Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 62

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 62

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 66

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 66

Notice: Undefined variable: jsemmulti in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 656

Notice: Undefined variable: zdravi in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 721

Notice: Undefined variable: energie in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 721

Notice: Undefined variable: stesti in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 721

Notice: Undefined variable: kaminky in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 721
Gallirea - Profil

Zarraya



avatar

Poznámka

Dôležité dátumy:
14.10.2020- schválenie, ďakujem!
18.10.2020 - prvý post


Známosti

...


Prešla:

Magický palouk,

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Vzhľad pre predstavu

Informace

Uživatelské jméno zarraya
Zobrazované jménoZarraya
Skupina Vlci
Zaregistrován od 8.5.2020 20:45
Naposledy aktivní 23.10.2020 22:36
Příspěvků 11, zobrazit >
Počet přihlášení 1000
Pohlaví vlka:Samice
Postavení ve smečce:Tulák
Partner:... nemá partnera ...
Smečka:... nemá smečku
Datum narození:01.01.2017
Matka/Otec:Railee /Darnus
Sourozenci:Arya†, Liaren, Nairí†
Potomci:... nemá žádné potomky ...
Úkryt:... nemá úkryt ...

Povaha

Zarraya je iná než ostatní vlci. Odlišuje sa od iných vlkov hlavne tým, že nie je spoločenská. Čo je aj trochu čudné, lebo tieto stvorenia sú väčšinou sociálni tvorovia. Keď sa so Zarrayou raz stretnete, hneď uvidíte, že priateľská a milá veru nie je. Tie jej chladné oči, ktorými sa na Vás pozerá, jej postoj – chvost vysoko zdvihnutý, nehybné telo a prižmúrené oči, pripravená na všetko. A zistíte o nej veľa. Ako sa približne bude správať? Určite od Vás neutečie, práveže naopak, bude si Vás pozorne skúmať a obzerať, možno sa Vám to bude zdať až čudné, ako na Vás tak dlho zíza. Snaží sa odhadnúť, či ste milý, a neublížili by ste ani muche, alebo zlý a pomstychtivý. Neusmeje sa na vás, kľudne jej lichoťte koľko chcete, ona Vám dôverovať nebude. Môžete sa jej toho pýtať koľko chcete, vytiahnete z nej iba stručné informácie. Ako je napríklad jej meno a vek. A o tom, čo si prežila v minulosti, Vám už dupľom nič nepovie. A keď sa jej na to opýtate, popritom ju zastihnete v dobrej nálade, tak si vymyslí nejakú peknú historku. Nemá dobrú náladu, a nenapadá ju žiaden dobrý príbeh? Nevadí, ona si už nejakú výhovorku nájde. Nerada o tom rozpráva, lebo vždy sa jej v mysli vybaví spomienka na zomierajúcu matku.
Zarraya dostala dar od prírody - je to veľmi inteligentná a múdra vlčica. Vždy najprv premýšľa, a až potom koná. Často postrehne detaily, ktoré iní ani nestačia zaregistrovať. Celkom jej to uľahčuje život- často to využíva pri love a pri boji. Táto vlastnosť poľaví vtedy, keď je pri milom vlkovi, a vie, že nemá zlé úmysly. Naopak, väčší pozor si dáva vtedy, keď sa jej situácia nezdá a vie, že niečo nie je v poriadku.
Zaradila by som ju medzi melancholikov - tichá, trochu precitlivená, nespolečenská, vážna, pesimistická. Tiež je perfekcionistka, takže všetko musí mať dokonalé.
