Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Siberia si mohla oči vyočiť, keď sa snažila prezrieť si všetko čo sa okolo nej nachádzalo. Bolo jej jasné, že nie je v jej možnostiach sa dostať ku všetkému čo bolo naokolo - ešte poriadne nevedela ako sa učiť, na to bude musieť prísť eventuálne. Momentálne si však užívala akúsi noveltu okolo všetkého čo sa okolo nej dialo a mala dojem, akoby bola princezná. Alebo také niečo! Nadšenie do medicíny sa na nej celkom odrážalo, musela sa čoskoro vrátiť domov a rozpovedať Cynthii ako jeden jej komentár dokázal zmeniť smerovanie celého jej života. ,,Necítiš sa dobre?" pýtala sa jej, no to bolo v tomto momente asi jediné čo jej dokázala ponúknuť. Ešte nepoznala nič viac ako čo jej ona sama pred pár chvíľami predstavila, ale bola pripravená učiť sa ďalej. Aj keď by samozrejme bola radšej ak by Delta chorá nebola! Takto, na živom podklade sa ale všetci dokázali naučiť najlepšie, nie?
,,Woah, ešte aj mágia," vlčica mala v očiach už takmer hviezdiečky, ako nadšená zo všetkého bola. ,,Ja som bola u Života, ale povedal, že svoju mágiu spoznám keď na to bude tá správna chvíľa," primiešala sa do rozhovoru zatiaľ čo Regis dvíhal teplotu vody - Siberia to mohla cítiť keď sa k bublinke mierne priblížila, aby si obzrela ju a aj kvetinky v nej. Harmanček, jasné. To si zapamätám. ,,A koľko bude asi trvať kým sa bude cítiť lepšie?"

November | 1 | Zed
Ešte stále tak trochu stála v bahne a dúfala, že ju nikto nevidel. Osud má však celkom zaujímavý zmysel pre humor, ako to už často býva a Siberia nemusela čakať príliš dlho na to aby za svojim chvostom počula niekoho slová. Hlas jej nebol známy, a dokonca ani pri prvom pohľade sa jej nezdalo, že vlka pozná. Uši jej však aj tak klesli ku zátylku keď sa jej podarilo spojiť pohľad s neznámym spoločníkom. A ospravedlňujúco zodvihla labu, akoby za to mohla. ,,Hej, tie kamene sa šmýkajú o niečo viac ako by som bola čakala," uškrnula sa, chvost jej priateľsky zakmital niekoľko krát zo strany na stranu. Siberia sa stále cítila tak trochu nervózne, vždy keď sa rozprávala s niekým mimo jej svorky. Už to bolo o niečo lepšie ale stále nič moc. ,,Ale zato je voda celkom svieža a dobre sa pije. Dobrá na hrdlo- alebo také niečo," štebotala ďalej. Siberia trpela nervóznym rozprávaním, ktoré niekedy ani nedávalo zmysel. ,,Chceli ste sa napiť?"

Meduňková cez Klimbavý >Siberia ticho kráčala v malej skupinke vlkov akoby k nim patrila celý život. Chvost sa jej spokojne pohupoval zo strany na stranu a v tlame pevne držala svoj obed. Cítila sa ako na tábore, ak by vedela, čo to vôbec tábor je. Pozorne počúvala čo jej Delta vysvetľovala a snažila sa zapamätať si čo najviac vecí ako len mohla. Predstavovala si ako ich potom rozpráva mamke a ako sa z toho teší, to bola najlepšia motivácia pod slnkom, samozrejme. ,,To dáva žmišel," pritakala slovám Delty s ústami plnými budúceho obeda až do okamihu kedy sa dostali k úkrytu. Bol to jeden veľký strom s dierou medzi koreňmi. Siberia na to nič nehovorila, no moc nadšená z tejto skrýše nebola. ,,Je to tu veľmi útulné," poznamenala, ako sledovala vlkovo vchádzanie dnu. Bolo na ňom vidno, že s parohmi na hlave nebol ešte príliš šikovný a nebolo sa na čom čudovať. Vlčica si zahryzla do jazyka keď sa mu podarilo zachutiť parohmi o koreň a pohľadom vyhľadala Deltu, aby zistila či je to okay sa zasmiať alebo radšej zostať ticho. Podľa reakcie Delty následne upravila aj svoju reakciu.
Strčila sa priamo za ním, jej vstup už o niečo menej dramatický len aby mohla zízať čo sa všetko vmestilo pod jeden strom. ,,Woah, vypustila zo seba keď si odložila jedlo k predným nohám. Nalepila sa na jednu zo stien aby neprekážala Delte a na špičkách nakúkala čo sa nachádza na jednotlivých koreňových poličkách. ,,To je všetko tvoje hej?" pýtala sa, no jednalo sa skôr len o rečnícku otázku kde nečakala odpoveď. Alebo si skôr odpovedala sama s ďalším Woooaah. ,,Toľko vedomostí! Koľko ti to trvalo sa naučiť?"

