Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Styx pribudnú 2 kryštále + 2 oblázky za aktivitu ve křoví :)

//Poprosím dodržovať minimálny počet riadkov aspoň, aj keď hráte dobre :) tj. 7+

//Upozornenie, že sa neoživuje viac a keď už, tak to bude drahé

<- Jezevci les (cez nejakú tú planinu tam)

Nechal som vlčice predo mnou a len sledoval hompalanie Nyminho chvosta pred sebou, ktorý klepkal Lennie o boky. Ako sme vyšli z lesa, cestičky zmizli a mohli sme sa zas vyše brucha brodit snehom. Veľmi nezvyčajné, aby aj takto na juhu bolo toľko snehu, nemyslím si, že dedkovci v Ragare prežili, premýšľal som na tej svojej pesimisticky realistickej vlne a počúval tie dve.
Mladej sa údajne nezdalo, že niekto môže byť tak hrozný ako Cynthia, na čo som sa uskrnul "Skylieth je potom čiernobiela, strieborné oči, väčšinu života v neprijemnom móde, no keďže je to stará panna, možno sa jej vlca bude páčiť," podotkol som povzbudivo k flundre, keby ju teda raz náhodou stretla. Nepredpokladal som však, že po zime - ak skončí - bude mať chuť na výlety až sem, tobôž nie do močiarov.
Bavili sa, že mladá bola u jazveca a mňa trochu pichlo svedomie, že som sa tej možnosti sám vzdal a utiekol pred tým. Snažil som sa však mať čistú myseľ a vnímať len sneh a sem tam poprasok, ktorý nám fuklo do očí. Bolo pre mňa zle rozmýšľať nad zlom, ktoré som mal za sebou, no zároveň ho na sebe stále mal. Nerobilo mi to dobrotu a neprispieva lo to mojej duševnej pohode a rozhodne nepridavalo na nálade.
"Rozmýšľala si niekedy nad tým, akú mágiu by si chcela mať? Možno keď sa budeš intenzívne sústrediť, Život ti vyhovie," nahodil som smerom k mladej a dlubol do nej nosom, kým som sa prebrodil snehom až k Lennie. Ta len poznamená a s údivom, že si nikdy neuvedomila, že mám vlastne bas, na čo som sa len uskrnul. " Pôsobil by som možno viac milo, keby to bolo inak, " podotkol som v snahe trochu zapojiť sa do rozhovoru, hoci mi mrzli fúzy aj laby a nebolo mi veľmi do reči.
Nakoľko som ignoroval okolie, nepostrehol som, kedy sme začali zostup do kaňonu rieky, ktorá však bola pod hrubým ľadom a snehom. " Môžeme ísť priamo po koryte ako na sev-" nestihol som ani dokončiť, pretože Lennie do mňa len trošku stuchla, na čo sa mi podvrtla noha na ľade pod snehom. Jednoznačne mi urýchlila cestu dole, no smykanie sa v snehu a par kotrmelcov bolo vcelku zábava, kým sa vlk nezranil. Dosiahol som najnižší bod skôr ako ony, vyskočil celý obalený snehom na nohy a díval sa na vlčice, či nepôjdu rovnakým spôsobom s hravou iskrou v očiach. Aspoň nejaké to znamenie pre Lennie, že najhoršia nálada je fuč. Beztak ona bola ta pozitívna, že nájdeme jeleňa. Bez šance uloviť vysokú v tomto stave, pomyslel som si. "Najprv sa vyspite, budem hliadkovat," zavolal som na ne a pokračoval po koryte rieky.

-> Púšť (po okraji Tekutého piesku)

