Gallirea - Příspěvky uživatele

Nicos sestre skutočne neveril, keď sa ho snažila presvedčiť, že mal len bujnú fantáziu. Niekedy by sa rozhodol, že mala pravdu, no v tomto momente mu viac záležalo na fakte, že to dokázal práve on! Aj keď v tak hustej hmle ako sa nazbierala v tejto časti lesa sa skutočne mohlo nachádzať čokoľvek - čokoľvek čokoľvek. Ryšavý vlk urobil ďalších pár krokov dozadu, neobracajúc sa hmle chrbtom, akoby očakával, že mu to nejako pomôže ak by sa niečo stalo. Čo by sa mohlo stať? ,,Ja som ale niečo videl," mumlal si popod nos aj keď bol skutočne rád, že na neho nevyblafol taký Nickolas alebo Star, lebo v takom momente by skutočne neručil za svoju reakciu. A tá sa mohla skutočne líšiť od pocikania sa až do fyzického útoku - pričom ani jedna z možností spektra nebola práve najvhodnejším začiatkom dlhodobého priateľstva. ,,Možno to bola tá hovoriaca vydra tam," mykol plecami a hodil skúmavý pohľad späť ku hmle. Už sa mu nechcelo znovu sa k nej priblížiť, ale na druhej strane ani príliš ísť preč. Možno by to mohol skúsiť ešte raz-? Skôr ako ale stihol urobiť niečo hlúpe, hlúposť sa prichytila na Danie a on skoro schytal infarkt. Vyplašene odskočil, pričom sa vrhol do kmeňa jedného z okolitých stromov. ,,Kusla ťa do nosa?" vyštekol po nej, keď sa vrhol do bojujúceho klbka srsti snažiac sa udrieť veveričku, a napokon aj Danie, po hlave labou.

Nicovi sa pri pohľade do hmly ježila srsť aj keď bola pravda, že on sám nemal najmenšieho tušenia čo presne tak chcel vidieť. Jeho telo snáď dokázalo rozoznať nebezpečenstvo ešte skôr ako ho jeho zlaté oči uvideli? Alebo videl presne to čo mal, len bol príliš zameraný na to aby to skutočne videl. Nech to bolo ale akokoľvek, pohľad do hmly začínal byť viac ako len desivý. ,,Ale však počkaj, joj," frkol ku sestre snažiac sa nepôsobiť ani spolovice tak ustráchano, ako sa jeho srsť cítila. ,,Hej, akože. Potkana, ale možno sa mi podarilo aj niečo väčšie! Čo ty vieš," uškŕňal sa a dokonca zodvihol labu, že sa ku hmle ešte o niečo viac priblížiť, aby si bol úplne istý, že- Zastal na mieste a uši mu vystrelili do výšky. Z kroku dopredu sa nakoniec stal krok dozadu a chvost čo doteraz držal pomerne vysoko sa mu stiahol ku zadným nohám. Rýchlo prehodil pohľad od hmly smerom ku sestre a späť, akoby sa bál, že kým sa nedíva niečo mu ujde z dohľadu. Alebo sa niečo pozrie späť na neho. ,,HALO?" preniesol hlasno nakoniec. ,,Je tam niekto?!"

Obaja stáli pred hmlou akoby čakali, že na nich začne kričať rozkazy čo vlastne majú presne robiť. Nie žeby to bolo úplne na škoda, to rozhodne nie, keďže ani jeden z nich sa vôbec nedokázal odpichnúť od toho čo majú vlastne robiť. Pravda bola taká, že keď sa i Nicos pokúšal založiť oheň počas tej chladnej noci, nemal najmenšieho tušenia či to vôbec robil správne. Odfrkol si a pozrel na sestru. ,,Buď tak, alebo čím vyššie postavenie, tým väčšie veci môžeš robiť? Ale to je asi podobné. Aj keď... ani moc nie," zmraštil obočie, no on sám sa príliš nemal k tomu urobiť prvý krok a reálne sa o niečo začať pokúšať. Nie žeby nechcel vidieť, že skutočne hmlu ovládať dokáže, skôr sa bál, že by výsledok bol negatívny a po sklamaní s ohňom tak skoro ďalšie sklamanie nepotreboval. Zahryzol si pevne do jazyka a dupol labou. Okolo neho sa rozletel poprašok snehu. ,,Tak skúsim nejakého potkana alebo niečo," povzdychol si a zavrel oči. Snažl sa robiť presne to isté ako s ohňom. Predstavoval si kmitanie sa hmly vo vzduchu a jej prelievanie podobné vode tečúcej medzi skalami. Napokon otvoril oči v nádeji, že niečo uvidí. ,,Danie videla si to?! Ono sa tam niečo pohlo!" poskočil bližšie k hmle a zaťahoval oči. Ono sa tam fakt niečo pohlo! Mágia možno nakoniec fakt funguje!

