Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Máj | 1 | Cornic
Tá vec ohľadne ju štvala omnoho viac ako by bola ochotná priznať. Nie len, že si razom pripadala omnoho viac obyčajná, teraz bude nad týmto problémom premýšľať do okamihu kým nevytiahne nejaké informácie z otca alebo matky. A že to bude ešte chvíľu trvať, keďže bola momentálne na super tajnej misii, o ktorej keď sa jeden z nich dozvie tak bude zle-nedobre. Skôr ako sa ale stihla vôbec zamyslieť nad ich reakciou, Cornic ju úplne vyniesol z miery. ,,Uhum, asi nie?" odpovedala mu, no jej hlas nebol ani zďaleka tak pevný ako tomu bolo doteraz. Vera už svojim slovám neverila tak veľmi ako tomu bolo na začiatku. ,,Myslím," zatvárila sa kyselo a uši jej padli k hlave. Už si skutočne nebola istá, že neboli sami a tak trochu týmito rečami vydesila samu seba. Teda, skôr ju Cornic prinútil aby začala pochybovať, ale nebolo to presne to čo šteňatá robievali? Vystrašili sa svojou bujnou fantáziou a potom jej museli rovno aj čeliť. Vlčica pozorovala pohybujúcu sa trávu a vysoké pálky pohybujúce sa vo vánku okolo vodnej plochy. ,,Ty si nič nevidel, že nie?" pýtala sa. ,,Lebo ja som nič uhm.. nevidela," urobila krok či dva smerom ku Cornicovi, v jednote je sila nie? ,,Myslíš, že sme si niekoho všimli, nie?"

Reonys sa rovno pustil do vysvetľovania a aj napriek tomu, že sa Vera tvárila nezaujato, jej veľký brat mohol povedať, že ho pozorne počúvala. Uši mala pevne nastražené a snažila sa vnímať všetko čo by mohlo byť relevantné k ich problému. Veď napokon ak by s práve jej podarilo vyriešiť problém ktorí mali, možno by sa konečne mohli pohnúť z miesta kde boli teraz zaseknutí. A aj napriek tomu, že sa jej otecko snažil všetko priadne vysvetliť, stále nerozumela čo im mohlo tak dlho trvať. Popravde stále si nebola tak úplne istá, no Reonys jej k problému priniesol o niečo viac svetla. Mračila sa ako pozerala pred seba zatiaľ čo sa medzi sebou dospeláci dohadovali. ,,Ja tomu stále nechápem, čo na tom môže byť také ťažké!" mračila sa počas toho ako sa sťažovala na tú hroznú situáciu v ktorej sa momentálne nachádzali. Vera ešte nedokázala úplne povedať rozdiel medzi tým, že sa nudila a hrôzostrašnou smrťou - preto v tomto momente bol omnoho dramatickejšie ako by mohla byť.
Akonáhle sa ale začal zaujímať o to či idú aj oni, nadšene nadskočila na laby a krútila chvostom. ,,Ja idem! Otecko povedal, že keď už nebude môcť vládať, tak budem môcť robiť všetky veci miesto neho!" nechala sa počuť, chvost jej v tom momente kmital do všetkých strán do ktorých mohol, Vera sa veľmi rada cítila veľmi špeciálna. Ich pozornosť sa ale stočila k ,,neznámej" vlčici. ,,To je Sesi, stretli sme ju v zime pri jazere," pošepkala mu do ucha. ,,Ale neviem prečo nás sem potom sledovala. Velmi neslušné."

Do ich, už teraz dosť veľkej, skupiny sa pridal ešte ďalší vlk - Vera sa však nudila až príliš na to, aby jej to vadilo, ako by by jej to vadilo, keby sa nič nedialo. Zo svojho miestečka v strede čistinky na neho gánila. Samozrejme vedela o koho sa jedná, boli nakoniec súrodenci, aj keď sa im ešte poriadne nepodarilo medzi sebou interagovať. Vera sa najradšej držal svojich skutočných súrodencov a o tých starších sa príliš nezaujímala. Nie žeby jej niečo urobili, to nie, dokonca bola niekedy ochotná priznať, že boli celkom milý. Vlčica sa k nemu nakoniec rozbehla, ešte stále bola o dosť menšia ako dospelý vlci, no už nebola úplne najmenším vĺčaťom. ,,Čau," pozdravila sa aby sa mohla Reonysovy pichnúť do pozornosti. ,,Sa práve dohadujeme, že pôjdeme na lov, ale nejako dlho to trvá," odfrkla si nespokojne, keď sa zadkom zviezla na zem neďaleko Reonysových predných láb. ,,Je to extrémne nudné a ešte sa majú pridať aj vlci čo k nám do rodiny vôbec nepatria," sťažovala sa, nezaujímajúc ju vôbec či ju môže počuť aj niekto iný ako jej spoločník.

