Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Mušličková pláž >
Tundra sa cítila omnoho lepšie, keď sa naokolo nej zmenila scenéria. Dýchalo sa jej o niečo lepšie, akonáhle mala pod nosom slanú vodu a piesočná pláž sa zmenila na väčšie kamene. Vlčica sa ani neotáčala smerom, ktorým prišla. Nechcela vedieť čo sa tam deje a ani ako ďalej postupovala Zlompackova akcia. Bola rada, že ju nakoniec nechal ísť bez ďalších väčších problémov a uvedomovala si, že by bol asi najlepší čas aby zase zmizla. Kedy nie ak teraz? Potrebovala po sebe zamiesť posledné stopy aby nenechala vlka ju znovu vyčuchať, ak by náhodou zmenil názor. Ale popravde? Vôbec, ale že vôbec, sa jej nechcelo. Odkedy zistila, že jej sestra je ešte stále nažive, už sa jej zase až tak veľmi utekať nechcela. Doteraz nič nemala, preto bolo omnoho jednoduchšie sa len tak zodvihnúť a posunúť sa ďalej. Teraz ale, keď ju už k zemi niečo skutočne držalo, mala dojem, že bolo omnoho jednoduchšie zaťať zuby a prijať čo sa jej dialo. Zatiaľ čo bola skutočne rada, že má sestru znovu metaforicky po boku, veľmi rýchlo si začala uvedomovať, že sa jej život od základov zmení. Zase.
Tundra by klamala, ak by povedala, že sa jej v tomto momente netlačili slzy do očí.

F3: V3 - 2. Napiš závěr celé scény. (Použij slova spojená s koncem – např. popel, dým, ticho.)

Ako bolo spomenuté, Tundru odpoveď nezaujímala. Masaker z ktorého odchádzali sa stal a už sa neodstane, vlčici bolo z toho zle. Veľmi jej to pripomínalo udalosti z jej mladosti ku ktorým sa najradšej nechcela vracať ani len v spomienkach, nie ešte aj v realite. Hlboko sa nadýchla a jednoducho sa oddelila od skupiny, Zlompackovi už na nej nezáležalo. Piráti sa so smiechom presúval Boh vie kam a ona kráčala tak dlho opačným smerom až pokým ju nezahalilo úplné ticho. Teda minimálne ticho, ktoré neobsahovalo vlčie hlasy, keďže plážový les naokolo nej bol plný života. Vzduch bol čistý, Tundra vo svojom nose nemohla cítiť pach spotených vlkov, čo jej celkom vyhovovalo. Potrebovala sa upokojiť a zabaliť udalosti posledného dňa do akejsi obálky, aby ju mohla vo svojom mozgu spáliť na popol. Blergh. Tundra sa veľmi rada vzdávala svojich spomienok, niekedy si ani nebola istá na čo všetko si spomína. To ale bolo jedno, samozrejme. Konečne bola znovu voľná a nikto sa po nej nesápal ani jej nerozkazoval. Teraz bude potrebovať minimálne týždeň bez akéhokoľvek vlka, aby si dobila svoje vlastné sociálne baterky. Už si len nájsť nejaké miesto kde sa bude môcť skryť a nevidieť svetlo sveta.
> Delta

F3: V3 - 1. Zeptej se, zda byl poklad vůbec někdy skutečný – nebo jestli to byla celou dobu past. (Vlož do postu 5 slov, která by mohla být pirátským heslem.)

Tundra si nebola úplne istá čo sa okolo nej stalo, všetci sa bili ako o život a po bitke bolo takmer okamžite ako začala. Ak by vlčica počkala ešte o niekoľko sekúnd dlhšie, možno by ani nebolo treba aby sa ona sama do boja zapájala. Jej zmätenosť sa jej tentoraz dala čítať z tváre viac ako len jednoducho, keďže sa ani nepokúšala výraz nejako zakrývať. Čo to malo do papagája znamenať? ,,Toto má byť vtip alebo čo?" zavrčala si popod nos, no dostatočne hlasno aby ju Zlompacka počul. Teraz keď vedela akú deštruktívnu silu má jeho skupina, obracal sa jej žalúdok ešte o niečo viac. A rovnako si aj uvedomovala, že jej kroky musia byť o dosť viac ostražité. Takto by mohla skončiť ako koža na sťažni omnoho jednoduchšie ako si na začiatku myslela. ,,Toľko sme sa ohľadne ich triasli a toto je všetko?" preťala vlka pohľadom. Nemala rada ak niekto predvádzal svoju silu len preto, že mohol. A z tohto jej bolo šoufl. Snažila sa nepozerať na mŕtvych vlkov natiahnutých neďaleko nej. ,,Bolo toto všetko len kvôli tomu aby sme sa ich zbavili? A čo o tom zlate a poklade? pýtala sa ďalej, tak trochu dúfajúc, že odpoveď nedostane. Niekedy bolo skutočne lepšie nevedieť a mať hlavu strčenú v piesku. Asi jej nezostávalo nič iné ako len myknúť ramenami a prekrútiť očami. Nebol to jej boj, to si stále opakovala a dúfala, že tomu čoskoro uverí. Najmä potom, čo krížik na mape asi skutočne nič neznamenal.