Pozeral na sestru s úkosom a nebol si istý či sa práve rozpráva skutočne s vlčicou, ktorou bola pred pár mesiacmi. Nebol to práve on, kto sa bez rozmyslu vrhal do tých najväčších hovadín len aby získal čo najviac ešte väčších hovadín? Teraz akoby sa ich karty mierne vymenili a on sa skôr začínal báť o to aby sa mu - a koniec koncov aj Danie, niečo nestalo. Popravde sa mu vôbec nepáčilo do akej pozície sa dostal a Danie by si ju mala urýchlene zobrať späť na svoje plecia lebo začne kričať! ,,Však áno, ale keď a mi tak dlho s tou mágiou nedarí. Bože je to demotivujúce a vôbec sa mi do toho nechce venovať viac energie," nadával nahlas popri tom ako cupital hlbšie do lesa s očami pevne nastraženými aby mu neušiel ani kúsok hmly na ktorej by sa mohli spoločne učiť manipulovať mágiou. Ale už teraz vedel, že to nebude ani z polovice také jednoduché ako by si mohol myslieť a predpokladať počas toho ako bol vĺčaťom. Nicos vždy operoval na báze záujmu a keď sa nedostavili výsledky takmer okamžite, mal veľmi veľký problém udržať pozornosť a drive. ,,No proste vravím, že tí Bohovia znejú divne, to je všetko," ohradil sa nakoniec. Zdalo sa mu, že Danie jeho varovania berie na ľahkú váhu, no hmla pred jeho labami si vzala takmer všetky jeho pozornosť. Zostal stáť niekoľko metrov pred miestom kde sa prvé chumáč hmly dotýkali zeme a pozrel smerom na ryšavú vlčicu neďaleko. ,,Chceš to skúsiť prvá?"

Až teraz ho úplne zaujalo slová ktoré mu sestra venovala. Aj keď bola pravda, že doteraz mu stále vravela to isté, on si nebol poriadne schopný spojiť dve a dve dohromady - niekedy mu to jednoducho dlhšie trvalo, no teraz sa mu na čele objavila vráska a iskričky v očiach ešte viac zažiarili. ,,Si vážne myslíš, že by nám tej Život vedel skutočne pomôcť?" pýtal sa. Pravda bola taká, že nech sa snažil akokoľvek chcel, už začínal byť viac ako len zúfalý zo svojej pozície v ktorej sa nachádzal. Viac ako rok života na týchto miestach a ešte žiadna mágia, ktorú by mohol nazývať vlastnou. Začínal byť skutočne frustrovaný, aj keď to normálne najavo nedával. Teraz keď ale prišla téma skutočne na mágie, z jeho rozpoloženia mu i srsť na chrbte vstávala. ,,Uhr-Začínam mať dojem, že všetky tie magické veci, ktoré nám nakecali keď sme boli vĺčatá ani nie sú pravda," odfrkol si. Ale skutočne! Čím starší bol tým mal väčšia pocit, že sa jednal len o rozprávky. A tá rozprávajúca vydra to len všetko zaklincovávala. ,,Najskôr ale musíme nájsť nejaké miesto kde bude viac hmly. Nejaké prepadlisko v lese? Alebo v okolí riek býva často hmla, nie?" jemne naklonil hlavu na strane, ale rovno si to už aj šinul pomedzi stromy akoby očakával, že si hmla nájde skôr ich než by oni našli ju. ,,No, asi hej? Ale však vieš. Ak by bol nejak divný, tak proste odíď aj bez mágie. Však za to to nestojí, chápeš."

