Příspěvky uživatele

< návrat zpět

F3: V1 - 1. Promluv si s bývalými piráty. (V postu použij tato slova: moře, krev, noc, zrada, ticho.)

Ak by sa mala riadiť len podľa svojich pocitov, asi by povedala, že sa cíti omnoho lepšie. Prostredie dýchalo inou energiou, čo Tundre nedávalo veľký zmysel. Ona nikdy nebola príliš na pocity, tie sa naučila zahrabať kdesi pod listy veľmi, veľmi dávno. Z týchto vlkov ale sálalo niečo úplne iné ako zo Zlompacky, niečo čo sa jej pozdávalo o niečo viac. Avšak aj napriek tomu, Tundra zostávala ostražitá. Noc bola ešte mladá a stať sa mohlo čokoľvek. Vlčica sa neplánovala oslobodiť od jedného piráta a skočiť priamo do láb iným. Taká slepá nikdy nebola. ,,Zlompacka ma síce poslal, no nemôžem povedať, že som úplne na jeho strane," zašepkala ticho. Snažila sa aby ju nepočul nikto iní, než ten kto mal. ,,Mám vám povedať, že ak sa vzdáte a budete spolupracovať, krv sa nepreleje a bla, bla, bla-," prekrútila očami, dávajúc im najavo, že nebola úplne presvedčená svojimi vlastnými slovami. Ktoré vlastne neboli tak úplne jej, ale to bolo jedno. Jednej aj druhej strane bolo jasné, že zrada bola priamo za dverami, bola len otázka, kto ich prví otvorí. Minúty odbíjali a vlny mora sa dotýkali pláže, každému mohlo byť jasné, že sa už pomaly ale isto udalosti tejto noci blížia ku koncu. A Tundra sa nedokázala dočkať.

F2: V3 - 2. Vydej se na místo a popiš, co najdeš. (Vlož 2 detaily, které naznačují přítomnost druhých vlků, ale nic konkrétního – např. otisk, rozhrabaný písek, zlomenou větev.)

Zlompacka ju zase poslal preč s nejakou úlohou a jej sa chcelo kričať. Zase nebola sama, zase mala niekoho za chvostom, takže ak keď veľmi chcela zdrhnúť, jediné čo si mohla dovoliť bolo prekrúcanie očami. Vlčica sa ani nejako extra nesnažila, počítala s tým, že vlk čo bol s ňou si bude robiť lepšiu prácu ako robila ona - nakoniec jej predsa len nezáležalo na výsledku tohto všetkého tak sa len nechala unášať situáciou a len dýchala prostredie, ktoré sa okolo nej nachádzalo. Ak by tu nebolo toľko ručiacich vlkov blabotajúcich ohľadne nejakej blbej mapy, možno by sa jej tu aj páčilo. Pohľad jej však padol na piesok neďaleko nich. Na piesku sa nachádzalo niekoľko vetiev, pekne postavených tak aby tvorili akúsi hrádzu. Boli na seba naukladané až príliš pozorne, na to aby si jeden nevšimol, že to nebolo úplne prirodzené. Tundra flochla pohľadom na jedného z pirátov, čo bol s ňou, no nemyslela si, že mal dostatok mozgovej kapacity, aby si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Ak ju zatiaľ nikto nevypočúval, ona sama sa nebude s nadšením pripomínať. Pokračovala ďalej, no teraz, keď už vedela čo hľadá, razom sa miesto kde sa pláž spájala s lesom plná stôp po pohybe. Či už sa jednalo o rozhrnutý piesok alebo pokusy zamiesť piesok za vlastnými labami. Niektoré veci boli evidentné, ak sa jeden pozeral dostatočne pozorne.

F2: V3 - 1. Řekni Zlompackovi, co se stalo. (Vlož do postu tři lži – ale nesmí být jasné, které to jsou.)

