Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Lavender >
Akonáhle sa mu za chrbtom ozval ďalší hlas, mal dojem akoby strácal súdnu myseľ. Myšlienky mu rovno skočili smerom k Danie. Na jednej strane by bol rád ak by bola teraz s ním a mohla vidieť čo prežíval, na strane druhej sa nedokázal prestať tešiť kedy sa mu podarí porozprávať jej o všetkom čo zažil. Snáď sa mu do tej doby nepodarí všetko zabudnúť, tak ako to u neho možno často bývalo. Tak či onak, srsť na chrbte sa mu naježila akoby očakával, že si niekto prišiel po jeho chvost. Či už to bol duch jeho bývalej spoločníčky alebo nejaký... komár. Komár? ,,Urgh," odfrkol si Nicos keď mu pohľad padol na chrobáka čo sa s ním začal rozprávať. Evidentne v týchto končinách žilo veľmi veľa rôznych potvor, ktoré ešte nemal šancu spoznať. No čoskoro sa tak malo stať a toto bola jedna z nich. ,,Počkaj však! idem aj ja!" vyhŕkol nakoniec a po pár sekundách premýšľania čí má ísť skutočne za ním sa rozutekal dopredu aby mu náhodou nezdrhol. Stále mal ale uši nasmerované dozadu aby sa mu podarilo zachytiť hlas vlčice, ktorá ho tak najskôr vyviedla z miery.
> Východný hvozd

Mahar >
Nicos nasledoval ďalšieho Nicka, no hmla, ktorá padla v močiaroch, mu v tom moc nepomáhala. Vlhkosť vo vzduchu bola nepríjemná, ryšavý vlk sa cítil akoby práve vyliezol z rieky, čo skutočne nepatrilo k jeho top desiatim zážitkom, ktoré chcel zažiť dokým sa k nemu dostane smrť. Čo bolo snáď ešte veľmi ďaleko, no kto vedie. Až keď sa za jeho chrbtom ozval známi hlas, v žilách mu skutočne zovrela krv strachom, ktorý necítil už veľmi dlhú dobu. Srdce mu bilo akoby sa snažilo dostať z hrudníka a v ušiach počul šušťanie krvi viac ako mu bola príjemné. Pred ním sa už rozprestieralo jazero obohnané fialovými kvetmi, no v tomto momente si skutočne nedokázal poriadne užiť jeho nádheru, o ktorej by sestre mohol rozprávať snáď celý večer. ,,Esa?" preniesol do vzduchu aj keď vedel, že daná vlčica by mala byť niekde úplne inde než sa teraz podľa všetkého nachádzala. Ušnice si stiahol k hlave a porozhliadol sa zatiaľ čo pohľadom zavadil o vlka, ktorého skutočne vidieť nechcel. A dokonca akéhosi bledšieho a bolo cez neho vidieť. Duch. ,,Nie, nie nie. Nie, ďakujem neprosím," preniesol skôr sebe než komukoľvek inému a pridal do kroku. Bol príliš mladý na to aby za zahadzoval so starými démonmi, príliš mladý na to aby vôbec nejakých mal. Prechádzal teda okolo jazera rýchlejším klusom snažiac sa ignorovať čo mal za chrbtom.
> Gejzírové pole cez Narvinijský les

