Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,, Pche, no to teda určite, " potichu si zašomrá pod nos. Nie neusmeje sa, to je na omyle. A nebolo nič, čo by ju zaujímalo o tejto krajine. Avšak pri zmienke o močiaroch trochu spozornie. Tam už bola. Áno, tam bolo to monštrum. Tá jej dvojníčka, ktorej sa úspešne zbavila. Tak schválne, kto je horší, tá dvojníčka alebo on? No, to sa ešte uvidí, ale zdá sa, ževlen tak ľahko stadiaľ neodíde. Chrlil na ňu stále nové a nové otázky, čo sa jej nepáčilo. Hľadala spôsob, ako stadiaľ vypadnúť a zbaviť sa ho, lenže nič ju ani nenapadlo. A keby utiekla? Na sto percent pôjde za ňou. A už zase! Vyplazil jazyk a natoćil hlavu na stranu. To nikdy v živote nemal neštastie? Ešte stále ma takú radosť? ,,No to si píš, že ja sa nerada objímam! A už vôbec nie s niekým, koho nepoznám, " trošičku nahnevane povie. A už vôbec nie s niekým, ako si ty.
Keď ku nej načiahne labku, začne sa odkláňať, no aj tak sa jej dotkol. Bleh. ,, Nedotýkaj sa ma! Varujem ťa. " výhražne povie. Zároveň aj trošku odhalí svoje tesáky. To len pre varovanie. Deliven sa znovu pustí do rozprávania. Zarraya sa trochu uškľabí, keď sa mu to nepodarí. No vlastne ani ona veľmi svoju mágiu netrénovala. ,, Myšlienky, " odpovie. To, že ju tiež poriadne neovláda, mu nehovorí. Ach, už má toho dotieravca fakt dosť! Úprimne by bola radšej s Rigelom, než s ním.

//Zarraya je proste Zarraya a ona taká vždy bude :D

Tomu vlkovi asi fakt hrabe. Táto veta prebehne v mysli Zarrayi, keď ho uvidí s vyplazeným jazyokom a hlavou otočenú na stranu. Aj ona by chcela byť taká bezstarostná a tváriť sa akoby nič. Deliven hlavu stále otáča zo strany na stranu. Zar sa prestane mračiť a na tvári jej zostane už iba neutrálny výraz. Spokojný? Ironicky sa ho spýta v duchu. Ale usmiať sa ju neprinúti! Nespraví ju takú, aký je on. Vzápätí dostane dalšiu otázku a ona zase na niečo musí odpovedať. Tu bude ešte dlho, ten vlk si vždy niečo nájde. ,,Nedávno som sem prišla." nevie, načo mu to bude, ale dobre. To mu musí stačiť. A počíta s tým, že tých otázok bude ešte veľa. To pôjde ťažko. Ide to z nej ako z chlpatej deky.
Akonáhle cúvla, on sa k nej zase priblíži. Cúvla zase, no on zase sa k nej priblížil! A tak sa to opakovalo ešte niekoľkokrát. ,,Osobný priestor ti nič nehovorí?" položí mu skôr rečnícku otázku. ,,Báť sa teba? No to určite!" trochu zvýšeným hlasom rýchle odpovie. To jej skôr z neho rupnú nervy. Vyzeralo to, že sa výborne zabával. Zarraya mu takú radosť nedopraje! Prestane s cúvaním a radšej si sadne.
Aj. Presne tú otázku nenávidí. Porozprávaj mi o sebe niečo. Naštastie si rýchlo našla jednoduchú odpoveď. ,,Čo ti o sebe rozprávať. Som obyčajná vlčica." vlastne ani neklame. Nie je ničím zaujímavá ani výnimočná. To, že sa narodila vo svorke, ho asi nebude zaujímať, veď tam sa narodil takmer každý vlk. A potom bum, dalšia otázka! ,,Nie." jednoslovne odpovie.