,,Urgh- mágie. Sa mi zdá, že čím viac sa snažím tú voju násjť, tým viac sa mi vyhýba," zavrčal pomedzi tesáky, ktoré pevne stískal k sebe. Skutočne, nebolo žiadneho iného želania pre Nicosa väčšieho než začať ovládať mágie, odkedy sa vôbec dozvedel, že niečo podobné sa dá robiť a hla! Ani jedna mágia sa k nemu ešte stále neprihlásila aj keď mal informácie, že tieto miesta sú nimi úplne presiaknuté. ,,Tak viem, že oheň neovládam. A ani vodu, to by bolo divné keby som ovládal vod," zamýšľal sa nahlas nad témou, ktorú im Danie nadhodila. ,,Hm, ale hmlu som ovládať ešte neskúšal. Danča poďme nájsť nejakú hmlu nech si to skúsime!" nadskočil nadšene a pozrel na sestru s hviezdičkami v očiach. Hmla ho na toto miesto priviedla a zapálila v ňom prvý plamienok záujmu. A pokiaľ sa to týkalo jeho, zatiaľ bola hmla jedna z najviac cool mágií s ktorými sa stretol. Aj keď nebola taká nebezpečná ako oheň, alebo zaujímavá ako ovládanie rastlín. ,,Ale k tebe by sa zem hodila," pritakal nakoniec. Danie sa od narodenia zaujímala o rastliny, dávalo by len zmysel ak by práve tie k nej boli najlepšie. Nicos ale nevedel čo by patrilo k nemu - mágia zdrhania z domu snáď zatiaľ neexistovala? ,,By ma zaujímaloči aj ich zjav je nejako spojený s ich menami. Lebo akože... volať sa Smrť? Keby sa tak volám ja, tak som tiež na vlkov úplne nepríjemný-" uškrnul sa, no v hlase mu boli cítiť obavy. Ten Boh znel nebezpečne. Skutočne nebezpečne. ,,Jo, môžeme ešte zostať, veď aj tak je slnko ešte vysoko na oblohe. Možno sú všetci niekde rozlezený."

Nicos vyplazil jazyk, niekedy mal dojem akoby ho Danie ani nepočúvala! Síce sa na ňu uškŕňal po celý čas, no mohla si byť viac ako len istá, že Marion nie je jeho typ. Ak vôbec nejaký typ mal. Alebo možno dokonca veril na lásku na prvý pohľad? To bolo ale v tomto momente jedno! Ryšavý vlk veril, že keď k tomu príde, tak o tom bude vedieť a rozhodne nebude hádať ako nejakú hádanku. ,,Možno v nej Maple videla nejaký potenciál, alebo niečo," zamýšľal sa nahlas a mykal pri tom ramenami. Bolo ťažko povedať čo v nich všetko mohla Alfa vidieť, predsa len ona pracovala s vlkmi omnoho dlhšie, než Nicos spoločne s Danie vôbec boli na svete. Aj keď si na jej rozhodnutia povedať svoje, neboli príliš v pozícii v ktorej by ich mohli spochybňovať. Aspoň teda zatiaľ nie. ,,Ale Marion sa mi nepáči. Teda- nie ako frajerka," smial sa ďalej keď mu sestra navrhla, že mu niekoho nájde. A razom by dala preč z jeho ramien ďalšiu prácu! Aj keď veril jej brat až tak veľmi? ,,A čo tak by si od Bohov chcela?" zmraštil obočie v otázke. ,,To môže byť dosť nebezpečné ale, Danie," vrhal na ňu nie príliš nadšené pohľady. ,,Tam pôjdem s tebou aby som sa uistil, že si v pohode!" bil sa do hrude a popri tom prikyvoval. Aj on dúfal, že v Sarumene sa nájdu nejaký nový vlci! A hlavne mladí! ,,Možno v nore niekto bude?"

