Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Maharské močiare >
Rozmočená zem močiarov sa nakoniec zmenila na pevnú a netrvalo dlho kedy sa ryšavému vlkovi podarilo naraziť na čistú vodu pod ktorou svietili sivé kamene. Vo svetle obedňajšieho slnka voda vyzerala aker až lákavo - minimálne po tom čo mu biele laby zívali úplne inou farbou ako mali. S hlasným nádychom teda vošiel do vody aby sa umyl. Voda v ktorej stál bola pomerne studená a on si pomaly už ani necítil vankúšiky na labách. Nad jeho hlavou, kdesi medzi konármi stromov viselo slnko ožarujúce listy stromov. Tie spokojne vrhali tiene všade naokolo ryšavého vlka, zatiaľ čo on čakal kedy sa mu podarí zošúchať z láb zaschnuté bahno. Kde tu v tieňoch zahliadol pomerne nepríjemné obrazy, ktoré sa mu nepáčili a a by bol čo i len o trošku menej odhodlaný, snáď by sa i poriadne vyľakal. V tomto momente však jediné čo chcel bolo znovu sa vrátiť do svorky a vyzerať aspoň trochu dobre. S povzdychom si premeral územie na ktorom sa nachádzal - popravde ani poriadne netušil ako sa mu toto miesto vôbec podarilo objaviť, nech to už ale bolo akokoľvek, bolo tu nádherne. Počas toho ako sa obzeral po okolí, radšej už vyskočil z vody. Predsa len nechcel aby mu zmrzli laby na malé kocky ľadu. A teraz keď už vedel ako a po močiaroch pohybovať, hor sa smerom domov.
> Tenebrae cez močiare

Zarastený les >
Keď sa zem pod jeho labami zmenila z popadaného ihličia na pôdu nasiaknutú vodou, nebol z toho veľmi nadšený. Jeho láska k vode sa dala počítať v mililitroch a až teraz si uvedomil, že sa mal skutočne vrátiť po svojich vlastných stopách smerom domov a nie hľadať nové chodníčky. Aj keď on sám seba pokladal za samozvaného prieskumníka, začínal si čím ďalej tým viac uvedomovať, že už to nebolo to pravé orechové. Postupom času sa mu menili začali meniť záujmy a už nebol taký ako mesiace predtým. A ani voda čľapkajúca mu pod nohami mu vôbec nepomáhala. Rozhliadal sa okolo seba a chvíľku mu trvalo zistiť, že ak si dá väčší pozor kam kladie laby, dokáže sa z miesta A na miesto B presunúť aj s pomerne suchými packami. Nezdalo sa ani, žeby tu niekto iný okrem neho bol a teda sa nemal za čo hanbiť, keď sa dopredu presúval tempom spomaleného slimáka. Pravda ale bola taká, že po nejakom čase ho presun začal aj baviť, keď už prišiel na princíp akým sa mal pohybovať.
> Kaskády

Nikto sa na jeho slová neozýval a rovnako tak sa zdalo, že ani sivá vlčica k nemu neplánuje nič viac povedať. Odfrkol si a pretočil očami. Však už bol skoro dospelý! Prečo sa k nemu všetci správali ako by bol práve narodené šteňa? ,,Tak ja idem pozrieť niekde toho Alfieho a keď ho nájdem, poviem mu, že ho hľadáte," povedal napokon vlčici a vybral sa smerom na juh, kde vedel, že by sa mala nachádzať jeho svorka. Najvyšší čas vybrať sa domov. Ak by povedal, že sa v tomto lese cítil dobre, klamal by. Ihneď ako vošiel pod konáre stromov, akosi všetko potemnelo a on stratil rozhľad aký mal predtým na pláňach. Aj keď bola pravda, že vtedy ho sem priviedla núdza skryť sa od dažďa. Uši mal pevne nastražené a započúvaval sa do zvukov lesa, aby mu náhodou niečo neušlo. Nielen, že svojím kráčaním do čím ďalej väčšej temnoty zahatal návrat, no musel veriť, že sa niekam napokon predsa len dostane. Síce je pravda, že ak by sa moc snažil, možno by sa mu podarilo vystopovať svoj vlastný pach smerom späť, no niekde hlboko v duši sa mu skutočne späť ísť nechcelo. Predsa len mal cieľ v Sarumenskom lese a nie pri jazere, ktorého meno ani nepoznal.
> Maharské močiare