Apríl | 7 | Cornic
Jeden z nich bol viac sklamaný ako ten druhý a Vera k tomu ešte aj nebola vôbec spokojná. Zdalo sa, že jej zábava mohla byť o dosť zábavnejšia, no Cornic to pokazil! Ani jeden z nich ešte nedokázal robiť magické kúsky a to bolo pre mladú vlčicu ešte väčšie sklamanie ako fakt, že jej to vôbec pripomenul. Ale nakoniec, čo tam po Cornicovi! Ona nedokázala kúzliť a to ju sralo zo všetkého najviac. ,,Humph," odfrkla si, čo s myknutím ramien bola aj odpoveď na Cornicovu otázku ohladne veku. Netušila, doteraz sa nezaujímala. Možno niekto z jej nevlastných súrodencov by vedel odpovedať, no Vera momentálne ešte stále odmietala venovať akúkoľvek pozornosť ich existencii. Vrátila sa ku svojej zábave, kde sa snažila nakloniť jeden z kameňov dostatočne na to aby sa prevrhol vo vode a urobil obrovskú vlnu. Takú obrovskú, že by možno mohla zaplaviť aj ich dvoch! (Čo samozrejme možné nebolo, ale jeden mohol snívať, nie?) ,,No dúfam, že nie tu," odpovedala na ďalšiu otázku a takmer až naplašene sa otočila - akoby očakávala, že jej Ezekiel alebo Thyra vyskočí za chrbtom a razom ju oberú o nového kamoša. Nie, tento bol jej a ona sa nerada delila. ,,Lebo ak by ma sledovali, bolo by to dosť blbé," posledné slovo vo svojom prejave takmer zakričala, snažiac sa nechať počuť od kohokoľvek kto sa mohol zakrádať na okraji jazere. V jej mysli to mohol byť samozrejme len Ezi alebo Thyra, keďže pojem stranger-danger jej ešte nič nehovorilo. ,,A teba neprenasledujú tvoji súrodenci?" pýtala sa, neuvedomujúc si, že mať súrodencov nemusí byť tak úplne norma.

Apríl | 6 | Cornic
Vera takmer vyskočila z kože počas toho času, čo zostal Cornic ticho. Upierala na neho svoje jantárové oči, akoby si neuvedomovala, že priamy pohľad by pre mnohých mohol byť veľmi nepríjemný. Alebo to možno vedela až veľmi dobre. ,,Hm, škoda," jemne sa zamračila. Ak by v tomto momente Cornic vytiahol z rukáva nejaké kúzlo, Vera by sa snáď pred ním rovno poskladala. Síce mágia ako taká bola pomerne veľmi rozšírená, pre ňu to bolo stále niečo nové čo predtým nejako extra nevnímala ani nebola priamo vystavená. Akonáhle jej ale dal tak trocha nádej, s nadvihnutým obočím sledovala ako pred ňou hopsal ďalej. ,,Daj pozor aby ti nepraskla cievka," uškrnula sa so smiechom, no nič sa nestalo. Vlk mal teda napokon predsa len , že nič nevie. ,,Možno sme na to ešte moc malý? Ani jedného z mojich súrodencov som nevidela robiť kúzla," zamýšľala sa nahlas počas toho ako šťuchala do kameňa. Napokon sa zaprela, aby sa skutočne pokúsila ho posunúť. ,,Tak to skúsime po staru!"

Apríl | 5 | Cornic
Vera sa už chystala ponoriť hlavu pod vodu aby sa pokúsila prevrhnúť jeden z kameňov, ktorý sedel na jednom z ďalších kameňov. Ten by mohol urobiť veľmi pekný plesk a urobiť obrovskú vlnu! To by bolo neskutočne cool. Vlčica sa však zastavila v polovici svojho pohybu a pozrela na Cornica. Zažmurkala na neho s hlavou naklonenou na stranu. ,,Um, aké kúzla?" pýtala sa so záujmom. O kúzlach u niečo počula, no nikdy ju nenapadlo požiadať tatinka alebo maminku aby jej k tomu povedali niečo viac, alebo aby jej dokonca niečo predviedli. Napokon sa narovnala a prepichla vlka pohľadom. ,,Ty vieš čarovať? Uka!" nadšene nadskočila a nedočkavo na neho hľadela. Ak by mohla, vyskočila by mu snáď na chrbát, len aby jej niečo ukázal.
A tuna odišla jej predstava, že bude pôsobiť mysteriózne a kompletne nezaujato. Avšak jej prvý kamarát mimo jej vlastných súrodencov jej pomerne učaroval, o dosť viac ako by snáď bola ochotná priznať. Jej druhá povaha sa práve začínala ukazovať.