Október | 8 | Zed
Siberii do smiechu príliš nebolo keď sa jej podarilo skĺznuť na blate a rovno si naraziť brucho o čľapkavú zem a chladnú vodu. Nezranila sa ani nič ju nebolo - to bolo prvé čo si všimla a mohla si spokojne povzdychnúť. Nájsť v každej situácii niečo dobré bolo skutočne umenie a mladá vlčica sa veľmi snažila byť tým najlepším umelcom pod širokým slnkom. Jediné v čo skutočne dúfala bol fakt, že ju nikto nevidel v jej najhoršom a teraz sa jej nesmeje niekde za stromom. Narovnala sa a zodvihla jednu z predných nôh z bahna aby videla ako sa jej pa vankúšikmi ťahá nepríjemná hnedá substancia. Bola to len hlina. Len hlina. ,,Urgh," zavrčala si popod nos. Cítila ako sa jej srsť lepila k telu, Siberia to nemala rada a tento pocit jej posielal mravce behajúce priamo po chrbtici. Možno ak by teraz ale vošla hlbšie do vody, tak by sa jej to bahno podarilo ľahšie umyť?

Október 7
Uši jej nadskočili na hlave, keď sa jej podarilo zachytiť nejaký pohyb po jej pravej strane. Siberia zastala v strede svojho pohybu, v snahe nevyplašiť čokoľvek čo mohla v tomto momente objaviť. Tajne dúfala, že to nie je niekto z jej svorky, čo by bolo celkom trápne. Radšej si ani nepredstavovala ako by vlkovi vysvetľovala, že si ho pomýlila so zajacom alebo takým niečím. Asi by sa nemohla na daného obyvateľa lesa znovu pozrieť niekoľko mesiacov. Sklonila sa k zemi, tak aby telo neťahala úplne po kríkoch čučoriedok, no aby nebola ani úplne dostupná na pohľad komukoľvek, kto by sa pozeral jej smerom. To bolo asi ale aj všetko čo sa jej podarilo, keďže len čo sa jej hlava vystrčila spoza kmeňa stromu, vtáčik sediaci na zemi rovno odletel. Sakra práca. Vynadala si ticho, no z jej tlamy vyšlo len hlboké povzdychnutie. Jej práca evidentne ešte neskončila.

Október 6
Laby sa jej oškierali o tŕne čučoriedok a ticho dúfala, že sa jej nepodarí sa poriadne pozerať. Jej pomalý pohyb jej vôbec nepomáhal, keďže v rýchlosti slimáka asi skutočne nič neulový - teda, nie žeby mala nejako extra na výber, keďže korisť pred ňou momentálne neskákala s veľkou cedulou a nápisom ,,Ulov ma". Nad touto predstavou sa musela vlčica jemne zahuhňať, prišlo jej to tak trochu vtipné. Nebol by lov razom omnoho jednoduchší ak by sa zvieratá dali vybrať tak jednoducho? Samozrejme to nebolo prirodzené a Siberia nechcela nič meniť, no myšlienka to bola dostatočne zaujímavá na to aby sa nad ňou mladá vlčica zamyslela o niečo dlhšie ako by možno chcela. Bola ale aj tak prekvapená, že sa jej ešte stále nepodarilo nič zachytiť.. nebola si úplne istá či to bolo normálne alebo nie. Ako už bolo spomínané, v lese svorky ešte nikdy predtým nelovila.

