Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Svorka >
Hlavu držala vysoko vo vzduchu, rovnako ako chvost, počas toho ako sa vracala k bratovi. Evidentne toho mali ešte dosť veľa na práci a Vera sa práce zase až tak nebála. Aj keď možno nemala nadšenie úplne zo všetkého, no ak mala niekedy byť skutočne kráľovná tejto svorky, mala vedieť ako sa o ňu postarať, nie? ,,Už som aj tuu," nechala sa počuť akonáhle si to docupkala späť k tmavému bratovi. Na kvety už pomaly zabudla a jej myseľ sa sústredila na to aby si zapamätala všetko čo by mohla do budúcnosti potrebovať.
Na slová brata pritakala, to bolo samozrejme múdre a dôležité. Hranice svorky sú veľmi dôležité, určite. ,,Okay, to znie napohodu," mykla ramenami, neuvedomujúc si aké problémy by im hrozili ak by sa na to vykašľali. Vera celý život žila v bezpečí a jej svorka mala postavenie, ktoré nikto nespochybňoval. Akýkoľvek bol záujem Veri, pre ňu bola ich svorka nedotknuteľná. ,,Hranice voňajú ale ako my, nie?" dodala informáciu, ktorá bola dosť jednoducho rozoznateľná aj bez toho aby ju musela povedať nahlas. Pri Reovy sa aspoň nemusela báť, že sa po otázkach bude cítiť blbo. Niečo podobné by sa mamky asi neopýtala. ,,S tým koľko nás ale teraz je, by sme im dali čo-proto ak by dačo skúsili!"

Svorka >
Vlčica sa vrhla do nory omnoho rýchlejšie ako potrebovala. Celé nadšenie z toho, že ju ide Reonys učiť zase niečo nové, bolo pre ňu dostatočným dôvodom aby sa jej očakávania omnoho rýchlejšie vrátila späť. Kvety ju sami o sebe už nejako extra nezaujímali, jej očakávania sa nenaplnili tak ako si predstavovala a Vera nebola rozhodne vlkom, ktorý by nejako extra čakal na veci, ktoré chce. V rýchlosti prebehla cez noru na miesto kam sa chcela dostať a zložila kvety na miesto kde si ich mamka určite musela všimnúť v momente ako vojde do nory. Alebo aj nie, v konečnom dôsledku už to pre ňu ani nebolo tak veľmi dôležité. Dávala si pozor aby na ňu Reonys nečakal príliš dlho a mohli sa rovno pohnúť na veci, ktoré ich čakali. Vera si nebola úplne istá čo to malo byť, ale bola si viac ako len istá, že ju to bude baviť a následne bude môcť machrovať pred súrodencami.
> Svorka

Mladá vlčica nadšene pritakávala slovám svojho staršieho brata a spokojne vrtela chvostom. Reo bol proste najlepší a Vera stále neverila, že nie je jej skutočným sto percentným bratom. Tak trochu, teda. ,,Dobre! To znie ako plán," pritakala a počkala čo jej mal ešte povedať k mágii, ktorou kvety zachránil. Pre zmenu, táto odpoveď sa jej ale že vôbec nepáčila a to sa dalo veľmi jednoducho prečítať na jej nespokojnej tvári. ,,A to bude kedy?" dožadovala sa ďalšej odpovedi, už bolo len otázkou času kedy začne brata častovať vodopádom slova prečo, prečo, prečo? Ale zdalo sa, že na také už bola príliš stará, na Reonysové šťastie. ,,Ako si ty objavil svoju mágiu?"
Predtým ako jej ale začal vysvetľovať úlohy čo ešte v lese mali, v rýchlosti ho zostavila a schmatla do tlamy kvety, o ktoré sa doteraz spoločne starali. ,,Hneď som špäť, poškaj ma okay?" pozrela na brata a skôr ako stihol akokoľvek zaprotestovať zmizla medzi stromami aby sa vrhla do úkrytu a prirpavila pre mamku prekvapenie.
> Skalka