Je kľudná a vyrovnaná, nečakajte od nej, že ,,vybuchne“ od nervov. Ale rozhodne Vám neradím ju naštvať, lebo vtedy agresívna už môže byť. Ak by ste s ňou chceli boj, väčšinou odmietne. Nie, nie je to žiaden zbabelec, má na to dôvody. Napríklad: Možno sa Vám to bude zdať čudné, síce áno, je nepriateľská, ale necíti sa práve najlepšie, keď niekomu ubližuje. Teda pokiaľ na to nemá dôvod. V boji je celkom dobrá, aj keď sa ešte má v čom zlepšovať. Sama by dokázala zaútočiť len vtedy, keď by bola zahnaná do kúta a nebola by iná možnosť. Veď nejako sa brániť musí.
Takže áno, Zarraya city má. Je jej ľúto, ak sa niekomu ubližuje, a mnoho dalších vecí tiež. No málokedy to dáva najavo, tieto pocity skrýva. Snaží si zachovať svoju chladnú tvár. Ale nie vždy sa stane, že sa jej to podarí. Niekedy sa môže stať, že sa jednoducho rozplače pred cudzím, ale je to malá šanca.
Po chvíľke už pravdepodobne odídete, Váš rozhovor s ňou vás prestane baviť. Asi si pomyslíte: S takýmto vlkom sa nedá rozprávať. To však robíte chybu. Verte alebo nie, ona priateľská a milá dokáže byť. Len musíte mať veľkú trpezlivosť. A získať si jej dôveru, čo samozrejme nepôjde ľahko. Ale nehovorím, že to nie je možné... Nuž, keď sa Vám to podarí, gratulujem. Získavate najlepšieho priateľa do konca života. Bola by schopná sa za Vás aj obetovať. Všetky sľuby splní, tajomstvá nevyzradí.
A ako to má s partnerstvom? No, bola by vdačná, keby sa niekto taký našiel. Zatiaľ zvláda žiť sama. O tomto veľmi ani nepremýšľala. A čo vĺčatá? Ťažko povedať, či by ich chcela. Podľa toho, kto by bol ich otcom. S týmto si tiež nikdy nelámala hlavu. Má ich rada? Nikdy nehovorila, že ich nemá rada. No tiež nikdy nevravela, že ich má rada. Takže dajme tomu, že má na nich neutrálny názor.
Pridala by sa do svorky? Závisí od toho, aký je Alfa. Snaží sa uhádnuť, či by dokázal viesť správne svorku alebo nie. Keď zváži, že áno, aj tak nie je isté, či by sa pridala. Jednoducho tá svorka musí byť bez chybičky. To presne kvôli tomu, že je to perfekcionista. Ako ste už zistili, nie je spoločenská a nemá potrebu sa do svorky pridávať. Veľmi dobre vie, že členstvo vo svorke prináša dosť výhod. No aj tak skôr nie ako áno.
Jednou z jej najhorších vlastností je žiarlivosť. Žiarli skoro na každého, kto má ,,super“ život. To predsa nie je fér, nie? Tak tejto vlastnosti sa asi nikdy nezbaví.
Zarraya doslova nenávidí čiernych vlkov s mágiou ohňa, a to kvôli tomu, že jej to pripomína nepekný zážitok z jej minulosti. Bola svedkom, ako jej presne takýto vlci zabili rodinu pred jej očami. Vždy, keď niekoho takého uvidí, spomenie si na ten hrozný zážitok. Preto sa radšej takýmto vlkom vyhýba.
No a ako znie jej hlas? Hovorí ticho. Ale nie až tak, že ju nebude počuť, to nie. Ťažko opísať jej znenie hlasu. Niekto bude tvrdiť, že má hlas skôr ako vlk. Niekto zas bude hovoriť, že má hlas príjemný a pokojný, tak akurát.
Medzi jej záľuby patrí pozorovanie prírody. Hukot rieky, spievajúci vtáci, šelest lístí... to zbožnuje. Keď je sama, usmievavá sa váľa v tráve plných kvetov... Alebo radostne a slobodne beží po lúke. Takže energie má akurát dosť. Počas leta sa rada osvieži v chladnom jazierku alebo v rieke.

