Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 62

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 62

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 66

Notice: Use of undefined constant username - assumed 'username' in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 66

Notice: Undefined variable: jsemmulti in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 643

Notice: Undefined variable: zdravi in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 708

Notice: Undefined variable: energie in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 708

Notice: Undefined variable: stesti in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 708

Notice: Undefined variable: kaminky in /data/web/virtuals/165597/virtual/www/require/mod/profile.php on line 708
Gallirea - Profil

Alexei



avatar

Poznámka


Momentálny stav: vychudnutý, slabý, s trčiacimi kosťami a neudržiavanou srsťou.

Jeho hlas má drsnejší prízvuk, dôraz kladie na poslednú slabiku, takisto má vo zvyku hovoriť namiesto áno "Da" a namiesto nie "Njet."

Príslušník rodiny ruských vlkov na Gallirei
Ak si so mnou chcete zahrať, stačí napísať, nehryziem :D




Dôležité dátumy:
19.3.2020 - schválenie registrácie
20.3.2020 - prvý príspevok (Les pod horizontom)

Známi vlci:
Izumi - zatiaľ nevie, čo si o ňom myslieť, pôsobí ale milo
Duncan - arogantný a drzý, ale na druhú stranu nápomocný
Lucy - lovili spolu, trochu jej dôveruje, mohla by byť kamarátkou


Informace

Uživatelské jméno alexei
Zobrazované jménoAlexei
Skupina Vlci
Zaregistrován od 16.3.2020 21:43
Naposledy aktivní 7.4.2020 21:41
Příspěvků 22, zobrazit >
Počet přihlášení 189
Pohlaví vlka:Samec
Postavení ve smečce:Tulák
Partner:... nemá partnera ...
Smečka:... nemá smečku ...
Datum narození:30.07.2016
Matka/Otec:Arletta /Takhir
Sourozenci:Larion, Arina, Zoya
Potomci:... nemá žádné potomky ...
Úkryt:... nemá žádný úkryt ...

