Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//zmena smeru na rieku Midiam cez Stredozemnú pláň

//Rieka Tenebrae

Zarraya najprv uháňala rýchlym tempom, no v polovici cesty spomalila. Veď sa nikam sa neponáhľa, či? Nie, mala kopec času. Cupitala smerom na sever. V diaľke boli vedľa seba tri kamene, medzi dvoma menšími riekami. Opäť niečo nezvyčajné. Čo tam tie balvany robili? Akoby tam boli vsadené náročky. Nemohla si pomôcť, opäť zrýchlila tempo. Poháňala ju zvedavosť. Takýmto slimačím tempom by tam nikdy nedošla a ju to vážne zaujímalo, chcela si to prehliadnuť zblízka.
Konečne sa jej podarilo dôjsť až na severný kút lúky. Balvany vyzerali rovnako, ako z diaľky. Dvakrát ich obišla, no na nič zaujímavé neprišla. Jednoducho kamene. Usadila sa, oprela sa o jeden z menších balvanov a pozorovala prúd rieky, na ktorú dovidela. Tieto rieky už neboli tak znečistené. Boli oveľa kľudnejšie, užšie a menej hlbšie. Tiež to bol iný zvuk, skôr ako zurčanie potôčika. Vstala, podišla ku rieke a namočila labky, aby si ich trochu umyla od nalepenej hliny, ktorú po celý čas nosila odkedy vyšla z bažín. Strihla ušami. Vo vode neplávali žiadne ryby. Bolo to tu tiché, ideálne miesto pre leňošenie. Zanedlho ju však aj toto miesto omrzelo. Nedalo sa tu nič robiť a určite na ňu čakajú aj zaujímavejšie miesta. Vyšla z vody, obišla kamene a smerovala kamsi na juh.

//Ohnivé jazero

//Riečne eso cez Ježčiu Mýtinu

S nezáujmom prešla cez pláň a keď v diaľke zbadala rieku, pridala do kroku. Zabrzdila tesne predtým, než takmer spadla do vody. Stav tejto rieky ju prekvapil ešte viac, než stav predošlej rieky. Vyzerala byť znečistená ešte viac, rieka bola doslova čierna. Nevedela, či to tak má byť, alebo sa rieka od niečoho znečistila. Spadnúť by si nepriala ani do tejto rieky. Jednak, že by mala čierny kožuch, táto rieka bola rovnako divoká a prudká ako predošlá. Dokonca aj omnoho viac, až by bolo ťažké uveriť, že by to všetko dokázalo zamrznúť.
Keď sa skloní bližšie ku hladine, uvidí vo vode uháňajúcej rýchlosti blesku sa čosi pohybovať. Zrejme to bude nejaká ryba. Prekvapilo ju, že niečo tu dokáže prežiť. Možno sa jej to znečistenie len zdá a rieka je v skutočnosti čistá. Ľahne si pričom jej ňufák sa skláňa nad hladinou, no vody sa nedotkne. Sivé oči sledujú každý pohyb či už rýb alebo vetvičiek. Dvoch vlkov na druhej strane úplne ignoruje. Zachytáva zopár slov z ich konverzácie, no málo, keďže šum rieky to tlmí a ju to aj tak veľmi nezaujíma. Zatiaľ na ňu nereagujú. Aj tak sa tu nebude zdržiavať dlho, len keď už je pri rieke, prečo si trochu... neodpočinúť a nevychutnať si ten zvuk?
Po niekoľkých minútach vstane a ponaťahuje sa, pre istotu odstúpi ďalej. Nestačilo by veľa a už by aj zaspala. Ako teraz prejde na druhú stranu? Možné riešenie predstavovali spadnuté stromy, ktoré vytvorili mostík cez rieku. Opatrne sa postavila na kmeň stromu. Vyzeralo to, že ju to udrží. Urobí druhý krok. A ďalšie dve. Zvyšok cesty si ukrátila skokom. Keď bola všetkými labami na pevnej zemi, vydala sa ďalej a rieku nechala za sebou.