Uholný hvozd >
Danie sa na ňom smiala a on by klamal ak by povedal, že to neočakával. Koniec koncov on sa na nej smial rovnako. Aj keď obaja už mohli telesne pôsobiť dospelo, minimálne Nicos sa ešte úplne dospelo necítil, minimálne nie psychicky. Vzťahy ešte stále neboli jeho prvotnou prioritou a možno ich stále našiel ako hnusné. Urgh- aj keď... Možno ešte len hral formu? ,,Uh, to neviem ani ja. Ale viem, že som žiadnu vlčicu vo svojom veku nestretol. Teda neviem aká stará bola Marion, ale-" pazúrmi zahrabal do zeme ako mu to len príroda dovoľovala. Rovnako tak presunul i pohľad smerom ku snehom zahrabanej zemi a odfrkol si. ,,Tá bol troooššškuuu divná," uškrnul sa a sklonil uši. Dobre vedel, že podobné slová neboli príliš vhodné, no bola to pravda. Jemne mykol plecami a pozrel na Danie so širokým úškrnom. ,,Takže to vyzerá nádejne?" smial sa nad ňou a sledoval ako zareaguje. Nemal tušenia kto ten Parsifal bol a ešte ho ani nikdy nestretol. Možno však ho snáď sestra raz predstaví! A bude to jeho kamoš! ,,Nebavil však.. Nebola príležitosť!" odpovedal sestre na otázku. ,,Som sa bavil len s Nickolasom. Jennou a trochu s tou Marion."

Savana >
Nicos prikyvoval slovám sestry až do okamihu akonáhle padla otázka o ktorej ani nevedel, že v ňom vyvolá podobné pocity. Uši sa mu sklonili k hlave a ohrnul nosom. To snáď nemyslela vážne! ,,Ja? Frajerku? Urgh," vyplazil na ňu jazyk, no bolo jasne vidieť, že sa skôr jednalo o tému nad ktorou nechcel stráviť príliš veľa času. Možno snáď ak by nebol vlkom, jeho líca by sa v tomto momente začali červenať. Ale v určitom zmysle slovabol i smutný - keďže sa mu ešte nepodarilo stretnúť niekoho v jeho veku, kto by sa mu páčil. Alebo bol ešte stále vo veku keby bola láska jednoducho stále úplne šeredná a pusinky v ňom vyvolávali dáviaci reflex? Pozdvihol hlavu vyššie a šťuchol sestre do ramena. ,,Ty skôr povedz, čo ten tvoj Parsifel- či ako si vravela, že sa volal?" nadvihol obočie. Popravde mal dojem, že Danie vždy keď zmizla na nejaké týždne mimo svorky, tak sa jej podarilo stretnúť polovicu osadenstva na mieste kde žili. Vždy kohokoľvek doteraz stretol, tak všetci už Danie poznali. Ona skutočne nezaháľala, zatiaľ čo on sa stále hlúpo pokúšal nájsť svoju mágiu a ovládať hmlu v Sarumene. ,,A aj si stretla nejakú vlčicu s našom veku, alebo teda-" odkašlal si a pohľadom rýchlo preskočil zo sestry na okolité stromy. Srsť na chrbte sa mu mierne naježila od nervozity. Vážne sa nejednalo o tému o ktorej by sa mu hovorilo ľahko! ,,Hm, myslím že mal! Ale nie som si istý či so ich zazrel. Ale počul som o nich niečo," pritakal nakoniec, ako sa mu teplota z tváre mierne rozplynula. ,,Však práve preto sa pýtam. Lebo bude jar teraz... Ale asi máš pravdu, zostaneme stále najmladší a najmilší!"
> Sarumen