Tiež si poprosím kvetinky! Ďakujem moc

Chvost sa mu pohyboval zo strany na stranu a jeden by veril, že ak by sa hýbal ešte o niečo rýchlejšie, vyniesol by Nicosa do vzduchu. Čo predsa len mohlo byť zaujímavejšie ako hrať sa na skrývačku s vlkom o ktorom doteraz nevedel že existuje? Toto bol snáď úplne iný level skrývačky, keďže aj miesto kde sa skrýval mohlo - a určite aj bolo, obrovské. Celá Gallirea mu ležala pred labami aby ju preskúmali a našli skrývajúceho sa Alfieho. Nicos prestúpil z nohy na nohu, keď bol nadšený čakať ho skutočne nebavilo a tak tomu bolo aj teraz. Našťastie sa však kdesi v južnom poraste ozvalo zašuchotanie a on nevedel o čo sa jedná. Mohol to byť králik, srnka alebo dokonca... Alfie! Uši mu na hlave sedeli ako dve anténky keď sa pokúšal počúvať svoje okolie a tak zachytiť akýkoľvek zvuk čo by mu pomohol identifikovať o čo sa jednalo. ,,Alfie si to ty?"urobil zopár krokov smerom k miestu kde šuchotsnke pred zopár sekundami počul. ,,Ak si to ty Alfie, ukáž sa! Ja som ťa už našiel!"

6. Disney zvieratká

Nicos si z nosa odfrkoval z nosa kvapky vody, aj keď už dávno nepršalo, on stále smrdel ako mokrý pes - alebo aj dvaja. Na oblohe už bolo omnoho krajšie, no jemu sa nechcelo postaviť na labky a tak radšej čakal čo mu padne pred labky. Očakávať čo mu osud prinesie rovno pred nos a on si potom s tým bude môcť urobiť čo chce. Mal omnoho viac starostí o ktoré sa mal postarať, chcel sa dostať do Sarumenu a nájsť Maple aby jej mohol predniesť nápad aký spoločne s Danie mali. A najmä chcel byť rýchlejší ako jeho sestra, ktorá by určite zožala všetku slávu. Alebo aj nie, v tomto momente to ale bolo úplne jedno. Keď ale na mäkkej lesnej pôde začul zvuky krokov, vyskočil na labky; skôr ako si stihol uvedomiť, že t môže znamenať aj nebezpečenstvo, chvost sa mu zopár ráz zakmital vo vzduchu. Potom mu ale klesol pomedzi zadné nohy a uši sa stiahli k hlave. Vlka s podobným kožúškom ešte nevidel, biela alebo skôr sivá farba ale v počasí ako bolo toto rozhodne nebola príliš dobrá. Ako predsa on sám vedel so svojimi bledými nohami zamazanými od bahna. ,,Ja som Nicos! Nie Alfie," upozornil vlčicu s úškrnom a urobil zopár krokov smerom k nej, stále si zachovávajúc dostatočnú vzdialenosť. ,,Hľadáš ho? Chceš pomôcť?" jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Aj tak nemám čo robiť, tak by ma to bavilo!"

Východný hvozda cez Kierb >
,,Bleh," zanadával si popod nos. Mal dojem, akoby sa mu malo brucho čoskoro roztrhnúť z tej všetkej vody. Po ňufáku mu stekala do otvorenej tlamy a popri tom ako sa ju snažil vypľuvať sa jej aj statočne nalogal. Srsť sa mu už tiež lepila na telo akoby ani neexistovala - jediné pozitívum bolo, že stromy v tejto časti lesa blokovali dážď o dosť lepšie ako tomu bolo na otvorenom priestranstve kde sa s Danie potulovali predtým. Už sa mu ale nechcelo kráčať ďalej a tak sa celý mokrý zvalil pod jeden zo stromov, pozorne hľadajúc miesto kde na neho nebude tak veľmi pršať ako doteraz. Najskôr sa snažil aj nájsť miesto, ktoré by nebolo mokré, no to rýchlo vzdal, keďže to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. A na to on nemal náladu a ani energiu. A aby toho nebolo málo, ešte k tomu všetkému sa jeho predstavivosť začínala dostávať až k jeho očiam a v tieňoch stromov začínal vidieť príšery, ktoré by ho eventuálne mohli zožrať. ,,Toto ma nebaví," odfrkol si a nespokojne položil hlavu na jeden z koreňov tunajších stromov. Uši silno pritiahol k hlave a hlasno vydýchol. Keby tu bola Danie, tak by sa určite tak moc nenudil.

