Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Osud 2

Siberia sa pohla dopredu, no na ľad sa úplne nenaháňala. Vietor ktorú úpel takmer vyčistil jeho povrch od snehu, čo Siberii moc nepridávalo na nadšení. Vedela ako dokáže byť ľad v zime nebezpečný, aj keď by si jeden mohol myslieť, že po tak dlhom mraze sa nebolo čoho báť. Ako už ale Mordecai mohol vedieť, Siberia nepatrila k úplne najodvážnejším vlkom pod slnkom, najmä teraz, keď už zima nebolela tak veľmi ako pred pár dňami. Dávala si pozor kam kládla laby a snažila sa držať nie úplne blízko vlka s ktorým momentálne zdieľala, či už si to hnedý vlk vyložil tak, že sa od neho držala ďalej alebo nie, to Siberia netušila. Ak sa budú držať od seba, všetko by mohlo byť okay, aj keby ľad trochu pracoval.
Laby sa jej však šmýkali do všetkých strán a jej pochodovanie ľadom nebolo úplne grandiózne. Klamala by, ak by povedala, že sa nejako snažila pôsobiť lepšie ako bola, no to bol len detail. Netrvalo príliš dlho kým za Mordecaiom celkom výrazne zaostala, nepochybovala o tom, že sa ničoho nebál - určite v mene svojho Boha, alebo také niečo. ,,Som celkom prekvapená, že tu sme sami," podotkla počas toho ako sa rozhliadala. ,,Povedala by som, že vôňa jedla by pritiahla aj niekoho ďalšieho."

Osud 1

Húština >

Slnko nad ich hlavami síce svietilo tak veľmi ako mu možnosti dovolili, vietor im však hnal sneh priamo do ňufákov, a Siberia si v duchu ticho nadávala, snažiac sa nedať na sebe znať svoje rozpoloženie. Mordecai síce vyzeral akoby mu nič nevadilo, Siberiu o tom presviedčal aj svojimi slovami, nad ktorými vlčica len prikývla. Viac menej. ,,Tvoja oddanosť tvojim Bohom je fakt niečo," vydýchla s uznaním. Až v tomto okamihu sa zamyslela nad faktom, aké by to asi bolo keby aj ona tak verila Životu. Predstava to bola zvláštna a popravde? Nevedela si to nejako reálne predstaviť.
Hnedá vlk však pritiahol jej pozornosť k prítomnosti a realite. Laby sa jej zabárali do snehu a vietor jej stále tlačil vločky do tváre, pohľad jej aj napriek tomu padol na.. jedlo? Vyzeralo to ako jedlo a to úplne stačilo Siberiinmu žalúdku aby sa pekne nahlas ozval o pozornosť. ,,Oh. Áno prosím!" zalapala po dychu s nadšením. ,,Nezdá sa, že by si ju niekto nárokoval, tak bude naša," zakmitala chvostom s pohľadom na Mordecaia a nejako extra neprimýšľala nad tým, že by mal byť nejaký problém sa k jedlu dostať. Nakoniec, ak jeden veľmi chcel, dokázal by urobiť všetko nie? Možno sa Mordecaiový Bohovia usmejú dnes na nich spoločne s všetko bude v poriadku aj napriek vysokému snehu. Siberia sa začala pohybovať v snehu smerom k budúcemu jedlu.

Mordecai presne opísal jej starosti. Presne toto sa jej nepáčilo na prijímaní pomoci od niekoho cudzieho - tá nevedomosť kedy môže prísť žiadosť a zlý pocit v žalúdku ak sa jej to náhodou vtedy nebude hodiť. Nakoniec len pritakala jeho slovám, no popravde z nich nebolo vôbec nadšená. ,,Jasné, chápem," odpovedala mu. Ak jeden tak všetci? Zaujímavý koncept, ktorý bol však mladej vlčici tak trochu cudzí. Ani jeden z nich sa nebude cítiť urazení? Siberia vedela, že ona by sa cítila blbo na ich mieste, ak by sa niekomu nedostalo pozornosti aj keby vedela, že nemusí. Nuž, každý vlk bol iní a v tom bola krása sveta, nie?
Akonáhle hnedý vlk vyslovil, že sa pohnú ďalej, Siberia bola snáď na nohách ešte skôr ako on. Fakt, že sa bude musieť predierať húštinou zase von a konáre ju budú ťahať za srsť. ,,Tak to už od cieľa podľa mňa nie sme ďaleko," uškrnula sa na neho, no to budú vedieť až v okamihu keď sa im podarí dostať von a budú sa môcť nad napadnutým snehom poriadne rozhliadnuť. ,,Ty sa budeš vedieť vrátiť domov v pohode?"
> Medvedie