Koniec sveta >
Obraz bieleho zvieratá sa mu stále vynárali v mysli aj keď samotné stretnutie vôbec nepokladal za dôležité - však to bola predsa len nejaká zvláštna mačka, ktorej kožuch pekne zapadal do prostredia. Nič čo by nevideli kdekoľvek inde na svete ak by pozerali dostatočne starostlivo. Zdalo sa však že Danie zostala rovnako zaskočená ako on. Nech to už ale bolo akokoľvek, ticho, ktoré medzi nimi po pohľade na rysa po niekoľkých desiatkach minút vyprchalo. ,,Ja dúfam, že bude dom aj niekto nový, aby sme sa mohli zoznámiť s viacerými vlkmi zo svorky," ponúkol jej vlastný pohľad na vec a jemne naklonil hlavu. Skutočnosť bola taká, že väčšinu členov skutočne videl len raz a aj to bolo len na love snáď pred rokom. Zacvakal ušami. ,,Spomínaš si na toho malého vlka keď sme boli po prvý raz na love? Ten vyzeral že by mal byť v našom veku!" zamýšľal sa nahlas a dúfal, že by sa mu Stara mohlo podariť stretnúť. A dokonca to bol aj vlk, to Nicos potreboval. So sestrou sa nedalo až tak porozprávať - alebo si to aspoň myslel. V tomto veku by sa mu však hodili nejaký testosterónový kamaráti. ,,Hm a vyzerá že je to aj celkom blízko. Ale tieto hory sa mi moc nepáčia," zanadaval si, keď mu pohľad znovu padol na prekážku ktorú museli prekonať predtým ako sa vrátia do Sarumenu. Ale nemohli byť predsa len tak hrozne ďaleko! Už nebolo kam inam ísť. ,,Myslíš, že budú tento rok u nás vo svorke nejaké vlcata? To by bolo cool!"
> Uholny hvozd

15. Najít bílého rysa

Ježčí mýtina >
Na čele sa mu nachádzala vráska s tým, že sa mladý ryšavý vlk naokolo seba rozhliadal ako žeravý. Doteraz mal pocit akoby aspoň ako tak vedel kde sa nachádzajú, no s každým ďalším krokom sa viac strácal. Sarumen sa predsa len nachádzal na najjužnejšom konci území ktoré poznal, nie? Vychádzal mu teda ako pravý jedine fakt, že museli niekde zle odbočiť a vybrali sa nakoniec iným smerom. Čo sa mu vôbec nepáčilo. Aj keď sa vždy mohli otočiť aj ísť po svojich vlastných stopách späť, už teraz stratili snáď pol dňa cestovania. Čo znamenalo, že ďalšia noc v zime bola omnoho viac pravdepodobnejšia než si Nicos chcel predstaviť. Rovnako však, presne tak ako jej, sa mu do nosa dostávali pachy, ktoré ho pomerne znervózňovali. Boli zvláštne, úplne iné ako tomu bolo inde na pláňach zapadnutých snehom. Cvakal ušami, no hory boli tiché, možno až príliš tiché. Nicosovi sa na šiji stavala srsť do pozoru a on sám sa viac pritiahol k sestre, počítajúc s tým, že v počte je sila. Aj keď ich počet priamo ohlušujúci nebol. ,,Danie poďme späť, mne sa už nechce chodiť po tak hlbokom snehu stále," štuchol sestru pod rebrá aj keď bolo na nej jasne vidieť, že ona sama sa príliš nemala k tomu aby spoločne pokračovali ďalej za nosom. Prestúpil z nohy na nohy a už otváral tlamu aby sa začal sťažovať zase o niečo viac, skôr ako akékoľvek slovo opustili jeho hrdlo, sestra ho zastavila. Ryšavec sa jemne sklonil a slepo pozeral pred seba, keď sa v bielej ničote snažil zachytiť niečo viac ako len kmeň akéhosi stromu. Ako vlk mal rozhodne dobrý zrak no ani jemu sa príliš nedarilo v prostredí do ktorého sa momentálne opieralo vychádzajúce slnko. Všetko žiarilo omnoho viac ako v jeho snoch, ktoré boli často možno až priveľmi žiarivé! ,,Čo je t-" zasekol sa v strede vety, keď už začínal veriť, že si z neho Danie skutočne robí srandu. V tom okamihu mu ale žlté oči padli na zviera, mačku, plaziacu sa v tieňoch. Alebo minimálne ako to bolo možné. So širokým úsmevom pozrel späť na sestru a zase k mačke, neveriac, že videli zviera, ktoré bolo také vzácne. Možno by ho dokonca mladý vlk postavil na priečku k hovoriacej vydre, ktorá patrila Sarumenu! ,,Woah," nadšene vydýchol a ešte zopár minút v tichu pozoroval zviera ako sa im zakráda preč z dohľadu. Nakoniec sa otočil smerom k Danie, no tá už pomaly aj odchádzala. Nenechal sa ponúkať a rýchlo docupkal k nej, aby sa nepresúvala sama. ,,Hej, pome."
> Savana