Vlk síce konečne prestal, no nevyzeralo to, žeby jeho radosť opadla. Zarraya prekrúti očami. No čo už narobí. ,,Hej hej, počujem," povie si skôr pre seba. A presne vie, čo bude nasledovať ďalej. Bude sa musieť predstaviť aj ona. Netrvalo dlho a bol rad na ňu. ,,Zarraya," s trochou nechuti v hlase sa predstaví. Čo bude asi nasledovať ďalej? Ako sa máš? Každopádne ešte si tu nejaký čas posedí. Ale vlastne bola rada, že nestretla zase vlka povahy ako bol Rigel, ale takého optimistu, ktorý jej nič hrozné nespraví.
No Deliven si už niečo našiel. Niečo cítil a Zarraya vedela, čo mal na mysli. No mäso už dojedla a aj keby ho chcel, nezostalo tu preňho nič. Dokoca sa aj jej pozrel pod nohy a ona cúvne. ,, Už odišiel." odpovedá na jeho otázku. Vari si nemyslel, že ho schováva pod sebou. Pri tej predstave sa trochu uškľabila. ,,A ani mäso tu už nenájdeš, už som dojedla." dodá. Cítila sa trochu nepríjemne, keď bol tak blízko pri nej.

Vlčica sa nakoniec usadila a zvesí hlavu dole. Vtom jej do ňufáka udrie nový pach. Nebol to pach toho sivého, ale niekoho úplne iného. Trochu ju to nahnevá, už chce byť sama. Náladu má na na bode mrazu kvôli tomu, čo sa jej nedávno stalo. To bol další dôkaz toho, že všetci jej musia robiť napriek a treba sa spoločnosti vyhýbať, ak nechce znova zažiť, čo teraz zažila. Ale vyzeralo to, že vlk ju vypátral a zanedlho jej narazil s ňufákom do nohy. Bleskovo sa otočí a výhražne vycerí zuby. Ticho, bez zavrčania. No reakcia toho vlka ju trochu prekvapila. Začal skákať meter dvadsať od radosti a neustále vykrikovať slovo "vlk." Evidentne mal radosť z toho, že našiel spoločnosť, no Zarraya nie. Zdvihne "obočie" a trochu sa zaškerí. Tento vlk nie je hrozba. Správa sa ako malé vĺča, hoc vyzerá to, že je už dávno dospelý. ,,Už by stačilo, nemyslíš?" sarkasticky sa ho opýta. Rozprávala trochu uvoľnenejšie, veď predsa takýto vlk nemôže mať zlé úmysly.

Rigel ju tam teda nechal a zamieril ku stádu. Rozohnal celé stádo a všetci sa rozutekali. Ona ho len poležiačky pozoruje. Nechce vyzerať ako lenivec alebo slaboch, lenže ona ledva dýcha. Ani sa nepohne. Dokým nenabere sily, už bude po love. Ale nesmie dopustiť, aby to všetko zožral on. Aj ona si predsa niečo zaslúži, aspoň za snahu. A naozaj sa snažila. Už jej zostávalo iba ho pozorovať. A podarilo sa mu, čo aj čakala. Trochu naň žiarlila, že ona nedokázala čo i len ku nemu prihnať to malé. No, lovu sa veľmi nevenovala, tak to potom dopadlo. Sivý sa už pustil do jedenia. To je jej príležitosť... S námahou si sadla a vstala, no podlomili sa jej nohy a ona nakoniec zostala sedieť. Povzdychne si. Mohla za to len ona, že nedostala svoj podiel... Naštastie jej trochu nechal. ,, Myslela som si!" zakričala mu na odpoveď. Úprimne aj bola rada, že vlk odišiel, už s ním nechcela mať nič spoločné.
Keď ako tak nabrala sily, namierila si to k tomu kusu mäsa, čo tam zostalo. Aj to jej dodalo trochu energie. Odpočívala tam asi päť minút, dych sa jej pomaly upokujuje. Vstane a pomaličkým krokom sa vydá preč, avšak v tomto lese stále zostáva.