//Kopretinová lúka

//Mahar cez bažiny

Zarrayi so zablatenými labami sa akosi podarilo vymotať z bažín a ocitla sa pri rieke. Bola rozmrznnutá, no skôr ju prekvapilo, aká bola špinavá. Vlastne ani sa niet čomu čudovať, keď je hneď vedľa bažín. Ľahla si neďaleko brehu, položila hlavu na zem a zatvorila oči. Počúvala hukot rieky, ktorá narážala do balvanov. Naozaj tu bolo čo počúvať, voda bola tak divoká, že by do nej Zarraya určite nechcela spadnúť. Je síce pomerne dobrá plavkyňa, ale preplávať na druhý breh by isto nezvládol žiaden vlk.
Začala rozmýšľať, čo práve pred chvíľou urobila. Stále to bolo pre ňu neuveriteľné. Vážne sa ona na niečo také odvážila? Ona? V hlave sa jej stále prehrávali Auronové slová? Každý vlk, ktorého stretla, mal úplne inú povahu. Ďalej premýšľala nad všetkým, čo sa jej doposiaľ stalo. A nakoniec už nemyslela na nič. Hukot rieky ju upokojoval. Rieky by mala navštevovať častejšie. Mohla sa priviesť na iné myšlienky. Sama s prírodou, tak jej bude vždy najlepšie.
Vtom ju napadlo... Čo keby sa popozerala po inej rieke? Aj tak či tak by tu nevydržala dlho. Jej 'odpočívanie pri riekach' sa však ešte nekončilo.

//Rieka Tenebrae cez Ježčiu mýtinu

Kývne hlavou. ,,Veď viem, "Vie, že niekto by na to mohol zareagovať úplne inak, ale jej o to išlo, chcela vedieť, ako vlci na toto budú reagovať. Bol to skôr 'experiment' ako vtip. No napriek tomu už to radšej nabudúce nebude robiť. Nebude sa ďalej strápňovať. Stále nechápe, odkiaľ našla odvahu na niečo takéto. Akoby toto miesto na ňu nejako pôsobilo. Keď sa rozprávala s Wizku, tiež bola odvážna s tými otázkami. A došlo to až sem. Mala by z toho miesta vypadnúť. Keď tu bude dlhšie, urobí ešte oveľa väčšiu blbosť. A navyše, s týmto vlkom sa už nemá o čom rozprávať. Obidvaja v rozhovore pokračovať nechceli. Zarrayu zvláštny pocit žiarlivosti opustil. Nevedela, čo s ňou bolo. Že vlčica naňho dlho pozerá? Čo si to za hlúposti namýšľala? Už tu nechcela stráviť ani minútu.,,Maj sa, "povie, vstane a to boli posledne slová, ktoré Auronovi venovala. Vybrala sa inam. Chcela byť sama.

//Riečne eso cez Bažiny

Pri jeho poznámke sa pousmiala. ,,Veď ja viem, nemyslela som to vážne. " Samozrejme, že by taka naivná nebola a verila by tomu cudzincovi. Ona žiadneho kamaráta na cestu nepotrebuje. Asi nie je treba vysvetľovať, že jej je najlepšie samej.
Auron sa jej ospravedlnil, na čo nepovedala nič. To, že sa jej pokúsi zdvihnúť chvost... Čo to má spoločné so silou? Nechala to tak. Zdalo sa jej to však, alebo ten vlk až príliš prejavuje emócie?
S prižmúrenými očami sa dívala na zem, na ktorej Auron sedel. Prudko odvrátila hlavu, keď sa jej do ňufáku opäť votrel pach tej šedej vlčice. Prečo sa tu vrátila? Čo zase chce? A zase sa dívala na Aurona. Nech mu dá pokoj! Ono sa na neho nepozerala, Zarraya si to len namýšľala. Vystrčila na ňu jazyk a otočila sa ku Auronovi, keď jej položil otázku. ,,Niee, veď vieš, že som len srandovala. Len som chcela vedieť, ako budeš reagovať, " povie.
Ona je ešte stále tu?! Hlavu opäť otočí k šedej. Zdalo sa jej, že ju už niekde videla, ale to ju až tak netrápilo. Skôr jej vadilo to, že tu stále je a nemôže od Aurona odtrhnúť zrak.