Příběh a zajímavosti

Jedného chladného dňa sa betám Karniellskej svorky narodili štyri vĺčatá. Na túto chvíľu všetci no hlavne rodičia dlho čakali. Matka, Railee si zhlboka vydýchla a začala šťastne olizovať svoje malé. Mali veľké šťastie, pretože prežili všetky vĺčatá. Ich otec, Darnus, rýchlo pribehol k Railee. Neprešla ani chvíľka a už im začínali vymýšľať mená. Padlo mnoho návrhov, no stále neboli spokojní. Nakoniec im s výberom mena pomohla Aya, vlčica z ich svorky. Tá ich mala vychovávať, učiť loviť... Jednoducho pomáhala rodičom s ich výchovou.
Onedlho už mali vybrané mená: Zarraya, Arya, Liaren, Nairí. Zarraya bola tá tmavohnedá s béžovými fľakmi. Arya bola celá béžová, ale na ľavej zadnej labke mala čierny fliačik. Liaren a Arya, tie boli celé čierne ako havran, ibaže Arya mala svetlučko hnedú náprsenku a špičky uší. No a Nairí, ten bol tiež celý čierny, ale na špičke chvosta a na tlame mal béžovú farbu. Cez chrbát sa mu tiahol sivý pás.
Ubehol mesiac a vĺčatá začali vyliezať z nory. Ako prvá vyšla von Liaren, potom Zarraya a ako posledná išla Arya s Nairím. Všetko oňuchávali a skúmali. Aya, tá na nich dávala pozor spolu s rodičmi. Keďže Nairí bol trochu nemotorný, zamotali sa mu labky, takže spadol na zem a pekne si udrel ňufák. Aya k nemu hneď pribehla a pomohla mu vstať. Darnus dával pozor na Zarrayu a Aryu. Railee zase dávala pozor na Liaren.
Takto ubiehal čas a malé rástli ako z vody. Už mali dva mesiace, skoro tri. Začali sa zoznamovať s ostatnými členmi ich svorky. Ale sústreďme sa na našu Zarrayu. Tá si našla kamarátku menom Achillé. Síce bola od nej staršia, no Zarrayi to nevadilo. Boli to veľké kamarátky, ktoré bez seba nehli ani na krok. Zarraya ani netušila, že v skutočnosti nie je taká milá vlčica, za akú sa vydávala. Achillé ich len špehovala, bola z inej, tej najobávanejšej svorky v celom okolí. Jej svorka plánovala zaútočiť na Zarraynu svorku. Prečo ich špehovala? Je to jednoduché, skrátka mala o nich zistiť čo najviac. Achillé sa sama ponúkla. Lebo prečo nie?
Ten čas letel tak rýchlo. Vĺčatá už mali okolo šiestich mesiacov. Zarraya a Arya boli práve na love. Aya bola samozrejme s nimi a učila ich loviť myši a zajace. ,,Ten les je prekrásny,“ povedala Zarraya. ,,To teda je,“ súhlasila Arya. Aya sa len pousmiala a viedla ich ďalej. ,,Tento les nesie názov Amigronský les. Je bohatý na potravu - nájdete tu kopec myší, zajacov, vtákov a niekedy sa tu i zatúlajú srnky. Takže máte sa na čo tešiť,“ informovala ich. Aya zavetrila, ucítila myši. Boli tak blízko... ,,Zavetrite. To, čo cítite, sú myši. Určite o nich viete, hovorili vám o nich rodičia,“ povedala im Aya a pousmiala sa. ,,A teraz ma pozorne sledujte,“ ticho povedala a začínala sa plaziť k myši. Bum! Vyskočila a labkami padla na myš, ktorá sa snažila oslobodiť, ale strácala sily. Už jej len zlomila väz a dielo bolo hotové. ,,A teraz vy!" Pousmiala sa. Aryi sa to nepodarilo, no Zarrayi áno. ,,Nebuď smutná, toto ešte nie je koniec nášho lovu,“ utešila ju Aya.