8. Vytvořit sněhovou sochu

Stredozemka >
Laby sa mu zarývali hlboko do snehu akoby mal skutočne dva metre. Snežilo dokonca celý deň a nevyzeralo to, že by sa čoskoro malo skončiť. Našťastie sa ale obloha rozvidnievala a dokonca mladému ryšavému vlkovi už ani nebola taká veľká zima! Nicos dobre vedel, že ak sa im podarí preži noc, nakoniec to dopadne viac ako len dobre. A mohol byť spokojný, že jeho slová skutočne vyšli. ,,Už aby sa rozplynuli lebo tento sneh ma už začína nudiť," odfrkol si. Sneh už síce nepadal tak silno, no stále sa mu kde tu zviezol na srsť. Šťastie len bolo, že sneh nebol ťažký a tak nijakým spôsobom vlk neobmedzoval. Teda ak nepočítal, že sa mu kráčalo v hlbokom snehu o dosť horšie než by sa mu kráčalo na suchej zemi. Tak či onak, dúfal, že aspoň zima nebude trvať až tak veľmi dlho a čoskoro sa objaví jar. ,,Ale však! Tie hviezdy sú skoro všetky rovnaké a divné," zanadával si zase. Síce bola pravda, že sa príliš naučiť nesnažil, no to nebolo dôležité. Jeho postavenie sa vždy mohlo zmeniť a rozhodnutie sa urobí iné. Nakoniec aj tak s Danie nemali na práci nič lepšie. Minimálne v lete určite nie. ,,Postaviť medvedicu by som dokázal, pozor," prešmykol sa okolo sestry a hneď sa dal do hrabania snehu aby jej pomohol. Najskôr museli dostať nakopu dostatok snehu aby sa postava aspoň ako tak podobala - šťastie bolo, že medveď okrem toho, že bol guľatý, príliš veľa ťažkých tvarov nemal. Najmä ak ste ho chceli postaviť ležiaceho. Pohľad mu padol na odkrytú zem a zopár zaschnutých bylín čo na nej ležali. ,,Aha, toto by mohli byť zuby!" nadšene skočil k zemi a ihneď vyťahoval všetko čo nebolo k pôde primrznuté. Napchal si plnú tlamu zoschnutej živej hmoty a začal to napchávať k miestu kde by mala mať medvedica hlavu. Miestami to možno dokonca aj trochu prehnal, keď sa na svoje dielo pozrel z diaľky skôr zuby pripomínali krokodíla než akéhosi medveďa. Vyplazil na sestru jazyk a nakoniec sa zasmial. ,,Náhodou sa nám to celkom podarilo, aj keď je taká krpatá. Schudla cez zimu, no," mykol ramenami a pohodil hlavou. Niekto kto by nevedel o čo sa jedná by si mohol myslieť, že to medvedica ani len nebola, no to nebolo vôbec podstatné. Minimálne nie pre Nicosa a snáď ani pre Danie - našťastie však nemali náladu zapodievať sa s daným problémom a radšej sa zase pobrali zase na smer do Sarumenu. ,,Hm, tieto končiny nejako nepoznám," zamyslel sa, no aj tak nasledoval sestru.
>Koniec sveta cez Eukalyptový les