<- Zarostlý les

Prekvapivo čiernobiele vĺča si všimlo moju náhlu zamĺklosť ako prvé. Zavŕtala sa mi nosom do hustej srsti na hrudi a len podotkla, že som jej tiež chýbal. Zvládol som akurát tak nehybne stáť a prekvapene zažmurkať, pretože takúto reakciu som nemohol očakávať. Každopádne napriek tomu, ako mi liezla na nervy nemohla za to, čím si prešla; že je vôbec na svete. Položil som jej na okamih hlavu na malý chrbát na znak priateľského gesta, no na to som už aj bol na pochode a nechal ju s Lennie.
Vyšli sme zo zle priechodného lesa a pokračovali po cestičke dvoch vlčíc, ktoré chceli ísť čím skôr domov. Nezazlieval by som im, ak by Nym proste len niekde nechali a išli už skôr, počasie nepustí, pomyslel som si a len si povzdychol pri pohľade na zatiahnuté nebo.
Opieral sa do nás ľadový vietor a napokon som bol rád, že sme sa vrátili do lesa, kde mal žiť jazvec. Lennie zatiaľ objasňovala mladej, kto že je tá skylieth. Áno to všetko a ešte k tomu zrovna k nej musí patriť môj syn, no nádhera, premýšľal som si sám pre seba a len sa trochu obzrel, keď sa naše labky pobrali viac na východ. Museli sme si sami cestičku vyšliapať. Veril som, že má Nym dostatok energie po tom, čo zjedla aspoň vevericu, pretože bolo nad slnko jasné, že má ukrutný hlad, a že ju zabije skôr ako nás dvoch.
Priveľmi som im nevenoval pozornosť a nechal sa dokonca predbehnúť od Lennie, pretože tá prišla s bravúrnym nápadom - a to ísť do púšte. Na protest som sa zasekol v hlbokom snehu na mieste. "Čo by tam robili jelene," odfrkol som si, vôbec nezlepšujúc zlú situáciu. Lennie ma však uchlácholila aspoň jej starosťou a otázkou, či som vôbec v pohode. Pretočil som len oči

-> Kaňon rieky

Mladá sa na Lennie natlačila a ja som ich nechal, nech sa zvítajú. Ocenil som, že sa nevešala na krk mne. Začínal som mať zas mrzutú náladu, pretože žalúdok som mal v kuse v jednom kŕči a prost eto vĺča bolo starosť. Nejako sa to vyrieši. Nemienil som sa tým zatiaľ zapodievať, vlčice sa nám predstavili a moja domnienka bola správna; svorka sídlila v Sarumene. Darkie bola síce dosť vychudnutá, no nebolo prečo sa o ne báť, v takýchto ťažkých časoch sa vlk musel spoľahnúť najmä na seba.
Cenil som si ponuku Maple a rozumel som ,že nemieni plýtvať viac energiou. Obe boli nápomocné a tak sa m ito aj uložilo v mysli keď som ich odprevádzal pohľadom, keď sa brodili snehom smerom naspäť. Osameli sme a Lennie vyzývala mladú, aby sa nakrmila. Venoval som Nym len prísny pohľad, ktorému nebolo možné odporovať. Nevliekli sme to sem pre nič.
Uvedomoval som si, že som bol viac negatívny ako obvykle, no bolo to len málo spánku a ešte menej žrádla. Mne sa však lennie nevenovala, preto som šiel prvý priamo po vyšľapanej cestičke.

