Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Východný Gaktavar cez prepadlinu

Dorazila až do menśích hôr, na ktoré sa naštastie nebolo ťažké vyšplhať. Už sa teší na ten výhľad. A čo na tom bolo najlepšie? Slnko vychádzalo a hmla trochu ustupovala. Bol to naozaj krásny pohľad, na to vychádzajúce slnko a fialové kvetiny. Netrvalo dlho a Zarraya sa vyšplhala až na samotný vrchol. Je to ešte lepší výhľad, ako si predstavovala! Mala chuť skákať meter dvadsať od radosti. Miluje výšky a toho výhľadu sa nevie nabažiť. Zdvihne hlavu ku nebu a zavrie oči. Nadychuje sa čerstvého ranného vzduchu a všetko si to užíva. Po niekoľko minútach usúdi, že asi by sa už mala pohnúť. Teda preskúmať toto miesto. Ňufák pritisla na zem a nasala pachy. Nedávno tu niekto bol. Bolo to veľmi čerstvé. A potom tu bol další pach, ale o niekoľko dní starší. Zrejme narazila na krajinu plnú vlkov. Lenže zatiaľ sa stretla iba s dvoma. Ale jej to, samozrejme, nevadilo. Tak sa teda vydala ďalej...

//Zrkadlové jaskyňe

Tak ja hlasujem za
Mapku č. 1
Mapku č. 8
Mapku č. 3

//Aina cez VVJ

Zarrayi sa zdalo, že tu už raz bola. Och, áno toto miesto si pamätá! Cupitala si po pláni, zatiaľ čo sa niekoľkokrát otrepávala, aby si z kožuchu dala dole sneh. A pretože tu už bola, mala by ísť ďalej, nie? Preto sa ani raz nezastavovala. Vadila jej tá hustá hmla. Bola naozaj hustá a ona cez ňu takmer nič nevidela. Ešte to jej chýbalo, aby zablúdila. Chcela dôjsť na miesto, kde tá otravná hmla zmizne alebo aspoň nebude taká hustá. Zrazu opäť zakopne do kopčeka, ktorý vytvoril krtko a hlina sa rozprskne naokolo. Zarraya to ignoruje a pokračuje ďalej. A k tomu je ešte noc, ohh. Lepšie to už ani nemohlo byť. Mala by tú noc prečkať v úkryte... ale veď tu bol úkryt! Tie skaliská. Lenže ona bola už dávno za nimi a nechcelo sa jej v tej hmle blúdiť a hľadať ich. Už bola na konci tohto územie a začínal sa ihličnatý les, pokiaľ cez tú hmlu dobre videla. Tento les bol ako každý iný, no ona si nevšimla to, čo sa nachádzalo v jeho strede...

// Vyhliadka cez Stredozemnú prepadlinu

//Východný úkryt cez Neprebádaný les

Fúha, tak mu konečne utiekla. Už za ňou nešiel. Potrebovala byť sama. Prinajhoršom ju dobehne. No v hĺbki srdca ju hrýzlo svedomie, že mu takto utiekla. Veď až taký zlý nebol, síce sa jej smial, ale zároveň sa jej snažil pomôcť. Chcela sa mu nejakým spôsobom odvďačiť... nie. Zatriasla hlavou. Chcela na to zabudnúť. Skloní hlavu k vode. Na kameňoch sa jej zle stojí, sú klzké. Lenže napiť sa nemohla, pretože tá voda hrozne smrdela. Pokrčí ňufák a vzdiali sa. No ten odporný pach ešte stále má v ňufáku. Dobre, že sa z nej nenapila. Celá tá rieka bola divná a zároveň zaujímavá, pretože keď do nej ponorila labku, len tak, zistila, aká je voda príjemne teplá. Ako je to možné? Veď je zima. Pritom všetkom už úplne zabudla na svoje štikútanie. A štikútala stále, no snažila sa to v sebe dusiť. Tak fajn, tu sa nedá nič robiť. pomyslí si a na to sa vydá preč. Deliven? Už ho neriešila. Nie žeby mu chcela až tak utiecť, ale skrátlka ona neobsedí na jednom mieste.

