Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Na jeho poznámku nejako nereagovala. Nemala ako. Namiesto toho podstúpila ďalej od Nickolasa a otrepala si zvyšky vody zo srsti. Klamala by však, ak by tvrdila, že ju jeho ďalšia veta mierne potešil. Takže bojovnícky, hej? Musela sa usmiať, ale pootočila hlavu stranou. Nikdy takto o svojom mene nepremýšľala (nerada premýšľa o sebe samotnej). ,,Nie som." Ale to by neznelo zle, keby bola. Jej výhodou je výška a mohutnosť. Už len by bolo potrebné sa naučiť bojovať. Ale tá predstava, že by bola bojovníčka, znela dobre, nie že nie. Snívaj ďalej, trpko si pomyslela. Nakoniec to odhodila za hlavu. Po celú dobu sa však nemohla ubrániť úsmevu, aj keď sa ho snažila zakrývať. Rovnako vedela, že to môžu byt len falošné lichôtky, ale...ale. Aj tak nad tým nemá zmysel ďalej premýšľať.
To, že sa ku nej Nickolas priblížil, už však tak príjemné nebolo. Úsmev zmizol a opäť nasadila svoj chladný výraz, ktorý jasne dával najavo, že sa jej to nepáči. Horšie to bolo, keď sa jej začal dotýkať. Na moment vycerila zuby. Nenechá sa obchytávať nejakým cudzím vlkom. Ani sa nestihla spamätať a za uchom mala akýsi žltý kvet. Mierne sa pousmiala a pohodila hlavou. Kvietok však pevne držal. Potichu si povzdychla a porozhliadla sa. ,,Tak, chceš ešte niečo? Ale už asi pôjdem,"mykla plecami a pomaly sa poberala k odchodu.

//Ježčí mýtina

Za Zarrayou sa ozýval zvuk labiek Nickolasa. Samozrejme, že za ňou pôjde. Čo mohla čakať. Nie žeby jej jeho prítomnosť vyslovene vadila, ale predsa jej bolo lepšie samej, no odháňať ho od seba nebude. Miernym krokom došla až ku rieke, ku ktorej mala namierené a naklonila sa, aby konečne uhasila svoj smäd. Ďalej sa poobzerala a prehodnotila, či bude rieka vhodná na kúpanie. Vtom sa za ňou ozval Nickolasov hlas. Popravde ho veľmi nepočúvala, preto otázke najprv nerozumela. Ako môže mať nejakého vlka? No netrvalo jej dlho prísť na to, čo tým myslel. Na tvári sa jej objavil pobavený úškľabok. Zdvihla hlavu a otočila sa za Nickolasom. ,,Nikto sa ma na takúto otázku ešte nepýtal. Nie. " No to už solil ďalšie otázky. Predstavenie sa, jasné. Otrávene sa zatvárila a riekla svoje meno tak, ako by to bolo nejaké veľké tajomstvo. ,,Zarraya. " Následne sa otočila späť ku rieke, nehodlajúc odpovedať na ďalšie otázky. Vliezla do vody. Jej teplota bola viac-menej vyhovujúca. Voda nebola práve najčistejšia, ale vlkovi ako Zarrayi to postačí. Prúd vody tiež nebol dostatočne silný na to, aby ju stiahol, preto Zarraya odhodlane plávala ďalej, až ku druhému brehu. Blížila sa noc. Posledné lúče zapadajúceho slnka sa odrážali na hladine, aj keď tma bola čoraz väčšia. Zanedlho vyliezla z vody von a poriadne sa oklepala tak, že každého, ktorý by stál v jej blízkosti, by bol oprskaný vodou. Zo Zarrayi bola špina zmytá, ale stále z nej kvapkala voda a vďaka tomu, že bola jej srsť mokrá, pôsobila ešte hustejšie. Takže Zarraya nevyzerala o nič lepšie ako predtým.