Mladej vlčici sa vôbec nepáčilo čo jej brat vravel. Možno ak by sa jednalo o niekoho iného, možno potom by bola na neho naštvaná o trochu viac - Reonys ale možno niekto iný by mohol. ,,Tak asi nič z toho, to hodím do úkrytu a ak si to raz nájde tak si to nájde," mykla ramenami, akoby ju to nezaujímalo, no jej hrdosť bola trošku poškodená. Kde by len mohla jej mamka byť ak sa nevenovala práve jej? Popravde sa jej nevenovala už nejakú dobu a Vera nebola úplne nad tým, že by o pozornosť neprosila. Proste nabudúce keď ju uvidí, tak sa jej bude musieť trochu agresívnejšie strčiť do priazne a problém sa vyrieši. ,,A ako si to spravil?" naklonila hlavu jemne na stranu so záujmom. ,,Hej, možno to dokážem aj ja, čo myslíš?" pýtala sa so záujmom, aj keď si vôbec nebola istá ako tieto veci fungujú. O mágii vedela, ale nejaké detaily jej ešte stále unikali.
,,Znamená to, že teraz to tu máme na povel my?" ušrknula sa na brata a v očiach sa jej objavila šibalská iskrička. ,,Oh!! Čo budeme robiť teraz? Čo sa robí keď máme na povel svorku? O! Možno by sme mohli hmmm," rozhliadala sa naokolo seba akoby očakávala, že jej nápad skočí priamo do mysle len čo chvíľa sa na neho pozrie. ,,Hm. Čo ideme robiť?"

Vera mala tak silno napnuté uši ku zvukom lesa, že takmer cítila každý jeden sval, ktorý sa jej v nich schovával. Nič s extrémne dobrou výpovednou hodnotou sa ale nedozvedela - najmä teda preto, že sa naokolo prelínalo niekoľko hlasov. Hlasov alebo skôr, nejakého šteňacieho šomrania, z čoho mala Vera pocit už teraz, že sa jej odpoveď páčiť nebude. Vlk na ktorého hlas ale medzi stromami čakala sa neozval a ona trochu porazenecky sklopila uši k zátylku. Chvost jej poklesol k zadným nohám a skôr ako si stihla uvedomiť, že takto sa rozhodne kráľovské decko nespráva, začala trucovať. Fajn. FAJN. Ak nie tak nie, možno tu fakt nie je. presviedčala sa, no už si sama nebola úplne istá čo si vôbec myslí. Napokon sa s narovnaním otočila k staršiemu bratovi. ,,Ale vôbec nie! Toto mi prišlo efektívnejšie samozrejme," uškrnula sa na neho nonšalantne a zakmitala chvostom. Snažila sa pôsobiť, že jej vôbec nevadí, že jej mamka neprejavuje žiadnu pozornosť. Ako každé správne dieťa, samozrejme nemohla len tak dať najavo, že jej to ublížilo, aj keď nemyslela na všetky možnosti, ktoré mohli byť dôvod prečo jej mamka nie je pri nej. ,,Načo sa naháňať po lese, keď takto o nás budú vedieť rýchlejšie?" jemne naklonila hlavu na stranu a v úsmeve na neho vycerila zuby. Až v tomto momente si všimla, že jej kvety vyzerajú nejako.. živšie? ,,Ah! Ty si ich opravil?!" zahýkala a priskočila, rovno aj zabúdajúc, že ešte pred pár sekundami bola nahnevaná na celý svet. ,,No nie sú krásne? Povedz! Ak chceš môžeš jednu časť zobrať Sae. Čo ty na to? Hm? Hmmm?"

Ani jeden z nich nepomohol tomu druhému, čo bolo asi nie najlepšie. Na Verinej tvári sa objavil nespokojný výraz, chcela to už mať za sebou a popravde s každou minútou prestávala mať náladu vôbec nejaký darček odovzdať. Vera bola jednoducho nie príliš jednoduchá povaha a to si vyebralo svoju daň. Napokon sa zhlboka nadýchla. ,,Ak mi postrážiš tieto kvety tak ja ju nájdem!" zazubila sa akonáhle sa rozhodla zachrániť celú situáciu. Síce nevedela aký bol dôvod prečo ju hľadal Reo, no jeho nevlastná sestra ho bola odhodlaná zachrániť. ,,Však vieš aká dobrá som bola v tom čuchaní!" prebehla zopár krokov od neho a vystrčila nos do vzduchu ako ju to učil, aby zachytila čo najviac pachu z okolie. Pravda však bola taká, že pach všetkých vlkov na území bol tak popreplietaný, že si vôbec nebola istá kto bol kde a kedy to bolo a čo vlastne to všetko znamenalo. Identifikovať pachy síce vedela, no ďalej sa ešte príliš nedostala - nemala dostatok času na trénovanie. Zatiaľ. ,,Alebo vieš čo..." zamyslela sa nahla. Ak jej jedno nevyšlo, prečo by nevymyslela niečo iné, že? ,,MAMAAA!" spustila silou sirény a akonáhle prestala uši pevne narovnala aby jej neušla žiadna reakcia na jej krik. Po očku fľochla na brata aby mu dala najavo, že sa o to predsa len postará.