Veľké vlčie jazero cez východný Galtavar >
Voda mu tiekla po tmavom ňufáku a on si ju aktívne olizoval. Snažil sa zachytiť akýkoľvek pach avšak v tomto počasí to nebolo úplne možné. Dážď zmyl všetko čo by mu mohlo pomôcť, ak by vôbec niečou také našiel, keďže na tomto mieste ešte nebol. A aby toho nebolo málo, počas búrky sa mu podarilo stratiť sestru z dohľadu a teraz bol sám v neznámom lese. Zvuky sa tiež dažďom pekne zabíjali a on nepočul nič iné iba šušťanie dažďa, ktorý sa rozbíjal o listy stromov. Cítil sa akoby v bubline, ktorá ho nepríjemne obklopovala a on sa necítil príliš dobre. Miesto toho ale aby sa zasekol na jednom mieste, vzdorovito kládol labky dopredu, nech už sa mu podarí dostať kamkoľvek. Škoda len bola, že sa mu kvôli počasiu nedalo poriadne rozhliadať okolo seba a ukladať si prostredie do pamäte. Možno by mu to bolo do budúcnosti dobré, kto však vie ako to môže. Bohužiaľ Nicos nevedel ovládať počasie, potom by bolo stále len slnko! Ale nie veľmi teplo, lebo ani to nebolo podľa ryšavého vlka úplne dokonalé.
> Zarastený les cez rieku Kierb

Ešte sa ani poriadne nerozišiel smerom na juh, kde by sa mala nachádzať jeho svorka, a už sa mu na kožuch spustila veľmi pekná spŕška dažďových kvapiek. Bola pravda, že ryšavý vlk skutočne nemal príliš v láske vodu, no táto forma mu vadila omnoho menej, ak nie skoro vôbec, ako voda v jazerách. Jeho nenávisť k stojacej vode bola ale omnoho zložitejšia a hlbšia než aby sa dala tak jednoducho vysvetliť. A hlavne v tomto momente to nebolo úplne podstatné. Srsť sa mu lepila na telo a voda stekala po hlave, musel ju držať natočenú smerom dole aby mu chladné kvapky nestekali do očí. ,,Ešte stále chceš ísť niekam skúmať?" pýtal sa sestry. Veľmi dobre si uvedomoval, že sa od Sarumenu nachádzali peknú diaľku a kým by sa domov dostali, tak už by snáď bolo aj po búrke. No zbytočne sedieť na zadku v búrke tiež nebolo dvakrát najlepšie. ,,Tak či onak, poďme aspoň pod stromy," kývol hlavou a poklusom sa vybral k stromom ukazujúcim sa na horizonte. Alebo teda, ukazovali sa predtým ako začalo tak silno pršať.
> Východný hvozd cez Východný galtavar

Nicos si odfrkol, už sa mu ďalej nechcelo rozprávať o menách alebo iných vlkoch. V tomto momente sa mu len veľmi ťažko držala pozornosť. Z dymu sa mu do očí vlievali slzy a aj prehĺtať mu nešlo tak jednoducho ako doteraz. ,,Ja asi pôjdem smerom domov," povzdychol si a s jednou z predných láb i pretrel slziace oči. V tomto momente si ani nebol presne istý či sú skutočne len kvôli dymu rozptýlenému vo vzduchu. ,,Keď chceš môžeme ísť kus spolu a potom sa môžeš vydať po svojom," mykol ramenom no v tomto momente si ani nebol príliš istý čo chce. Po tak nepríjemnej otázke, ktorú položil Dane nedostal odpoveď akú očakával a teraz sa jeho pocity miesili do nepríjemných hĺbok, snáď ako voda vo víre. Voda, ktorú tak moc nemal rád. Bez toho aby čakal na odpoveď sestry sa rozišiel smerom, ktorým očakával, že sa nachádza Sarumen - otázka ale bola či tomu tak skutočne bolo. Nakoniec mu ale nedalo a s ušami pevne vystretými k oblohe sa otočil na sestru či sa k nemu nakoniec pridá alebo nie.

Mahtae >
,,Parsifal? To znie trochu vtipne," zasmial sa, ako inak. Ale jej slová sa mu páčili viac ako by si bol dovolil povedať nahlas. Vedel, že je nemožné aby boli so sestrou stále spolu ale trochu žiarlil, že si našla kamarátov skôr ako on. On mal byť ten cool! Nie jeho sestra! To nebolo vôbec fér, na to ako všetkých stále poúčala! Napaprčil sa, no nakoniec preniesol s ,,Nebudem klamať, chcel by som mať viac kamarátov vo svojom veku. Akože, dospeláci od nás zo svorky sú fajn, ale nie je to úplne ono," posťažoval sa sestre, čo však ona určite vedela aj bez jeho pripomínania. To už ale jeho pozornosť, rovnako tak aj pozornosť sestry zaujala sopka. Uši sa mu sklonili k hlave a na čele mu navrela vráska. ,,Nepáči sa mi to. Danie, asi by sme sa mali radšej vrátiť, vyzerá to byť nebezpečné," jemne zavčal, no ani jemu sa nechcelo nejako extra otočiť a odísť. Aj keď sa mu nechcelo ísť ani dopredu. Nos ho začínal páliť a nezdalo sa, že by sa to malo nejako zlepšiť.