Apríl | 4 | Cornic
Vyzeralo to tak, že vlček sa jej slovám potešil - čo viac menej potešilo aj ju. Najmä po tom, čo sa k nej pridal pri okraji jazera a začal sa aktívne zaujímať o jej aktivitu. Vera narovnala hruď, akoby toto bol presne jej plán od prvotného začiatku a v rýchlosti premýšľala čo u má ďalej povedať aby sa s ňou chcel hrať. Šibalsky sa na neho usmiala, niečo jej napadlo. ,,Musíme nájsť nejaký veľký kameň a ten prevrátiť," prikyvovala svojim vlastným slovám, akoby to čo rozprávala dávalo ten najväčší zmysel. Urobila zopár nesmelých krokov do vody a keď sa jej zem okamžite neprepadla pod labami, razom sa cítila o dosť istejšie. ,,Ideš?" smiala sa smerom k vlkovi, jej nálada instantne lepšia - hlavne kvôli faktu, že vlk robil čo chcela a že si konečne našla nejakého kamaráta mimo svojich súrodencov. Starších súrodencov nepočítajúc, keďže Vera ich stále nejako extra rada nemala. To bol ale problém jej budúceho ja. ,,Tam vyzerá, že je jeden veľký!" rozbehla sa smerom po okraji jazera k jednému z kameňov, ktoré vytŕčali z vody. Popri tom naokolo seba hozhadzovala kvapky vody, ale ale to ju vôbec netrápilo.

Sestra vôbec nebola nadšená z jej návrhu aby si do zvieratka šťuchli. Vera sa nečudovala, ona sama to nejako extra robiť nechcela - teda, zaujímalo ju ako by zvieratko reagovalo, no najlepšie by bolo ak by to miesto nej urobila sestra alebo brat. Teraz mala však aspoň dôvod svoje nápady nerealizovať a vo svojej mysli to mohla hodiť na sestru. Po očku ale zvieratko ďalej sledovala, kým čakala na okamih kedy... sa začne niečo diať. Stále sa rozprávali o love, no nejako sa nič nedialo a ona začínala mať dojem, že lov nakoniec vôbec nie je ani polovičná zábava ako si myslela. Hlasne a najmä teatrálne si povzdychla, zadok sa jej zase zviezol k zemi. Keby bola vedela, že sa budú dospeláci len medzi sebou rozprávať, zostala by v nore a nechala tatka nech si svoje veci robí sám.
Vera sa mrvila na svojom mieste, akoby nevedela poriadne posedieť.

Apríl | 3 | Cornic
Vera si všimla zmenu správania vlka po tom čo položila otázku. Klamala by, ak by povedala, že ju nepichlo pri srdci, keď videla ako zosmutnel - nie však dostatočne na to aby ju to nejako veľmi mrzelo a rozhodne nebude mať problémy zaspať. Vlčica mu hľadela priamo do tváre, ako jej t len bolo umožnené, akoby očakávala, že sa jej podarí v jeho oku objaviť niečo čo ešte sama nevidela. ,,Tie jazvy ale vyzerajú trochu cool," narovnala sa napokon, no snažila sa pôsobiť tak trochu nezaujato. Pravda ale bola, že Vera nemala vôbec žiadnych kamarátov mimo svojich súrodencov, čo ju tak trochu ťahalo smerom ku každému vlkovi aspoň v okolí jej veku. Nepôsobiť zúfalo ale bol viac ako len jej cieľ. ,,Som na misii um... zachrániť, áno zachrániť-" premýšľala nad niečím, čo by vlka pred jej labami ohúrilo a ona mohla pôsobiť ako hrdina. Nič jej ale takto narýchlo nenapadalo, prestúpila z nohy na nohu a hodila pohľad na vodu neďaleko nich. ,,Zachrániť rybky spod kameňov samozrejme!" radostne poskočila, keď jej konečne nepadla tá najmenej uveriteľná lož, akú si mohla vymyslieť. Precupkala bližšie k vode a pozrela na svoj odraz. ,,Hmm, žiadne malé rybky. Musia byť všetky uväznené niekde. Prišla som práve včas. A som Vera."