Tundra prestupovala z nohy na nohu a z hlavy sa jej takmer parilo keď sa pokúšala vymyslieť čo povedať. Nechcela nikomu uškodiť, najmä ak prítomnosť neznámych vlkov mohla pre ňu znamenať, že sa odtiaľto dostane. Zhlboka sa napokon nadýchla, veriac, že jej z tlamy vyjde niečo uveriteľné. Fake it till you make it, alebo také niečo. ,,V lese bolo zopár vlkov, ktorý tam kempili," usmiala sa spokojne. Ani jedným slovom nespomenula čo tam robili, to bolo fajn. Povedať polovičnú pravdu bolo vždy lepšie ako povedať celú lož. Minimálne teda v Tundrinej hlave. ,,Vôbec o nás nevedeli, že sme tu," mykla ramenami. ,,Aspoň teda zatiaľ." Veľmi sa snažila aby nezačala krútiž chvostom a veľmi rýchlo aj stiahla úsmev, ktorý sa jej rozhodne musel rozprestierať na tvári. Tundra si vždy myslela, že v nej bolo zložité čítať, no už si tým tak úplne istá nebola. Asi bude musieť stráviť nejaký čas nad vodnou hladinou aby dala svoje svaly zase dokopy, tak aby ju poslúchali na slovo. Zlompacka však na ňu vrhal neveriacke pohľady, zatiaľ čo sa snažila neprebodávať ho pohľadom. ,,Prisahám. Si tam stavali tábor hej? To by mohla byť pre nás výhoda," pokračovala, nevediac, čo by od nej ešte mohol chcieť počuť.

F2: V2 - 2. Rozhodni se, jestli informace předáš Zlompackovi – nebo si ji necháš pro sebe. (Post napiš jako vnitřní monolog)

Tundra sa napokon aj napriek svojmu lepšiemu úsudku dotiahla späť. Z nejakého dôvodu sa nedokázala prinútiť zobrať nohy na ramená, aj keď vedela, že ju vlk zase až tak pozorne nepozoruje. Aj napriek tomu za sebou ťahala nohy, nehcela byť na pláži skôr ako bolo úplne nutné. V hlave sa jej rojili otázky, nemala najmenšieho tušenia o čo sa tu jedná a na koho stranu by sa mala postaviť. Jediné čo vedela bolo, že jedna strana na ňu bola agresívna a tá druhá nie. V tomto momente sa snažila zhlboka dýchať, aby nepovedala niečo čo by mohla ešte väčšmi ľutovať. Nakoniec dobre vedela, že sa piráti neštítili ničoho. Stále v nej ale hral akýsi konflikt medzi tým čo bolo teoreticky správne a čo by ona najradšej urobila. Oči držala na piesku aby jej v nich nedokázali čítať, ak mal vôbec niekto o ňu väčší záujem. Rozhodla sa napokon pomerne rýchlo, ani nie preto, že by sa jej chcelo pomáhať niekomu ďalšiemu, skôr naopak. Veľmi rada by nepodaním dostatočných informácií niekomu uškodila. A vždy bolo jednoduchšie nepovedať celú pravdu ako priamo klamať. Aj tak dobre. Pri tejto myšlienke sa spokojne usmiala a pridala do kroku, možno bude toto ešte zaujímavé.

F2: V2 - 1. Popiš, co přesně jsi viděl a jak tomu snažíš porozumět. (Každý odstavec napiš v jiném čase (minulost, přítomnost, budoucnost – použij všechny tři)

Len pred pár minútami bola Tundra presvedčená, že sa jej podarilo na niečo prísť. Myslela si, že otvárala cestu domov - ak pre ňu vôbec nejaký domov niekedy existoval. Dávala si pozor na laby, kládla ich ticho a pomaly, aby si ju nikto nevšimol, Zlompacka ale vedel, že sa pokúša utiecť. Poslal s ňou niekoho, niekoho koho nepoznala a Tundra mohla cítiť ako sa jej plán rozpadával pod labami.