Povaha

Tento vlk vzhľadom pripomína skôr medveďa, než vlka. Má tmavú hustú srsť, mohutné telo, a istú ťažkopádnosť. A hoci neprespí celú zimu a vo voľnom čase si nepochutnáva na mede, patria mu i isté medvedie charakterové vlastnosti.
Keď Alexeia prvý krát stretnete, pravdepodobne ho zaradíte medzi flegmatických vlkov. Ku všetkým sa snaží byť slušný a zdvorilý. To ho naučila výchova v jeho starej svorke. Má hlboký, príjemný hlas, vďaka ktorému sa jeho pokoj prenáša aj na ostatných.
Dá sa povedať, že je o trochu milší na samice, ako na vlčích samcov. Je to spolovice kvôli vychovaniu, a tiež kvôli tomu, že k samcom nemá takú dôveru - pramení to z minulosti. Vlčice si váži, či už ako matky, alebo blízke priateľky.
Preferuje samotu, nie každý vlk vyhovuje jeho nárokom na spoločnosť. Navonok síce nedáva nič poznať a je milý, ale vnútri sa už teší na chvíľu, kedy bude zase môcť byť sám. Je dobrý v schovávaní svojich ozajstných pocitov, dáva si pozor, čo ukáže a čo zostane len v jeho vnútri. Môžete sa považovať za výnimočného, ak pred vami poľaví zo svojej ostražitosti.
Samota mu pomáha načerpať energiu a utriediť si myšlienky. Alexei premýšľa často a o mnohých veciach. Niekedy sa zamyslí tak veľmi, že prestane vnímať okolie. Keď ho na to niekto upozorní, cíti sa trápne. Je to úprimný vlk, dokáže však svoje názory podať tak, aby nikoho neurazili. A vie, kedy je lepšie mlčať.
Je na seba prísny, ľutuje každú chybu, ktorú kedy urobil a vždy sa chce rozhodnúť čo najlepšie. Je rozvážny a všetko si poriadne premyslí. Síce mu trvá rozhodnutie dlhšie, ale nie je impulzívne a ani unáhlené. Rovnako pristupuje aj k výberu priateľov. Dalo by sa povedať, že stať sa priateľom tohoto vlka nie je nič jednoduché. Aby vás považoval za blízkeho, musí vidieť, že sa vám dá veriť. Činy majú pre neho väčšiu váhu ako slová. Riadi sa intuíciou, a ak mu na niekom niečo nesedí, dá si si neho dobrý pozor. Kým niekomu začne plne dôverovať, potrvá to dlho.
To, že vás začal považovať za niečo viac, než len obyčajného okoloidúceho vlka, spoznáte tak, že vám začne postupne odhaľovať svoje vnútro. Je s vami otvorenejší, neostýcha sa prejaviť svoj vlastný názor, jeho zdvorilosť ustupuje spontánnosti a troche humoru. Od Alexeia sa však nedočkáte nijakej extrémnej veselosti, jeho štýl sú skôr suché poznámky.
Pravdou je, že vnútri je zraniteľný a snaží sa chrániť tým, že si k sebe nikoho veľmi nepripúšťa. Každý jeho blízky je pre neho veľmi dôležitý a ťažko nesie, keď je to puto pretrhnuté.
Neznesie zradu, ak ho niekedy sklamete, je pravdepodobné, že s vami už neprehovorí. Dočkáte sa len chladných pohľadov. Ako zradu berie, keď niekde vyzradíte jeho tajomstvá, opustíte ho, keď vás potrebuje, alebo sa skrátka správate tak, aby ste mu vedome čo najviac ublížili. Viaže sa to k nepríjemnej skúsenosti z minulosti. Dočkal sa podrazu od rodinného príslušníka, a na jeho duši to zanechalo hlbokú jazvu. Niet divu, že dôverovať ostatným nie je pre neho jednoduché.
Stať sa jeho nepriateľom takisto nie je jednoduché. Hoci je sám na seba prísny, je schopný ostatným niečo odpustiť, ak sa nejedná o veľmi závažnú vec. Avšak, dáva si pozor, aby toto ostatní nezneužívali. Keď chce, dokáže byť rázny.
Patrí k tvrdohlavým vlkom. Ak si niečo zaumieni, musí sa stať naozaj zlomová vec, aby ho od vytýčeného cieľa odradila. Nechýba mu ani trpezlivosť. Vďaka tejto vlastnosti je schopný čakať naozaj dlhý čas a nenechať sa odradiť nezdarmi v živote.
Veľmi zle znáša, keď ho niekto považuje za menejcenného. To, že sa hnevá, spoznáte podľa strnulého postoja, naježenej srsti a tichého vrčania. Nevyhľadáva konflikty, radšej sa upokojí niekde osamote, ale ak musí, nezdráha sa v sebaobrane uštedriť zopár uhryznutí. Podobne postupuje aj keď niečo hrozí jeho milovaným.
Jeho obľúbenými ročnými obdobiami sú jeseň a zima. Rád sa vyvaľuje v snehu a farebných listoch na zemi, vtedy sa ukazuje časť z neho, ktorá zostala vĺčaťom. Zimu a chlad má radšej, než príšerné letné horúčavy. Vtedy by najradšej zostal zalezený niekde v jaskyni a chladil sa. Rád trávi čas polihovaním na kameňoch alebo v tráve, dal by sa považovať za trochu lenivého vlka.
Takisto však občas rád loví, nie však osamote. Lepšie mu idú skupinové lovy, s spoločnosti tých, na ktorých sa môže spoľahnúť. I on má svoje strachy, ktoré však ostatným neukazuje. Patrí sem strach z výšok, nerád lezie na kopce a skaly. A tiež sa bojí toho, že ho všetci blízki opustia a nebude sa mať ku komu obrátiť a zdôveriť.
Chcel by patriť do svorky, bol by tým spoľahlivým členom, ktorý toho však veľa nenarozpráva. K vyššie postaveným má rešpekt a úctu, má i zmysel pre povinnosť. Je spokojný aj s nižším postavením, ak by ho však povýšili, zhostil by sa toho zodpovedne.