Takto pokračoval ich lov. Tentokrát sa to podarilo Aryi aj Zarrayi. Sadli si a každý zjedol svoj úlovok. ,,A kde sú vlastne Nairí a Liaren?“ Spýtala sa Zarraya. ,,Tiež sú na love, ale s vašimi rodičmi,“ odpovedala jej Aya. Pomaly docupitali domov, späť ku svojej svorke. Slnko už pomaly zapadalo za mraky a naše dve sestry už pomaly zaspávali.
Čím viac sa toho Zarraya naučila a preskúmala, tým viac ju tento život prestával baviť. Málokedy sa stalo niečo vzrušujúce alebo dobrodružné. Skrátka obyčajná vlčica, v obyčajnej svorke, s obyčajným životom. Ráno – zobudí sa, napije sa, niečo si uloví, porozpráva sa s inými vlkmi, zájde si do lesa na prechádzku... toto sa opakovalo skoro každý deň. Ešte štastie, že svorkové lovy mali pomerne často. Tie Zarr naozaj bavili, aj keď nie vždy sa jej to vydarilo. No jeden lov bol naozaj zaujímavý. Nebol to tak úplne svorkový lov, to len Zarraya a zopár vlkov z ich svorky mali ísť loviť.
Boli štyria – Zarraya, sivý vlk, jedna biela vlčica s oranžovými znakmi na labkách a obyčajný čierny mladučký vlk, asi taký starý ako Zarr. Ich úlohou bolo nájsť a uloviť zlatého jeleňa Khara. Nebolo to nič ľahké, pretože tento jeleň nebol obyčajným jeleňom. Povráva sa, že kto ho zje, dostane prastarú a veľmi silnú mágiu. Zarraya o tom veľa nevedela. Keď bola ešte len malé klbko, matka jej o ňom rozprávala príbeh, no veľa toho zabudla. V ich svorke to bol zvyk. Tohto jeleňa chodili loviť každý rok, no zatiaľ sa im to ani raz nepodarilo. A teraz sa o to pokúšali znovu. Už len samotné nájdenie a nevyplašenie tejto zveri bolo náročné, nieto ešte ulovenie.
Všetci neúnavne a tichučko našľapovali cez strmý les. Zatiaľ žiadna sláva. Ani stopy po tomto tvorovi. Asi po hodinke to vzdali. Najčastejšie ho iní vlci vídali práve v tomto lese, ale buď tu dnes nebol, alebo ho jednoducho nevedeli nájsť. Členovia svorky, ktorý nelovili, napäto sledovali prichádzajúcich lovcov. Na niektorých bolo v tvári vidieť sklamanie, keď uvideli, že nikto nedoniesol žiaden úlovok. ,,Joj, aký ste neschopní,“ vykríkla čierna vlčica s nádychom modrej farby srsti. Túto vlčiu (doslova) dámu Zarr nenávidela. U nej vždy platilo pravidlo ,,čo na srdci, to na jazyku“. Jednoducho to bolo namyslené, nevychované a drzé čosi. Vlci, ktorí boli blízko nej, na ňu upriamili chladný pohľad. ,,Pardon,“ ironicky povedala a zaškľabila sa.
Väčšinu večera trávila Zarr pozeraním sa na nebo. Fascinovalo ju to už od mala, pretože vždy sa jej zdalo, že mraky na oblohe tvorili nejaký obraz. ,,Aha, a toto vyzerá ako zajac, nemyslíš?“ s nadšením sa opýtala Zarraya Achillé. ,,Že? a toto mi pripomína ihličnatý strom,“ odpovedala jej Achillé. Zarr nemo prikývla. Takto si takmer každý večer vymieňali vety. A keď im mraky nič nepripomínali, tak jednoducho sledovali aspoň západ slnka.