Momentálne ale prijala čo sa dialo, v snahe vyťažiť zo svojej situácie čo najviac. Prechádzala po lese a hľadala možnosť ako zdrhnúť, skôr ako pomôcť svojim väzniteľom. Oči jej padli na špiónov, na vlkov, ktorý robili presne to isté ako oni. Aj keď mala Tundra presné rozkazy čo robiť, to by nebola ona, ak by tak jednoducho poslúchala slová, ktorými jej cudzinci rozkazovali. Ticho sa nadýchla a prikrčila, pokúšajúc sa o nich zistiť čo najviac.

Tundra si dokázala predstaviť čo nasledujúce hodiny prinesú. Spoločne s vlkom sa vrátia k Zlompackovi, povedia mu čo zistia a potom čo? Nie, takto to nemohlo pokračovať. Vlčica si dokázala predstaviť čo sa stane ak by pirát dostal to čo chcel, a to ona rozhodne nechcela. Ticho sa vytratiť pomedzi stromy, to si priala ona a nič jej nebránilo klamať cez stisnuté zuby keď k tomu príde. Ona odtiaľto dnes odíde.

F2: V1 - 2. Vymysli plán, jak můžeš Zlompackovi pomoct proti neznámým vlkům. (Použij 3 přirovnání týkající se kostí nebo ptáků)

Vlk na ňu s očakávaním pozeral, Tundra takmer dokázala vidieť iškričky v jeho očiach, akoby vážne očakával, že sa vlčica pretrhne s tým ako by mu pomohla. Zostala však v pomykove, už jej teda zostávalo len.. prísť na niečo. Pohľadom prešla po pláži, jej myšlienky sa ale skôr stáčali k možnosti nájsť cestu von, než aby pomohla pred útokom neznámych. Manipulátor si zaslúžil byť manipulovaný. Ak by ju ale pustili, prinútila ich rozpŕchnuť sa po lese a potom by sa jej mohlo v návale sa akcie. Hej, to Tundre znelo viac ako len dobrý nápad. Jemne sa usmiala aby premohla chuť usmiať sa od ucha k uchu. ,,Najskôr ma musíte pustiť," jemne naklonila hlavu ku svojim nohám, ktoré mala ešte stále zviazané k sebe. Mala obstrihané krídla. Liánový povraz, ktorý sa jej obtáčal okolo členkov sa jej zarezával do láb, cítila, že kdesi pod srsťou bude mať modriny. ,,A potom sa musíme vytratiť do lesa, prekvapíme ich zo zálohy a rozdrvíme ich ako na kostnú múčku!" To sa vlkovi celkom páčilo, jednoduchým kývnutím hlavy podal rozkazy svojim posluhovačom a odrazu bola Tundra voľná ako vták. Srdce jej silno bilo o hrudnú kosť, už jej zostávalo len posledných pár krokov aby bola znovu voľná a preč z tejto situácie, ktorá sa jej ani poriadne nepáčila.

F2: V1 - 1. Napiš, jak na tu nabídku reaguješ. (Použij minimálně dvě věty, které vyzní jako ironie nebo provokace – ale Zlompacku nenaštvi)

Aj napriek všetkému hluku, ktorý sa nachádzal naokolo nej, neznámi vlci ešte neprichádzali. Vlk, ktorý to tu mal všetko pod pazúrom razom všetkých umlčal a oni ho počúvali. Aj keď vedeli, že nebezpečenstvo prichádza, svojho vodcu rešpektovali aj napriek tomu, že vedeli, že by sa mali pripravovať. Tundre bolo zle od žalúdka, ako môže mať niekto takú moc? To nebolo zdravé. Zodvihla hlavu akonáhle k nej vlk znovu prihovoril a snažila sa bojovať s výrazom na tvári, ktorý prezrádzal viac ako len jej pocity. ,,No jasné, že pomôžem, prečo by aj nie?" zasmiala sa, tak trochu šialene. Vlk sa tváril, že čokoľvek čo mu doteraz Tundra povedala neexistovalo. Očakával, že zmení svoje rozhodnutie a pod nátlakom sa rozhodne spolupracovať. Samozrejme, tak to bolo vždy - vlčica veľmi dobre poznala všetky techniky manipulácie, a rovnako dokázala povedať, že bola práve manipulovaná. ,,Keď ste nás taký milí boli od začiatku," precedila pomedzi zuby nespokojne, sama neveriac slovám, ktoré jej vychádzali z hrdla. Vlk pred ňou však vyzeral byť spokojný. Všetci boli, keď si mysleli, že dostanú presne to čo chceli. Stačilo len trochu pritlačiť a všetko išlo presne tak ako si predstavovali. Tundra veľmi bojovala aby pod náporom svojich myšlienok neprekrútila oči vlkovi priamo do tváre.