Nevedela síce, kto je Nora, ale vážne ju prešla chuť sa dohadovať o kráse, a o tom, kto mu čo povedal o jeho srsrti. Nech mu to hovorí kto chce, fajn, Zarraya mu verila, no skutočne to už chcela nechať tak a bola rada, keď s tým Nickolaus súhlasil. Aj keď si zrejme myslel, že ju 'pretiahol'na svoju stranu. ,,Mám na ňu neutrálny názor. "Ako to inak povedať? Jednoducho na to nemala názor. Doteraz síce mala, a nie veľmi pozitívny... Kto vie, prečo ju už to prešlo. Nevidela dôvod, prečo sa tu ďalej s vlkom zdržiavať - o srsti sa už tu hádať nechcela, a to, že je načase sa umyť vedela aj sama, preto máličko pretočila očami, keď Nickolas navrhol umytie. Teda nepovedal to priamo, ale jasne to vyplývalo z vety. ,,Taak fajn, "povzdychla si a porozhliadla sa, očami pátrajúc po vodnej ploche vhodnej na okúpanie. Pozdávala sa jej rieka neďaleko, tak na čo čakať? Venovala jeden pohľad vlkovi, z ktorého sa nedalo nič vyčítať. Na tvári mala neutrálny, možno trochu chladný - ten pre ňu typický výraz. Potom bez slova klusom vyrazila ku svojmu cieľu. Neobzerala sa. Keď bude chcieť, nech pôjde za ňou. Keď nebude toľko kecať o kráse svojej srsti, nebude jej vadiť. Ale, ako to už u nej býva, veľa toho nepovie.

//Riečne eso

,,Čo nie? "nazdvihne obočie, keď zbadá jeho prekvapený výraz. Čo je strašné? Tváril sa, akoby sa udiala nejaká veľká dráma, no Zarraya mu povedala len to, že spadla do vody a tak sa zašpinila. To, čo mu beží v hlave, asi nikdy nepochopí - povedal jej, že ho to mrzí, ale čo ho prepána môže mrzieť? Že sa zašpinila? Alebo oľutoval jeho správanie ku Zarrayi? Veď ona si vlastne začala, tak ho tu nemá čo mrzieť. Áno, postupne si uvedomovala, čo za veci tárala a ako vlastne začali túto konverzáciu. Účinky ružového prášku úplne vyprchali a Zarraya sa vrátila do normálu, zrazu sa nej nevidelo nič také hrozné na čiernobielych kožuchoch. Snažila sa vysvetliť si, čo do nej vošlo, že na tých pár dní k ním prechovávala nenávisť. Nenapadlo jej, že to bolo kvôli tomu podivnému prachu u jazera, ktorý ju tak obalamutil.
Dostali sa však späť ku namyslenosti a Zarraya tieto svoje myšlienky odsunula bokom. Vraj veľa vlkov - ale keď mu klamú, len aby ho nezranili, pretože sú to jeho rodina alebo kamaráti? ,,Veľa vlkov? Napríklad? "odpovedala na jeho druhú otázku, ale na prvú nie, hoci ju dobre počula. Úprimne? Nikto. A ani ona sama. Popravde svoj vzhľad neriešila a nemala rada, keď sa musela hodnotiť a premýšľať o samej sebe. Hodnotiť nielen seba, ale aj ostatných vlkov, či sú krásny alebo nie, na väčšinu mala neutrálny názor. Teraz jej Nickolas neprišiel nijak škaredý, ale ani pekný, jednoducho vlk s farbou srsti ako každý iný.
,,Vieš, ako som na začiatku povedala, že sa mi nepáči tvoja srsť? Neviem, niekedy poviem totálnu blbosť, ale myslím, že už by stačilo dohadovania sa, či máš peknú srsť alebo nie. "Prešlo ju to. Všetko to odhodlanie, že tu bude stáť dovtedy, kým ho nepresvedčí, že čierno-biela srsť je škaredá, je preč.