Vera sa stále spokojne rozprávala s Ikranom, keď sa k nim pridal jej starší nevlastný brat. ,,Reo!!" radostne vyhŕkla a zakmitala chvostom, keďže predpokladala, že ju práve on bude vedieť naviesť ďalej - jeho ďalšie slová ju preto príliš nepotešili a jej nadšené vrtenie chvostom tak trochu ustalo. ,,Myslím, že mamka by tu mala niekde byť, ale o Thyre neviem," jemne naklonila hlavu na stranu v snahe spomenúť si na ktorú stranu sa to vtedy jej sestra vytratila. Nespomínala si ale, v tom momente bola až príliš zažratá mamkiným návrhom na výlet, ktorý sa aj tak neuskutočnil, ale to bolo asi teraz jedno. ,,Som sa ťa chcela pýtať to isté, lebo mám pre mamku darček," kývla hlavou smerom ku kvetom, ktoré mala teraz položené na zemi neďaleko svojich láb. Vresy už nevyzerali úplne najlepšie a Vera nebola ďaleko od toho aby ich proste hodila na kopu pod korene niektorého zo stromov a vykašlala sa na to. Nájsť vlastnú mamku by nemalo byť až takto ťažké. ,,Takže si asi moc nepomôžeme no," mykla ramenami, keď sa Reo otočil k Ikranovi. Zdalo sa, že ho predsa len veľa vlkov nepoznalo a musel byť veľmi nový prídavok do svorky.

November | 5 | Cyril
Tak to teda Vera už skutočne ničomu nechápala. Čumela na vlka ako blbá - alebo ako na blba. To záležalo už len od uhla pohľadu. Najskôr vraví, že chce svoje vlastné miesto. Potom, že tomu vôbec nie je tak. Tak sa SAKRA rozhodni! kričala na neho v mysli Vera, aj keď na jej tvári mohol byť vidieť len ohrnutý nos. ,,Fajn, fajn, však ty vieš čo robíš. Asi," povedala napokon a mykla ramenami. Bol akože fakt, že zmätený a Vera sa radšej príliš nezamýšľala aby ho dokázala pochopiť. Ona bola spokojná, viac ako len spokojná a rozhodne by nešla do žiadnej inej svorky. To by bolo pod jej kráľovskú úroveň. ,,Som staršia," odpovedala jednoducho a narovnala sa hrdo. ,,Budúca kráľovná," pokračovala, akoby nebolo o čom diskutovať. Popravde, žiadna takáto správa v ich rodine nepadla, no to Cyril skutočne vedieť nemusel. A navyše, Vera si bola viac ako len istá, že táto pozícia padne pre laby práve jej - lebo ak nie? Tak niekto bude mať skutočný problém. ,,Ale tí malí sú ešte veľmi malí.." nechala sa počuť. ,,Ale! Ja mám už rok! A ty si mladší ako mamka nie? Však preto je kráľovná ona, duh."