Október 5
V rýchlosti si spomenula ako kedysi lovili spoločne s Arminiom, aj keď si nebola úplne istá ako by jej táto informácia mohla pomôcť. Snažila sa kráčať potichu a obchádzať všetky väčšie kríky ktorých konáre by sa jej mohli zachytiť do srsti - čo bolo popravde celkom ťažké v lese ktorý bol pomenovaný ako Čučoriedkový. Jeden by si povedal, že po viac ako dvoch rokoch by mala byť na to zvyknutá, no lovy sa skoro nikdy nekonali v ich lese. Teda, doteraz sa v lese nekonal ani jeden lov, ktorého by bola Siberia súčasťou alebo by o ňom počula. Alfa mala určite dôvod prečo tomu tak bolo, možno ak ju nabudúce stretne, možno sa jej na to spýta. Alebo sa spýta mamky, keď sa jej podarí konečne sa k nej dostať akonáhle si pripraví ten darček, samozrejme. Uši mala nastražené, oči na stopkách a laby pripravené vyštartovať po čomkoľvek čo sa pred ňou objaví a čo by vyzeralo ako korisť.

Október 4
Ak by zostala stáť nepohnuto dostatočne dlho, možno by nejaká korisť zabudla, že Siberia existuje a niečo by sa objavilo. Skôr alebo neskôr, no vlčica nemala nejako extra veľa času, čiže sa jej tento nápad až tak veľmi nepozdával. Niekoľko ďalších minút nebolo problémom, možno dokonca aj hodina by bola v pohode, no .. aj keď čas mala, chcela ho rozhodne využiť nejako inak než stánim na jednom mieste čakaním na osvietenie. Alebo také niečo. S hlasným povzdychnutím sa pustila hlbšie do lesa, predpokladajúc kde by sa mohlo nachádzať niečo zaujímavé. Nejaká veverička, alebo myš by rozhodne postačila. Ak by sa jej dokonca podarilo priniesť im ju živú, to by bolo asi najlepšie! Siberia si neverila v love ešte dostatočne na to aby si verila, že sa jej to podarí. Uloviť niečo malé a nezabiť to pri tom bolo ťažšie než by si jeden mohol myslieť.

Október 3
Rozhliadala sa naokolo seba akoby očakávala, že na ňu dobrý darček vyskočí spomedzi najbližšie kríky. Možno by to aj bola pravda, ak by okolo seba nerobila toľko hluku so svojou dobrou náladou akonáhle si to spokojne vrazila so lesa. Jej nálada sa už nedala popísať ako pohodovou, ale to nebol problém. Aspoň nie v tomto momente - nakoniec, keď bola preč niekoľko desiatok dní, jedna hodina naviac jej ublížiť nemohla. A za taký čas sa jej rozhodne podarí nájsť niečo čo si jej rodinka užije. Mohla by im niečo uloviť? Nebola si vôbec istá, či drobci už mohli jesť (Siberia skutočne nemala žiadne skúsenosti s vlčatami.) a na svoje si nespomínala. Nakoniec, keď všetko prežívate sami, čas uteká nejako úplne inak ako keď ste nezávislí pozorovateľ. Hej, vyzerá to na jedlo. Rozhodla sa napokon. Čo iné by im aj mohla vziať? Kvety by ocenila asi iba mamka a decká by s nimi urobili krátky proces.

Október 2
Bola tak veľmi zažratá do svojho života a budúcnosti, že jej úplne vyfučalo z hlavy, že jej mamka bola doma s vĺčatami. Čo bol vlastne dôvod prečo išla sama na tento svoj výlet, ale to bol úplný detail. Krpci už museli byť starší a Siberia verila tomu, že už aj behali a rozprávali. Síce sama o sebe ona nemala najmenšie predstavy o tom ako výchova vĺčat prebieha, snažila sa hádať. Ale pokoj. Ešte im stále môžeš nájsť nejaký darček a nikto nebude ani vedieť, že si na nich tak trochu zabudla. Snažila sa upokojiť svoje vlastné nervózne srdce, ktoré sa začínalo cítiť veľmi zle. Ako len mohla zabudnúť? To bola skutočne tak veľmi zahladená do seba, že proste zabudla? Len tak? Chcela si nafackovať, skutočne že áno. Zhlboka sa nadýchla aby potlačila nervozitu, ktorá jej zase olizovala chvost. Doteraz sa cítila tak dobre a zrazu? Urgh!