Aký je múdry. Ako tú špinu zo seba mala odstrániť, keď nikde niet normálnej čistej vode. Jazero bolo oranžové, rieka bola taká kalná, až bola čierna. Jej nikto nebude hovoriť, či sa má umývať alebo nie. A nech si ten čiernobiely myslí čo chce.
Keď sa oklepala, trochu špiny doletelo aj naňho. Ha, teraz si špinavý tiež. Zaškľabila sa. Bol to vlk úplne odlišný od nej - dával si dosť veľký pozor na to, aby chĺpok nemal špinavý, ale Zarraya sa zašpiniť vôbec nebála. Samozrejme nie vždy vyzerala ako prasa, vždy sa nakoniec umyla, ale čistá nikdy dlho nezostala. ,, Hej, čierna. Alebo som sa mala podľa teba umyť v čiern... No jednoducho bola taká špinavá, až bola čierna. Spadla som do nej a tak sa vlastne zašpinila, "v polke sa zastavila a odpovedala na ďalšiu otázku. Tentokrát normálnym tónom, nie provokatívnym ako doteraz.
Povedala, že myslieť si o sebe, že je krásny, je namyslené, no on si predsa na to niečo našiel. Podľa nej to však bola namyslenosť a bodka. ,,Ale to si myslíš len ty. Povedal ti vôbec niekto, že si krásny? Ak nie, tak by som si to veľmi nedomýšľala. " To nie je o tom, že si seba vážiš - keď si vlk prizná, že je v niečom dobrý, to ešte namyslenosť nie je, ale keď si o sebe myslí, že je krásny, tak to už aj trochu je, nie?

Zarraya vlkovi oplatí jeho nepríjemný pohľad. Hoci ho veľmi dobre počúva, tvári sa, akoby nie. Vie, že naráža na to, aká je špinavá. ,,No a čo? Každý sa zašpiní. Aj ty sa ošpiníš. Každý sa zašpiní, "mykne plecami. Vie, že tento sa o svoju srsť asi stará, ale schválne mu to povedala. A keď už je tak špinavá... Bez nejakého upozornenia sa poriadne oklepala, až voda prskala naokolo, nehľadiac na to, či vlka zašpiní alebo nie. Ďalej pokračovala v počúvaní, no stále sa pretvárala, že ju to nezaujíma. ,,Nie sú! Mám tri odtiene! A hej, vodu som videla nedávno. Akurát bola čierna. "Švihne chvostom. Bola síce pravda, že na sebe maa trochu bielej, ale je jej vážne málo a je skôr do béžovej. Ale vážne by sa mala umyť, ale dokedy tu bude tento, schválne sa neumyje. Aj tak či tak, ako to už pri nej chodí, sa zanedlho zase zašpiní.
Keď mu vyčítala myšlienky, vlk sa naštval ešte viac ako predtým. Ani niet divu, že ho to naštvalo. Koho by to nenaštvalo? ,,Ále, kľud trochu, "prihovorila sa mu tónom, ktorý by neukľudnil, ale ešte viac naštval. Fakt si o sebe myslí, že je krásny?,,Trochu namyslený, nie? "podotkne a falošne sa usmeje. Ako si toto o sebe môže myslieť? Veď tie čiernobiele kožuchy sú taak nudné, obyčajné... Zrejme si to o sebe myslí každý čierno-biely. Tak ich Zarraya musí presvedčiť o opaku.

,,Presne tak. Nikomu sa nepáčia, "pokyvovala hlavou. Vedela, že hovorila totálnu blbosť, ale rada ho provokovala. Alebo v tomto prípade skôr ranila. Ešte lepšie. Čiernobielym vlkom treba povedať pravdu o ich srsti. Keď vlk tvrdil opak, tvárila sa, akoby ho nepočúvala a neskutočne ju to nudilo. Že vraj najlepšia kombinácia. Určite. Nie, biela, čierna a šedá sú proste fuj a musí svoj názor vyjadriť každému vlkovi s takou srsťou. Nech si každý hovorí čo chce.
Avšak, jeho ďalšie slová ju prekvapili a trochu i naštvali. Začala naňho hľadieť nevraživým pohľadom. ,,Mýliš sa! Hnedá je krásna, prirodzená a jednoduchá, no pekná farba, farba zeme. Splýva s prírodou, takže sa môžeš ľahko zamaskovať. A hnedá má množstvo zaujímavých odtieňov, narozdiel od nudnej čiernej či bielej farby, "dokončila svoje poučovanie o kráse hnedej farby a povýšene zdvihla hlavu, akoby sa snažila vlka prevýšiť. Držala sa svojho názoru a bola ochotná ďalej kritizovať jeho farbu srsti. Uprene sa mu pozrela do očí. Čo si o mne teraz asi myslíš? Neboj, ja to zistím. pomyslela si a zákerne sa usmiala. Môj kožúšok. Krásny. ,,No to iste. Nie, nie je krásny, "odvrkla. Možno to príliš dramatizovala, ale neodíde, dokým ho nepresvedčí o opaku.