F1: V2 - 2 Napiš, jak reaguješ na výkřik o nepříteli. (V každé větě použij sloveso, které naznačuje rychlý pohyb nebo akci.)

Akonáhle sa naokolo nich skutočne ozval krik, Tundre do nosa niekto frkol piesok. Razom boli všetci v zúfalom behu prirpavujúc sa na útok, ktorý mal každú sekundu prísť. ,,Hej! Pustite nás a nebudete nás musieť aktívne ochraňovať! nechala sa počuť počas toho ako okolo nej ešte stále pobiehali vlci a stavali sa do formácie, ktorá Tundre absolútne nič nehovorila. Všetci jej snahu o vzlyky aktívne ignorovali a jej nezostávalo nič iné, než aby sa pokúsila rozhrýzť si putá sama. Hmýrila sa vo svojom hniezde a stále hlbšie sa zapadala do piesku, ktorý svojim pohybom pod sebou vyrývala. Bola si takmer úplne istá, že jej to nijakým spôsobom nepomôže, no už dávno sa zaprisahala, že pirátom žiadnym spôsobom nepomôže, nech už sa jedná o akékoľvek malé činy. Podarilo sa jej dostať niekam ku zadným nohám, keď do nej niekto neznámi agresívne strčil. Napokon aj napriek tomu, že sa k nim valili nepriatelia, asi nechceli aby sa ich zajatcom podarilo utiecť. A že na Tundrinej mysli v posledných dvadsiatych minútach nebolo nič iné ako práve útek kdesi do zabudnutia. Prekoprcla sa na druhú stranu, aby mohla vidieť ako sa k sebe dve skupiny vlkov blížia, nakoniec jej nezostávalo nič iné ako sa len prizerať.

F1: V3: 1. Popiš, jak vypadá mapa a co tě na ní zaujalo. (Použij alespoň dvě metafory, ale žádnou z nich nesmí obsahovat slovo „poklad“.)

Hlasy aj napriek tomu, že prichádzali z diaľky boli ešte stále pomerne tiché. Tundra ich mohla stále počuť, no ťažko sa na ne sústredilo, najmä keď Kapitán rozprával so svojim hromovým hlasom. Vrhol pred nich kus papiera, na ktorý sa Tundra vo svojej spurnosti ani nechcela poriadne pozrieť. Nechcela pirátom pomáhať a ani urobiť nič čo by im mohlo pomôcť, no napokon jej oči padli k žltému papieru aj tak. Svet na ňom nepoznala, Tundra tuna nežila a ani v jeho okolí, ostrovy na jeho hranici jej nič nehovorila a cítila sa ako ryba na suchu. Takmer zo seba vypustila zúfalí smiech, no podarilo sa jej ho zachytiť skôr ako jej odišiel z úst. ,,Čo je to toto?" pýtala sa s nechuťou. Nechcela sa zaujímať, skutočne nechcela, no celá situácia sa zdala byť nejakým nedorozumením. Tundra jednoducho ešte stále nechcela prijať, že sa jej situácia skutočne diala presne tak ako ju zažívala. Akoby sama na seba pozerala cez akési mliečne sklo a nebola svojou vlastnou súčasťou. ,,Neviem čo od nás akože teraz čakáte? Pomoc alebo niečo iné?" vrčala si ďalej popod nos, nerozumejúc zámerov vlkov pred sebou. Popravde im ani rozumieť nechcela, čo iné ale mala robiť?