Prihlasujem Nicosa! Už sa veľmi tešíme

Kierb cez vresovisko >
Špička jazyka mu vytŕčala z úst, ihneď ako sa mu labou po prvý raz podarilo dotknúť mazľavého bahna prezrádzajúceho, že sa vrátil na miesto na ktorom skutočne nechcel byť. Teda, nie žeby močiare nejako extra nenávidel, stále boli lepšie ako obrovské jazerá, no na druhú stranu - tie aspoň nepáchli ako rozkladajúca sa zelená hmota a zvratky vysokej zmiešané dohromady. ,,Ah, myslím, že by sa to Maple páčilo!" pritakal na jeho slová nadšene, no jeho nadšenie veľmi rýchlo zožral fakt, že sa ďalej obaja vlci museli presúvať v bahne smerom na severozápad. Nicos sa na ich situáciu snažil nemyslieť, no bolo mu jasné, že to nebude také jednoduché ako by si mohol na prvé zamyslenie myslieť. ,,Maple mi sľúbila, že nás tento rok vezme na výlet pomedzi všetkými svorkami. Vieš, aby sme sa všetci lepšie spoznali," začal, no netrvalo dlho kým si uvedomil, že konverzácia medzi dvomi vlkmi nebude taká jednoduchá ako by si mohol myslieť. Čosko medzi nich zostúpila hmla a mladý vlk len veľmi ťažko videl detaily na staršom vlkovi, preto mu aj chvíľu trvalo, kým si uvedomil čo sa s ním vlastne stalo. ,,Nick?!" Nicos zastal na mieste ihneď ako si uvedomil, že nepočuje kroky vlka. V tomto momente by sa u neho krvi nedorezal. Pevne nastražil uši a jediné čo počul bolo bublotanie zeme pod nohami a následne hlasné ... čokoľvek, čo ho presvedčiloo, že je nažive. ,,Nicklos si v pohode?" priskočil k vlkovi, no to už sa dokázal Nick zbierať na nohy aj sám. ,,To mohlo byť fakt nebezpečné. A táto blbá hmla!" nadával nespokojne ryšavec a ďalej nasledoval samca tam, kam mali namierené. ,,Keď pôjdeme späť, mali by sme to tu obísť."
> Levander

Tmavé smrčiny cez Tenebrae >
Nicos poslušne cupkal popri Nisckolasovi a spokojne mu popri tom hojdal chvost zo strany na stranu. Sem tam dokonca po rytmu aj pokýval hlavou. Ak by snáď bol s vlkom o niečo lepší priateľ, dokonca by z hrdla vyplodil aj nejaké to zahmkanie, no ešte sa necítil dostatočne komfortne aby ukázal celú svoju povahu práve teraz. Veľmi sa snažil aby na vlka nepôsobil nejako divne, hlavne teda preto, že veľmi túžil mať nového priateľa vo svorke ku ktorej teraz patril. ,,Aj ja som práve teraz od jedného prišiel, no to sa mi zdá celkom ďaleko," odfrkol si nespokojne. Síce bola pravda, že nemal rád jazerá a ani hlbokú vodu, no v tomto momente si želal, že by sa s Nickom k danému jazeru presunuli. Už teraz ho boleli labky, keď si predstavil, že by sa mal zase presúvať niekoľko dní za vodou. Ticho dúfal, že jazero o ktorom vravel vlk bolo o niečo bližšie. ,,A čo ak by tá hviezda voňala ako niečo čo sme ešte nikdy nevoňali?!" navrhol svoju teóriu ryšavý vlk a zamyslel sa. Hviezdu ešte nikdy nevidel a ani sa k nej nedostal do dostatočnej vzdialenosti, bolo teda pravdepodobné, že by voňala ako niečo čo ešte nikdy predtým pri svojom nose nemal. ,,Alebo ako svieži jesenný vzduch a živica!"
> Mahar cez vresovisko

Ryšavému vlkovi sa na tvári znovu objavila vráska, ktorá prezrádzala, že nad niečím premýšľa. Zo začiatku nerozumel o čom vlk rozprával, no ihneď ako to Maple pre neho osvetlila, zacvakal ušami. Jemne nadvihol jednu z predných láb do vzduchu. ,,Ale hviezdy predsa nepadajú na zem," pridal sa do konverzácie tichým hlasom. Najmä teda z dôvodu, že sám úplne neveril svojej pravde, no hľadal náznak pritakania od niekoho iného. ,,Nie?" uši sa mu stiahli k hlave, no nakoniec to aj tak bolo jedno! Prítomnosť Nickolasa znamenala, že sa vyberú na výlet a to bola dobrá správa, nech mali hľadať čokoľvek, možno dokonca aj niečo čo existovať nemuselo. Nicos problém nemal aj keby sa mal naháňať lesom bez nejakého značného dôvodu, avšak to sa vždy robilo lepšie keď ste mali spoločnosť. ,,Myslím, že hviezdam by sa mohlo páčiť vo vode! Veľké jazerá vyzerajú skoro ako obloha," zamyslel sa napokon ryšavej a pobral a priamo za vlkom, ktorý ho začal viesť smerom na sever. Odtiaľ teraz vlastne prišiel, no nevadilo mu sa tam vrátiť, však aj tak tam nestrávil nejako extra dlho času, takže by sa ďalší prieskum skutočne hodil.
> Kierb cez Tenebrae