Akonáhle k nej prehovoril s o niečo väčším rešpektom, Vera sa cítila o niečo lepšie. Momentálne ešte nebola vo svojom živote tak ďaleko aby si ešte bola úplne istá svojim postavením. Predsa len bola ešte stále vĺčaťom aj keď sa telom už takmer úplne podobala dospelým. A trochu rešpektu urobí radosť snáď každému, aj keď nie je princezná, nie? Chvost ju ale sklamal a prezradil ako ju potešilo počuť toto slovo od niekoho kto nebol jej otec, mama alebo súrodenec. ,,To je úctyhodné!" nechala sa počuť nadšene, snažiac sa vžiť do svojej pozície a pôsobiť ako správna princezná. A aká by to bola princezná ak by nemala svojich poddaných samozrejme, že áno? ,,Na našom poslednom love si ale ešte nebol nie?" pýtala sa, zodvihujúc svoje kvety zo zeme, aj keď vedela, že mala pravdu. Nemala sa s vlkom o čom nejako extra baviť, priepasť medzi cudzími vlkmi sa jej ešte nepodarilo preklenúť a Vera vedela ako sa správať najmä medzi vlkmi, ktorí boli jej rodina. To dávalo Ikranovi akýsi exotický nádych. ,,To ništ, možňo nabudúče."

November | 4 | Cyril
Celá interakcia medzi nimi bola akási zvláštna. Vera sa snažila sledovať všetky vlkove výkyvy, no emócie cudzích vlkov jej zase až tak moc nehovorili. Aj keď sa snažila - väčšinou. Nebolo to tak, že by jej úplne nezáležalo ako sa vlci naokolo nej mali, no zachovávala si svoj odstup. ,,Um, to by bolo asi celkom nepríjemné, no," odpovedala po tom čo sa akosi dokázala vžiť do jeho srsti. Ak by Thyra počas svojej loveckej eskapády zomrela, asi by nebola Vera úplne v pohode aj keby na ňu bola dosť naštvaná za to, že im pokazila prvý lov ktorého sa mohli zúčastniť.
,,Princ?" preniesla cez tlamu neveriacky, nejako jej toto slovo nešlo cez zuby keď vravela na jeho margo. Prečo sa ale čudovala? Mamka bola kráľovná, to znamenalo, že musela byť predtým princezná, to dávalo zmysel, nie? ,,Prečo nie si doma teda?" pýtala sa, v jej hlave nedávalo zmysel chcieť odísť z vlastného kráľovstva, teda ale.. ,,OH!" vydýchla až nadskočila. ,,Ty chceš vlastné kráľovstvo, už chápem!" doplo jej napokon. To bolo nakoniec o čom vlk hovoril predtým ako sa stretli. To neznamenalo ale, že jeho rozhodnutiu chápala - Vera však sama verila, že to bude práve ona, kto bude ďalšou kráľovnou v Cédri. Nad faktom, že by to tak byť nemuselo sa vôbec nezamýšľala.
Ďalšia otázka ktorá od neho prišla bola pomerne triggering pre mladú vlčicu. Číslo ktoré chcela povedať bolo dva ale vedela, že to nie je pravda. Spočítať svojich súrodencov bolo pomerne komplikované. ,,Je nás sedem spolu," odpovedala jednoducho, dávajúc hrubú čiaru medzi deťmi Nini a deťmi samotného Etneyho. Boli súrodenci áno - ale niektorí súrodenci boli súrodenci viac ako iní.

November | 3 | Cyril
Vera už skutočne ničomu nerozumela, čo veľmi pekne prezrádzal jej znechutený výraz na tvári pri pohľade na vlka. Nos mala ohrnutý, obočie vysoko vo vzduchu a pohľad priamo prepichoval jej spoločníka. ,,HUH?" nechala sa počuť jednoducho, keď začal mrnčať na margo jej matky. Evidentne sa poznali, čo bol celkom zaujímavý koncept pre vlka, ktorý nebol ďaleko od toho aby si myslel, že svet začal momentom kedy sa narodila. Jemne naklonila hlavu na stranu, vôbec sa jej na mamku nepodobal! Mohol si z nej robiť srandu? To si Vera nemyslela, no zistenie, že je to vlastne jej strýko jej zmýšľanie o ňom vôbec nezmenilo.
,,Akože... nevyzeráš úplne ako najlepšia spoločnosť, popravde," odmlčala sa ,,Takže," mykla ramenami aby si z toho vlk zobral čokoľvek čo by si z toho odniesol. Vera sa od neho držala ďalej keďže vyzeral tak trochu nevyrovnane. ,,Nie," odpovedala jednoducho na jeho otázku, aj keď sa jej žiadalo pridať ešte nejakú ďalšiu nie úplne milú poznámku, radšej si zahryzla do jazyka. Vera bola vo svojom vyjadrovaní pomerne odvážna, no samovražedné sklony sa u nej ešte tak úplne neukázali. ,,Sme spokojný. A ty si teda kto vlastne?" pýtala sa. ,,Mamin brat, to som pochopila."