Jeseň nám skončila a začala sa tuhá zima. Počas niektorých dní vonku zúrila silná snehová víchrica, a tak všetci museli zostať v brlohu. Keď vonku až tak nemrzlo, tak sa Zarraya a Achillé šantili v snehu. Strkali do seba, hádzali do seba sneh... Jednoducho sa hrali ako malé vĺčatá, aj keď malé už neboli.
Raz, keď sa Zarraya zobudila do sychravého rána, ani netušila, čo sa jej v ten deň stane. Začalo to malou prechádzkou do lesa. Avšak Zarraya bola tak zvedavá, že sa rozhodla ísť oveľa ďalej, tam, kam ešte nikdy nebola. Jej zvedavosť premohla jej opatrnosť a vydala sa na cestu. Prešla cez ich les, lúku, malé hory (ktoré mali do výšky len niekoľko desiatok metrov, takže sa dali zvládnuť) a cez menšie jazierko. Bolo zamrznuté a ľad bol naozaj pevný. A pri ňom sa to všetko začalo. Ani nestihla položiť labku na zamrznutý povrch jazera a zaregistrovala cudzí, zvláštny pach. Zachvíľu sa spoza stromu vynoril tvor, akého ešte nikdy nevidela, len o nich počula. Mal dve zadné nohy, na ktorých chodil. Nemal srsť. Dvojnožci? Myslím si, že tak ich mama nazvala, pomyslela si Zarr, spomínala mi, že sú zlí a netreba byť v ich blíkosti. Dvojnožec sa pomaly približoval, zatiaľ čo Zarraya pomaly ustupovala. Spod snehu vytiahol kameň, hodil ho po Zarrayi a zasmial sa. No tá sa mu naštastie uhla. Zavrčala a trielila domov. Mama mala pravdu, dvojnožcom sa treba vyhýbať.
,,Kde si tak dlho bola?! Ani nevieš, ako sme sa o teba báli!“ pokarhala ju mama, keď sa Zarraya vrátila domov. ,,Prepáč...“ ospravedlnila sa. S týmto počítala, no akosi jej to bolo jedno.
Nasledujúce dni sa začínalo otepľovať a všetci vedeli, že už prichádza jar. No potom sa približne v strede tohto jarného mesiaca Achillé, priateľka Zarrayi, začínala čudne správať. Skoro každý deň sa kamsi vytrácala, no nechcela povedať kam. Zarraya to nakoniec nechala tak. Vedela, že nič z nej nevytiahne.
No raz sa jej to podarilo. V noci sa prebudila a už nevedela zaspať, tak nakoniec vyšla zo svorkového úkrytu a začula šuchotanie v kríkoch. Opatrne sa približovala a zistila, že je to vlk. To je Achillé! Kam má namierené v takej hlbokej noci? Prebehlo Zarrayi hlavou, ale z úst nevedela vypustiť ani slovo. Nezostávalo jej nič iné, len ju nasledovať. Achillé si ju napodiv nevšimla. Vyzerala byť zadumaná. Keď dorazili na miesto, Zarraya ucítila pachy. Veľa pachov, pravdepodobne svorka. ,, Alfa, som tu. Karniellská svorka nevie o nás vôbec nič. Budú veľmi prekvapení, ak zaútočime,“ dopovedala a tajomne sa zasmiala. Vlk čierny ako sama noc, so zaujímavými červenými odznakmi sa uškľabil. To bol ten alfa. Ladne zoskočil zo svojej skalky. ,,Zajtra ráno zaútočime. Dlho som čakal na túto chvíľu,“ ticho povedal a viac už Zarraya už viac ani nechcela vedieť. Karniellská svorka, veď to sme my! S búšiacim srdcom vystrelila ku svojej svorke. Naneštastie si ju cudzinci všimli a vybehli ku nej. Akonáhle dorazila do úkrytu, snažila sa zobudiť ich Alfu. Podarilo sa jej to, no cudzí vlci už boli tam. Potom si Zarraya uvedomila, akú veľkú chybu urobila. ,,Čo sa to deje, prečo ma...,“ ani nestihol dopovedať vetu a vyšvihol sa na nohy. ,,Calier? Čo tu ty robíš?