F1: V2: 2. Zkus vymyslet, jak se dostat z téhle kaše. (Všechny věty piš s pocitem nejistoty a strachu.

Tundra sa veľmi snažila pôsobiť nebezpečne a divoko, pravda však bola taká, že jej srdce bilo omnoho silnejšie ako bola ochotná priznať. Nahlas by to nikdy nepovedala, no cítila ako sa jej na chvost lepí úzkosť. Nemala rada, keď za po nej niekto sápal a už vôbec nemala rad ak sa nemohla voľne pohybovať. V tejto chvíli by skutočne radšej stála oproti svojmu bratovi a pokračovala v tej nepríjemnej konverzácii, ktorú mali pred príchodom jej mŕtvej sestry. Nemohla vo svojej situácii ale nič konkrétne robiť, jedine sa snažiť aby sa jej netriasli pery a uši jej nesadali k zátylku lebky. Jej strach musel byť zachytení vo vnútri a neprenášať ho na svoje držanie teľa a správanie. To však bolo omnoho jednoduchšie v myšlienkach a plánoch, než to bolo dosiahnuť. S obrovskými očami prechádzala pohľadom po pirátoch a po Netopierovi, dúfajúc, že ani jeden z nich nedokázal čítať jej myšlienky. Silno zatínala zuby aby bolesť prehlušila nepríjemný pocit, ktorý jej zovieral hrudník a srdce. Razom bolo o dosť ťažšie sa nadýchnuť - hlasy ale ktoré prichádzali z diaľky upútali jej pozornosť dostatočne na to aby na pár sekúnd na problémy so svojim dýchaním zabudla. Nastražila uši a chvost si stiahla medzi zadné laby.

F1: V2: 1. Napiš dialog mezi tebou a Admirálem, kde zkoušíš vyjednávat nebo mu vzdorovat. (Použij otázky, rozkazy a krátké věty.)

Vlci s nimi nenarábali úplne najlepšie, no to čo vypustili zo svojich úst ďalej, ju tak trochu naštvalo ešte viac. ,,Ticho? TICHO?!" revala, lebo vôbec nesúhlasila s tým čo kvákali. Teda, nie žeby úplne rozumela čo od nich chcú, to nie, ale aj tak. Tundra prišla na území Gallirei len pred príliš malou chvíľou, aby vedela čo od nich vlci chcú. Aké informácie by mohli ospravedlniť ich správanie? Pomýlili si ich s niekým kto im predtým ublížil? Možno. No aj tak tieto veci neospravedlňovali čo sa práve dialo. A vlčica bola príliš hrdá na to aby po rokoch svojho vlastného života akceptovala čokoľvek čo i len podobné tomu, čo sa jej dialo teraz. ,,Nie!" zarevala akonáhle jej spoločník súhlasil s vlkovými podmienkami. Úplne mi preskočilo. Úplne. Agresori nikdy nemali dostať to čo chceli, aj keby to znamenalo skončenie ich problémov. ,,Nepovieme nič!" snažila sa s Netopierom naviazať očný kontakt, no nezdalo sa, že by mala dostatok autority aby ho prinútila robiť čokoľvek, čo on sám nechcel. ,,Vy nás pustíte a my odídeme! Jednoducho ako tak!" nechala sa počuť, no niekde v hĺbke duše vedela, že jej to aj tak nepomôže. Cerila na vlkov zuby, aby si stále uvedomovali, že s nimi vôbec nesúhlasí. Ako veľmi jej to malo pomôcť, bola úplne iná otázka.