Příběh a zajímavosti

Sibír je chladné, nehostinné miesto. Pozostáva z pobrežia oceánu, vysokých hôr a rozľahlých stepí, takmer celoročne zapadaných snehom. Aby tam vlk prežil, potrebuje poriadnu dávku húževnatosti a vynaliezavosti.
O to, aby prežili, šlo i dvom skupinám vlčích obyvateľov tejto drsnej časti sveta - svorke vlkov, obývajúcej horský priesmyk, a tulákom. Tuláci a vlci zo svorky boli veční nepriatelia. Zvádzali medzi sebou boje o nadvládu nad priesmykom, ktorý viedol k pobrežiu studeného mora.
A do takéhoto prostredia sa jedného letného dňa narodil Alexei a jeho traja súrodenci. Ich rodičmi boli delty tamojšej svorky, vlčí pár menom Takhir a Arletta. Boli to ich prvé vĺčatá, a tak sa o ne obaja rodičia starali s tou najväčšou láskou a pozornosťou.
Malý Alexei si žil ako v bavlnke. Mamina srsť ho chránila pred chladom a zimou, z jej mlieka pekne priberal. A netrvalo dlho, kým prvý raz otvoril oči.
Pokúšal sa postaviť na labky, prejsť k východu z jaskyne no mama ho vždy vrátila naspäť. Po nejakom čase pochopil, že cez ňu sa nedostane, a tak radšej trávil čas hraním sa so súrodencami. Vĺčatá si toho neboli vedomé, ale svorka neustále vzdorovala útokom tulákov.
Otec vĺčat Takhir často chodil domov s jazvami a ranami. Keď sa ho však na ne Alexei pýtal, nikdy sa nedočkal poriadnej odpovede. Ako ochranár sa Takhir aktívne zúčastňoval na každom boji proti tulákom. Zároveň musel dávať pozor na hranice územia a vyháňať každého votrelca.
Preto nemohol s družkou a potomkami tráviť veľa času. O Alexeia a jeho brata a sestry sa preto starala hlavne Arletta, s pomocou starších vlčíc, ktoré novopečenej matke vysvetľovali všetky taje starostlivosti o vrh vĺčat.
Prvá zima v živote vĺčat prišla, keď mali asi šesť mesiacov. Bola to pre ne ťažká skúška. Bol nedostatok potravy, všetci vlci pocítovali úbytok na váhe a slabosť. A v tom období sa Alexei so súrodencami začal učiť loviť. Každý člen musel prispieť ku prežitiu svorky. Výnimkou neboli ani vĺčatá. Starší vlci ich brávali na lovy kde si osvojili základy stopovania a ulovenia menšej koristi.
Ku koncu zimy už mladý Alexei často prinášal do nory svoje úlovky v podobe králika alebo norka. Tak isto na tom boli aj jeho súrodenci. Najlepším lovcom z vrhu bol Larion, hneď po ňom bol Alexei. Larion bol jeho najlepším kamarátom.
Okrem brata nemal nikoho, s kým by si tak dobre rozumel. Už ako vĺča bol premýšľavý a tichý. Radšej trávil čas so svojimi myšlienkami než hraním sa s ostatnými vĺčatami.
Prišla jar a Alexei si pomaličky musel zvykať na vyššie teploty. Už v tedy mal rád zimu a chald. Vadilo mu prílišné teplo a tak radšej trávil čas v nore. Vĺčatá mu dali prezývku jaskynný medveď, vďaka jeho huňatej srsti, pomalosti a obľube jaskýň. Robili si z neho žarty. V nútri ho to trápilo, ale navonok im to nedal najavo. Trávil čas sám alebo s Larionom či so staršími vlkmi. Ich spoločnosť mal radšej než spoločnoť svojich rovesníkov.
Dni ubiehali rýchlo a Alexei rástol čo raz do väčšej výšky,a naberal na mohutnosti. Čoskoro sa z neho stal dospelý vlk. Leto už bolo za dverami a svorka sa vydávala na lovy vysokej zveri. účastnili sa ich všetci mladí vlci. S nimi aj Alexei a jeho súrodenci. Lovy medzi nich zasiali rivalitu. Každý chcel byť čo najlepší lovec a predbiehali sa v tom, ktorý prvý strhne zviera a kto ho usmrtí.
Od toho čo mal Alexei jeden rok sa s Larionom čo raz menej rozprávali. Larion sa začal viac priateliť s vlkmi, ktorých Alexei moc nemusel. Až sa to dostalo do štádia, kedy za začal Alexeiovi vyhýbať. Robili si z neho žarty a sem-tam ho aj urážali. Ako vždy, Alexei si nič z toho nevšímal a nasazdoval kamennú tvár, takže im nedal najavo, že sa ho ich slová dotkli. Vnútri to však bolelo, hlavne z Larionovej strany. Nečakal, že jeho najobľúbenejší súrodenec sa mu tak otočí chrbtom.