Nicos prekrútil očami a zdalo sa mu, že Danie nakoniec pedsa len nechcela v Sarumene zostať. Akože, chápal jej nastavenie, ktoré hlásalo, že mať otvorené zadné vrátka je niečo na čo by mali myslieť, no mladý vlk si nebol až taký istý. Odfúkol si, no ďalej svoju hlúpu otázku nerozvíjal. Chcel sa uistiť ale miesto toho dostal presný opak a ešte sa cítil aj zle. Tak či onak, radšej pridal do kroku a nad jazerom už vôbec nepremýšľal. ,,Kto bol Parsi?" spýtal sa radšej a hlavu vytiahol hore akoby očakával, že sa mu pomedzi stromy zjavia hranice danej svorky o ktorej vravela sestra. Čo by sa stalo ak by do nich zaskočili teraz a spýtali sa akú majú mágiu? Aspoň by si ušetrili kus času a keď by sem šli s Maple, tak by aspoň už mali niečo naštudované. A pôsobili by múdro! Áno, o znie ako dobrý plán. vravel si v mysli, ale nahlas nakoniec nepovedal nič. ,,Ak by sme nechceli vidieť ten dym, mohli by sme sa ísť pozrieť k tým svorkám," otočil sa smerom, ktorým im za chrbtami mizol les. Už sa nachádzali skoro pri zdroji a vzduch sa dýchal akosi ťažšie. ,,Nikdy nevieš čo sa v tej vode môže skrývať Danie. Hlavne keď si pod nohy nevidíš!"
>VVJ

Nicos veľmi rýchlo prikyvoval a popri tom sa uškŕňal. ,,Ešte, že sme im pomohli to tak dobre popratať, že sa toho rýchlo vedeli zbaviť," povedal hrdo aj keď práve Danie bola hnacou silou vďaka ktorej upratovali. Ak by bolo len na Nicovi, rozhodne by sa do tejto peknej aktivity až tak veľmi nehrnul. Nech to bolo ako bolo, teraz si mohol spokojne vziať kredit za svoju prácu ktorú vykonal. Nech už ho k nej viedlo čokoľvek! ,,Ja viem ale-" zavrčal si popod nos. Momentálne mal menšiu dilemu, ktorá ho viedla k dlhému premýšľaniu, ktoré samu ale príliš nepáčilo. Čo by robil ak by sa Danie rozhodla odísť ale on by nechcel? Dokázal by prežiť aj bez nej alebo by sa za ňou ťahal ako chvostík? Našťastie mu ani len nenapadla možnosť, kde by si Danie našla partnera. Aspoň teda zatiaľ. ,,Aspoň nám Maple sľúbila, že nas niekam vezme, tak si to snáď obzrieme a potom sa uvidí. Ale keď mne sa tá mágia svorky tak páči!" zavrčí zase keď sa mu v mysli vynorí obraz mlhavého jeleňa. ,,A aj tá vydra!"
,,Jazero? Jazero sa mi nepáči," spozornel takmer okamžite. Jazero znamenalo veľa vody, veľa hlbokej vody na ktorej dno nevidel. To sa mu nepáčilo. ,,Môžeme ho obísť, nie?"

Nicos si odfrkol v značnom nesúhlase, ako y táto reakcia bola už pre neho prirodzenou. Predsa len bolo jeho prácou držať sestru s jej názormi pri zemi, lebo ak by nebolo jeho, tak by jej rozhodne napršalo do nosa hneď akoby mohlo. Nasledovalo prekrútenie očí a následne aj hlasný povzdych. Nicos bol veľmi rád teatrálny, najmä ak sa jednalo o jeho sestru. ,,Ja som ešte veľa vlkov zo svorky nestretol. Ale páčila sa mi Jenna, to bola tá ryšavá - ovládala oheň! Aj mi ukázala ako to funguje, práve zapalovala vetvy pred norou lebo tam zavadzali," vysvetľoval Danie teraz zase on. Nebol si sty či sa aj ona s touto vlcicou stretla, Nico len vedel, že nie je všetko také ako sa na prvý pohľad zdá. Keď po prvý raz stretol Jennu, nebola v príliš dobre nalade, na neho neskôr ale reagovala úplne normálne. Možno jej bol sympatický! ,,Mne sa páči v Sarumene .." podotkol. Ako mohol očakávať niečo lepšie? Aj keď bola pravda že jeden nikdy nevie čo a ako sa môže vyskytnúť. Momentálne ale nemal rozhodne dôvod a ani chuť odísť. ,,Myslíš, že sme ešte ďaleko?"