Siberia worried how her little siblings were doing and longed to spend more time with them. As she padded through high snow that almost reached above her elbows trying to get to her forest. She was not sure how she managed to find it in the end - but knew it was Blueberry forest almost sa soon as her eyes layed on it. Relief washed over her body as a flood and for some time, she almost did not felt cold at all. As far as her happines went, she was already at home, sleeping in their warm den with her little siblings, listening to whatever they wanted her to hear. This sounded as a good idea for her.
With every step she was closer and closer - only if she could run any faster! But they all say that patience is a virtue. Bitter, but soon to be sweet, i and when, Siberia finally gets what she really want. Now, only thing she could really do was to not stop putting one leg in front of the other and move right in front of her nose. For a second she wished there was someone with her, but it seems she met all the wolves she could so far. And they were all really nice! Siberia was still happy about these encounters, in the end, working on your own network was the most she could do right now, no?

Siberia sa na neho usmievala. ,,To je od teba veľmi šľachetné. To robím rada aj ja. Ale na druhú stranu nemám vôbec rada ak nemôžem niekomu jeho pomoc odplatiť," povedala. Tento postoj bol asi celkom dvojsečná zbraň a na prvý pohľad nedával zmysel. Siberia držala sama seba k o dosť väčšiemu štandardu ako ostatných. Tá kde by na seba samú bola nahnevaná, že by mohla urobiť viac, ak by bola na druhom konci bola by viac ako nadšená ak by sa jej dostalo. ,,Hej, keď bude vonku slnko, snáď sa pôjde lepšie. Verím, že som už blízko," spokojne si vydýchla, pozerajúc ako sa tmavá obloha plná snehu začína pomaly meniť na červenú pri východe slnka.
,,A kolo ich máte? A nerobí im to problém, že ich uctievate viac naraz?" pýtala sa ho so záujmom, zatiaľ čo sa snažila zabiť čas do okamihu kedy sa bude môcť pobrať ďalším nie žeby chcela od vlka utiecť, no ťahalo ju to domov. Chcela vidieť ako jej súrodenci podrástli a ako sa vlastne majú. Chýbali jej. ,,Určite áno! Ak by si bol niekedy blízko, budem rada ak by si ma prišiel pozrieť," nechala sa počuť. ,,A povieš mi ako sa ti páčil Život a aj Smrť."

Vlčica mykla ramenami nad jeho poznámkou. Popravde sa nad tým zamýšľala už aj ona, no všetko dávalo omnoho väčší zmysel, keď sa jeden k Životu už dostal. Jeho hora vôbec nebola bez života - práv naopak, bolo to tam nádherné. Tak nádherné, že jeden odtiaľ ani nechcel odísť a Siberii sa dokonca zdalo, že tam čas prebiehal akosi inak. To si však nechala pre seba, asi nebolo úplne najjednoduchšie priznať si, že urobila ďalšiu chybu, alebo skôr blbosť. Nechcela pred týmto milý vlkom pôsobiť ako ešte väčšia hlupaňa, ako už bola. ,,Tak som rada aj ja tebe pomohla, niečo za niečo," uškrnula sa na neho a jej chvost zabubnoval spokojne o zem. Pohľad sa jej pobral k oblohe. Síce sa nachádzala v príjemnej spoločnsoti, no aj tak bola nedočkavá dostať sa domov. Nad ich hlavami však stále bola noc a vonku svišťal vietor. Ešte musela chvíľu počkať. ,,Hm, možno by to stálo za skúšku, ale popravde..." stiahla uši k hlave, akoby sa za svoje ďalšie slová tak trochu hanbila. ,,To jej meno, je také- Desivé," pozrel na hnedého vlka. ,,Ale keď ten váš je zase s Krvou. Tak je to asi okay."