Ešte si s Maple ani poriadne nestihli pokecať, keď sa v lese objavil s nimi ďalší vlk. Bolo možné, že tiež počul vytie ich alfy a tak pricupital na pomoc- alebo čokoľvek. Nicos príliš nadšený nebol, naposledy keď sa mu podarilo tráviť čas s Maple, bolo to pekne dávno, že si ani poriadne nespomínal. ,,Sa volám Nicos - a na Maple sa ani len nepodobám," pridal k slovám vlka ako sa pošúkal upozorniť ho na niečo čo malo byť úplne zjavné. Predsa len on s Maple nevyzerali rovnako! A už vôbec nie ako rodina, alebo čokoľvek na čo vlk myslel. Ryšavému na čelo naskočila vráska, no tá zmizla ihneď ako vlk spomenul, že niečo hľadá. Pevne nastražil uši a mierne nadskočil. On mal rád schovávačky! ,,A čo to hľadáš? Pomôžem ti ak mi povieš čo to je," zakrútil chvostom a snažil sa vlkovi votrieť do priazne, len aby mu oznámil o čo sa jedná. Bol zvedavý ako malá ploštica. ,,Ale keby tu niečo také bolo, určite by som si to všimol, som veľmi všímavý," nechal vlka vedieť, popri tom ako kdei vzadu v hlave videl výraz, čo by na neho hodila pri týchto slovách sestra. Čo tam ale po nej, najmä teraz, keď tu s nimi ani nebola! Mohol ntárať čo len chcel a žiadne výrazné konsekvencie by sa nekonali. Alebo to si aspoň ryšavý vlk myslel, a snáď nebol ďaleko od pravdy. ,,Možno to ale išlo niekam mimo les, nie?"

Sarumen >
Nicos najskôr kráčal pomaly, no čím sa časový úsek medzi vytím a jeho príchodom zväčšoval, tým väčšmi pridával do kroku. Nie žeby sa bál, žeby mu vlčica utiekla, jednoducho bol dosť zvedavý, čo si pre nich - a najmä teda pre neho pripravila. A keďže Maple už predtým hľadal, vak neúspešne, na území svorky, toto bola skvelá príležitosť ako jej pripomenúť čo jemu a rovnako tak aj jeho sestre sľúbila a zatiaľ nedodržala. Obzeral sa naokolo, no v tej rýchlosti v ktorej sa pohyboval pomedzi stromami, mu akosi ubiehali detaily, na ktoré by sa snáď mohol sústrediť. Dobre vedel, že ak by bol v tomto momente s Danie, určite by ho zastavila kvôli nejakej hovadine na ktorú by sa chcela pozrieť. A on by počkal, presne tak ako to má správny brat urobiť. A popri tom by frflal. Ihneď ako mu ale padol pohľad na vlčicu usadenú kdesi v lese, chvost sa mu rozkmital a priamou čiarou sa k nej vybral. Les bol síce zaujímavý, no Maple bola zaujímavejšia. ,,Ahooj!" zatiahol a usadil sa niekoľko krokov od vlčice. Zatiaľ čo sa snažil, aby mu chvost príliš nezametal zem. ,,Volala si? Som počul tak som prišiel," upozornil ju s jemným úškrnom na tvári a nevyslovenou otázkou v oku.