Október 1
Siberia sa vracala domov s obrovským nadšením. Nedokázala sa dočkať mamky, ktorej už plánovala všetko povedať - dopodrobna, a čo najdlhšie! Určite si bude myslieť, že jej odpadnú uši potom čo s ňou jej dcéra skončí. A ak sa jej podarí, možno čo-to porozpráva aj oteckovi. Oni dvaja síce nemali medzi sebou až tak silný vzťah ako mala s mamkou, ale to bol len malý detail. Siberia ho aj tak mala stále veľmi rada, čo bolo hlavné. Chvost sa jej spokojne krútil zo strany na stranu, po veľmi dlhom čase mala skvelú náladu a to bolo pre ňu momentálne všetko čo ju zaujímalo.
Teda, až do okamihu keď sa jej na hlavou objavili prvé listy Čučoriedkového lesa, do nosa sa jej dostal pach, ktorý tak dobre poznala. Presne v tomto momente jej do mysle udrela veľmi dôležitá informácia. ,,Sakra!" zanadávala potichu, rýchlo sa obzerajúc, či niekto jej nevhodné slová počul alebo nie.

Siberia mala stále uši stiahnuté k hlave ako sledovala vlka - alebo skôr len jeho parohy, ktoré jej k nemu stále akosi nepasovali. Samozrejme, poznala ho len niekoľko desiatok minút a poznala ho bez parohov.. no proste sa zdalo, že všetci traja z ich malej skupinky sa cítili tak trochu nepríjemne. Mladej vlčici bolo evidentné, že o tom nechce rozprávať, hral sa akoby bol skutočne v poriadku, Siberia tomu ale neverila. Tak či onak, nenachádzala sa v pozícii kedy mu mohla čokoľvek povedať, nepoznali sa ešte ani zďaleka tak dobre aby mala v jeho živote akékoľvek slovo. A možno ani nikdy nebude, to však nebolo podstatné. Bol jej učiteľom a momentálne to bolo jediné na čom záležalo. Trošku sobecké, ale Siberia mala ešte pred sebou celý život kedy za to mohla sama seba nenávidieť.
Vlčica zobrala svoju korisť do tlamy a nasledovala skupinu medzi stromy. Nakoniec boli na ceste do úkrytu kde mala ich prvá skutočná hodina liečiteľstva začať. Teda minimálne Siberiina, keďže Delta toho evidentne vedela o niečo viac ako ona. Čo nebolo vôbec prekvapením. Siberia sa na ňu usmiala a kývla, že ju počúva, snažiac sa zapamätať cestu do úkrytu, aby ho zase nabudúce našla zase.
> Apatyka

Delta mala celkom dobrý nápad, ktorý dával Siberii pomerne veľký zmysel, tak na jej slová len prikývla. Nechala však Regisove parohy len na nej, necítila sa dostatočne komfortne na to aby sa ho ešte dotýkala - aj keď sa jednalo o parohy. Na druhej strane, po pomerne ostrej reakcii hnedého bolo jasné, že to také jednoduché nebude. ,,A čo sa ti ešte stalo?" spýtala sa, pomerne vydesene. Nie že rast parohov bol traumatizujúci len pre Regisa, ale minimálne aj pre jednu vlčicu, ktorá to musela sledovať. A ani jeden z nich evidentne nevedel čo to spôsobilo a to v nej vyvolávalo ešte väčšiu paniku akoby čakala. ,,Alfa našej svorky má krídla. Vždy som si myslela, že sa s nimi narodila ale nikdy som sa na to nepýtala.." preniesla s hlasno tlčúcim srdcom. ,,Možno to je niečo špeciálne v tejto zemi, alebo tak?" zamýšľala sa ďalej, snažiac sa racionalizovať všetko čo sa im stalo. Teda.. Regisovi. A spolu s ním aj im.
Vlk sa ale začal zaujímať o jedlo, na čo Siberia prikývla. Budú mať dosť, aspoň na teraz a potom sa uvidí. Pred odchodom ,,domov" si možno bude musieť ešte niečo uloviť, no popravde to bol problém, ktorý ju v tomto momente ale že vôbec netlačil.