-> Jezevčí les

Díval som sa na mimoriadne odhodlanú vlčicu a tušil, že ide na samovražednú misiu len vďaka ukrutnému hladu, no v jej prípade tam možno bola aj nejaká tá výzva. Usmial som sa nad tým a len prikývol na súhlas. "Možno tam bude mat mŕtvych vlkov, nedivil by som sa, ale lepšie nejaké mäso ako nič," zamyslel som sa nahlas a prešľapol na mieste. Aby sme ako žrádlo neskončili my. Uvidíme.
Nemienil som si viac svoju hnedú hlavu zaťažovať starostami, ktoré ešte len prídu. Nadýchol som sa ľadového vzduchu. Vlčica však záhadne odvetila, že chce trosku z toho aj z toho. "Z ktorej trošky?" pod pichol som ju a plne si uvedomoval, čo jej výraz tváre skrýva. Nemáš za sebou toľko vzťahov a drám a najmä mladých, čo by ti zmenili rozmýšľanie, pomyslel som si a slabo sa usmial. Cenil som si, že ma nepodpichuje aj po tejto stránke s nejakými narážkami.
"Ulovil som teba, ulovím všetko," ohradil som sa na jej poznámku ohľadom toho, že by čosi z lovca ešte vo mne mohlo byt na čo som sa hneď zasmial. "Premyslíme to pri hraniciach, myslím, že zvládnem trosku ovplyvniť počasie a pomôcť nám." Všetko bolo tým pádom pripravené a mlčky som kývol, keď nastal čas, kedy sa mala k nám vrátiť mladá.
Zachytil som vytie, na ktoré som však nemusel odpovedať. Blížili sa s Flundrou mne neznáme pachy. Lennie sa narovnala na čo som si ju okato pohľadom pre meral a pre seba usúdil, že keď chce, vie vyzerať impozantne.
Moju pozornosť však upútal príchod dvoch vlčíc, jednej hnedej so zlatým príveskom (a šerpou miss) a druhá čiernobiela, ktorej hlava pripomínala lebku sfarbením. Bol som si istý, že si ju zapamatam už len kvôli tomu, pripadne vďaka veľkej ruzi, ktorá sa jej hompalala na krku. Práve ona niesla mladú na chrbte, na čo mi ušlo otravene hundranie. Nebudem. To niesť až na sever, fakt nie.
Lennie nás medzitým predstavila. Odolal som a neuškrnul sa, len som zastrihal ľavým uchom a cinknutie náušnice dalo Lennie jasný signál, že som jej prešľap zaregistroval a bavím sa v duchu na ňom. "Zdravím. Pre vás síce nič nemáme, ale vďaka, že ste si s Flundrou robili starosti," prehovoril som hlbokým basom ako kontrast k partnerke pre každý zločin.
Chňapol som vevericu pri mojich predných, zjazvených labach a trochu ju pochodil smerom k Nym. " Exkluzívne pre teba omračená rovno z borovice, možno bude voňať ako ihličie, " zdôraznil som naše úsilie a trochu sa stiahol, nech sa rozprávajú vlčice. Ani jednu z cudziniek som nepoznal ani nikdy necítil a usúdil som, že patria do svorky niekde na juhu, pretože boli menej vychudnuté ako tulaci po Gallirei. Môj úbytok váhy zakryvala neskutočne hunata a hrubá srsť plus mi hralo do kariet, že som tu bol jediný samec, hoc výškou viac menej ako Lennie.

<- Machovy lesík (po toku Kierb)

Pretočil som oči, keď zo seba sebavedomo vyludila ten monológ o tom, že by jej až tak nemal kto ublížiť. "Nemôžeš vedieť, či tu niekoho nemajú," schladil som ju trošku. "Ja toho hnusáka nemám rád o nič viac ako ty drahá, ale pre vyšší účel musíš zaťať zuby," podotkol som a slabo sa usmial. Nemal som nejako energiu na prehnané emócie, bol som rád, že som porazil mozog a mechanicky kráčal a brodil sa snehom.
Pľúca som mal v ohni, kým sme došli po rieke až do lesa, odkiaľ som jej ušiel. Namieril som si to po pachu na miesto, kde sme ležali predtým, no nebolo to tak celkom ľahké, keďže vietor mi bral dych z pľúc, čo malo akurát tak za následok kašeľ, ktorým bsom sa temer zadusil. A potom ešte raz, lebo som sa nenadychol a miesto toho vypustil do éteru slušný repertoár nadávok. Véd co, flundra tu ešte nie je. Aj tak sa raz musí naučiť ako žiť vo veľkom svete, už je veľká, pomyslel som si a chystal sa jej niečo k tomu povedať, kým som sa skoro znova udusik vlastným slovom.
Zakryl som zlyhanie sebaovladania kašľom a odvrátil hlavu, pričom som si rezignovane sadol na zem na miesto, kde nebolo toľko snehu, pretože prednedávnom sme tu mali pelech. Nechal som ju rozprávať. Ryl som zelené pazúry do zamrznutej zeme len aby som nedovolil prúdu myšlienok nahrnut sa mi do myslí a točiť sa tam. Lennie by ich samozrejme hneď poznala. Jej slová však boli rozumne, preto som sotva viditeľné prikývol a s nádychom sa vzchopil. "Teraz chceš vĺčatá, chceš postup v hierarchii a dobre zázemie," začal som jej dávať možnosti, nech mi teda povie, vstal som a podišiel k jej uchu. "... alebo len po mne túžiš?" zavrnel som jej provokatívne do ucha a stisol okraj zubami, no len na sekundu, na to som sa s pobaveným výrazom stiahol. Len nech nemá nadvládu odrazu testosterón, ten však pochovalo toto počasie.
Jej smiech odľahčil atmosféru a plánovanie útoku na ukryt niekde v hnusných mociaroch nabralo na realnosti. "Nejako ju musí zabaviť, no neviem, máš mágiu vzduchu? Akonáhle nás uciti, sme mŕtvi my a flundra prežije," odfrkol som si a len čosi zahundral na jej poznámku o tom, že mám byť milý Ako keby som nebol... Takmer vždycky!