Nie, svoje slová neľutovala. Názory na čierno-bielych vlkov zmenila, ale nie k dobrému a musela to dať najavo. A nie len jemu. Všetkým čiernobielym alebo šedým vlkom skritizuje ich farbu srsti. No keby sa uvedomovala, čo hovorí, najradšej by sa prepadla do zeme. Úplne zbytočne si vytvárala nepriateľov, bolo by oveľa lepšie, keby sa držala v ústraní a bola ticho. Lenže teraz mala veľkú potrebu mu prejaviť svoj názor.
Vlk reagoval rýchlo. Čakala síce, že sa viac naštve, ale fajn. Po celý čas sa len škľabila, akoby mala niečo s tvárou. Bavilo ju to, a hodlala v tom pokračovať. Pokyvkávala hlavou a tvárila sa, akoby ju vlkovo rozprávanie neskutočne nudilo. ,,Ale veď tá špina sa umyje. Ja som myslela tvoju farbu srsti. Nikomu sa nepáčia čiernobiely vlci. No viem, že za to nemôžeš, preto by si sa mal prefarbiť, " odvetila s ešte väčším úškľabkom na tvári. Zarraya sa popravde vôbec nezamýšľala nad tým, čo hovorí, a že toto trochu prehnala. Sadne si a nezaujato si začne prezerať labky. Vážne by sa mala umyť... Ale to najprv musí najsť čistú vodu, všakže. Potom pohľad presunula na vlka a premerala si ho pohľadom, rovnako ako on. Áno, srsť síce čistú mal, ale tie farby... Ee.

//Rieka Tenebrae

Veľká hnedá guľa, z ktorej kvapkala voda, sa brodila cez lúku. Vyzeralo to, akoby ju to veľmi obťažovalo, hoci lúka bola ľahko priechodná. Špinavá, labky zablatené - to je klasická Zarraya. Vždy sa jej podarí zašpiniť a ani nevyzerať ako vlk. Zdvihne zraky, keď pred sebou zbadá vlka, ktorý mieri ku nej, ale zrejme nie nárokom. Je biely. A čierny. Ew. Odstúpi a privrie oči a hľadí naňho, akoby jej urobil kto vie čo. Ďalší vlk s takouto farbou srsti. Zarraya sa len tak - tak zdržala a neotvorila tlamu, pretože pôvodne mu chcela pekne skritizovať vzhľad. Prečo sú čiernobieli vlci tak škaredý? Zatrasie hlavou a vzdiali sa, no napriek tomu si vlka premeriava s divným výrazom - je to niečo ako úškľabok, ale napol aj znechutenie. Nie, nebola v poriadku, ale neuvedomovala si to. Len sa príliš nadýchala toho podivného ružového prachu, no a čo sa nestalo? Zarrayi sa odrazu nepáčia všetky vlky s bielou, šedou alebo čiernou srsťou. A to už si Zarraya myslela, že prášok jej nič nespôsobil.... ,,Prepáč, ale nepáči sa mi tvoja srsť, "odfrkne si, aj keď to 'prepáč' bolo skôr myslené ironicky. Samozrejme bola pod vplyvom prášku, pretože keby bola pri zmysloch, určite by si to nechala pre seba.