,,Naivná? Nie. Kam tým mieriš? "nechápe, prečo práve takáto otázka. Vôbec nesúvisí s ich rozhovorom. Naivná však určite nie je. Obchádza ju dookola a jej príde nepríjemné. Mala to byť len sranda a stalo sa toto. Ona to nemyslela vážne. Čo má v pláne?
,,Čo robíš?!"vyštekne naňho, keď sa jej pokúsi zdvihnúť chvost. Nemala rada, keď sa jej niekto takto dotýka. Áno, dotyk ňufákom bol príjemný ale toto nie. Postaví sa a sleduje ho. Ucíti pach cudzieho vlka, no ten ju momentálne nezaujíma, rovnako ako on ignoruje ich.
Keď s tým prestal, opäť si sadla a počúvala ho. Noták, určite máš krásne meno! takmer to povedala nahlas. Aj keby nemal ktovieaké meno, môže jej to byť jedno. Nepotrebovala žiadneho kamaráta na cestu, celé to bol len žart. Auron. ,,Veď to nie je až tak zlé, "s úškľabkom usúdi. Skôr naopak! ,,Zarraya, "predstaví sa tiež po chvíli.
Prižmúri oči na šedú vlčicu, ktorá prechádza okolo. Prečo naňho tak zízaš? , pomyslela si v duchu. Jej sa to vlastne len zdá, vlčica sa mu vôbec nevenuje. No Zarraya... Dnes jej to veľmi nemyslí. Kto vie, prečo tak závidí tej zemi. Aj tá zem naňho divne pozerá. Aj tie stromy.

Vlk zareagoval trochu inak, než čakala. Myslela si, že sa na ňu bude začudovane dívať. Dostalo sa jej odpovede, že nie je žiadny 'hej ty'. Prekrúti oči. Tak ako ho mala osloviť? Veď nevie ako sa volá.
Šedý však pokračoval ďalej. Po dokončení viet sa len priblblo usmievala. Vedela, čo tým mal na mysli. Páčilo sa jej to, no zatiaľ neodpovedala nič. ,,Tak radšej kamarátom na cestu, " s úškrnom na tvári napokon usúdila. Samozrejme to všetko bola len sranda. Sama nevedela, čo do nej vošlo. V poslednej dobe sa správala inak. Hneď bol život krajší, keď nebola len stále mrzutá. Sadla si a zašvihala chvostom po zemi.
Trochu ju prekvapí, keď sa k nej priblíži a dotkne sa ňufákom jej tváre. Úsmev sa na jej tvári rozšíri ešte viac a ona si nemôže pomôcť. Neodsunie sa. ,,Prepáč, niekedy mi jednoducho šibe. Skôr hovorím ako rozmýšľam, bola to len sranda" povie už normálnejším hlasom. Tento vlk sa jej však páči. Páčila sa jej jeho reakcia a... Jeho kožuch! Je to síce len obyčajný šedý kožuch, ale jej sa páči. Odteraz bude jej nový partner. Privrie oči. Naozaj by ho chcela mať za partnera. Nie, kamaráta. Odrazu začala žiarliť. Na všetko okolo neho. Žiarli na vzduch, čo dýcha. Ten vzduch sa má! A rovnako zem, na ktorej sedí. Musí to byť pre ňu česť. Nešibe ti tak náhodou trochu?