Nad jej poznámkou som sa musel slabo zasmiať. "Ty si večne mladá a mňa mater vyhodila presne do takéhoto počasia... Co ja viem asi 2 mesiace som mohol mat, možno viac?" zamyslel som sa a bol sakramentsky rad, ze som bol celkom aklimatizovany. Najviac trpeli labky, tie oziabali už statočne. Nemali sme však mágiu ohňa a co som vedel, tak ani vzduchu, takže som mohol zostať akurát tak hundrať.
Ťapkali sme si to a brodili sa snehom ku korytu rieky, ktorá tu vlastne nebola. Bola len cestou bez stromov priamo na juh, potesene som zavrel chvostom a skusmo stupil na ľad, ktorý bol pod dobrým polmetrom snehu. No dobre, možno menej, stromy tvorili kryt. Obzrel som sa na Lennie, ktorá bola smrteľne odhodlaná zabiť dve vlčice a nazrat sa pokojne z nich. Nenamietal som ani som sa nepozastavil nad voľbou kanibalizmu. Predsa len, pud sebazáchovy mame všetci a život ma byt na prvom mieste A prežije len najsilnejší, dodal som si pre seba a odhodlane postupoval priamo po zamrznutej rieke, vytváral som pre vlčicu chodníček, aby nemusela preraziť sama neporusenu, snehovú vrstvu.
"Ja ti neodporujem, podporím ťa vo všetkom," nesmelo som sa na ňu usmial ponad rameno a prikrčený pokračoval. Vetrisku sa darilo aj v lese. "Musíš robiť ale správne veci správne. Neputaj na seba toľko pozornosti, všetkým bude jasné, že si to bola ty. Ja som sa rozhodol flundru pochovať zaziva, žiadne dôkazy, chápeš, treba na to ísť múdro," dokončil som monológ a súhlasné kývol, keď dodala, že mne môže byť osud mladej u zadku. A ze aj bol.
Jej návrh ohľadom krádeže sa mi však pozdáva, hoci som sa mracil. "Rád ju naštvem a ešte radšej získam zásoby pre nás, no tá zmija nás zabije asi tak osmymi rôznymi magiami naraz," zavrčal som namrzene a snažil sa vymyslieť strategický plán.
Cesta priamo po rieke bola veľmi rýchla a nanešťastie sme po ceste ani len nezavetrili žrádlo. Vevericu som nechával pre flundru, ktorá bola v mojej mysli návnada pre nebezpečnú Alfu z mociarov.

-> Zarostlý les (skrz Kierb)