Apríl | 2 | Cornic
Vera sebou mierne cukla, keď sa vlk naplašil jej prítomnosti. Nie žeby sa bála, to určite nie! Ale mať zdravý rešpekt pred cudzími a najmä nejaký pud sebazáchovy v nej ta trochu stále hral. Vlček po nej ale neskočil a tak ho mohla ďalej prebodávať pohľadom svojich jantárových očí. ,,Uh- pýtala som sa, že máš s okom," odpovedala vlkovi, rozprávajúc pomaly a nahlas, aby ju náhodou neprepočul aj tentokrát. Aj keď mala na zamyslenie nad svojimi slovami o niečo dlhší čas teraz, aj tak položila otázku úplne rovnakú. Možno jej ani tak veľmi na pocitoch vlka nezáležalo, alebo bolo len skutočne zvedavá. ,,Som na uuuhm-" išla mu odpovedať, no nebolo na jej jazyku toho správneho slova, ktorým by mohla nazvať svoju situáciu, žeby znela aspoň trochu honosne. ,,Veľmi tajnej a dôležitej misii. Áno, presne tak, hehe," pomerne hrdo sa narovnala aby ukázala ako veľmi vážna jej situácii bola a že by si z nej nemal robiť srandu. ,,A ty?"

Otecko sa k ich vyšilovaniu pridal, on však bol omnoho viac pokojný ako boli jeho decká. Zatiaľ čo Vera nechala mať s tvorečkom nič spoločné, ostatní asi tiež. Zakopať ho rovno pod zem však nemohla a tak ho radšej nechala byť. Ak by sa ho nebála dotknúť možno by ho hodila Zekimu či Thyre na chrbát, ale na to mala ešte dosť času keď sa jej podarí prekonať svoje vlastné presvedčenie. ,,Áno, už poďmee," prikmotrila sa ku konverzácii. Tá o mravcoch ju zase až tak veľmi nezaujímala a preto sa vybrala priamo k lovu. Ona bola pripravená a najmú bola pripravená nezavadzať. Nezavadzať a zachrániť deň, presne tak ako by to malo byť! ,,Ale budeme loviť niečo viac cool ako sú tieto veci žeano?" pýtala sa so záujmom zatiaľ čo labou ukazovala na tých malých tvorčekov o ktorých im tato vravel. Tie sa nezdali ako dobré ciele na veľký lov, ale kto to mal vedieť na sto percent? ,,Maminka teda nepôjde s nami alebo teta a velká sestra?"

Apríl | 1 | Cornic
Toto bolo asi prvý raz čo sa Vera vytratila zo svorky úplne sama. Adrenalín jej bubnoval v žilách, aj keď by si jeden mohol povedať, že sa nejednalo o žiadnu veľkú vec. Pre ňu to bol ale jeden z prvých krokov ku samostatnosti a preto bola z neho náležite nadšená. Nechystala sa ďaleko, chcela prejsť trasu, ktorú poznala, aby sa sa nemusela báť, že sa jej nepodarí vrátiť. Zatiaľ mala svoj domov a rodinu rada, najhoršie tínedžerské mesiace mala ešte snáď veľmi ďaleko za sebou. Nadšenie v nej neumierlalo ani keď jej pohľad padol na vlka neďaleko jazera. Vera k nemu prebehla bez menšieho rozmyslu nad nebezpečestvom, ktoré by pre ňu eventuálne mohol predstavovať. Jej sa napokon predsa len nič nemohlo stať.
Vlk vyzeral byť o niečo starší ako bola ona a hneď sa jej podarilo všimnúť na ňom niečo špeciálne, čo zatiaľ ešte nevidela. ,,Čo sa ti stalo s okom?" pýtala sa bez servítky, bez toho aby premýšľala nad tým akoby sa mohol vlk po jej otázke cítiť. Hlavu natočila mierne do strany a pohľad svojich jantárových očí uprela do toho jeho - evidentne slepého.

Reakcia Ezekiela jej vôbec k pokoju nepomohla. Bol rovnako vydesený z tej veci ako ona, aj keď by to Vera nikdy nahlas nepriznala. Po očku sledovala ako sa plazí po zemi a ani sa jej nechcelo k nej priblížiť, aby si tú vec obzrela lepšie. Akási neprimeraná zvedavosť ju ale prinútila aby sa nahla a mohla si vec lepšie premerať. ,,Thyra pozri!" hlechla smerom ku sestre aby ju prinútil priblížiť sa tiež. Aj keď sa snažila stáť pokojne, vždy ako sa zvieratko čo i len pozrelo jej smerom (čo vera nedokázala povedať, ale čo keby??) tak ňou trhlo. Preskakovala z jednej prednej laby na druhú pripravujúc sa snáď aby mohla odskočiť keď na nich zaútočí. Odskočiť a obetovať sestru alebo brata, s tým by sa dokázala vyrovnať. ,,Pozri sa koľko to má nôh!" znechucovala sa vlčica zatiaľ čo jej na chrbte vstávali chlpy dupkom. ,,Asi toľko koľko má Ezi chlpov na nose!" vyplazila mu jazyk. ,,Čo keby sme do toho štuchli paličkou?"