Vyvrcholilo to, keď sa do Alexeia pustila skupinka mladých vlkov, o ktorej patril i Larion. Ich urážky si nevšímal, a keď naberali na intenzite, rozhodol sa odísť. Jeden z príliš odvážnych vlčích mladíkov sa za ním rozbehol a urobil pohyb podobný výpadu tesákmi. Alexei na vlka varovne zavrčal, ten si to však impulzívne vyložil ako výzvu k boju. Na nič nečakal a naozaj sa po Alexeiovi zahnal zubami. Škrabol ho tesákmi pod okom, a pridali sa k nemu i jeho ostatní kumpáni. Larion však zostal stáť bokom, nepridal sa, no ani ich nezastavil.
Alexei to videl. Snažil sa odrážať útoky ostatných, pomohla mu jeho mohutná stavba tela a hrubá srsť. I tak však utŕžil ešte jednu jazvu, a to na zadnej nohe. Sám údery nerozdával, jediné, o čo mu šlo bolo dostať sa čo najďalej od útočníkov. A napokon sa mu to i podarilo. Niekoľko dní zostal vo vlastnej vyhrabanej nore na hraniciach územia, osamote, liečil si rany a snažil sa dať do poriadku svoje telo i myseľ. Keď sa znovu vrátil medzi ostatných vlkov, rozhodol sa, že už nikdy nebude veriť žiadnemu z nich.
Od tejto chvíle nenávidí zrady a dáva si pozor na to, s kým sa dá do reči. Po čase sa mu rany zahojili, ale ostali mu ako spomienky na zradu jeho brata. Brata, s ktorým ho už nič nespájalo. Alexei sa stal samostatným, nespoliehal sa na nikoho, nepreriekol s nikým ani slovo celé dni. Navonok sa zdalo, že sa pred svetom úplne uzavrel, vnútri mu však chýbala niečia blízkosť.
Keď dosiahol vek dvoch rokov, bol z neho už úplne dospelý vlčí samec. Na lovoch sa radil k tým lepším, zvlášť mu šlo strhávanie zveri, vďaka jeho sile. Získal si uznanie niektorých členov svorky, i tak si však nenašiel žiadnu spriaznenú dušu a väčšinu svojich dní trávil sám.
Vo veku dvoch rokov sa pripojil k vlkom, ktorí odrážali útoky tulákov na územie. Nebolo mu príjemné zúčastniť sa bitky, ale chcel chrániť svoj domov a to ho poháňalo vpred. Keďže bol lepšie živený a väčší ako túlaví vlci, nemusel sa veľmi namáhať - jeho váha stačilo na to, aby ich zvalil na zem a zneškodnil.
Jediný, komu dovolil nahliadnuť do jeho vnútra, bola Arletta - jeho matka. Práve od nej sa jedného dňa dozvedel o Gallirei. Matka mu ju vykreslila ako zem, kde vládne mágia, kde je vlkom umožnené naplno ovládnuť dar, ktorý dostali už pri narodení. Miesto, kde môže každý začať odznova a šancu na dobrý život majú všetci bez rozdielu. Alexei si to zapamätal, ani nevedel prečo.
Príchod druhej zimy v živote mladého vlka bol istým spôsobom zlomový. Spolu s prvými zasneženými dňami a mrazivými nociami na územie jeho svorky dorazil aj nový prišelec. Bola ním Lada, snehobiela vlčica. Bola tuláčka, no na začiatku zimy sa rozhodla pridať do radov svorky. Bola vychudnutá a slabá, potrebovala prežiť zimu. Alexei, ktorý dosiahol postavenie delty za zásluhy pri lovoch a obrane územia, dostal za úlohu vysvetliť jej, ako to vo svorke chodilo.
A keď ju vodil po území, vysvetľoval jej, ktorý z vlkov má aké postavenie a spoločne s ňou lovil, zistil, že je mu vlastne vcelku podobná. Ani ona nemala rada väčšiu spoločnosť, často priveľmi premýšľala, a zdalo sa, že si so sebou nesie jazvy z minulosti. Bola druhou vlčicou po Arlette, pri ktorej si Alexei tak veľmi nestrážil všetko, čo sa odohrávalo v jeho vnútri.
Z neho a Lady sa počas zimy a jari stali tí najlepší priatelia. Boli nerozluční, spolu lovili, spali vedľa seba a jeden o druhom vedeli všetko. Do svojej uzatvorenej bubliny nepustili nikoho iného. S bielou vlčicou po boku mal Alexei pocit, že svet nebol tak príšerný, než za aký ho pokladal. Počas letného obdobia lovov zveri, kedy obaja mladí vlci dovŕšili tri roky veku, bežali jeden druhému po boku pri každom love.