Január | 4 | Arsen
Siberia sa snažila úplne nepôsobiť ako mama a zdržala sa otázky, či si na seba dával pozor. Evidentne tu Arsen ešte stále bol a teda by jeden mohol predpokladať, že tomu tak bolo. Aj keď jej žalúdok zamrel pri predstave malého vĺčaťa len niekoľko metrov od hranice, ktorá ho mohla deliť od temnoty prepadliny. ,,Čo zaujímavé si ešte také videl?" pýtala sa ho so záujmom, lebo bol na tom o dosť lepšie ako ona v jeho veku.
Pri jeho poznámke o Keziach si Siberia so smiechom odfrkla, snažiac sa ho zjesť skôr ako sa dostane na povrch sa Arsen ho bude počuť. Otázka či sa jej to podarilo bola tak trochu pasé, no musela si zachovať akúsi tvár. ,,Arseen," pokárala ho, dávajúc pozor na tón hlasu, aby nebol znova úplne plný úsmevu. Mal ale pravdu, Keziah skutočne tak trochu vyzerala ako holub. Alebo nejaké iné zviera, ktoré malo krídla čierne a rovno aj červené. ,,Ale nemyslím si, že som ešte stretla niekoho kto by to dokázal," ,,Ale nakoniec ťažko povedať čoho všetkého je Život schopný.. Príde mi, že je schopný všetkého," uškrnula sa na brata avšak sa razom zamyslela. ,,Možno by som mala ísť za ním aby ti dal červený nos?" šťuchla mu labou do ramena a poklusom sa vydala k prepadline len aby zastala niekoľko metrov od previsu.

Siberia pozorne počúvala čo jej vlk hovorila a snažila sa zapamätať čo najviac. Aby keď tak dokázala povedať doma niečo viac o nových veciach, ktoré sa okolo nich dejú. Ak by sa niekde v blízkosti nachádzali asi by bolo najlepšie ak by o tom všetci vedeli. Pre istotu. Siberia si však aj rovnako všimla, že sa vlk vyhol priamej odpovedi na jej otázku a ona sa rozhodla, že sa radšej nebude pýtať znovu. ,,Ak sa dostaneš k pláží a následne pôjdeš celý čas aby si mal vodu po pravom rameni, tak sa dostaneš k čiernej pláži," začala vysvetľovať, snažiac sa spomenúť kadiaľ presne vtedy šla. Ale ak sa bude Mordecai držať mora, rozhodne sa nestratí. ,,Potom prejdeš cez hory čo budeš mať za chrbtom a nájdeš sa na púšti. A tam ho kdesi musíš nájsť," usmiala sa na neho, mala dojem, že mu podala celkom dobré informácie a že sa mal vlk od čoho odraziť ak chcel dať šancu aj Bohovi, ktorý patril niekomu inému.
Akonáhle sa spýtal na Smrť, Siberia prikývla. ,,Tá je niekde v lesoch na úplnom severe, tam som ale nebola a viac detailov nemám," zamračila sa. ,,Premýšľaš, že by si za nimi šiel? Dať im tiež šancu?"

1. Sarumen
2. Mýtina (Sarumen)
3. Vresovisko
4. Osamelý strom
5. Dusot
6. Tmavé smrčiny

Vlčica sa v rýchlosti zahľadela Mordecaiovi do očí, aby v ich dokázala vyčítať o akú mágiu sa u neho jedná. Jej sklamanie, keď nevidela ani jednu zo štyroch základných farieb veľmi rýchlo vystriedalo prekvapenie a následne údiv. V rýchlosti si nebola úplne istá či jej mamka niečo vravela o iných mágiách ako boli mágie elementov. Možno aj hovorila - Siberia sa ale tak veľmi fixovala na Život a čo by jej mohol ponúknuť, že všetky ďalšie slová, ktoré od matky na cestu dostala sa kdesi stratili v medzipriestore. ,,Myslela som si, že naši dvaja bohovia sú jediní, ktorí niečo také dokážu," zamyslela sa nahlas, veľmi rýchlo si uvedomujúc svoju vlastnú chybu. ,,Ale- Asi by som nemala byť prekvapená. Ak to dokáže niekto tu, prečo aj niekde inde," mykla ramenami, prijímajúc slová, ktoré jej vlk hovoril ako priame fakty, ktoré si len dopĺňala do svojej skladačky. ,,Ako to funguje?" jemne naklonila hlavu na stranu snažiac sa lepšie pochopiť. Niekde v hĺbke duše ju ťahala otázka, či by to mohlo pomôcť aj jej? ,,Aký rituál?"
Mordecai k nej rozprával tak milo, že sa Siberia neušetrila radostného kmitania chvostom. Cítila sa takmer ako cenná časť spoločnosti, aj keď s ňou hnedý vlk dosť jasne manipuloval. ,,Asi nechcel? Myslím," na čele sa jej objavila vráska. ,,Ale som si istá, že to nebolo zo zlomyseľnosti. Ja verím, že vie čo robí," jej hlas znel odhodlane v jej vyhlásení, no na ďalšie otázky hnedého vlka nedokázala odpovedať. ,,Také veľké znalosti o ňom nemám. Ale viem ti povedať kde je, ak by si sa chcel ísť za ním pozrieť?"