F1: 2. Popiš, jak jsi padl do zajetí. (V každé větě musí být alespoň jedno sloveso pohybu)

Vlk mal aj napriek tomu v akej situácii práve stáli čas na vtipkovanie. Tundra sa nad tým musela uškrnuť, aj keď by sa jej jeden krvi len tak z trasúcich sa láb jeden nedorezal, najmä keď sledovala ako sa k nim rúti svorka vlkov. Jej normálna reakcia by bola dostať sa z tejto situácia jednoduchým zdrhnutím, no zdalo sa, že na to už bolo celkom neskoro. Krídlatý vlk ich dostal do týchto problémov svojim milým (a hlúpym) hrdinstvom do problémov a teraz už nebolo možné otočiť sa späť. Vlk sa po nich sápali a Tundra veľmi rýchlo stratila pojem, že sa deje s jej spoločníkom. Počas toho ako sa jej dotýkali laby cudzincov, mohla len počuť jeho krik, rovnako tak ako mohol snáď on počuť ten jej. Tundra rozhodne nemala rada ak sa jej niekto dotýkal a preto bláznivo cvakala zubami. ,,Nechajte ma ísť!" breptala, aj keď jej to nebolo nič platné, počas toho ako ju ťahali na... no niekam. Rozhodne im to Tundra neplánovala urobiť jednoduchšie, tým že sa prestane metať ako šialená. Akonáhle sa im podarilo vlčicu viac menej zimobilizovať, pritiahli ju neďaleko Netopiera. ,,Dúfam, že máš nejaký ďalší plán, lebo utiecť už asi fungovať nebude," povedala mu rezignovane, zatiaľ čo na neho otočila hlavu. V hlase jej nebol cítiť hnev a ani zášť, práve, že Tundra veci ako ťahanie po pláži od cudzincov celkom očakávala. Keď nič iné, tak minimálne bola z behu udalostí prekvapená.

F1: 1. Braň se! (Vlož do postu čtyři taktické pojmy např.: krytí, útok zezadu, ústup, moment překvapení)

Tundra videla, že vlk mal na zadku krídla, nebolo treba aby jej to opakoval. Jeho odpoveď jej nijakým spôsobom nepomohla, jedine jej možno pridala viac otázok ako mala predtým - nestáva sa predsa len každý deň kedy stretnete niekoho s krídlami. Chcela sa ho spýtať ešte zopár vecí, ich pozornosť sa však nachádzala niekde úplne inde. Vlci pred Tundrinými očami, ktorých videla len spomedzi konáriky ,,Hej!" sikla ticho. ,,Tie tvoje krídla zaberajú všetok priestor," nepáčilo sa jej ako sa na ňu lepil, no nemohla s tým nič urobiť. Ak by sa posunula ešte o kúsok do strany, už by spoza drobného kríka snáď vypadla. Stiahla si vlastné nohy k sebe akoby jej to malo pomôcť ale nejako extra jej to skutočne nepomohlo. ,,Niečo vidím, ale čo to je to netuším," priznala sa. Z miesta pred nimi sa ozýval krík a slová, ktoré sa k nej dostávali sa jej vôbec nepáčili. Vrhla za vlka nespokojný pohľad, akoby ich situáciu chcela hodiť na neho. Načo by im aj ona bola? Ale vlk s krídlami, to bolo niečo iné. A teraz si určite myslia, že sú kamaráti a Tundra si to za neho zlizne. Klasické problémy, ktoré sa odohrávajú keď sa dáte dokopy s neznámymi vlkmi.
Vlk vedľa nej razom vykríkol, čo poslalo Tundru ďaleko do piesku, akoby ju zasiahla tlaková vlna. Vlčica príliš nezvládala rýchle spontánne pohyby a preto si najskôr myslela, že chce skočiť po nej. Prečo si to myslela nebolo ani jej úplne jasné. ,,Hej hrabe ti? Musíme ísť opačným smerom!" revala po ňom, akoby jej na neznámom razom záležalo. Mala by sa otočiť a zdrhnúť dať sa na ústup a na vlka s krídlami veľmi rýchlo zabudnúť. Stále ale nedostala svoje odpovede, na otázky, ktoré ešte ani nestihla položiť. Ani sama nevedela prečo sa za ním napokon rozbehla, akoby išla na autopilota - hlavou vrazila do prvého cudzieho vlka, ktorý sa jej postavil do cesty aby ho zrámovala k zemi. Bolo len málo problémov, ktoré sa hrubou silou nedali vyriešiť, všetko len preto aby sa jej vlk s netopierími krídlami nestratil. ,,Musíme si nájsť nejaký úkryt," nechala sa počuť takmer okamžite ako sa dostala k vlkovmu boku. Zatiaľ čo sa on otočil dozadu, Tundra zostala hľadieť dopredu takto mali vykrytých celých 365 stupňov a nemohlo ich už nič prekvapiť. Teda asi. Tundra cerila svoje zuby na každého kto sa k nim priblížil, no na prvý pohľad bolo jasné, že sú neznámi v presile.