<- Nad kopci

Bolo fajn, že zmena témy od toho negatívneho jej o trošičku zdvihlo náladu k lepšiemu a napokon sa aj ona rozhovorila. "Práveže ako ju poznám, určite Sayapa ťahala všade možne a nestihla to," pokrútil som nechápavo hlavou nad počínaním vlčice, ktorá dobrodružné výpravy nad jej sily podnikala ešte v čase, kým tu bola Scarita. "Každopádne mali by sme sa zaujímať, ako niekde odchytíme flundru a ako sa dostaneme naspäť," zahundral som a pokračoval kúsoček od jej boku. Nerozumel som dosiaľ nášmu vzťahu, či všetko štartujú nervy alebo agresia, ale len som si povedal, že to tak vzhľadom na temperament oboch má asi byť. Všetko sa pre niečo deje.
Tešil som sa, že ju to prešlo a dokonca otočila tak, že keď nám nezostane nič iné, tak pôjde Cynthia a tá sivá. Len som sa zlomyseľne uškrnul a zašvihal chvostom. "Cynthia sa mi zdala štíhla, z toho mäsa moc nebude," začal som uvažovať nahlas len čo som si sem tam dal pozor pod nohy. "Proste si ich nevšímaj, ochraňuj územie, sem tam niečo dovlečieme ak skončí niekedy zi-zi-zim..pčííííí!" Prerušilo ma náhle nutkanie kýchnuť, čo sa napokon aj stalo. Pripisoval som vinu snehovej vločke a len po očku poškuľoval po vlčici, či sa mieni smiať. Otriasol som hlavu. "Nemusím dopovedať.Ony nie sú ani tvoja a ani moja starosť, až sa do teba obujú inak ako slovne, tak zhoria ," v očiach sa mi zalesklo a drcol som jej do pleca nosom. Jej mágia bola nebezpečná ako ona sama. Zázrakom prežívam.
Postúpili sme pomaličky severnejšie do lesíka, kde boli záveje rozhodne menšie. Pamätal som si to tu ako živé miesto. A teraz sa dívam len na mŕtvolné bielo všade... Išlo sa nám však hneď ľahšie a to bolo dôležité. Avšak na jej prehlásenie, že viem byť romantický som sa pobavene zasmial, takmer až vyprskol. "Ten tvoj zmysel pre humor ma asi neomrzí," uškrnul som sa a hravo ju švacol mokrým chvostom po stehne, ako sme vedľa seba postupovali.
Pomohlo jej to a ja som vedel, že sa cíti lepšie akonáhle sa na mňa natisla a potvrdila, že sme tu jeen pre druhého. Na okamih som privrel oči a zastavil sa, len dýchal. "Máš pravdu, najskôr sme divní my. Ale nemaj už depresie, strašne to vždy prelezie na mňa," zabrblal som, aby sme to teda s tými sladkými rečami moc nepreháňali, no na tvári som mal stále mierne pobavený výraz. V žalúdku mi škvŕkalo, ale nemal som ani len chuť na tú vevericu, čo po nej by som mal iste ešte väčší hlad. Odhrabal som nám pod zhlukom mladých stromov menšiu čistinu s minimom snehu a zadíval sa do diaľky.
"Myslíš, že bude rieka zamrznutá? Všetko je pochované pod ľadom," uvažoval som smutne nahlas a len hrabol labkou do prikrývky pod sebou. Pozrel som sa na vlčicu, ktorá sa krotila, takže som si len povzdychol a uškrnul sa. "Vždy tu bolo živo a kopa malých zvierat... neviem či má význam hľadať niečo živé alebo pod snehom vyhrabať to zamrznuté," premýšľal som a vrátili sa mi starosti ohľadom prežitia. Žalúdok sa ohlasoval celkom často, no ignoroval som ho a schúlil sa na zem. Väčšia zima mi už nebude. "Nnechcem zaspať len zavrieť na chvíľu oči, lebo to nedáme naspäť s flundrou. Ktovie, možno ju natrhol jazvec a budeme nútení ju niesť, to už nechcem znova zažiť cez celú krajinu vliecť chlpatú guľu, ktorá ťa kope visiacimi nohami a ešte ti tŕpne sánka týždeň, keď to pustíš," otriasol som sa a zívol.

Položil som hlavu na zem a doprial si pár minút spánku. Nebolo potrebné prečkať celú noc ,pretože jednak by sme ju neprežili a na druhú stranu vďaka hlbokej snehovej perine bolo svetla až až ako za bieleho dňa...

...Za ttú chvíľu sa mi nestihlo snívať naozaj že nič, za čo som bol, prirodzene, rád. Nikdy sa nevyspím dobre, pomyslel som si a zmätene zažmurkal, zívol a natiahol si skrehnuté nohy. Jednak stuhli, jednak mráz. Bol som presvedčený, že ak by som nebol naučený od raného veku na rovnaké podmienky, už by som sa asi zosypal minimálne psychicky.
Pohľadom som si našiel tyrkysové oči (//zjednodušujem si život, neviem to pomenovať jedným slovom :D) a posadil sa. "Ako sa cítiš? Ak si veľmi hladná, vezmi si tú potvoru," ponúkol som jej pokorne a posunul nebohé telo k jej labkám. "Išiel by som najskôr popri toku rieky až na juh, bažiny budú istotne zamrznuté," zvažoval som nahlas strategický postup a slabo sa na Lennie usmial. A teraz sa zamyslieť, kde zohnať žrádlo, lebo čochvíľa budeme vidieť halucinácie všetci... zamyslel som sa, kým mi do pár minút nenapadlo niečo, čo sa proste nerobí, ale musel som už myšlienku vypustiť do éteru. "Asi som cvok, ukradol by som ti aj z úkrytu svorky žrádlo," podotkol som potichu, pretože som sám zistil, že by mi skoro samovražedný čin až tak nevadil, zavše som bol tulák. "Aj to je tvoja mágia, že kvôli tebe nepremýšľam?" rýpol som si a vyrátaval si v hlave súradnice, či nemáme niečí pelech náhodou po ceste.