Január | 3 | Arsen
Siberia sa pomaly presúvala lesom a dávala pozor aby ju brat skutočne nasledoval. Posledná vec, ktorú skutočne chcela bolo aby sa jej brat stratil a ona dostala od mamky a tatka vyhubované. A ešte aby ho potom musela aj hľadať a strachovať sa. Bratove slová ju ale zaskočili, na čo nadvihla obočie. ,,Takže o nej už vieš?" povedala mu s hraným smútkom v hlase, no rozhodne tento malý problém nebol nič čo by im malo pokaziť ich spoločný deň! ,,Je to ale, že fakt veľká diera," uškrnula sa na neho na čo následne pokračovala vo svojej chôdzi, ešte mali pred sebou celkom peknú štreku. Brat sa ale zaujímal o skutočnosť, či drak existuje. Až na to, že si ho Siberia v tomto momente vymyslela, nevedela povedať, či dolu skutočne niečo žije alebo nie. Vlčica si bola takmer istá, že niečo tam skutočne bolo, ale čo? Čo by dokázalo prežiť na takom mieste?
,,No samozrejme, že áno," nechala sa počuť, no to by nebola Siberia ak by tento moment nevyužila aj na akúsi výchovnú poviedku. Nebolo to predsa tak, že sa vĺčatám hovorili strašidelné historky aby počúvali čo im dospelý hovoria a aby zbytočne neriskovali? ,,A to je presne dôvod prečooo-" Siberia pretiahla svoju otázku aby naznačila Arsenovi, že očakáva aby ju doplnil, Venovala mu úsmev spoločne s úkosom. ,,Prečo sa nepribližujeme k okraju," doplnila, ak sa Arsen nemal k odpovedi. Ak povedal presne to čo chcela, nepovedala nič. Kdesi v diaľke medzi stromami už pomaly mohli vidieť prvé kamene patriace k ryhe v zemi.

Vlk ju napomenul, na čo sa na neho prekvapene pozrela , aj keď hlavu stále držala na svojich labách. Popravde to nečakala, svoje vlastné myšlienky len veľmi zriedka a preto sa necítila príliš komfortne ak o nej niekto takto rozprával. Ak by mohla stiahla by uši ešte viac k lebke - miesto toho sa len kyslo zasmiala a mykla ramenom. ,,Do-dobre," popotiahla nosom, ako ju na ňom niečo zaškrabkalo a v prekvapení sa narovnala. Takmer až vyskočila na laby, len aby si uvedomila, že si môže akurát tak zamotať srsť do vetvišiek kríkov. V očiach sa jej objavili iskričky. ,,A ty to dokážeš! Povedz kedy si sa naučil, že to dokážeš a ako si to objavil?" chcela vedieť všetko čo bolo o mágiách možné. A hlavne ako sa k nim dostať. ,,No ja som to myslela skôr tak, že keď budem vedieť tie bylinky tak si ich budem vedieť nechať priamo vyrásť. Nie je to múdre? Vieš koľko času by to vlkom ušetrilo? A liečiteľom? Keby nemuseli behať po lesoch a hľadať všetko možné?" hľadela na neho v očakávaní, že bude z jej slov rovnako nadšený ako z nich bola nadšená ona. Podľa nej sa jednalo o nepriestrelný plán a k jeho realizácii jej chýbalo len jediné. Aby sa jej oči zafarbili na zeleno.
,,Chcela som vedieť aká je moja vrodená mágia aby som vedela na čo sa sústrediť, ale povedal, že bude lepšie ak to príde prirodzene a nemám popoháňať osud," odfrkla si nespokojne aj keď so Životom napokon aj tak súhlasila. Súhlasila lebo mal pravdu, no aj tak sa jej pravda páčiť nemusela. A že aj nepáčila! ,,Povedala mi o ňom mamka. Bol celkom milý."