Radostne sa krútila okolo otcových nôh, keď povedal, že sa na ňu môže spoľahnúť. Samozrejme, že sa mohol! Les sa ale za nie príliš dlhú dobu začal plniť a oni už neboli sami. Dokonca ich vyhľadala tá sivá vlčica o ktorej si Vera v zime myslela, že je jej mamka. Teraz, keď si ju mohla poriadne prehliadnuť, nemala najmenšieho tušenia ako si ich mohla pomýliť. Celkom zahanbujúci omyl, len čo je pravda. Cupkala ale za papinom aby s ním riešila veci ako právoplatný a plnohodnotný člen ich svorky. ,,Ezi notaak!" zapišťala akonáhle ju brat takmer stiahol do trávy aby sa pozrela na nejaké hovienko alebo čo to tam mal. ,,Sa tu snažím byť reprezentatívna!" dušovala sa s pomerne dlhým slovom, ktorého význam možno ešte ani poriadne nepoznala. Noštek sa jej ale zahmýril aby si všimla na čo ju chcel brat upozorniť. ,,BAAAh!! Ezi daj to preč!!" nespokojne zakňučala, keď sa jej tá čierna vec takmer dotkla jednej z predných láb. Vyskočila vysoko do vzduchu, ako jej to zadné laby dovolili a preskočila tú vec, takmer dopadnúc bratovi presne na chrbát. Ňufák mala vykrivený so znechutením, až jej takmer ušli slová otca venované Siku.
Uši jej zakmitali a zazrela smerom na otca, takmer až urazene, výrazom niečo medzi nahnevaním a výčitkou očiach. Ona? A malá? Ona dokáže zvládnuť čokoľvek čo zvládnu velkáči! S huffnutím sa posadila na miesto kde doteraz stála a pohľad otočila k lesu a bratovi, ktorý sa išiel venovať snáď každému, kto sa v lese objaví. S Deltou sa sama predtým rozprávala, keď ich mamka vytiahla na výlet do zasneženej krajiny. Nemala ďaleko od toho aby ešte aj prekrútila očami, no do takého tantrum sa jej ešte nepodarilo dostať. Nepovedal pred chvíľou, že sa na mňa môže spoľahnúť? Ale možno nakoniec ani nemyslel ju? Mohlo to tak byť? Možno ho len zle prepočula a vlastne myslel niekoho úplne iného.

Vera by klamala, ak by povedala, že sa v tomto momente necítila dôležito. Pozorne cupkala popri otcovi, hlavu vysoko vo vzduchu a napnutými svalmi. Akonáhle jej vysvetlil o čo sa jedná, bolo jej jasné, že ich ,,pobehovanie" po lese v skutočnosti vážne nebolo len obyčajným pobehovaním a jednalo sa o veľmi dôležitý akt! ,,Keď náhodou niekedy zabudneš, tak sa o to postarám ja! Nemusíš sa báť!" presviedčala tatinka, aj keď ešte stále príliš nerozumela problémom dospelákov. Pre ňu nejaké narušenie hraníc nič zatiaľ neznamenalo a už vôbec sa nejakých cudzincov nebála. Nevedela však, že to bolo práve preto, že tu boli vlci ako otecko a mamka, ktorý dávali na týchto cudzích vlkov pozor a najmä práve udržiavali hranice presne tak ako mali byť. To sa k nej však určite dostane časom - zatiaľ však mala dostatočne žiadostivého ducha aby jej pochvala od rodičov bola dostatočnou motiváciou k čomukoľvek.
,,Uhum- na lov? Môžeme. A budeme loviť niečo veľké hmm?" pýtala sa s veľkými očami. Zajace už predsa len lovili a ona sa dokonca pokúšala uloviť aj rybu, pri čom si tak trochu natĺkla ňufák. Počula ale o tom, že sa lovia aj väčšie zvieratá a to mohlo byť mnohonásobne viac cool! ,,Myslím, že by sa to páčilo aj Ezimu a Thyre. Ale nikomu inému," pokračovala spokojne. Mala neprestreľne dôvody na to aby nebrali nikoho iného len ich. Sto percentne to dávalo zmysel. ,,A ešte mamičku, samozrejme."