//Ak vám stojí hra viac ako týždeň, hrajte ďalej. Vy si tým zhoršujete aktivitu a Blue, ono to, že robíš akciu je super, ale nedáva to plusové body k hraniu. Celý Borůvkáč zhasne snáď ako sviečka, lebo niekto sa proste sekne - a pokaždé? :/ Ja len názor, lebo sledujem les odkedy sa vymenila Alfa a chradne...

<- Borovicová škôlka

Potichu som ju nasledoval s vevericou v papuli a pozoroval narastajúcu nervozitu, ktorá sa v nej postupne menila na podráždenosť a jednoducho vyústila do zlej nálady. Len som si povzdychol. Všetok hnev a zvyšky paranoidnej nálady - alebo ako to nazvať - taktiež vyprchali, preto som len šiel snehom za jej čiernou špičkou chvosta. Vnímal som jej hnev na alfu svorky, ktorá nechala svojich vlkov napospas tomuto počasiu. Keď tak nad tým premýšľam, spomínali mi, že je tam aj Haruhi s partnerom, pre nich to vôbec nemusí byť dobré, premýšľal som a ustarostene sa pritom mračil. Mal som skoro rovnaký vek ako oni dvaja no vedel som ,že vlčica už nebola posledné roky tak vitálna. "Za ten čas, čo si v Ragare, padla tam už lavína?" opýtal som sa, pričom mi vôbec neprekážalo, že som zmenil tému a v niečom ju aj odignoroval.
Lennie sa na mňa oborila, ako má asi niečo uloviť na čo som pretočil oči. Nevravel som to náhodou? "Tá veverica nefbude stačiť tfoto," vyprskol som a vypľul nebohé zvieratko, od ktorého sa mi srsť lepila na jazyk. Tlamu som si "vypláchol" nejakým tým snehom a chytil vevericu za chvost tak, aby som dokázal zrozumiteľnejšie rozprávať.
Vlčica bola beztak frustrovaná a obávala sa, že na bezpečí vĺčaťa závisí aj jej život. Tľoskol som jazykom a opätoval jej vrčanie. "Opatrovať ju mala Severka. To, že to nezvládla a vĺča odišlo s nami, je jej vina a vec. To, že nie je pochovaná je tvoja vec, ja som to chcel vyriešiť," dokončil som hundraním a odkašľal si. Na to, že bol taký ukrutný mráz sa mi svaly celkom držali v teple kým sme teda kráčali. Ju zohrievala zášť voči vlkom v jej svorke, emócie, ktoré bublali a prenášali sa aj na mňa, no bol som natoľko triezvy, aby som to vlastným vrčaním nejako prešiel. Chňapol som jej po chvoste, skočil do záveja vedľa nej a zrovnal s ňou krok, hoci som sa zadýchal možno zbytočne. Prehrabol som jej nosom srsť na zátylí a jazykom prešiel po okraji ucha. "Nebude to také zlé, každého pochovám zaživa, kto s tebou bude mať problém," precedil som skrz zuby, no hlas som mal odhodlaný a iskričky v očiach, keď som sa na ňu krátko zadíval. Myslel som to smrteľne vážne, no mojím zámerom bolo jej trochu ukázať, že nejakú silnú oporu v tomto svete má. "Vydržal som to s tebou? Nie som idiot, keby si bola cvok, neviem, či by sme sa bavili," podotkol som a zahľadel sa do diaľky žmúriac oči kvôli vetru, ktorý nemilosrdne vháňal do očí vločky. V diaľke som videl veľmi známy kopec, čo trošku zabolelo, no rozhodol som sa smer trochu upraviť podľa seba. "Narvinijskí budeme minimálne v duchu vždy, avšak ten les mal jedno pekné zákutie, ktoré som ja osobne objavil až krátko po rozpade, neviem, navštívila si Machový lesík niekedy?" pokúsil som sa o vyrovnanú konverzáciu, ktorú aj tak prerušil môj kašeľ, lebo zas som mal chuť si vraziť do pľúc drevený kôl, nech už mám pokoj. Pokazený orgán jeden, zanadával som si pre seba a pri hraniciach lesíka sa na chvíľu zháčil, no dúfal som, že prechod popod stromy späť južnejšie bude lepšia voľba = menej snehu.