Ďakujem za super všestrannú akciu! :D Prosím si
20 b - Hvězdy základní vlastnosti na max - Vera Nina - Vytrvalosť
1 b - 2 drahokami na Veru
Ďakujem!

Připsáno a děkuji za účast :>

November | 2 | Cyril
Aj napriek tomu ako sa Vera správala, mladá vlčica nebola úplne bez pudu sebazáchovy. Akonáhle vlk pred jej labami po jej slovách viditeľne stuhol, ani jej nebolo všetko jedno. Udržať uši pevne nastavené na hlave miesto toho aby jej skĺzli zarazene k lebke bola takmer neľudská záležitosť no podarilo sa jej to. Krvi by sa jej ale nikto na pár sekúnd nedorezal, aj keď na vlka stále pozerala tak trochu z vrchu. Čo jej mohol cudzinec urobiť? Vera už bola dávno mimo veku kedy si uvedomovala ako veľmi nesmrteľná je. ,,Zapôsobilo, čo?" uškrnula sa spokojne, no stále počula buchot vlastného srdca v špičkách uší. ,,Možno ak by som sa za teba prihovorila, tak by ťa otecko prijal tiež," pokračovala. ,,Naše kráľovstvo je určite lepšie ako nejaké iné-"
Zdalo sa ale, že vlk sa zase až tak veľmi o kráľovstvo nezaujímal. Vlčica prestúpila z nohy na nohu a narovnala sa, presne tak ako ju to mamka učila, že by sa mala predstavovať. Hrdo a odvážne. ,,Vera Nina z Cédrového Kráľovstva," nechala sa počuť. ,,Mám meno po kráľovnej."

November | 1 | Cyril
Vera bola zhrozená nad spôsobom akým sa vlk vyjadroval a dalo sa to pomerne jednoducho rozoznať na jej tvári. Grimasa jemného znechutenia sa miešala s nadvihnutým obočím a otázkou čo má vlastne na mysli. ,,Ako ťa má takto niekto nasledovať, keď sa takto vyjadruješ?" spýtala sa jednoducho, no napokon mykla plecami. Možno by sa mal prísť pozrieť k nim aby vedel ako to funguje - keďže tatkovi to evidentne šlo celkom fajn, keď už mali vo svorke toľko vlkov mimo ich rodinu. Ona osobne teda nebola prítomná pri prijatí žiadneho z nich. ,,Tak to je asi fajn, keď sa ti to páči," odpovedala. Možno ak by bol k nej vlk o niečo milší, venovala by mu jedno zo svojich ,,je to cool" ale momentálne vlk o toto privilégium prichádzal. Aj keď tá maska bola tak trochu cool, no v tento moment nemala Vera náladu to priznať. ,,Nevychovaná? No to určite," vyskočila na labky. Ona bola vychovaná dobre! Presne podľa príkladu svojich rodičov. ,,Moja mamka je kráľovná Nina z Cédrového kráľovstva a takto sa k princeznej chovať nemá!"

Október | 2 | Cyril
Vlkom, ktorý pred ňou ležal trhlo akonáhle sa vo vzduchu ozvali jej slová. Klamala by, ak by povedala, že jej to nevyvolalo úsmev na tvári. Vera rada robila problémy, hlavne tie nevinné z ktorých jej nevyplynú žiadne dôsledky. Alebo aj tie ostatné. S výchovnou filozofiou jej rodičov si nemala úplne kedy cvičiť si zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia. ,,Ak nechceš aby ťa iný počuli, tak používaj svoj vnútorný hlas, duh," odpovedala mu jednoducho a urobila jeden drobný krok dopredu. Hrdo zodvihla hlavu do vzduchu a pozrela na vlka z výšky. Metaforicky aj doslova. ,,Pôsobivé čo?" uškrnula sa. ,,Takú krásnu srsť mám po mamke," capla zadkom o zem presne na tom mieste kde stála. ,,A ty to čo máš na hlave?" nadvihla obočie nad jeho.. srsťou? Maskou? ,,Si zvláštny."