Zdalo sa, že sa situácia v lese celkom upokojila. Delta vyzerala byť zo začiatku zarazená, no napokon sa Siberii ospravedlnila a ona na to s úsmevom kývla. Mladá vlčica tak trochu dúfala, že z ich stretnutia nakoniec bude možno aj niečo viac - Siberia nemala žiadne kamarátky vo svojom veku, ktoré by nebola jej sestra. Aj keď bolo otázne či sa tá vôbec dala pokladať za kamarátku, keď k seba obe nejako nejavili záujem. ,,To je v poriadku, nič sa nedeje. A som Siberia. Z Čučoriedky, ale to už vieš," uškrnula sa, snažiac sa vytvoriť o niečo uvoľnenejšiu atmosféru. Lov na ktorý sa ale prihlásila sa začal skôr ako čakala, ticho vlkovi prikývla po inštrukciách a hrozne moc dúfala, že to nepokazí. Predsa len na love bola ešte len jeden raz a aj to sa viac-menej len pozerala. Na druhú stranu zase, lovili niečo úplne iné ako predtým, čo by mohlo byť fajn? Snáď.
Ticho si našla miesto na opačnej strane čistinky, smerom kam by sa mali vtáky rozletieť akonáhle ich Regis vyplaši - ani on nejako extra nezabíjal čas a Siberia sa ani nestihla poriadne psychicky pripraviť a už musela skákať do vzduchu. Bez rozmyslu sa vrhla na prvé zviera, ktoré jej presvišťalo okolo hlavy a jediné šťastie bolo, že mu zachytila krídlo. Zmietalo sa jej v zuboch až do okamihu kedy ho nepritlačila k zemi až do okamihu kým sa neprestal metať.
V tom momente už však na zemi ležal aj Regis a na hlave mu rástli... ,,Parohy?" pribehla k nemu, nechavajúc korisť na zemi a pohľadom hľadajúc Delty, aby jej neušla jej reakcia. ,,Regis? Si okay? Nevyzerá moc okay," nasucho prehltla, poslednú vetu smerujúc k Delte. ,,Čo budeme robiť?"

Cesta smerom domov sa odkladala a razom Siberia aj zabudla prečo sa k nim najskôr vydala. Teraz sa jej chvost pohyboval zo strany na stranu takou rýchlosťou, že si nebola istá ako hlasno oznamovala ich polohu všetkému živému naokolo aj napriek tomu, že sa snažila držať zadok nízko pri zemi. Drobné pohľady smerom na vlčicu síce jej náladu mierne zadupávali, no snažila sa nevšímať si ju. ,,Myslím, že to je svorka len kúsok od nás," povedala so zamyslením. Počula dospelých o nej hovoriť, no nikdy pri nej ešte sama nebola. ,,Potom sa vyberiem tým smerom teda a už sa nejako nájdem," jemne sa uškrnula, no akonáhle si začali jej dvaja spoločníci vymieňať názory - alebo keď hnedý vlk vyjadril jeho postoj k správaniu Delty, snažila sa správať nenápadne. S ušami stiahnutými pri hlave sa im na pár sekúnd vyhýbala pohľadom snažiac sa pôsobiť zaujate svetlom mesiaca prechádzajúcim cez listy. ,,Hej jasné. Ten lov, to znie dobre," prikývla, v tomto momente by kývla asi snáď na všetko - dokonca aj na pozvanie do úkrytu vlka, ktorého spoznala len pred pár minútami. Musela sa rozhodnúť či nepríjemné chovanie vlčice k jej osobe stálo sa vedomosti po ktorých už niekoľko mesiacov túžila. Našťastie sa však nejednalo o príliš zložité rozhodovanie a preto pritakala. ,,Súhlasím, super! Môže byť," nadšene sa uškrnula, z jej strany nebudú rozhodne žiadne problémy. Teraz si však neodpustila ospravedlňujúci pohľad smerom na Deltu a následné myknutie ramien. Bohužiaľ to vyzeralo, že sa Siberie tak rýchlo nezbaví.