Už to vyzeralo, že sa začína dariť, no napokon jej malé utieklo a ona sa bezvládne zvalila na zem. Toto ju tak vyčerpalo! A ešte ani neuspela. Neskutočne sa na seba hnevala. To je až tak slabá? Veď v love nebola až tak hrozná. Asi to bude tým, že na to jednoducho nebola pripravená a z toho cestovania unavená. Nemala sa do toho púštať...
Pomaličky sa dovliekla za vlkom. Jej klasické správanie, keď je pri cudzom vlkovi úplne zmizlo. Chcela mu dokázať, že nie je taká neschopná. ,,Mladé sú ťažké. Nie som taká neschopná, ako si myslíš. Avšak tam vzadu je taký slabší jedinec, moožno by sa to podarilo. Ale nateraz si musím aspoň chvíľku odpočinúť," povedala a jemne sa uškrnula. Ľahla si a lapala po dychu. V tom love sa musí zdokonaliť! Pozrela sa na stádo a sledovasla toho slabšieho jedinca. Bol zaostalý a zdalo sa, že kríval na jednu nohu.

// orlí dráp
,,Vlastne... aj máš pravdu," ticho súhlasí. Medzitým skočí na další balvan a takto prekračuje rieku až kým nedopadne na druhý breh. Zavetrí. No to si už všimne stádo jeleňov. Mufloni to síce neboli(čo si aj myslela) , ale vôbec jej to nevadilo. Nikdy nemala príležitosť jeleňov. Vtom si uvedomí, koľko málo toho zažila, preskúmala a spoznala. Sivý pridá do kroku a Zarraya ide za ním, ale trochu pomalejším tempom, no zachvíľu ho dobehne. Pozrie sa naňho a zároveň aj on na ňu. Už premýšľa nad plánom, ako úspešne ich uloviť, no vtom sa ozve on. Veľmi nerada poslúcha iných, a už dupľom tých, ktorých nepozná. Lenže tentoraz ide o lov. A keď ho poslúchne, možno sa to vydarí. Ale čo keď ma len využíva? napadne ju. Čo keď to bude tak, že len ona urobí všetku prácu a všetko zje on? No keď jej to vyjde, a nechcel by sa s ňou podeliť, tak si jednoducho svoj kúsok zobere.
Váhavo prejdea na druhú stranu, za stádo a pohľadom hľadá to mláďa. Má ho. Vystrelí z ,,úkrytu" a pustí sa do toho. Jej cieľomje oddeliť to malé od zvyšku stáda. Všetci sa zbesilo rozutekali. Hnámalého preč preč, ku nemu. Lenže nieje to tak jednoduché, ako sa zdá. Podarilo sa jej ho oddeliť od iných, lenže ono vôbec nejde tam, kam chcela. Práve naopak, Noroxovi sa uhýba. No ona sa nevzdáva a hná ho ďalej. Áno, konečne! Kusne ho do laby, aby ho trochu popohnala. No samozrejme aj dáva pozor, aby ho nekopol. Mláďa je tak vystrašené, že ani nevie, že ide priamo do pasti.

Mufloni? Pomyslí si. Toho ešte nikdy nevidela ani nelovila, pretože tam, kde vyrastala, žiadne takéto zvieratá neboli. Len o nich počula od svojej mamy. Lenže naozaj sa nachádzajú tu,? to by Zarraya nepovedala. Mohla to byť pravda, ale i nemusela. Dokým ich neuvidí, neverí mu. A aj keby tu naozaj boli, pochybuje, že by ho dokázali uloviť sami. Kto vie, možno je skúsený lovec. A Zarraya? Tá až tak veľa skúseností nemá, ale nie je práve najhoršia. Keby sa posnažila, dokázala by aj niečo viac než len dva zajace.
Vlk sa predstaví pod menom Norox. ,,Zarraya," trošičku neochotne sa mu predstaví aj ona. Ďalej ho sledovala, čo urobí. Kývol na ňu hlavou, a Zarraya hneď vie, čo tým myslí. Po pár sekundách rovnako neochotne ho nasleduje. Preboha prestaň už byť taká, je to len lov, čo ťa zožerie či čo? ozve sa zase ten jej otravný hlas v jej hlave. A kto vie, možno ju naozaj chce zožrať. Ona to síce nevie, ale je v strehu. Čo keď ma hodí do nejakej jamy? Alebo vie, že je tu nablízko niekto iný a chce ju odviesť preč od všetkých, aby na ňu mohol zaútočiť, a nikto sa o tom nedozvie... Prestaň! okríkne sa v duchu. Nasleduje ho do lesa nablízku. Veď keby sa niečo zvrtlo, brániť sa vie. A dáva si na všetko pozor, veď kto vie, aké skutočné úmysly má ten vlk.