“ opýtal sa tvrdým hlasom. ,,Ešte si na mňa pamätáš? Áno, som to ja. Prišiel som sa vám pomstiť,“ odpovedal, zdvihol labku a nezaujato si prezrel pazúriky. ,,Vieš, čo som ja prežíval?! Ignorovali ste ma. Bol som čierna ovca rodiny. Keď som urobil čo i najmenšiu chybičku, matka ma za to prísne pokarhala. No teba nie. Nikdy sa na teba nehnevala, nikdy. Dostal si všetko čo si chcel. A potom ste ma ešte v mladom veku stadiaľto vykopli, pretože ja ani niesom vlk a nepatrím tu. To ja som mal byť alfou a nie ty!“ rozzúrene povedal a vrhol sa na alfu Karniellskej svorky. Boj sa práve začal.
Zarraya sa otočila a hneď za sebou videla bežiacu vlčicu - čierna, ale biela náprsenka a biele ponožky na každej nohe. Bola to Achillé. Zarraya ničomu nechápala. Prečo sa k ním pridala? Len tam tak nehybne stála a čierno - biela vlčica ju zvalila na zem a zhlboka sa zasmiala. ,,Vážne si si myslela, že sme kamarátky? V skutočnosti som Vás, úbohých vĺčkov špehovala. No a teraz Vás všetkých čaká smrť. Maj sa!“ Povedala, vycerila tesáky a už - už sa jej chcela zahryznúť do krku, keď sa Zarraya stihla ako – tak spamätať. ,,Zradca“ vyštekla Zarraya, chňapla jej po papuli a zahryzla sa jej do ňufáku. Potom využila moment, keď Achillé odstúpila a sústredila sa na svoj boľavý ňufák. Postavila na nohy a vrčala. Achillé tam stála s kyslým výrazom na tvári, muselo ju to fakt bolieť. Zarraya sa približovala k nej. Mala sto chutí ju zabiť za tú zradu. Lenže ona nerada zabíjala, nedokázala by to. ,, Prežívala som to isté, čo on. Viem, aké to je, keď sa nikomu nedá veriť“ odpovedala. ,, Ale...,“ pošepkala Zarraya. Sama nevedela, že čo má povedať. Otočila sa a vypleštila oči. Uvidela svoju mamu, ako bojuje s okrídleným vlkom, no bolo jasné, že prehráva, aj keď sa snažila z celých síl. Okamžite jej pribehla na pomoc. Bránila svoju mamu zubami – nechtami, no nemala šancu. Vlk bol omnoho vyšší a mohutnejší než ona. Navyše, mal krídla. ,,Odíď, malá. Inak tvoja matka nedopadne dobre,“ povedal a výstražne zavrčal. Malá? Malá?! Ona už nie je malá! Už je dospelá vlčica a ak by mu to nestačilo, patrila medzi najvyšších vlkov z ich svorky. Toto ju naštvalo. Zbesilo sa ho snažila zhodiť na zem. Naštastie sa jej to podarilo. Vlastne jej k tomu dopomohol kameň, ktorý trčal zo zeme a vlk sa oň potkol. Odhalil svoje citlivé miesto,brucho.
,,,Zarr, nie...,"zašepkala jej vysilená matka blízko pri ich. No ona ju ignorovala. S pazúrikmi sa mu zaškrabla do brucha. Vlk vyprskol od zlosti a akási neviditeľná sila odhodila Zarrayu preč. Bola to jeho mágia – vzduch. Okrídlený sa vrhol po jej matke, ktorá bola tak slabá, že sa už ani nemohla brániť. Zarraya jej chcela, samozrejme, pomôcť, ale čosi jej v tom bránilo. S očami plnými sĺz sa dívala zomierajúcu Railee. Odvrátila pohľad a ako šíp vystrelila z územia. Už sa na to nemohla viac pozerať. Chcela na to zabudnúť. Radšej by o svojej matke nevedela nič, než by mala vidieť, ako zomiera.