//Východný Galtavar cez VVJ

//zmena smeru na Ainu cez Neprebádaný les, nech sa čo narýchlejšie dostavím na akciu

//Prihlasujem Zarr

Launee- milá, nežná vlčica, alfa novo založenej Mechovej svorky, partnerka Theriona
Pippa- malé, húževnaté, netrpezlivé vĺča zo Sarumenskej svorky, má brata Alfreda
Falion- Alfa Ragarskej svorky, tichý, samotársky vlk, má krídla, modré oči
Zarraya- samotárska, tichá vlčica, každému sa vyhýba, kvôli nepríjemnej udalosti z minulosti
Saturnus- vĺča z Mechovej svorky, veľmi rád premýšľa, má sestru Biancu
Bianca- sebavedomá, trošku rozmaznaná mladá vlčica z Mechovej svorky, sestra Saturna
Severka- milá, optimistická, veselo naladená vlčica z Ragarskej svorky, partnerka Starlinga,
Cynthia- hrdá beta Ragarskej svorky, nosí fialový prívesok, adoptovala si Sheyu
Deliven- taký optimista, tulák, má diery v ľavom uchu od kúsancov
Newlin- partner Amnesie, na hlave má venček z ruží, gamma Sarumenskej svorky
Lylwelin- partnerka Sigyho, členka Borúvkovej svorky, má zaujímavú žltú farbu kožuchu
Sionn- partner Nym, člen Asgaarskej svorky, nosí prívesok v tvare mesiaca
Wizku- čierno- biela vlčica z Borúvkovej svorky, na hlave má tmavomodré odznaky
Duncan- tnavohnedý vlk so zlatou náušničkou v uchu, delta Sarumenskej svorky
Styx- drzá, spoločenská vlčica, má nakusnuté ucho, má prívesok z drôtov(?)
Baghý- hnedo-béžová vlčica malej veľkosti, na chvoste má modré odznaky
Winter- biela vlčica z Ragarskej svorky, tichá a uzavrená, na ušiach má náušničku
Morfeus- Alfa Sarumenskej svorky, čierny agresívny vlk so zaujímavými bielimi odznakmi
Nym- mladá vlčica so zlatým príveskom, partnerka Sionna, členka Ragarskej svorky
Blueberry- Alfa Borúvkovej svorky, na prednej a zadnej labke má uviazané šatky
Lennie- členka Mechovej svorky, má vĺčatá Alastora, Siriusa a Rowenu, adoptovala si Nym
Freya- dcéra SazXeen a Atraya, po sústredení sa dokáže rozptýliť do vločiek
Tesai- hnedý plachý vlk, ktorý toho veľa nenahovorí, má mágiu vody
Rigel- Zarraya ho moc v láske nemala, ale zas nebol najhorší...
Haruhi- postaršia vlčia dáma s fialovými odznakmi a očami, členka Ragarskej svorky
Wolfganie- Beta Sarumenskej svorky, partnerka Noktisiela, zvyčajne nedôverčivá, každého si musí overiť
Riveneth- sivá vlčica s dlhým chvostom, bývalá členka Ragarskej svorky, ovláda mágiu ohňa

Deliven dobehol ku nej a už skúsil dať nejaké rady. Tak teda skúsila zadržať dych čo na najdlhší čas, ako to išlo. A...? Nepomohlo. Stále a stále štikútala. Ach, bože, to bol hrozný trapas. Prečo práve ona? Čím si to vyslúžila? Ale veď jasné, ona má vždy štastie. A tomu, že štikúta vtedy, ak na ňu niekto myslí, neverí. Riadna hlúposť. Kto už by na ňu myslel?
Znovu sa naligala vody. Nič, nič. Tak čo má robiť, aby to prestalo? Ale ono to bolo divné, jednoducho to priślo z ničoho nič. Už ju to začínalo štvať. Deliven navrhol, aby sa išli prejsť. Nechcela si to priznať, ale bola mu vďačná, že jej takto chcel pomôcť. To trochu vyzdvihlo jej dôveru v ňom, ale stále to určite nebolo ba sto percent. Deliven jej ešte spomenul jedno miesto, kam by mohla ísť. Pomoc iných? Tým pádom by sa strápnila ešte pred niekým dalším, to neprichádza do úvahy. Napokon sa rozhodla pre prechádzku. Svižným krokom sa vydala hore, na sever, kráčala tak rýchlo, že Deliven za ňou ani nemohol stíhať.

//Neprebádaný les

Nah, básničky neviem robiť, a nieto ešte niečo vtipné... srry :D

Vianoce sú tu zas,
ten príjemný čas.
všetko ide ako po masle,
napchávame sa ako prasce.

Darčeky prichystané,
no zrazu sa stane niečo neslýchané,
ktosi jeden z nich rozbalil, všetko v ňom pobral,
kamže tie veci v ňom schoval?

Nuž, darčeky sa museli vrátiť,
pretože ukradnuté boli,
a to sa predsa nerobí.
Tak, a rozprávky je koniec.