10. V noci pozorovat zimní oblohu

Velká húština >
Nicos sledoval pohľad svojej sestry smerom k oblohe a musel pritakať. Niekedy by bolo skutočne lepšie mať krídla a len tak sa nechať vyniesť smerom hore - alebo v prípade, že by mal krídla, ktorýmkoľvek smerom. Svet by bol zase o niečo jednoduchší, alebo to si aspoň mladý ryšavý vlk myslel. V tomto momente by mu to pomohlo! Rozhodne by sa aspoň necítil tak zmrznuto ako doteraz. Teda vlastne! Ticho sa zamyslel pričom sa mu na čele objavila vráska, niečo bolo iné, ale nebol si úplne istý čo to mohlo byť. ,,Niektoré súhvezdia si ešte pamätám, keď nám im doma ukazovala mama. Alebo to bol niekto iný? Už ani neviem," hlava sa mu zase otočila smerom k oblohe, ako sa snažil pohľadom nahmatať aspoň niečo čo by mohlo byť iné než chlpaté biele mraky. Tie snáď nemali konca kraja a sneh na Nicovu hlavu padal takmer celý deň a nezdalo sa, že by sa čoskoro chystal skončiť. ,,Myslíš, že sú tu rovnaké hviezdy ako u nás doma? Nie sme zase tak ďaleko aby obloha vyzerala inak," zamýšľal sa zatiaľ čo pohľadom žltých očí zazeral do tmy. Svetlo mesiaca, ktoré by osvetlovalo chladnú noc v tomto momente skutočne chýbalo a im nezostávalo nič iné ako si hviezdy hore nad nimi len predstavovať. Nakoniec aj tak pozorovanie hviezd bolo viac o predstavivosti než o vedomostiach. Nicovi nikdy nedávalo zmysel ako niekto môže niečo z hviezd skutočne vyčítať a predpovedať. Jedine tak, že skupiny hviezd vytvárali obrazce, ktoré sa mohli niekomu ako niečo zdať - a to bolo asi aj všetko. No evidentne Danie o tom vedela niečo viac ako by si on sám dokázal predstaviť a trochu mu bolo ľúto, že zrovna dnes sa im skutočne nepodarí o nočnej oblohe rozprávať do trošku väčšej hĺbky. ,,Najľahšie som vždy našiel býka! Aj keď sa teda na býka veľmi tie hviezdy nepodobali-" odfrkol si a venoval oblohe jeden z posledných dlhých pohľadov, ktoré mohol. Do očí mu predsa len padali vločky a musel nepríjemne žmurkať aby sa mu podarilo pohľadom zavadiť aspoň o tie oblaky, ktoré ho akoby oslepovali. Nech to už ale bolo akokoľvek, Nicos spoločne s Danie boli na výprave, ktorá sa ešte zatiaľ rozhodne neniesla ku svojmu koncu a ak sa k nemu chceli dostať pomerne skoro, nemohli zostať zaseknutý na jednom meiste. Aj keď sa mu už príliš pokračovať nechcelo a laby ho boleli, najradšej by sa niekde zvalil a zaspal aspoň na niekoľko desiatok hodín. Po tomto všetkom si s Danie rozhodne budú zaslúžiť víkend plný spánku a lebedenia. Minimálne do okamihu kedy sa ich svaly znovu zahrejú na dostatočnú mieru.
> Jazvečí palouk

Pri jej slovách Nicos nasucho prehltol a pozrel na ňu takmer vystrašene. ,,Uh-um," prestúpil z nohy na nohu a razom sa cítil akoby už taká veľká zima nebola. ,,To neznie úplne dobre, nebudem klamať. Som rád, že som tu vtedy nebol a snáď nabudúce ani nebudem," zakrútil hlavou a pricupkal ku sestre. Nie len že sa mu vôbec nepozdávalo čo sa okolo nich mohlo diať najhoršie na tom bolo, že on sám ešte nikdy neobjavil svoju mágiu. A dokonca ani teraz, keď mal mágiu ohňa takmer na dosah, nedokázal ju vo svojej mysli dočiahnuť. Samozrejme za predpokladu, že by to šlo, čo Nicos nevedel, že by skutočne nešlo. Jediné čo ho nakoniec potešilo, aj keď nemalo, bol fakt, že oheň neovládala ani Danie. Keď už v niečom boli spolu, tak v niečom boli spolu a to bolo hlavné. Odfrkol si a s naježenou srsťou dovolil sestre aby tentoraz viedla ich výpravu späť do Sarumenu práve ona. Noci ktorá sa na nich dovalila sa už aj tak nevyhnú a tým pádom im nezostávalo nič iné ako len ďalej kráčať za nosom aby sa z nich nakoniec nestali nejaké ľadové sochy. Ryšavý vlk mal pred sebou ešte dosť veľa toho čo chcel zažiť a tým pádom sa nechystal umrieť, zobral si teda radu od sestry viac ako len k srdcu a stal sa pre tentoraz jej skutočným nasledovateľom. ,,Myslíš, že do ďalšej noci sa dostaneme späť do svorky nie?" pýtal sa, aj keď mu bolo viac-menej jasné, že áno. Už mohli byť až tak ďaleko! Nicos radšej teda pridal do kroku a vrhol sa do snehu akoby nemal nijakú inú možnosť!
> Stredozemka