Ryšavý vlk mal pevne nastražené uši, akoby sa bál, že by mu mohlo čo i len jedno slovo ujsť a tak by prišiel o niť kontinuity. Popravde ho zaujímalo čo robia na území ich svorky, najmä teda po tom, čo ho vlci ubezpečili, že nepatria k Sarumenu. V tejto chvíli bolo pomerne jednoducho pochopiteľné, e Nicos všetkých členov ešte nepoznal - no ak sa chcel zapojiť do života svorky už skutočne naplno, mal by to rýchlo zmeniť. Teraz ale bolo omnoho dôležitejšie aby obaja zistili čo v lese daný vlci robia. Nicos stále neďaleko za dospelou vlčicou, nechal ju medzi sebou a neznámymi, zatiaľ čo on po nich pozorne prechádzal pohľadom. Zdali sa byť... v pohode? Vlčica na nich reagovala pokojne a zdvorilo, on sa zatiaľ snažiť odkukať nejaké finty, ak by raz aj on sám prišiel do stretu s cudzími vlkmi na území svorky, ktorí do nej už na prvý pohľad nepatria. Nebol si ale veľmi istý či u práve toto stretnutie v niečom pomohlo, no tak či onak, rád uvidel nejaké iné tváre. možno sa mu kontakty budú hodiť. Skôr ako ale stihol nejaké naviazať, jeden z vlkov sa rovno aj pobral preč. Nicos ho chcel rovno nasledovať, skontrolovať snáď či skutočne odíde z územia svorky, dokonca urobil jeden či dva kroky jeho smerom, no nakoniec sa zastavil. Radšej by zostal s Ganie a počkal čo sa bude diať ďalej. Do zvukov lesa a dvoch rozprávajúcich sa vlkov ale vkročil ďalší zvuk - vytie, ktoré sa nedalo len tak prepočuť. Minimálne nie pre Nicosa. Zacvakal ušami a pozrel sa na vlčicu, ku ktorej sa nakoniec priblížil. ,,Idem to preskúmať," upozornil ju a odcupkal za vytím.
> Tmavé smrčiny

Ďakujem za super akcie! Škoda len, že nebolo času urobiť viac :DD Možno nabudúce!
Poprosím si drahokamy.

Presne to čo sa mu zdalo ako vlk aj vlkom bolo. Síce to nebola Maple, ktorú v tomto momente hľadal, no rozhodne sa jednalo o adekvátnu náhradu, ak nie s ešte aj pridanou hodnotou, ktorá bola, že predtým danú vlčicu ešte nestretol. Alebo stretol, len nemal možnosť sa s ňou osobne rozprávať a začať tvoriť akýsi svorkovský vzťah, čo by bolo u členov rovnakej svorky celkom dobre. ,,Juu ahoj!" pozdravil sa slušne vlčici avšak chvost nedokázal skrývať nadšenie s ktorým ju stretal, aj keby sa ryšavý vlk snažil seba viac. Nicos patril k tým vlkom, ktorí radi stretávali niekoho nového a nijako sa tým netajil. Bol spoločenský a popravde si to aj celkom užíval, najmä teda z dôvodu, že svet bol plný vlkov a nikdy nemôžeš vedieť, ktorí z nich sa stane tvojim najlepším priateľov. Čo ak by okolo teba prechádzal, ale ty to nikdy nezistíš, lebo by si sa bál ho osloviť? Také veci Nicos skutočne neriešil. ,,Ja som Nicos, teší ma," predstavil sa aj on, avšak netrvalo dlho aby si mohol s vlčicou aj nejako hlbšie pokecať - aj keď napokon nemusel ani dlhšie, stačilo aspoň trochu. Svorka, ako sa zdalo sa rozhodla zhromaždiť práve tu a teraz, tým pádom si pozornosť vyžadovala práve tá. ,,Áno poďme. Ešte som ich veľa nestretol," pritakal jej slovám a poslušne ju nasledoval ju ako akýsi ryšavý tieň. Aj keď sa pomaly ale isto nachádzal v tele dospelého vlka, ešte stále bol z niekoľkých hľadísk vĺčaťom. Ostro nastražil uši keď k ďalším vlkom prehovorila a premeral si ich pohľadom žltých očiek. Títo skutočne nevoňali ako vlci zo Sarumenského lesa.

Tenebrae >
Nicos si to šinul priamo do stredu lesa kde vedel, že sa nachádza úkryt. Alebo teda viacmenej smerom, ktorým bol úkryt, keďže smerom ktorým sa teraz do lesa dostal, ešte nikdy nešil. Spokojne si sem tam i nadskočil ako bol rád, že po tak dlhom čase sa zase našiel doma, na mieste ktoré poznal lepšie ako ktorékoľvek iné. Až po zopár minútach chôdze si uvedomil,. že vlastne ani poriadne nevie kde sa nachádza. Uši sa mu nastražili na hlave, že snáď vyzerali ako dve anténky a snažil sa zachytiť akýkoľvek zvuk čo by mu prezradil, že sa niekto nachádzal na blízku. Les teda páchol vlkmi, no to bolo asi všetko čo dokázal mladý vlk povedať. Ešte sa mu nepodarilo stretnúť sa so všetkými vlkmi vo svorke a teda ani nevedel o koho sa môže jednať. Vybral si jeden, ktorý sa mu zdal byť najbližšie a za tým sa vybral. ,,Haló?!" ozval sa napokon a rozhliadal sa. ,,Teta Maple, som doma!" pokračoval až mu oči padli pomedzi dva stromy a tam zahliadol akúsi tmavú srsť.

