Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Január | 1 | Malechite
Popravde, Amos si zvyšok svojho života moc nepredstavoval v horách. Sneh mu siahal až kdesi k hrudníku a presun z miesta na miesto bol ťažší než by si jeden mohol predstavovať. Snažil sa brať veci pozitívne - znovu mal domov a miesto kde mohol spať a jedlo, keď bol hladný. Život bol v pohode a Amos bol vďačný za to, že sa mu podarilo so sivou vlčicou vôbec stretnúť. Táto časť sveta sa zdala byť úplne prázdna a tmavý vlk nestretol takmer nikoho. Nikoho kto by mu dokázal pomôcť. Nepochyboval však o tom, že by sa mu podarilo si na tento spôsob života zvyknúť. Nakoniec sa dá zvyknúť takmer na všetko, aj na smrť. Pri tejto myšlienke sa musel zachechtať, toto vždy vravievala jeho mamka a on to tak hrozne nenávidel. Teraz veril, že mala v niečom pravdu, no on bude ten posledný čo by niečo také niekedy priznal. A do ich očí už skutočne nikdy nie.

Snežné hory >
Amos sa ďalej motoždil v snehu za chvostom sivej vlčice avšak už mal dojem, že skutočne prichádzali do cieľa. Aspoň volačo. Odfrkol si, no hlasy, ktoré sa ozývali v lese mu zas a znovu rozprúdili srdce a konečne mal dojem, akoby jeho problémy dochádzali ku koncu. Tasa síce stále neakceptovala jeho prítomnosť, no to ho už ani tak moc nesralo. Vo svorke si nájde niekoho iného s kým si padnú do oka. ,,Ešte by ti chýbal," uškrnul sa na vlčicu, no jeho pozornosť už bola na niekom inom. Aj keď sivá rozhodne poznala vlkov naokolo omnoho lepšie ako on, rozhodne nechcel dávať svoj prvý dojem na niekoho iného.
,,Ahojte!" ohlásil sa akonáhle sa mu podarilo predrať cesty vedľa Tasi. Vlci pred ním vyzerali byť v pohode. ,,Za kým by som mal ísť, ak by som sa chcel pridať do tejto vašej fajn partie?"

Aina >
Malá skupinová expedícia sa dostávala stále hlbšie a hlbšie do hôr. Amos nemohol povedať, že bol nejakým extrémnym fanúšikom hôr - najmä teraz, keď sneh dosahoval snáď výšku jeho hrudníka. Nepáčilo sa mu kam sa dostávali a najmä kam smerovali. Ako na takomto mieste môže nejaká svorka žiť? Čo je to za hovadinu? Popravde? Začínal mať dojem, že urobil veľmi zlé rozhodnutie keď sa rozhodol vlčicu nasledovať. Bol však už veľmi ďaleko aby sa teraz otočil a vrátil späť. Ak by ale stretol niekoho iného? Možno by sa od nej odlepil. Pochyboval ale, že by práve na tomto mieste niekto seriózne bol, nie len zo srandy. ,,A ty neklameš, hej? Ideme dobrým smerom?" zaujímal sa ako ju nasledoval v malej uličke v snehu, ktorú mu vytvorila. Ak by bol skutočným getlemanom, možno by sa presunul pred ňu aby sneh prerážal on a Tasa by ho len ďalej len navigovala. Amos sa však na gentlemana len hral a nemal skutočný predpoklad robiť niečo viac ako už robil. Aj keď nerobil nič moc. ,,Už aby sme tam boli," vrčal si popod nos, ignorujúc fakt, že na tomto mieste skutočne byť nemusel a bolo to jeho úplne slobodné rozhodnutie, ktoré neplánoval vziať späť. ,,Odmŕza mi špička chvosta," pokračoval v sťažovaní sa a pohľad zodvihol až v momente kedy ho vlčica na niečo upozornila.
Jeho uši zacvakali keď zo seba vypustil dlhšie hmm. ,,Je to normálne v týchto končinách?"
> Zubatá

