila na prvého vlka, ktorý sa k nej pohol, no snažila sa nepoužívať zuby. Minimálne teda do momentu kedy sa k nej samotnej neblížila rozďavená tlama jedného z vlkov. Tundra sa uhla, snažiac sa držať si dostatočný odstup, aby to vyzeralo, že bojuje, no nejako extra nezasahovala do diania sa naokolo nej. Zuby mala síce na výstrahu vycerené, no to bolo asi tak všetko. V pohľade jej nehrala nenávisť ako u ostatných a jediné čo chcela bolo, aby to všetko už skončilo. Raz či dvakrát sa jej podarilo zahryznúť niekomu do ramena a ona sama skončila na zemi, kdesi pod kríkmi.

F3: V2 - 1. Přidej se na Zlompackovu stranu. (Použij přímou řeč tří postav: Zlompacky, cizího vlka, sebe.)

Keď započula hlas, ktorý vôbec nechcela počuť, prekrútila očami. Teatrálne povzdychnutie, ktoré jej takmer vybehlo z úst zachytila takmer v posledný moment. To by sa jej len ťažko vysvetľovalo, len čo je pravda. Ešte stále mala totižto dvere otvorené do oboch strán, zradiť aj jednu aj druhú stranu bolo viac ako len jednoduché. ,,Ste obkľúčení, nezostáva vám nič iné ako sa len vzdať," zahromžil Zlompacka hrdo, akoby si bol istý, že sa jemu samotnému nemôže nič stať. Tundre bolo z neho zle, z predstavy že si o sebe pirát myslí, že je nezničiteľný. V jeho pohľade mu patril celý svet, no každému bolo jasné, že len blafuje. ,,No to isto, dobre vieme, že nie ste bližšie k cieľu ako ste boli predtým," ozval sa na to neznámy vlk s odporom na tvári. Nech už bol ich vzťah v minulosti akýkoľvek, v tomto momente bolo viac ako len jasné, že by najradšej Zlompacku utopil v kalíšku vody. Tundra sa nečudovala. ,,Chcú ti ukradnúť mapu," pridala sa Tundra, aj keď jej adícia do konverzácie nebola tak úplne žiadaná. Teda.. žiadaná bola, no neaktuálna. Asi bolo všetkým jasné prečo sem cudzinci prišli. Vlčica sa ešte stále tvárila, že pracuje so Zlompackom, no snažila sa cudzincom pohľadom naznačiť, že je tak trochu na ich strane.

F3: V1 - 2. Zkus zjistit, co přesně chtějí. (Použij v přímé řeči: „Nikomu to neříkej.“)

Tak trochu sa mohlo zdať, že všetci v ich malej skupinke boli na rovnakej lodi. Minimálne teda metaforicky, samozrejme. Tundra síce ešte stále nebola úplne rozhodnutá, čo chce robiť, no aj miesto toho vedela, že chce pokaziť plány tak veľa vlkom ako by sa len mohlo dať. Bola veľmi dobrá v tom, aby nedávala na svojej tvári nič znať, alebo si to minimálne myslela. ,,Nikomu to nehovor, ale zdá sa, že Zlompacka je tak trochu zúfalý," povedala spokojne s nadvihnutým obočím a myknutím pliec. To čo povedala bola pravda, samozrejme. Tundra nemala rada klamstvá, ale rozprávať polovičné pravdy jej vôbec nevadilo. Možno keď by prišlo k tomu najhoršiemu boju o mapu, Tundre sa podarí o niečo jednoduchšie dostať kdesi mimo akcie a mimo pláže. ,,Vôbec si s tým nevie poradiť a ja mu teda nejako extra pomáhať neplánujem," nechala sa počuť, pomerne hrdo, akoby si za to zaslúžila odznáčik priamo pripnutý na srsť. Veľmi sa snažila nepôsobiť ako ,,pick me", no v niektorých okamihoch to bolo ťažšie ako si myslela. Myseľ sa jej už vrhala k nápadom ako by mohla Zlompackovi nejako uškodiť, no nebolo to by ono ak by všetko išlo len tak, bez problémov.