-> Machový lesík

Keďže som sa vlastne nemal ani kam ponáhľať, kúsky mäsa som si porozdeloval na malé časti a len sa v nich rypal ako nejaký mrchozrut. Kosti som len bezducho ožužlával a premýšľal, čo vlastne ďalej, keď som nemal ani len poriadny smer. Krátko si zas pospím, z toho sa mi nebude chciet vstávať, znovu niečo ulovim a bude to pokračovať takto ďalej. Koncom zimy budem tlstejší ako vyžraný karibu, zasmial som sa pre seba a v tichu okolo mňa bol ten zvuk až divný, že by vlka trhlo.
Kĺby mi zapraskali, keď som sa dvíhal zo zeme s pohľadom uprenym na zvyšok nedávneho jedla, ktoré už nemalo pre mňa význam a isto si to odvlecie do noty nejaké iné zvieratko menšieho vzrastu, ktoré však čaká na môj odchod, aby sa samo nestalo večerou v podobe druhého chodu. Kúsoček by ešte nezaškodil a určite by sa do brucha zmestil, pomyslel som si mlsne a krokom sa rozišiel zase naspäť do kopca a do lesa, neplanoval som sa brodit po brucho ak nie aj po hlavu v snehových zavejoch.
Krokom som vyšiel najhorší a najviac strmý úsek, ktorý sa zavše pekelne šmýkal, pretože pod snehovou prikrývkou sa skrýval ľad. Každý jeden raz som len zaskripal zubami, niečo si zahundrala proste sa vyteperil hore. Kvôli vysokým stromom som nemal výhľad a uvažoval, či to bude vlastne múdre namierit si to do hôr. Keď aj nie, tak to zistím a aj ostatní, až ma nájdu ako sa roztopí sneh. Klusom som sa vydal po menej zaviatych cestickach, no niektorými úsekmi som bol v snehu až po brucho. Košatý, ihlicnaty les mi však neprišiel ako dobre miesto na bezstarostne váľanie sa v snehu, nevidel by som ani pri chôdzi dušu, ktorá by sa náhodou objavila. Krátko som sa ešte obzrel a pokračoval.

//Newlinka spomínala na inom území, že bude nejako mimo ci co, neviem ci tak skoro odpise...

Malé zviera, taktiež celkom pochudnuté nemalo veľmi v úmysle ísť dole, tobôž zísť trosku nižšie. Namrzene som zavrčal. Naozaj nemám v pláne míňať cennú energiu pre nič, čo je ledva pod jeden zub, pomyslel som si.
To som však netušil, že moju frustráciu ukončí príchod Lennie, ktorá sa tu objavila o čosi menej obalená snehom ako ja, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou išla skrz mnou vytvorené tunely snehu. Aši aj preto jej zostalo viac energie a veverička náhle spadla. Vyrábala ju, ja som sa le ticho prezeral kým mi ju hodila. Zavrel som hlavou. "Daj si ju radšej ty, aspoň nebudeš mať chuť na mňa," podotkol som, avšak už s humorom. Divný ošiaľ a paranoja sa vytratila a možno to bolo spôsobené aj tszkM plahočením sa v snehu ktovie.
Spomenula však, že musíme ísť po mladú, na čo som si otravene vzdychol a hrabol labkou do snehu. " "Nech si po ňu príde váš dokonalý Alfa samec, keď ma krídla," precesil som skrz zuby a ponatahoval sa, znovu otriasol, nech stále udržujem výzor dikobraza s mokrou srsťou. Každopádne k presunu som nič nenamietal a pokynu jej hlavou, nech vedie. "Co jej chceš uloviť? Aj ta veverica je podvyzivena," riekol som s miernym náznakom obáv v hlase a pustil sa do pochodu, zviera som zovrel do čelusti a len ho zatiaľ niesol. Počká.

->za Lennie