VVJ >
Vlčica ho brala cez toľko rôznych miest, že možno by mu to malo byť divné. Chcela ho dostať niekam, pokiaľ on vedel tak do svorky, no mohol si byť istý? Čo ak ho viedla do jeho záhuby? Podobné myšlienky však neboli niečo čo by sa u Amosa objavovalo nejako často, preto ani tentoraz nepochyboval, že by sa dostal do problém. Nakoniec, zatiaľ sa mu vždy podarilo zo všetkého dostať viac ako len v pohode, tak prečo by sa to malo meniť? Tmavý vlk stále naháňal bledšiu vlčicu a spokojne si popri tom skákal - stále mal dojem akoby sa len hrali, jeho nálada bola dobrá, aj keď mu v žalúdku kňučalo stále častejšie. Predstava budúcnosti vo svorke ho posúvala stále ďalej, snáď bližšie k cieľu. ,,Jasné, že nie. Potom by som ti chýbal," uškrnul sa na ňu, ako sa mu pod labami začal pukať ľad. Nachádzali sa na nejakej malej rieke, scenéria sa zmenila a on stále nevedel kde smerujú. Odrazil sa a dlhým skokom skončil kdesi v záveji neďaleko riečneho brehu, tak akurát aby skončil pri Tase, ktorá tiež skončila v snehu. Sneh bol fajn. Viac menej.
Vlčica sa ale odhodlala ďalej vysvetľovať veci o ktoré sa zaujímal, čo Amos bral ako zlepšenie ich spoločného vzťahu. Len tak ďalej. ,,Ah táák, tak ti sľubujem, že ja sa k tomu nikdy nedostanem, dobre?" šmurkol na Tasu a chvostom ďalej kmital. Samozrejme, Amos by ani jednou bunkou svojho teľa nepochyboval, že ak by mal možnosť si vybral medzi mágiou a nemágiu, rozhodne by sa priklonil k nej. Ale mohol jej teraz urobiť radosť, nie? A názory sa napokon vždy menia, prinajhoršom to môže hodiť na to. ,,Zostanem pekne obyčajný, ako každí iní. To by imponovalo?" snažil sa s ňou držať krok, ako ďaleko ešte mohli ísť?
> Snežné hory

Mahtae >
Vlčica kecala z cesty, to si už Amos pomerne jednoducho uvedomil. Jeho hlava bola väčšinu času natočená na stranu, akoby očakával, že takáto zmena perspektívy mu nejako pomôže ju pochopiť. ,,A to je dačo špeciálne na tomto území? Lebo som o tom ešte nepočul," pýtal sa ďalej s väčším záujmom než bol ochotný priznať. Jeho chvost ale začal kmitaj zo strany na stranu. ,,Som špeciálny, huh?" uškrnul sa, ak mal Amos niečo skutočne rád, bolo to byť špeciálnym. A ak by mohol na seba naskladať všetky špeciality, rozhodne by to bez väčšieho váhania urobil. Skôr ale ako dostal od nej skutočnú odpoveď, strčila ho do snehu a on sa tam zarazil snáď až po krk. ,,Heej!" vrčal, no stále si akosi nepripúšťal, že by mu Tasa chcela ublížiť. Hrali sa a škádlili, to k tomu predsa len patrilo, nie? Jej smiech ho v tom napokon utvrdil a len ho to presvedčilo, aby sa možno snažil o trošku viac a všetko bude viac ako len dobré. Tak to mal nakoniec rád.
Rozbehol sa za ňou a aj keď mu laby podšmykovali, dával si pozor aby sa mu úplne nevzdialila. ,,Čakááj," kričal za ňou hravo a akonáhle ju dobehol, cvakol je zubami po chvoste akoby hrali naháňačku, šmýkajúc sa za ňou kdesi k úzkej rieke a medzi lesy.
> Aina

Buk >
Amos nadvihol obočie, nebol úplne zvyknutý na vlkov mimo svojej svorky, preto sa mu cudzinka zdala byť zvláštna. ,,Že som čo?" tmavý vlk sa ani nemal príliš od čoho odraziť. Mágia pre neho neexistovala a význam daného slova ani nepoznal. Rovnako ako by si nedákzal úplne jednoducho spojiť slovo ,,magič" s vlkom, ktorý ovláda mágiu. Neznáme koncepty boli niečo na čo sa bude musieť vlk veľmi rýchlo naučiť - našťastie však ak mal stále pred sebou predpoklad jedla, bolo pomerne jednoduché mať otvorenú myseľ a prijať čokoľvek čo mu bolo hovorené. ,,Yikes. To od nich vôbec nie je milé," povedal počas toho ako pokrútil hlavou vo strany na stranu. Jeho hlas ale nebol úplne vážny, ak by Tasa veľmi chcela, mohla by predpokladať, že si z nej robí srandu. Viac menej. ,,Čo ťa vo svorke moc nemusia?" spýtal sa bez toho aby nejako viac premýšľal nad svojimi slovami. Jeho uši zacvakali, keby sa niekto toto opýtal jeho, asi by mu troška utrpela hrdosť, aj keď si to v tomto momente rozhodne neuvedomoval. ,,Ja si myslím, že im celkom učarujem," uškrnul sa na ňu spokojne so svojim zubatým úsmevom a pokračoval v jej prenasledovaní. Jej vrčanie si nevyslúžilo nič viac ako drobné poskočenie a hravý úškrn, ktorý jej venoval stále. Nie, fakt sa zatiaľ ešte nebál.
> VVj