Akonáhle Zarraya vyjde z úkrytu, do ňufáku jej znova udrie nový pach. To snáď nie! Prečo sem prichádzalo tak veľa vlkov? Chcela už mať pokoj. Toto miesto je asi obľúbené. Čo je na ňom tak zaujímavé? Všade len bahno.
Vtom jej do hlavy priletí šialený nápad. Keď už tu ten vlk je, prečo si z neho nevystreliť? Zamyslene sa na šedého vlka díva a rozmýšľa, akú srandu by si z neho mohla urobiť. Nenapadala ju žiadna vtipná poznámka ani ako by ho mohla vystrašiť. Trápiť sa však nemusí dlho. Hneď si niečo našla. Urobí taký malý experiment. Opýta sa ho, či sa stane jej partnerom. Hrozne ju zaujíma, ako by mohol zareagovať. Pravdepodobne na ňu bude civieť ako na blázna. Uškrnie sa a podíde trochu bližšie. Nadýchne sa a zvolá: ,,Hej, ty! Budeš mojim partnerom? Potrebujem kamaráta na cestu. "Úsmev sa jej rozšíri ešte viac. Má čo robiť, aby nevybuchla od smiechu, čo práve vymyslela. Dnes jej to v hlave veľmi nefungovalo. Keby bola pri zmysloch, nikdy by nič také neurobila. Kde bola jej tichosť a vážnosť? Čo jej mohlo dodať takúto odvahu? Nebola vo svojej koži. Doslova. Zašvihá chvostom a s úškrnom na tvári čaká na reakciu.

Poprosím o 2 lístky za rozcestníkové kreslenie

Zarrayi se zrazu zachtělo spánku. Byla unavená, a ani nevědela z čeho. Vlastně, ani by se neměla čemu divit. Nespala dlouho. A přicházel večer, tudiž byla vhodná doba na spánek. Když si třochu podříme, nic se jí nestane, ne? Problém byl už jen najít úkryt. Tam, medzi kořenami stromu se už víc tlačit nechce. No Wizku už odešla, tak by tam malo zostat víc prostoru. Vlezla tam. A ani nevycházela, teď, když tam byla sama, tam měla mnoho místa. Lehla si, ani nevědela ako a propadla se do hlubokého spánku, ze kterého by ji nic nepřebudilo.
Spánek rovnako ani neměla bezsenný. A hádejte, o kom se jej snilo. Tú Smrt, o které jej Wizku vypřávěla, asi nikdy nedostane z hlavy. Ale pěkne od začátku. Byla v lese, velmi chladném lese, někde na severu. Hustě sněžilo a silný závan vítru přiháněl Zarrayi sněh do očí. Bylo to naozaj na nevydržání, přeto hnědá vlčice hledala místo, kam by se mohla schovat. Hocikde. Nikdy předtým tu nebyla, a tak se tu vůbec nevyznala. Skrze závěje sněhu ani pořádně neviděla, kam šlape. S přižmourenýma očima se obzerala po okolí. Všude jen obrysy stromů. Vtom zbadala něco sivého. Mezi stromami se schovávala jakási polorozpadnutá stavba z kamene. Zarraya pocítila úlevu. Konečně. Neváhala a rozbehla se za stavbou. Ještě větší úleva byla, když vošla dovnitř a sníh jí konečně nenarážal do očí. Otrepala zo sebe sníh a porozhlédla se, kde to vlastně je. Když to zbadala, vyrazilo jí to dech. Byla v kamenném labyryntě. Prudce se otočila, protože zaslyšela padajíci kameny. Ano, kameny zavalili vchod, až se zem zatřásla. Již nebylo cěsty spět. Zarraya podskočila. Tohle začínalo být děsivé. Začala škrábat po kamenech. Márně. Mohla jít jen vpřed. Pomalým krokom se vydala po jedné z cěst. Spozorněla, když nedaleko ní zablikalo jakési červené svetélko. Zrazu se zo světélka zformovala jakási vlčice. Nebo vlk? To nešlo rozeznát. ,,Kdo jsi?" zeptala se Zarraya. ,,Já jsem Smrt," odpovědela jej. ,,Tebe znám! Jedna vlčica mi o tebě vypřávěla. Říkala, že dávaš nové magie. Hele, co mám udělat, abych ji dostala i já?"zeptala se Zarr. ,,Dej mi svůj kožíšek!" zarehotala se Smrt. Cože? Ne, ona jí nemúže dát svůj kožíšek! Smrt se ke ní nebezpěčně přibližovala. Zarraya se dala na útěk. Děsilo jí to. Běžala jako o dušu. No Smrt jí zanedlouho doběhla a chytla za kůži naa krku... V té chvíli se Zarraya přebudila. Vyšvihla se na hohy a porozhlédla se. Nebyla v labyrintu, ale v úkrytu. Byl to jen sen. Divný sen. Vyšla z úkřytu a zamířila jinam.