9. Uspořádat táborák s alespoň 1 dalším vlkem

Mahtae juh >
Nicovi sa od tlamy do vzduchu dostávali obláčiky pary. Skutočne im pritužovalo a už ani úkryt v lese opadaných stromov im nepomáhal. Sledoval sestru ako sa spoločne s ním klepala pod nepríjemným počasím. Odfrkol si so smiechom. ,,Na to, že sme sa obaja narodili v horách sme pekné citlivky na zimu," smial sa pod slovami svojej sestry a krútil pritom hlavou zo strany na stranu. Keby sa na nich teraz pozrel jeden z ich rodičov, možno by si mysleli ako veľmi patetické ich decká sú. Ryšavý vlk by klamal ak by povedal, že nemal leto radšej. Vo vysokých teplotách ste si vždy mohli nájsť nejakú jaskyňu kde prečkať deň, alebo kaluž plnú chladnej vody. Avšak v zime či bol deň alebo noc, vždy bola zima alebo ešte zimšie. Srsť na chrbte sa mu nepríjemne naježila, jej reakcia sledovala jeho myšlienky až sa zatriasol. ,,Čo keby sme si zaobstarali nejaké teplo?" spýtal sa Danie a mrkol smerom na ňu so smutným pohľadom. Aj jemu bola zima, aj jej bola zima. A všade naokolo nich bolo drevo. Keby ho len dokázali vzplanúť presne tak ako to na jeseň urobila Jenna! Ani jeden z nich by sa nemusel báť ako v noci dopadnú. Keďže mladému vlkovi bolo jasné, že hneď ako sa slnko skryje za obzor začne tá skutočne nepríjemná časť dňa. ,,Možno by sa nám mohlo podariť nejako založiť oheň?" štuchol sestru labou do ramena a kývol jej. Najskôr keď sa chceli dostať do stavu žeby mohli skutočne oheň založiť, museli si zhromaždiť čo na ten oheň potrebovali. A keďže sa nachádzali v pomerne hustom lese, nebol problém nájsť popadané konáre. Nicos v rýchlosti prečesal pohľadom svoje okolie, no veľmi rýchlo si uvedomil, že to asi nebude také jednoduché ako si na prvý pohlaď myslel. Všetok ten hlboký sneh úplne zahatal jeho plány pozbierať konáre - najskôr ich predsa len bude musieť vykopať a až potom sa budú môcť použiť. Kývol ešte raz na sestru, hej toto musel dať, alebo sa o to aspoň nejako pokúsiť. Zima bude skutočne v noci drsná, to už vlk vedel teraz. Niekoľko konárov našiel spod prvého stromu, ktorý si vybral. Zopár im predsa len stačilo, nepotrebovali mať na začiatok hromadu. Potom keď sa im oheň chytí tak nájdu viac! Nicos to pritiahol na čistinku kde sa s Danie rozdelili a zopár sekúnd premýšľal čo ďalej. Čo robila Jenna predtým ako sa to v lese rozhorelo? Hlboko sa zamyslela, zavrela oči a čo ešte? To bolo všetko. Rýchlo sa poobzeral či ho sestra vidí a následne pevne zavrel oči až sa mu na čele vytvorila hlboká vráska. Nemal najmenšieho tušenia nad čím mal premýšľať a tak prvé čo mu napadlo bolo samozrejme oheň. Predstavil si ako hŕba konárov pred ním horí, v mysli si vykresloval každý plamienok ako olizuje kôru konárov pod jeho labami a takmer až cítil jeho teplo na svojej hrudi. Sklamanie prišlo ale ihneď ako si dovolil otvoriť oči. Úsmev mu pohasol. ,,Ah..." zavrčal si popod nos a nakopol hrudu snehu do vzduchu. ,,Nejaký iný nápad?"