Húština >
Vlčica sa zdala byť vysadená na to aby sa ho zbavila, čo Amos nebral úplne dobre. Jeho prázdny žalúdok bol ale omnoho dôležitejší. Čierny vlk cítil tú prázdnotu a miesto toho aby si zobral svoju hrdosť do vlastných láb a odišiel, naviazal sa na ňu ešte o niečo viac. Skutočne potreboval aby nebol nejaký čas sám, lebo si viac uvedomoval, že zima je omnoho náročnejšia ako leto v ktorom odišiel. ,,Možno ťa presvedčím, že moja spoločnosť by mohla byť fajn, hm?" pokračoval, snažiac sa pôsobiť pokojne a držať si dostatočný odstup, tak ale aby Tasu od seba nestratil. Akonáhle sa spustila dolu kopcom, nebolo mu všetko jedno. Nebol si úplne istý, čo to robila, no on sám sa za ňou vrhol pešo - skákal do hlbokého snehu, bez toho aby sa obával, či si zlomí labu alebo nie. Dôveroval si, ak Amos niečo nemal málo, bolo to sebavedomie, ktoré bolo snáď väčšie ako jeho vlastná hlava. ,,Hej, to vyzeralo, celkom ako sranda," uškrnul sa akonáhle sa mu podarilo dobehnúť ju. Snažil s nedýchať moc nahlas, no jeho kondícii nebola zase úplne najlepšie. Ďalší dôvod prečo si bol takmer istý, že by zimu v osamelosti neprežil. ,,Amos," predstavil sa aj on. ,,Svorka znie ako úplne super nápad!" pri týchto slovách, takmer až nadskočil s hviezdičkami v očiach. Svorka znela fenomenálne! Akákoľvek skupina kde neboli jeho rodičia znela fajne. ,,A vieš kam ideme? Koľko vás tam je? Máte tam dosť jedla na území? Hmm?"
> Mahtae sever

Červená rieka >
Amos nebol úplne nadšený z miesta na ktorom sa momentálne nachádzali, no dával si veľmi pekne záležať na tom, aby stále pôsobil nenútene a pokojne. Konáre kríkov mu ťahali za srsť a dávalo mu zabrať aby sa skutočne neotočil a neodišiel. Sivá vlčica pred ním však bola prvým dospelým vlkom, ktorého stretol za posledných niekoľko desiatok dní a nenechal by sa len tak odradiť. ,,Spoločnosť?" zazubil sa, dúfajúc, že ešte stále dokázal na vlkov pôsobiť s rovnakou charizmou ako kedysi. Popravde si však nemohol byť úplne istý, najmä preto, že väčšinu svojho života prežil len s vlkmi zo svojej rodnej svorky, ktorí z neho boli paf. Vo svojej vlastnej mysli bol presvedčený, že to bolo tak preto, že bol proste super spoločnosť a nikdy by o tom sám nepochyboval.
Chvost mu vysoko vo vzduchu kmital zo strany na stranu, aj počas toho ako sa tlačil pomedzi konáre, cez ktoré by sa rozhodne sám len tak netlačil. ,,Takže- Kam ideme?" žmurkol by na vlčicu, ak by sa na neho v tom momente pozerala.
> Za Tasou

Dvaja Amosovi spoločníci si vymieňali informácie, čo on už poznal. Nevzďaľoval sa ešte, aj keď sa mu pekne podarilo krpca zbaviť, aj keď s tým vlčica úplne nesúhlasila. Jej problém pre tento raz. Ha! Dlho to ale nevydržalo a vlčica sa skutočne podarilo krpca zbaviť. Kto by si bol pomyslel, že tak jednoduché klamstvo mohlo tak veľmi pomôcť. Teda, čierny vlk nevedel, či sa skutočne jednalo o klamstvo, ale predpokladal. ,,Hah, super," uškrnul sa na ňu, no to ona už išla po svojom. Tak trochu očakával, že bude chcieť stráviť nejaký čas práve s ním, no evidentne sa mýlil. Vo svojej momentálnej situácii sa snažil nebrať to príliš osobne, najmä predtým ako sa chcel dostať k tomu, k čomu sa chcel dostať.
Rozbehol sa za vlčicou so svojimi dlhými krokmi, snažiac sa pôsobiť nenútene a nonšalantne. ,,Ahoj ešte raz," preniesol akonáhle sa mu podarilo dostať sa na úroveň sivej. ,,Moje meno je Amos, aké je tvoje?" zaujímal sa. Predsa len jeden neotvoril konverzáciu s tým čo presne chcel, nie?
>Velká húština cez stredozemku