// Narvinijský les

Účinky Rigelovej mágie pomaly vyprchávajú. Zarraya už mu nedôveruje tak, ako teraz pred minútou. Za niekoľko sekúnd sa už úplne prebrala a očami si so znepokojením prehliada sivého vlka. Pamätá si len to, ako sa sem objavil a teraz niečo hovoril. Tiež to nerobím... čo nerobí? Veď mu ešte nič nepovedala. A vtom si spomenie. Niečo mu vykecala. Akoby ju niekto ovládal. Toto ona predsa nikdy nerobí! Zanedlho si na všetko spomenie. Hnevá sa samú na seba. Ty hlúpa! okrikne sa v mysli. No čo sa už dalo robiť. Veď toho aj tak nevyzradila veľa. Porie sa na neho z neutrálnym výrazom na tvári. Už nevyzerá tak znepokojene, no to neznamená, že si nedáva pozor. Naopak. Je v strehu ako vždy, keď má vlčiu spoločnosť. A možno teraz aj viac.
Sivý sa jej spýtal, že či s ním nepôjde na lov. Musí chvíľu premýšľať, čo mu odpovie. Ísť na lov s úplne cudzím vlkom? No to iste. Napokon sa rozhodne. ,,No dobre teda," odpovie. ,,Ale nemysli si, že moja pozornosť poľaví," zašepká. Teraz sa má na pozore ako nikdy predtým. Nedá sa oklamať ako teraz pred chvíľou. A predsa, možno bol skúsený lovec a ulovia srnku... tú Zarraya tak dlho nemala. Nerob si žiadne nadeje, ozve sa jej otravný hlas vnútri. Keby ho mala nasledovať, viacmenej si pôjde po svojom. Kľudne to mohla byť pasť, a ona si to veľmi dobre uvedomuje.
,,Načo ti to je vedieť?" spýta sa, keď sa ju vlk opýta na meno. Nechcela, aby si myslel, že už mu naplno dôveruje a urobí všetko, čo on chce.

Zarraya čoraz nadobúdala pocit, že vlkovi nemá dôverovať. Lenže to sa okamžite zmenilo. Keď prehovoril, všetky jej obavy sa stratili a rýchle sa chystala na odpoveď. Má potrebu sa mu zveriť a vyrozprávať všetko, čo sa jej stalo. Lenže takto sa ona bežne nespráva. Nikdy, a už vôbec nie cudziemu vlkovi nevyrozprávala jej minulosť. Niečo sa deje.
,, Zrada... kamarátka ma zradila. A nebola jediná. Nikomu sa nedá veriť, " vysvetlí mu. Lenže mala pocit, akoby vlkovi mohla dôverovať. Bez problémov by mu vyrozprávala všetko do detailov. S radosťou. Ovláda ju a ona si to neuvedomuje. Teraz už je trochu viac uvoľnená. Avšak čosi v jej vnútri jej hovorí, že by mu nemala veriť. No ona ten hlások nepočúva. Tiež sa posadí a počúva, čo dalšie vlk povie. Okolie si ani nevšíma. Chce mu povedať všetko.

Nečinne sedela, keď započula niečí hlas. Trochu sa zľakla, ale nedala to najavo. Vedela, že sa spoločnosti nevyhne. Vstane a urobí jeden krok vzad. ,,Nie," pohotovo a neutrálnym hlasom odpovie. Ani sa neobťažovala ho pozdraviť. Premeria si vlka od hlavy po päty. Sivý, ale na niektorých miestach kúsok bielej srsti. Vyzeral priateľsky, ale kľudne to mohla byť pretvárka. Ona už to pozná.
Rozhostilo sa trápne ticho. Nikto nemal čo povedať. ,, Ale tu asi jeleňe ani srnky nenájdeš, " dodá po chvíli. Neustále si ho prezerala, ako keby sa bála, že po nej vyskočí. Pozrie sa na oblohu, pretože má pocit, akoby tam nahore niečo krúžilo. A skutočne - je tam niekoľko orlov. Zrak obráti späť ku šedému vlkovi. Čakala, že odíde, ale naďalej ho sleduje. Občas zrakom zablúdi niekde inde.