Kaskády cez Mahar >
Nasledovať tok rieky bol jeden z najzaručenejších spôsobov ako sa dostať do doliny - to Nicos ako vĺča vyrastajúce v horskej svorke veľmi dobre vedel. Nie žeby mu tento fakt nejako extra pomohol, no ihneď ako sa vynoril z močiarov a lesov čo ich obklopovali, vedel, že pri tejto rieke sa už raz nachádzal. Síce to bola úplne iná strana, nie presne tá, kde stretol svojho staršieho brata, ale to nevadilo. Už mu bolo jasné, že sa pred jeho nosom nachádza Sarumenský les. Nadšene pridal do kroku a popri tom ako sledoval riečisko rieky spokojne rozhliadal naokolí aby aspoň poriadne vedel kde sa jeho nová svorka nachádza a vždy mohol nájsť cestu späť. Aj keď pravda bola taká, že na týchto miestach sa dalo len ťažko stratiť - alebo to si aspoň Nicos myslel. Realita mohla byť niekde úplne iná ale to jeho starosť až tak veľmi nebola.
> Sarumen

Maharské močiare >
Rozmočená zem močiarov sa nakoniec zmenila na pevnú a netrvalo dlho kedy sa ryšavému vlkovi podarilo naraziť na čistú vodu pod ktorou svietili sivé kamene. Vo svetle obedňajšieho slnka voda vyzerala aker až lákavo - minimálne po tom čo mu biele laby zívali úplne inou farbou ako mali. S hlasným nádychom teda vošiel do vody aby sa umyl. Voda v ktorej stál bola pomerne studená a on si pomaly už ani necítil vankúšiky na labách. Nad jeho hlavou, kdesi medzi konármi stromov viselo slnko ožarujúce listy stromov. Tie spokojne vrhali tiene všade naokolo ryšavého vlka, zatiaľ čo on čakal kedy sa mu podarí zošúchať z láb zaschnuté bahno. Kde tu v tieňoch zahliadol pomerne nepríjemné obrazy, ktoré sa mu nepáčili a a by bol čo i len o trošku menej odhodlaný, snáď by sa i poriadne vyľakal. V tomto momente však jediné čo chcel bolo znovu sa vrátiť do svorky a vyzerať aspoň trochu dobre. S povzdychom si premeral územie na ktorom sa nachádzal - popravde ani poriadne netušil ako sa mu toto miesto vôbec podarilo objaviť, nech to už ale bolo akokoľvek, bolo tu nádherne. Počas toho ako sa obzeral po okolí, radšej už vyskočil z vody. Predsa len nechcel aby mu zmrzli laby na malé kocky ľadu. A teraz keď už vedel ako a po močiaroch pohybovať, hor sa smerom domov.
> Tenebrae cez močiare

Zarastený les >
Keď sa zem pod jeho labami zmenila z popadaného ihličia na pôdu nasiaknutú vodou, nebol z toho veľmi nadšený. Jeho láska k vode sa dala počítať v mililitroch a až teraz si uvedomil, že sa mal skutočne vrátiť po svojich vlastných stopách smerom domov a nie hľadať nové chodníčky. Aj keď on sám seba pokladal za samozvaného prieskumníka, začínal si čím ďalej tým viac uvedomovať, že už to nebolo to pravé orechové. Postupom času sa mu menili začali meniť záujmy a už nebol taký ako mesiace predtým. A ani voda čľapkajúca mu pod nohami mu vôbec nepomáhala. Rozhliadal sa okolo seba a chvíľku mu trvalo zistiť, že ak si dá väčší pozor kam kladie laby, dokáže sa z miesta A na miesto B presunúť aj s pomerne suchými packami. Nezdalo sa ani, žeby tu niekto iný okrem neho bol a teda sa nemal za čo hanbiť, keď sa dopredu presúval tempom spomaleného slimáka. Pravda ale bola taká, že po nejakom čase ho presun začal aj baviť, keď už prišiel na princíp akým sa mal pohybovať.
> Kaskády