Mladý sa na neho oboril a Amosove obočie ihneď vystrelilo takmer k oblohe. No tak takto to teda ďalej nepôjde. Tmavý vlk bol síce zvyknutý na to, že cez neho rozprávali jeho rodičia, no malý hnedý vlk rozhodne nebol jeho otec alebo matka a takéto správanie si rozhodne nenechá len tak skákať po hlave. ,,Hej, tak možno som to hovoril, a?" zavrčal na neho s vycerenými zubami. Rodičia by na neho neboli hrdí, ale boli tu aby mu to povedali do tváre? Nie. A to bolo dobre. ,,Veci sa menia, okay? To sa stáva no," nechal sa počuť, už o niečo pokojnejšie, no aj tak nechal na mláďati ostrý pohľad. Jeden by mohol vravieť, že vĺča bolo v práve byť nahnevané a skôr ako by mohol povedať niečo ďalšie aby sám sebe potvrdil, že robí dobre, objavila sa medzi nimi sivá vlčica. Amos si ju v rýchlosti premeral, snažiac sa nahodiť na tvár nejaký príjemnejší pohľad, no nebol si úplne istý, či mu to vychádzalo. ,,Ah, no vidíš, tuna slečna ti pomôže a ja mam na starosti ešte iné veci-" labou na ňu ukázal, evidentne vedela o čom hovorila a to mu momentálne stačilo - teda, aj keby nevedela, Amos by len tak nenechal príležitosť nechať vĺča nalepiť na niekoho iného.

Ježkov palouk >
Nadšenie sa v jej malej skupine dalo takmer krájať. Amos prekračoval za vĺčaťom skutočne pôsobiac ako nejaký bodyguard, najmä preto, že sa obával o svoj vlastný život. Prečo by sa aj nie? Nech chcel pôsobiť akokoľvek nonšalantne, Amos nebol vysoko nad tým aby prosil o svoj vlastný život a najmä by asi dvakrát nepremýšľal nad tým, koho život mu je milší - to by sa asi zmenilo, ak by tu neboli len oni dvaja, no to nebolo v momentálnej situácii vôbec podstatné. Akékoľvek maladaptívne snívanie mu v tomto momente nerobilo dobre.
Vĺča sa pobralo k nepríjemne zafarbenej vode, zatiaľ čo on zostal stáť na kraji brehu zvažujúceho sa k vodnej hladine. Jeho nos bol ohrnutý a obočie vysoko, nie on sa skutočne tejto vody dotýkať neplánoval. Bo vie čo z nej bolo, že bola tak červená. ,,Fuj, ďakujem," odpovedal vĺčaťu a nechal rybu na mieste. Ak si ju chcel Leszek zožrať sám, rozhodne mu v tom neplánoval brániť. Amos by sa však nečudoval, ak by sa hnedé vĺča po nejakom čase niekde priotrávené zrútilo. ,,Vieš čo ale, asi ťa v tom nechám, mám ešte niečo tiež na práci a ty vyzeráš, že sa tu celkom vyznáš," nechal sa počuť. Amos sa fakt potreboval na niekoho prilepiť - nie aby sa prilepil niekto na neho. S prichádzajúcou zimou na seba nemal príliš vysoké očakávania, ak by zostal sám, bola by to pre neho dosť ťažká zima. ,,Ale možno by si sa mal vrátiť domov, ti tam pomôže niekto lepšie, kto to tu viac pozná."

Klamal by, ak by povedal, že sa v momentálnej situácii cítil úplne komfortne. Aj napriek tomu, že mal nejaký cieľ, Amos nemal rád, ak hot o stálo veľa. A obraňovať neznáme vĺča pred nejakým monštrom - či to už bol vlk alebo nie - to rozhodne sa akékoľvek jedlo nestálo. Sakra, však toľko energie by ma nestálo ani ísť sám na lov! ,,A ako ten vlk vyzeral, aby som vedel na koho dávať pozor?" pýtal sa nonšalantne, no popravde veľmi pozorne premýšľal. Ani mu neprišlo na um, že vĺča môže myslieť skutočné monštrum, nakoniec v jeho rodnej krajine nič ako mágie alebo príšery či bohovia neexistovali. A veľmi dobre vedel ako silnú predstavivosť vĺčatá dokážu mať. Nebolo to ešte veľmi dávno kedy on sám bol vĺčaťom čo vymýšľalo všelijaké hovadiny - k tomu sa ale radšej nechcel verejne vyjadrovať. ,,Som Amos, ak by sa náhodou niekto pýtal kto ti pomáhal, okay?" uškrnul sa na neho so zubami, kde mohli vidieť jeho tmavé ďasná, črta ktorú mal na sebe veľmi rád. ,,Pridáme do kroku lebo mám niečo omrzne," vybral sa smerom k rieke, nechávajúc vĺča kus sa sebou. Kto by si bol povedal, že vĺčatá sú také pomalé? Až potom ho však napadlo - ,,Ak ho ale zožrala, tak ho asi nenájdeš, nie?"
> Červená rieka