//kopce tary(cez les nad kopcami)

Hnedá vlčica onedlho dôjde do lesa plných borovíc. Už má o čosi lepšiu náladu. Kožuch jej takmer vyschol. Za celé tie dni ani raz nezasvietilo slnko. Všetko je ponuré a nudné. Každý deň sa opakovalo to isté. Teda až na včerajšok, kedy stretla svojho dvojníka. Stále si to nevie vysvetliť. Avšak teraz už to ani nerieši, hlavne že je to preč.
Zdvihne hore hlavu a zadíva sa až na samotný vrchol ohromne vysokej a strmej skaly. Tam hore by sa asi nikdy nedostala. Zatvorí oči a započúva sa do okolitých zvukov. Počula len samé ďatle. Istým spôsobom ju ten zvuk upokojuje. Rada počúva spev akýchkoľvek vtákov. Takto tam nečinne leží a počúva ďatľov. Sem tam začviriká aj iný vták.
Zavetrí. Cíti zopár čerstvých pachov vlkov. V tejto krajine je vlkov naozaj veľa ale ako to, že sa s nikým ešte nestretla? No o to lepšie pre ňu. Nemá záujem o ničiu spoločnosť. Takmer každý, koho stretla, ju zradil alebo ho stratila. Nerada naviazuje spriatelené väzby, pretože vie, že ju strata tejto osoby bude bolieť.
Vie, že nemôže celý život žiť sama. Len sa z toho potrebuje zotaviť a zabudnúť na to.

// zmena smeru na Orlí dráp(cez les nad kopcami)

Ďakujem, za odmeny i za akciu, škoda že som toho nestihla viac :D
Takže počet bodov: 16
Smena: z toho si za 5 bodov vyberám 15 drahých kameňov
Za 10 bodov 8 krištáľov
Za 1 bod 15 mušlí
Naviac: nič
Ešte raz ďakujem

// bažiny(cez zarostlý les)

Už trochu pomalejším krokom Zarraya dôjde ku kopcom. Ešte raz sa obzrie. Jej dvojník už za ňou nejde. Zhlboka si vydýchne, zvallí sa do trávy a oddychuje. Ešte stále cíti, ako jej búši srdce. Takto sa ešte nikdy nenabehala! Mala obrovské štastie, že vyviazla živá a zdravá. No ešte stále ju bolelo to ucho, do ktorého sa jej zakusla. Beztak už bol jeho kus fuč. A ešte ju mrzela tá srsť. Až po polovicu nôh mala zablatenú. Ale to teraz nebolo podstatné. Akonáhle nazbierala aspoň trochu sily, vstane a poriadne si obzrie okolie. Len kopce a tráva, nič viac. Nič zaujímavé. Je už noc a veľmi pekne vidno hviezdy aj mesiac. Vietor neustále silnel a ječoraz chladnejší. Zarraya by sa najradšej schovala pod tie kamene, ktoré našla na tej lúke. Lenže tu nič také nebolo. Otočí sa smerom k mesiacu a zadíva sa doň. Zavrie oči a z plného hrdla zavyje. Už dlho takto nevyla. Je to... príjemný pocit. Vlastne ani nevie prečo to robí. Jednoducho má potrebu všetko, čo je v jej vnútri, vypustiť von. Ešte tam chvíľu stojí a nehybne sa naňho díva. Mala by to robiť častejšie. Istým spôsobom ju to ukľudňuje. Keď už sa neudrží na nnohách, ľahne si a ani nepostrehne, že zaspala.
Zobudí sa a prudko sa zdvihne. Netuší, čo ju zobudilo. Veď tu nič nie je. Chce sa viac vyspať, ale tu to nieje bezpečné. Rozospalá zamieri smerom k lesu nablízko.

// nad kopci