Rýchla a ľahká vlčica ako Lada bez námahy dobehla srnu, a skolenie zvieraťa na zem bolo na silnejšom Alexeiovi. Úlovok dotiahli k úkrytu spoločne, podelili sa oň s ostatnými vlkmi, a potom oddychovali pred norou a užívali si vzácne slnečné lúče. Mladý vlk si niekde k hĺbke duše želal, aby leto mohlo trvať navždy. Avšak, samozrejme, možné to nebolo. Zostalo to len chabou predstavou.
Leto sa prehuplo do upršanej jesene, a tá znovu do zimy, už tretej v poradí, ktorú Alexei úspešne prežil. Tejto sa však nemohla rovnať nijaká z tých predchádzajúcich. Koristi bolo žalostne málo, vlci chradli a hladoveli. Výpravy pátrajúce po lovnej zveri zamrzli alebo ich skolilo vyčerpanie, a zostali zamrazené pod vrstvou snehu. I Alexei s Ladou sa vydávali na dlhé pátrania po koristi, zriedka sa však vracali s úspechom. Keď niečo priniesli, putovalo to vĺčatám. Ich prežitie bolo prioritou.
Sneh neustupoval ani keď už podľa ľudského kalendára prevzala vládu nad krajom jar. Alexei, tak ako ostatní vlci, pripomínal chodiacu kostru s matnou srsťou a prázdnym žalúdkom. Najväčším sústom, ktoré si v posledných týždňoch doprial, boli zvyšky, ktoré vĺčatá nedojedli. Nemal veľa energie, nezostávala mu sila behať za zvieratami. Nenávidel svoju slabosť, nechcel, aby ju ostatní videli.
A práve v tých ťažkých časoch na svorku znovu udrela skupina tulákov. Alexei vedel, čo sú zač. Nebolo to prvý raz, čo podnikli útok a nebolo to prvý raz, čo bol jedným z tých, ktorí ich zatláčali naspäť. Nikdy predtým však nebol tak slabý a nikdy predtým ich útok nebol tak intenzívny. Hneď ako s Ladou začuli ich hlasné vytie, vybehli z nory. Vlčica sa vydala za vĺčatami, aby na ne dala pozor, Alexei sa rozbehol skontrolovať situáciu.
Pri pohľade na obrovské množstvo túlavých vlkov, ktorých oči sa leskli všetkými farbami, ho premkla hrôza. Niekde vnútri vedel, že boj je prehratý. I tak sa však odmietol hneď vzdať. Pokúšal sa zahnať preč toľko tulákov, koľko len mohol, no jeho snaha bola prekazená. Vzduchom sa začala šíriť horúčava a štipľavý dym. Vlk sa viac nemohol sústrediť na boj, dôležitejšie bolo uniknúť pre plameňmi.
V panike, ktorá zavládla, sa oddelil od zvyšku svorky. Najprv sa snažil nájsť Arlettu a Ladu, napokon, keď stratil nádej, už len utekal čoraz ďalej a ďalej od svojho domova pohlteného požiarom. Utiekol, tak ako všetci vlci, ktorí dostali tú šancu. Mnoho ich uhorelo v plameňoch. Dúfal, že jeho matka a kamarátka medzi nimi neboli.
Nezastavil sa dlho, a keď sa napokon zvalil na zem, úplne bez síl, svoje okolie nepoznával. Vedel len, že sa vydal južne od svojho domova, viac nie. Nemal silu vstať, ba ani len zdvihnúť hlavu. Bol si takmer istý, že je to jeho koniec. Nikde nablízku necítil stopy známych vlkov.
No niečo ho prinútilo zodvihnúť sa a urobiť pár krokov. Bolo to vlčie vytie, ozývajúce sa z územia, na ktorého okraji práve stál. V mysli sa mu vybavilo matkino rozprávanie o kraji, kde dostane šancu na život každý bez rozdielu. A pomyslel si, že ju možno práve našiel. Prekročil severnú hranicu Gallirey a stal sa jej novým obyvateľom.

Vlastnosti

Síla 10%
Vrozená síla: 60% / Bonusy: 0%
Rychlost 10%
Vrozená rychlost: 30% / Bonusy: 0%
Vytrvalost 10%
Vrozená vytrvalost: 50% / Bonusy: 0%
Obratnost 10%
Vrozená obratnost: 30% / Bonusy: 0%
Taktika lovu 10%
Vrozená taktika lovu: 30% / Bonusy: 0%

Magie

Vrozená magie


1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
Bonusy: //

Doplňující magie

1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
1. level 2. level 3. level 4. level 5. level 6. level 7. level 8. level 9. level 10. level
...
...
...
...
...