Amos nebol ďaleko od toho aby mladému povedal, že telo jeho brata už dávno takmer určite odtiahli kojoty alebo šakaly. Na jeho tvári sa niečo podobné dalo prečítať, nepredpokladal ale, že by vĺča niečo také dokázalo rozlúštiť. Tmavý vlk nebol ďaleko od toho aby to všetko na neho vysypal, no aj napriek tomu, že sa nejako extra nedokázal vcítiť do situácie, uvedomoval, že niektoré veci by mali zostať len v jeho hlave. Zhlboka sa nadýchol. ,,A čo sa mu stalo?" pýtal sa ďalej. ,,Je to tu nebezpečné? Nezdá sa to tu až také nebezpečné," pokračoval, no popravde nevedel ako sa dostať z tejto situácie. ,,Poďme pohnime sa, nezostávajme dlho na jednom mieste. Kde je tu tá riedka, čo si vravel?" pozrel na neho. ,,Ti budem robiť bodyguarda, okay?" prestupoval z nohy na nohu, o niečo viac nervózne akoby chcel pôsobiť. Väčšinou mal pri sebe skupinu vlkov, ktorí stáli po jeho boku a keď sa niečo strhlo, veľkosť ich skupiny ich ochránila. Nie že by sa nejako bál- možno len trošku. Ale fakt, že len trošku. ,,Čo vravíš na ten smer, môže byť?" ukázal labou smerom kdesi kde tiekla červená rieka, o ktorej existencii Amos ešte nemal žiadne znalosti.

Tmavému vlkovi vyskočilo obočie takmer až mimo čela keď sa z krpca dostalo čo tu skutočne robil. Niekoľko ďalších sekúnd zostalo na lúke ticho, Amos nemal najmenšieho tušenia čo na toto povedať, jeho uši cvakali akoby očakával, že ho z tejto situácie niekto dostane. Nie, toto fakt nechcel momentálne riešiť - nikdy nebol nejaký úžasný s prejavmi súcitu. Väčšinou to bol práve on kto dostával pozornosť a nie naopak. ,,Aha- okay. Hm," vysúkal zo seba napokon premýšľajúc ako ho toto dostane ďalej. ,,A stalo sa to už nejako dávnejšie, alebo? Poslali ťa pre neho rodičia?" pýtal sa zase, predpokladajúc, že za zadkom mladého vlka chodili jeho dvaja rodičia ako za zadkom Amosa keď bol ešte doma. Nenávidel to. Vždy keď sa už konečne ukázal doma počúval len aký boli jeho bratia úžasný a on premrhával svoj potenciál. Už len pri tejto spomienke prekrútil očami.
,,Fajn. Dobre. Kamoš, asi to nebude úplne najlepšia informácia, ale myslím, že brata už nenájdeš okay? To sa stáva proste, že niekto niekedy zomrie, to je úplne prirodzené," nechal sa počuť. ,,Každý sa tam raz dostane."

Fakt, že malého vlka vyplašil na neho nejako nezapôsobil, keďže jeho motivácia nebola vôbec viazaná na stav vĺčaťa. Preto len nadvihol obočie a možno trochu ustúpil aby mu dal viac priestoru. Skôr čo mu vĺča povedalo potom ho mierne sklamalo, až sa mu na nose vytvorila jemná vráska. ,,Škoda-" dostalo sa mu z tlamy napokon, aj keď si veľmi rýchlo uvedomil, že tieto slová asi neboli v momentálnej situácii práve tie najvhodnejšie. ,,A čo by to malo byť, to čo hľadáš?" pýtal sa so záujmom, stále premýšľajúc, že keby náhodou vĺča vrátil k rodičom aj napriek tomu, že sa nestratilo, možno by z toho niečo mohol mať? ,,Niečo zaujímavé? Alebo?" pokračoval v otázkovaní aj keď pohľadom prebiehal horizont, aby sa uistil, že krpca predsa len nesledujú rodičia. Alebo ktokoľvek ku komu mohol mladík patriť.