Stredozemka >
Svet naokolo nej sa jej nezdal vôbec povedomí, no nechala vlka aby ju viedol. Jeden by bol povedal, že bola až priveľmi dôverčivá a možno by to aj bola pravda. Teda, rozhodne to bola pravda ale to bolo veľmi ďaleko mimo Siberiinho uvažovania. Ešte stále verila, že svet je milým miestom - rob iným tak, ako by si chcel aby robili tebe. Alebo také niečo. Akonáhle narazili na spleť kríkov, jemne ohrnula nos. Nie, toto vôbec nevyzeralo ako miesto okolo ktorého predtým prechádzala ale čo ona vedela? ,,Um asi hej. Počasie nevyzerá moc dobre popravde," pritakala vlkovi, nenasledovala ho s takým veľkým nadšením ako doteraz. Konáriky sa jej zachytávali do srsti a tŕne jej vyťahovali chuchvalce srsti, keď sa jej zaplietli do chlpov.
Vlk im našiel úkryt, do ktorého sa Siberia napokon so stiahnutými ušami uložila. Moc sa jej tu nepáčilo, čo bolo vidno na jej tvári celkom jednoducho. ,,Vybrala som sa za Životom, chcela som vedieť aká je moja vrodená mágia," priznala sa s kyslím úsmevom. ,,Ale strávila som tam trochu viac času ako som očakávala," uškrnula sa nad svojim, nie príliš dobrým úsudkom. ,,Chcela by som sa stať vo svojej svorke bylinkárom a potrebovala som vedieť, či náhodou nedokážem ovládať rastliny ako môj otec. Ale.. aj tak som sa nedozvedela odpoveď," povzdychla si ako si smutne položila hlavu na labky, ktoré mala pri ležaní natiahnuté pred sebou. ,,Tak musím čakať kým sa mi ukáže prirodzene," prekrútila očami. ,,Celý tento výlet bol na nič a ešte som sa aj stratila- som blbá proste."

Január | 2 | Arsen
Vyzeralo to, že sa Arsen skutočne teší na ich spoločný čas, čo Siberiu potešilo snáď rovnako veľmi ako jeho. Jej chvost nadšene miešal vzduchom zatiaľ čo ona premýšľala ako brato predať veľkú dieru. Ale že fakt veľkú dieru. ,,Už si videl hranice kde sa naša svorka takmer stretáva s tou Asgaarskou? pýtala sa ho hrdo. ,,Počula som, že kdesi úplne na jej spodku býva drak," prikrčila sa a ku koncu vety znížila svoj hlas, akoby mu hovorila tajomstvo. Síce si vymýšľala, lebo nikdy žiadnu legendu o drakovi jej nikto nehovoril - to ale Arsen nemusel vedieť a príbeh o drakovi by ho mohol zaujať. ,,Trhlina je taká hlboká, že niektoré dni v zime na jej spodok ani nedopadne svetlo slnka," narovnala sa s nadvihnutým obočím, bola si takmer úplne istá, že z jej informácií bude brat nadšený. Teda, ona v jeho veku a na jeho mieste, by bola úplne vo vytržení. Otázkou ale bolo ako veľmi boli dvaja súrodenci rozdielni, to Siberia ešte nedokázala povedať. ,,Tak čo? Ideme sa pozrieť na draka?"

Január | 1 | Arsen
Siberia šla neskoro. Príliš neskoro a veľmi dobre si to uvedomovala - čo sa ale dalo robiť? Najskôr mala času dosť, tak sa dala do triedenia svojich byliniek, ktorých zase až tak veľa nebolo. Mladá vlčica ale bola skutočne zapálená svojmu životnému poslaniu a preto dokázala stráviť dlhé minúty prezeraním si stebiel trávy aby ich poznala v prírode ak tomu nadíde čas. Teraz ale nemala čas na ďalšie pomýšľanie, lebo brat na ňu čakal. Ihneď ako vybehla z nory sa pustila do behu.
,,Pardon, pardon braček. Stratila som pojem o čase," uškrnula sa na brata akonáhle sa vynorila spomedzi kríkov, tak trochu udýchaná, no to len preto, že bežala celú cestu sem až od nory svorky. ,,Pripravený na výlet?" pýtala sa ho, sledujúc výraz jeho tváre aby vedela či sa skutočne teší. Jeho nadšenie by sa veľmi jednoducho prenieslo aj na ňu a to ona skutočne mohla. ,,Pripravený na to, čo som si pre teba pripravila?" rýpala do neho, snažiac sa v ňom vyvolať dobrú náladu, len aby mu mohla ukázať niečo zaujímavé v ich svorke. Aspoň teda pre ňu v jej nízkom veku to vtedy bolo zaujímavé.