Nuž, čo sa dá robiť,
o darček jeden sa musíme pobiť.
Do boja sme sa teda pustili,
narobili si modriny.

Zarraya ho neposlúcha. Takým blbostiam neverí. A áno, bude sa mračiť, už vždy. Ale napokon, až tak často sa nemračí, skôr má na tvári chladný, neutrálny výraz a to predsa nie je mračenie. Ale podľa neho zrejme áno. Na jeho názor o tom, i tu je alebo nie je svorka nič nepovie. Odľahlo jej keď zistila, že tu žiadna svorka nakoniec nie je.
Delivenov e dalšie slová ju začínali hnevať. Ona sa často nerozčuľuje, ale keď sa na nej niekto smeje... ,,Čože?! Ja sa nebojím tmy! A teba už dupľom nie. Tak môžeš sa láskavo prestať smiať?" trochu zvýšením tonom a z miernym náznakom hnevu v hlase povie. Ten hnev v sebe sa snaží tlmiť, pretože keby mu ukázala, aká je nahnevaná, začal by si z nej robiť ešte väčšiu srandu, a ona si to veľmi dobre uvedomuje. O jeden krok odstúpi, keď ku nej načiahne labku. O čo mu dofrasa zase ide?! Asi bol najvyšší čas odísť, nech už má pokoj... keď vtom sa jej stane presne tá vec, ktorú si fakt nepriala. Začne sa jej veľmi štikútať a ešte sa to ani nedá zastaviť. Snaží sa to v sebe dusiť, aspoń to potlačiť, ale márne... Ah, ešte toto jej chýbalo! Vstane a pokrúti hlavou, skúša všeličo možné, aby to zastavila. Celá nadurdená vyjde z jaskyňe a príde ku rieke, z ktorej sa napije. Nepomáha.... Nervozne pobieha okolo úkrytu, hľadajúc hocijaký spôsob, ako to zastaviť. Najhoršie na tom bolo, že nemohla nič povedať.

Zarraya sa otočí. Deliven je samozrejme už tu a nenechal na seba dlho čakať. A ako bons bol mokrý, takže trochu vody sa dostalo aj na ňu. A zároveň, keď urobila krok späť, narazil do nej mokrým a studeným čumákom. Bleh, toto nenávidela. Zamračila sa a trochu sa oklepala, aby sa zbavila vody, ktorá jej kvapkala zo srsti. Nemala príliš v láske, keď je zima a ona je mokrá. Keď je leto, vôbec jej to nevadí, pretože pri slnku jej srsť rýchlo vyschne. Ale dobre no, aspoň tu je v teple. No a Deliven? Tomu sa ústa asi nezatvoria. Začal sa smiať, a Zarraya ani netuší z čoho. Dúfa, že sa nemeje jej. Bleskovo sa otočila a prezrela si srsť. Napokon sa otočila úplne. ,,No čo je, z čoho sa smeješ?" trochu otrávene sa ho opýtala. Bol riadne špinavý a ona taká by´t nechcela, takže si od neho dodržiavala odstup. Jemu to zrejme nevadilo, ba naopak.
,,Nebojím sa, no vlastne áno, bojím sa, že toto je úkryt nejakej svorky. Ako si si už mohol domyslieť, svorky nemám v láske a nechcem problémy.", to, že simyslí, že tu napokon žiadna svorka nie je, mu nepovie. A kto vie, možno to aj je úkryt svorky, ale členovia o tento úkryt stratili záujem. No Deliven predstúpil pred ńu a šiel ďalej. Ona tam vzadu stála. Zavolal na ňu. S troškou neochoty kráča za ním. Nazaj tu nič nebolo. A bolo tu príjemné teplo. Trochu odstúpila od Delivena. Dôvod na to mala, a to taký, že veľmi nechceela, aby ju zašpinil. Tichučko si ľahla a obmotala chvost okolo tela. Tu by sa tak príjemne spalo! Ale kedže je nedôverčivá, zaspať pri cudzom vlkovi je to posledné, čo by urobila.