//Ohnivé jazero cez Kopretinku

Prebehne cez lúku, na ktorej sa stretla s cudzinkou a zastavila sa pri rieke, ktorá cez ňu pretekala. Spomenula si, že tu už raz bola. Čierna kalná voda bola stále pre ňou malou záhadou, ale tentoraz ju to naštvalo. Tam oranžové jazero, tu čierna rieka. To sa nemôže napiť? Mala sucho v krku a zatiaľ nenašla naozaj nič, čo by uhasilo jej smäd. Nezostávalo jej teda nič iné, než cez rieku nejak prejsť pomocou spadnutých stromov, ktoré predstavovali akýsi provizorný mostík. Zarraya našliapla na kmeň a pomaly sa posúvala ďalej. Už bola takmer na konci, no potom, kto vie ako, sa jej labka pošmykla, Zarraya sa zašpotácala, no rovnováhu sa jej nepodarilo udržať a veľká hnedá guľa spadla do atramentovej vody. Zarraya si sama pre seba potichu zavrčala a došramotila sa až na breh, kde sa oklepala a pokračovala ďalej. Srsť mala od vody mierne sfarbenú do čierna.

//Ježčí mýtina

//Kopretinová lúka

Ako sa Zarraya blížila k jazeru, spomaľovala, až sa nakoniec sa zastavila u cieľa. Jazero malo divnú oranžovú farbu, pravdepodobne od rias, iné vysvetlenie ju nenapadalo. Napiť sa nemohla, tak skúsi nájsť pitnú vodu niekde inde. No to už sa odniekiaľ privalil podivný ružový dym a ona sa ho poriadne nadýchala, či chcela alebo nie. Mykala hlavou a kašľala. A že ju to prekvapuje. Veď samotná cudzinka jej potvrdila, že toto je peklo, skrátka to nebude krajina, ako každá druhá. Ani sa už nezapodievala tým, čo to bolo a odkiaľ sa to vzalo. Prach zmizol úplne bez stopy. Nemá zmysel sa nad tým zamýšľať. To je jedno, možno si niekto pred ňou len začaroval. Oblízne si tlamu a vykračuje si ďalej okolo jazera. Dym jej nijak neuškodil. Alebo... Neuškodil, ale zanechal nejaké následky. Keď jej pohľad padol na sivo - bielu vlčicu, odfrkla si. Kto vie prečo, ale ihneď ako vlčicu zbadala, nepáčila sa jej. Vôbec. Proste... bude sa od nej držať čo najďalej. Vyplazila jej jazyk a otočila sa. Čo sa s ňou deje? Nikdy nemala nič proti vlkom s takouto farbou srsti. Ale teraz... Sa jej tá farba srsti na vlkoch vôbec nepáči. Radšej sa vydá inam.

//Rieka Tenebrae cez Kopretinku

1 hlas pre Kessela
1 hlas pre Shireen
1 hlas pre Meinere
Sečteno

Schovať, ale kde? Síce navrhla ten les, no kvôli tomu množstvu pachov sa jej nezdal. A to bola skutočne jediná možnosť, pretože naokolo boli len vodné plochy a pláň, z ktorej sem prišla. Hoci vedela, že sa tam mohla schovať sama a vlčicu tu nechať, ale schválne sa na to spýtala, pretože tá vlčica tu je určite dlhšie než ona a možno by to jej tušenie o tom, že je tam svorka, mohla potvrdiť. A aj sa tak stalo. Skutočne tam svorka bola. Výborne, nabudúce bude vedieť, že sa má tomuto lesu vyhnúť. To o tom blesku vedela, ale dôvod, prečo sa na to opýtala mala a ani keby sa to o tej svorke nedozvedela, nešla by tam. Nevie, kam by teda šla. Vlastne, teraz sa v takejto situácii ocitla. Kam teraz? No nemusela to dlho riešiť, pretože dážď pomaly, ale iste slabol. Rovnako ani obloha už nebola tak tmavá. Zanedlho sa slnko dralo cez mraky. Pohliadla na oblohu a potom späť ku cudzinke. Už sa nebolo o čom baviť. ,,Stačilo. Ja vás tu už nechám, pre všetkých to bude lepšie. Síce si ma vyrušila ty." A taktiež ďakujem za zmočenú srsť a vyrušenie zo spánku. Podišla ďalej, oklepala sa a pokračovala vo svojej ceste. Existovalo aspoň jediné stretnutie s vlkom, ktoré dopadlo dobre? Nie, a asi ani nebude. Asi je chyba v nej. Nie, žeby jej to vadilo. Toto stretnutie ju donútilo a zase malý kúsok mať radšej samotu, rovnako ako stretnutie s Odinom, tými vlčicami v tej jaskyni a vlastne takmer každé. Už bola takmer pri jazere, celú cestu sa ani raz neobzrela.