Kráčala cez lúky, lesy... Sama nevedela kam mala namierené. Len preč, čo najďalej. Tých odporných čiernych vlkov už ani nechcela vidieť. Od tohto dňa sa jej povaha od základov zmenila. Už nebude dôverovať nikomu. Ako len mohla byť taká hlúpa?
Keď dorazila do jedného lesa, už nevládala a musela si odpočinúť. Pozrela sa na oblohu. Veľa mrakov už bolo tmavých a to bolo znamenie, že sa blíži búrka. Musela sa rýchle niekde schovať, dokým sa nespustí dážď. A zachvíľu sa už aj stalo. Prudký lejak naberal na sile. Zarraya zúfalo hľadala miesto, kam by sa mohla ukryť, pretože nechcela mať zmáčaný kožuch. Každé zviera vie, že to nie je nič príjemné. Pod stromy sa radšej neskrývala, pretože by do neho mohol udrieť blesk. Po pár minútach hľadania našla brloh. Nevyzeralo to, žeby tam ešte stále niekto býval. Pravdepodobne už bol opustený. V túto chvíľu to Zarraya ani neriešila a vošla dnu. Skrýš bola trochu tesná, ale lepšie ako nič.
Ako rýchlo dážď prišiel, tak aj odišiel. Onedlho už spoza mrakov vychádzalo slnko a ona vyšla von z brlohu. Pretiahla svoje stuhnuté telo a pomaly kráčala. Skúsila sa trochu porozhliadnuť. Bol to les ako každý iný, nebol ničím výnimočný. Celý deň strávila cupitaním po lese. Samozrejme, niekedy si dala prestávku a len tak oddychovala. Ku koncu dňa si začínala všímať, že všetky machy, huby a lišajníky v tomto lese začínajú jemne žiariť. Čím viac bola tma, tým viac svietili. Vskutku zaujímavé. Osvetľovali jej cestu, takže pokojne mohla preskúmavať les aj v noci. Nato už však nemala Zarraya energiu. Vrátila sa späť ku svojmu úkrytu a pomaly zaspala.
Další deň bol taký istý. Vstala, niečo si ulovila, pobehovala po lese a... ucítila pach iných vlkov. Cítila, že sa k nej približovali. ,,Hej, maličká, čo tu robíš?“ spýtal sa jeden z nich. Zarraya cúvala. ,,Práve si vstúpila na územie svorky, vieš o tom? Radím ti odtiaľto vypadnúť,“ zavrčal, odhalil svoje krvavé tesáky a uškľabil sa. Pomaly k nej kráčal čoraz bližšie a bližšie. ,,Noták, nestrašte ju,“ ozval sa hlas za Zarrayou. Tá sa prudko otočila a uvidela krémovo bielu vlčicu s náhrdelníkom. A ten bol z bielych a svetlomodrých perál. Usmiala sa. ,,Neboj sa. Títo dvaja ti neublížia,“ prehovorila ku Zarrayi. ,,A ich tesáky sú len špinavé od zajačej krvi,“ dodala a ešte raz sa usmiala. ,,Ah, takže som na území svorky? Prepáčte, tak potom radšej odídem,“ chladne odpovedala Zarraya a už sa chystala von z lesa, no potom ju béžová vlčica s tým náhrdelníkom zastavila. ,,Čože? Svorka? Ale prosím ťa. Tu sa nenachádza žiadna svorka, oni len srandujú,“ povedala vlčica a ešte raz sa usmiala, no keď pohľad otočila na tých dvoch vlkov, zamračila sa. ,, Som Heidi a toto je Rall,“ predstavila ho a hlavou kývla smerom k tmavohnedému vlkovi. ,,A toto je Nero“ dodala a tentoraz kývla k ryšavému vlkovi, no špičku chvosta mal čiernu.