//Prechod doplním

//ruším prechod

Ahoj, prosím o 14 lístkov za posty(17.1-14.2)

,,Hm... Maj sa, "nesmelo sa rozlúčila s vlčicou. Vážne to povedala? Maj sa?
Sledovala, ako odchádza. Zarraya zanedlho osamela. Cítila sa viac uvoľnene. Bola opäť sama, mohla robiť čo chcela, správať sa ako chcela. Samota jej asi vždy bude vyhovovať najviac a ona s tým nič neurobí. Rovnako to mala asi aj Wizku.
Odporný zápach cudzej vlčice ju však stále štval. Pokrúti hlavou. Nesmrdí tak náhodou ona? Privoňala si chvost. No, nevoňala práve najlepšie, ale ten zápach nešiel z nej. Zamračila sa na vlčicu. Nech už čo najskôr odíde! To jej trvá tak pomaly.
Privrela oči. Od samej zlosti ponorila tlamu do snehu, v domnení, že už to nebude musieť cítiť. Omyl. Akurát ju teraz štípal ňufák. Tej vlčici sa už bude vyhýbať do konca života! Nič sa nevyrovná jej zápachu. Ako môže niekto tak smrdieť?
Vlčica zanedlo zmizla. Zarraya osamela úplne. Zápach tu však stále zostával a ona bola stále naštvaná na vlčicu, ktorá so sebou zápach priniesla. Smrad naštastie postupne mizol. Zarraya tu už nechcela stráviť ani dalšiu sekundu. Obrátila sa na päte a odišla smerom na juh.

//Riečne eso

//Lotéria 19

Do svorky? Zarrayu trochu prekvapilo, že je taká... Nespoločenská vlčica a patrí do svorky. No možno sa v nej cíti dobre. ,,No, jasné, len choď, "pripadalo jej to trochu trápne. Čo iné však mala povedať? Naozaj už nič nechcela, tak ju nebude pri sebe držať.
Ďalej sa už vlčici nevenovala. Zamyslene kráčala cez močiare. Zrazu jej do nosa udrel další pach, neznámy. Tu nejak vlci často chodia. Rovno sj vedela, komu pach patril- sivobiela vlčica. Ale... Fuj, zdalo sa jej to, alebo hrozne smrdela? (//heh, sorry) Pokrčila čelo. Kde sa to váľala? Mala by sa umyť! Štvalo ju to. Toto musí dýchať! Vzdialila sa od vlčice, no nepomohlo, stále cítila ten smrad. Možno si len namýšľala. Toho smradu sa však nemohla zbaviť. Zlosť v nej narastala. Čo sa s ňou deje? Vážne sa naštvala kvôli takejto blbosti? To predsa nie je ona. Hnevalo ju to, nech robila čo chcela a nemohla si pomôcť. Vlčica nebola špinavá, od čoho mohla tak smrdieť? Zafuňí a zavrtí hlavou. Všade, kam príde, ju ten zápach nasleduje.