//Ohnivé jazero

Aj cudzinka sa priznala, že to robí ona. Ale prečo to neodvráti? Bolo by hlúpe, keby na Zarrayu chcela zoslať blesk, pretože by mohol zasiahnuť aj ju. Zarraya to však zanedlho pochopila. Cudzinka to zrejme nevedela ovládať, a celú búrku spôsobila nechtiac. Kvôli emóciám, veď Zarraya videla, ako naštvaná bola. A nie, našťastie to nevyzeralo, žeby jej chcela ublížiť. Zarraya sa trochu ukľudnila. Paráda, keď to nevie ovládať, ako to zastaví? Ale, stať sa to mohlo, čiže bolo treba to okamžite zastaviť, inak môžu dopadnúť zle obidve. Cudzinka sa potrebovala trochu ukľudniť, ale v tom jej Zarraya pomôcť nemohla, to musela ona sama.
Trošičku sa zľakne, keď začne padať dážď. Len dážď, nie blesk. ,,Výborne, ani sa tu nemáme kde schovať , ale lepšie ako blesk,"zamrmle si pod nos. Nebol to dážď, ale poriadny lejak. Obe zanedlho zmokli, a aj keď to Zarrayi nebolo príjemné, nerozčuľovala sa. Hnev tomu nepomôže. Zarrayu strasie od zimy. Ako dlho bude schnúť? Otrepe sa, no mokne čím ďalej tým viac. ,,Takže, skús sa ukľudniť a zastaviť to. Alebo,"navrhne prvú možnosť a porozhliadne sa, ,,Alebo... sa pôjdeme ukryť do tohto lesa, no cítim tam nejak veľa pachov,"dokončí to. Ten les bola jediná možnosť na úkryt, ale Zarrayi sa nejako nepozdával. Tie pachy... nesídli tam náhodou nejaká svorka?

Vlčica tvrdila, že to neurobila ona, no Zarraya jej veľmi neverila. Snaží sa to utajiť alebo čo? Mraky sa prihrnuli presne vtedy, keď vlčica doslova vybuchla, to má byť náhoda? Samozrejme, že to bola ona. Možno ani sama o svojej moci nevie. A ktovie, možno to skutočne nebola ona.
No, to uvidíme. Okrem toho, že sa prepadla o zeme, nič zvláštne tu ešte nespozorovala, tento kraj vyzeral ako každý iný. Možno to bolo skutočne tak, možno Zarraya bola ešte len nevinná duša čo nič nevedela alebo to bol len cudzinkin pohľad. Lenže keď je to naozaj tak ako hovorí a Zarraya by stadiaľto mala radšej zdrhnúť, ako bude vedieť, kedy bude za hranicami? Možno jej to napovie ten zvláštny pocit, ktorý mala, keď vkročila na tú trávnatú pláň. No ale, čo by to bol za život bez trochu dobrodružstva? Zarraya nie je ten typ vlka, ktorý chce stráviť život lovením, spaním, jedením a pokojným nažívaním si v úkryte.
Cudzinka na jej odporúčanie reagovala presne naopak, než Zarraya chcela. Prekrúti očami. ,,Veľmi to tak nevyzerá,"odvetí a následne zdvihne hlavu k nebu, keď započuje hrmenie. Mraky sa sfarbili do čierna. ,,Si si istá, že to nerobíš ty?"nadhodí, aj keď odpoveď nepotrebuje. Je viac než jasné, že to robí ona. ,,To teraz na mňa chceš zoslať blesk alebo čo?" Môžeš tie mraky prosím odtiahnuť?"