Takto sa rozprávali, až kým béžová vlčica, Heidi neusúdila, že je načase spať. Sľúbili, že sa o Zarrayu postarajú.
Vonku príjemne svietilo slnko a tak sa Heidi so Zarrayou vydali na prechádzku. Z ničoho nič priletela do hlavy Zarrayi nepríjemná spomienka na boj a stratu blízkeho. Heidi akosi rozpoznala smútok v Zarrayinej tvári. ,,Čo sa deje?“ ustarostene sa spýtala. ,,Nič...,“ odvrkla Zarraya. Nakoniec vyrozprávala svoj príbeh. ,,Nezáleží na tom, aká ťažká bola minulosť, vždy môžeš začať znovu. Nesmúť, to ti tvoju mamu nevráti. Určite sa tam z hora na teba pozerá a je štastná. Nikdy na ňu nezabudni, pretože skutočne zomrie iba vtedy, ak na ňu zabudneš,“ povzbudila ju heidi. Tieto múdre slová Zarrayi navždy utkveli v pamäti.
Všetci sa stali kamarátmi a Zarraya už tak nežialila na smrť jej mamy. Jej život nebol nikdy nudný, naopak, naučila sa kopu nových vecí a nadobudla skúsenosti s lovom a bojom. Až v jeden deň sa to celé zvrtlo. Išlo o Heidi, ktorá zomrela. V tento deň sedeli Nero a Rall pred ležiacou Heidi. ,,Čo sa deje?“ položila otázku Zarraya a podišla bližšie. No všetci boli ticho. Zarr aj sama pochopila, že o čo ide. ,,Ale prečo?! Čo sa ti stalo?“ so smútkom v hlase sa spýtala. Na jej tele nevidela žiadnu ranu. ,,Už som stará. Tu sa moja cesta končí...“ ticho povedala a naposledy vydýchla. Že vraj stará. Vôbec tak nevyzerala. No čo sa už dalo robiť... Pochovali ju ku jednému starému stromu, chvíľu smútili a odišli.
Zarraya zvyšok dňa preležala celý deň v ich novej nore, ktorú nedávno objavili. Na druhý deň sa snažila toľko nesmútiť. Nikto za to nemohol a proste život ide ďalej.
No Nero a Rall sa o ňu prestali menej zaujímať a veľa vecí robili sami, akoby pre nich Zarraya neexistovala. Nakoniec aj sama odišla. Načo by sa mala zdržiavať pri nich, veď ju ignorovali. Už od začiatku sa jej nepozdávali a neboli jej až tak sympatickí.
A potom sa to zase začalo. Samota, strach, že ťa niekto napadne, nevieš čo ťa stretne pri každom kroku a ty pri sebe nemáš nikoho... Zatiaľ čo sa túlala o samote, ani nevedela, že došla do krajiny menom Gallirea. Vysilená a zúbožená, no verila, že tu začne svoj nový a štastný život.#

Vlastnosti

Síla 10%
Vrozená síla: 40% / Bonusy: 0%
Rychlost 10%
Vrozená rychlost: 50% / Bonusy: 0%
Vytrvalost 10%
Vrozená vytrvalost: 40% / Bonusy: 0%
Obratnost 10%
Vrozená obratnost: 30% / Bonusy: 0%
Taktika lovu 10%
Vrozená taktika lovu: 40% / Bonusy: 0%

Doplňující vlastnost

1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level

Magie

Vrozená magie


1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
Bonusy: //

Doplňující magie

1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
...
...
...
...
...

Všechna práva vyhrazena ©
Zákaz kopírování. Veškerý obsah je chráněn autorským právem.
Obrázky a texty náleží jejich právoplatným autorům.