Na pláži nebola sama, čo by pre ňu asi nemalo byť žiadnym prekvapením. Tundra sa ich snažila ignorovať, aj keď jej už bolo lepšie a nemusela pri nadýchnutí ešte stále zatvárať oči. Zhlboka sa nadýchla, len aby si všimla ako si to k nej šinie vlk. Akoby si ju ani nevšimol. Toto bolo po druhý krát čo sa k nej niekto priblížil bez toho aby si ho všimla dostatočne skoro na to aby nejako zareagovala. Nepáčilo sa jej to a nevedela čo sa jej dialo. Veľmi rýchlo si ale uvedomila, že s ním nie je niečo úplne s kostolným poriadkom.
Takmer do nej vrazil vlk. Vlk s krídlami. Krídlami, ktoré vyzerali ako tie od netopiera. Tundra sa zamračila a zadkom sa po piesku presunula o kúsok ďalej od samca. ,,Hej," ,,Čo to máš na sebe?" pýtala sa viac ako len podozrievavo. Popravde, ak by ju vlk nezaujal, pravdepodobne by sa od neho rovno pratala preč. Tundra nikdy nejako neprejavovala záujem o vlkov, nech sa jednalo o takmer kohokoľvek. Na čele jej však momentálne hrala vráska a po tom čo videla brata s rohami na hlave, asi bolo načase aby aj ona sama dostala nejaké odpovede. A ak nebudú od jej brata, o to lepšie.
Už otvárala tlamu, že sa ho spýta ešte niečo iné, no v tom sa od mora ozvali hlasy a zvuky chôdze mnohých vlkov. To Tundru vystrašilo o niečo viac ako jej momentálny spoločník. ,,Si to počul?" pýtala sa ho prekvapene. Nakoniec sa prikrčila sa za jeden z opadaných kríkov čo sa na pláži nachádzali.

Mahtae sever cez deltu >
Tundra nespokojne držala tlamu zavretú a stískala zubami aby nejako dostala zo seba von frustráciu. Nestávalo sa jej príliš často, žeby sa jej medzi prsty dostával piesok a ona tomu bola rada. Vôbec sa jej to nepáčilo a popravde ani nevedela prečo sa rovno neotočila a nevykašlala sa na celý svoj plán. Už sa cítila lepšie, čiže aspoň niečo jej v tomto momente vyšlo. Čo však nebolo úplne najlepšie, bolo, že si uvedomovala všetky problémy, do ktorých sa teraz dostala. Nemohla odísť, to bolo mimo otázok, samozrejme. Nemohla nechať sestru len tak znovu. Musela si vyžehliť to čo urobila predtým, aj keď si uvedomovala, že to nebola jej chyba. Kdesi vzadu v hlave však vedela, že bola. A aby si mohla skutočne odpustiť, musela to najskôr prijať a posunúť sa so svojim životom ďalej. Ale tuna. Blízko toho obrovského jazera, alebo kdekoľvek sa nachádzala svorka jej sestry.