//Narvinijský les

Ticho kráča ďalej a bneodpovedá mu. A ako to, že ona sa ešte nezbláznila? Sama cestuje už dlho a je jej tak dobre. Jej proste samota bude vždy vyhovoovať. Ale zase, chápala Delivena a aj mu verila, že by bez spoločnosti dlho nevydržal. Veď bol tak štastný, keď ju uvidel! Lenže ona taká nie je.
Dorazili do... jaskyňe. Bolo to tu krásne. Idálne miesto na úkryt pred búrkou alebo inými pohromami. Opatrne pokračuje ďalej. Teraz veľmi nemá čo povedať, len pokračuje ďalej. Takéto úkryty má rada. Lenže... počkať, čo keď vošla do úkrytu nejakej svorky? Keď si toto uvedomila, napla sa ako struna a odstúpila o krôčik späť. No nevyzeralo to tak. Bolo tu hrobové ticho a navyše, keď zavetrí, cíti tu okrem seba len Delivena a zopár starších pachov. Takže ten úkryt mohol byť opustený. Alebo sa danej svorke nepáčil... to je jedno. Obzrie sa za Delivenom. Pravdupovediac, už jej to je jedno, či za ňou pôjde alebo nie. No stále sa nańho neusmievala, aj keď jej to navrhol. Prečo by sa mala usmievať? No problém by už bol, keby s ňou strávil aj nasledujúce dni. To už by jej trochu liezlo na nervy.

,,No ale veď predstavenie zďaleka nestačí. Stále si mi cudzí." To si fakt myslel, že sa jej predstaví a už sú priatelia? Tak to u nej nefunguje. Trebalo by na to mesiace, a na poriadne priateľstvo možno i roky. No on chcel byť s každým kamarát ihneď.
Nad otázkou, ktorú jej dal, sa musela znova zamyslieť. Keď bola malá, aj ona veľmi rada spoznávala iných vlkov. A najlepšieho kamaráta, si aj našla, ale dobre to nedopadlo. A to sa jej stalo dvakrát. Preto si už radšej nové kamarátstva nerobí. Trochu má aj ten vlk pravdu, byť samotárom je občas nuda. Lenže ona sa už nezmení... alebo áno?
Deliven sa usmeje. Zarraya vie, že mu v tej hlave niečo prebieha. Chce, aby mu čítala myšlienky. No opäť počula len útržky slov. A to sa musela sústrediť. Aj v tomto mal pravdu. Keby svoju mágiu rozbvíjala, dokázala by i omnoho viac. Lenže ona... sa o svoju mágiu akosi nezaujímala. Tam, kde vyrastala, sa málokrát používala mágia, aj keď takmer každý sa s ňou narodil. Nikomu ani nechýbala. Vlci sa spoliehali na svoje vlastnosti, ako je rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť... Lenže problém bol, že nemala na kom. A síce jej Deliven ponúkol, že môže na ňom, ale to by si odsedeli hodiny a musel by všade za ňou chodiť. Nevyhovovalo by to ani jemu, ani Zarrayi.
Že či sa nechce prejť. Takéto otázky nemá Zarraya v obľube, pretože popravde nevie, ako má na nich odpovedať. Trvalo jej to fakt dlho. Veď ona proti prechádzaniu sa nemá nič, ale s iným vlkom... ,,No.Dobre." pomaly odpovie. Ale robí to pre seba, a nie pre neho! Vstane a ladnou chôdzou zamieri... niekde.

//východný úkryt

Ďakujem za akciu :)

Ako odmenu by som si poprosila 20 oblázkov, ešte raz dík

PŘIDÁNO + 5 mušlí

Zarraya je ticho. Veď áno, niečo by ju mohlo rozosmiať, ale on nejakými grimasami určite nie. To skôr naštvať. Oblízne si ňufák a zo sedu sa dá do ľahu. ,,To áno, ale nebudem sa objímať s nikým, koho nepoznám." Poriadne ani nevie, aký je to pocit, pretože naposledy ju objala asi jej matka, keď bola malá. Nie, už na to nechcela spomínať...
Jeho utišovanie ju vytáčalo. Nenávidí to, príde jej, akoby bola malá a takto sa utišujú vĺčatá! ,,Prestaň, jasné?!" sykla. Mala sto chutí vystreliť od neho čo najďalej a byť zase sama. Lenže nemalo by to cenu, len by sa jej za to posmieval! Čím viac minút s ním strávila, tým viac bola nervoznejšia, no na jej tvári to nebolo poznať. Mala chladný výraz.
V skutočnosti svoju mágiu ovládala slabo, a nevedela, koľko toho dokáže, ale veľa učite nie. Tak za pokus nič nedá. Sústredí sa a snaží sa mu z hlavy vyčítať aspoň jednu myšlienku... Išlo to ťažko, ale nejaké útržky slov zachytila. Už chcela kývnuť hlavou, ale vtom ju čosi napadlo. Chce, aby si myslel, že veľa myšlienok neprečíta a tak nech si pokojne myslí ďalej. Ona chce, vedieť, čo pred ňou tají...
,,Nedarí sa mi... Máš štastie, takmer nič nepočujem." zaklame. Vlastne ani neklame. Takmer nič nepočuje.