F3: V2 - 2. Vrhni se do boje! (Vlož do postu tři detaily, které by naznačily vnitřní konflikt – třeba pohyb uší, zatažené drápy, neklid v břiše…)

K bitke sa to strhlo omnoho skôr ako Tundra čakala, čo ju hrozne prekvapilo. Na sekundu dokonca uverila, že Zlompacka len nebľafoval a skutočne má cudzincov obkľúčených a výhra je jeho. Čo by bolo viac ako len smutné, samozrejme. Najmä preto, že vlčica nechcela aby sa Zlompackovi čokoľvek vydarilo. A cudzinci vyzerali tak trochu milo. Tundra sa držala vzadu, možno o niečo dlhšie ako bolo vhodné. Nehodila sa na prvého vlka, ktorý sa pred ňou ukázal, akoby čakala nejakú vyššiu moc, ktorá by jej pomohla sa rozhodnúť. Stále sa cítila, že toto nebol ani zďaleka jej boj a nemala tu čo robiť. Nakoniec jej to ale nedalo, skočila na prvého vlka, ktorý sa k nej pohol, no snažila sa nepoužívať zuby. Minimálne teda do momentu kedy sa k nej samotnej neblížila rozďavená tlama jedného z vlkov. Tundra sa uhla, snažiac sa držať si dostatočný odstup, aby to vyzeralo, že bojuje, no nejako extra nezasahovala do diania sa naokolo nej. Zuby mala síce na výstrahu vycerené, no to bolo asi tak všetko. V pohľade jej nehrala nenávisť ako u ostatných a jediné čo chcela bolo, aby to všetko už skončilo. Raz či dvakrát sa jej podarilo zahryznúť niekomu do ramena a ona sama skončila na zemi, kdesi pod kríkmi.

F3: V2 - 1. Přidej se na Zlompackovu stranu. (Použij přímou řeč tří postav: Zlompacky, cizího vlka, sebe.)

Keď započula hlas, ktorý vôbec nechcela počuť, prekrútila očami. Teatrálne povzdychnutie, ktoré jej takmer vybehlo z úst zachytila takmer v posledný moment. To by sa jej len ťažko vysvetľovalo, len čo je pravda. Ešte stále mala totižto dvere otvorené do oboch strán, zradiť aj jednu aj druhú stranu bolo viac ako len jednoduché. ,,Ste obkľúčení, nezostáva vám nič iné ako sa len vzdať," zahromžil Zlompacka hrdo, akoby si bol istý, že sa jemu samotnému nemôže nič stať. Tundre bolo z neho zle, z predstavy že si o sebe pirát myslí, že je nezničiteľný. V jeho pohľade mu patril celý svet, no každému bolo jasné, že len blafuje. ,,No to isto, dobre vieme, že nie ste bližšie k cieľu ako ste boli predtým," ozval sa na to neznámy vlk s odporom na tvári. Nech už bol ich vzťah v minulosti akýkoľvek, v tomto momente bolo viac ako len jasné, že by najradšej Zlompacku utopil v kalíšku vody. Tundra sa nečudovala. ,,Chcú ti ukradnúť mapu," pridala sa Tundra, aj keď jej adícia do konverzácie nebola tak úplne žiadaná. Teda.. žiadaná bola, no neaktuálna. Asi bolo všetkým jasné prečo sem cudzinci prišli. Vlčica sa ešte stále tvárila, že pracuje so Zlompackom, no snažila sa cudzincom pohľadom naznačiť, že je tak trochu na ich strane.

F3: V1 - 2. Zkus zjistit, co přesně chtějí. (Použij v přímé řeči: „Nikomu to neříkej.“)

Tak trochu sa mohlo zdať, že všetci v ich malej skupinke boli na rovnakej lodi. Minimálne teda metaforicky, samozrejme. Tundra síce ešte stále nebola úplne rozhodnutá, čo chce robiť, no aj miesto toho vedela, že chce pokaziť plány tak veľa vlkom ako by sa len mohlo dať. Bola veľmi dobrá v tom, aby nedávala na svojej tvári nič znať, alebo si to minimálne myslela. ,,Nikomu to nehovor, ale zdá sa, že Zlompacka je tak trochu zúfalý," povedala spokojne s nadvihnutým obočím a myknutím pliec. To čo povedala bola pravda, samozrejme. Tundra nemala rada klamstvá, ale rozprávať polovičné pravdy jej vôbec nevadilo. Možno keď by prišlo k tomu najhoršiemu boju o mapu, Tundre sa podarí o niečo jednoduchšie dostať kdesi mimo akcie a mimo pláže. ,,Vôbec si s tým nevie poradiť a ja mu teda nejako extra pomáhať neplánujem," nechala sa počuť, pomerne hrdo, akoby si za to zaslúžila odznáčik priamo pripnutý na srsť. Veľmi sa snažila nepôsobiť ako ,,pick me", no v niektorých okamihoch to bolo ťažšie ako si myslela. Myseľ sa jej už vrhala k nápadom ako by mohla Zlompackovi nejako uškodiť, no nebolo to by ono ak by všetko išlo len tak, bez problémov.

F3: V1 - 1. Promluv si s bývalými piráty. (V postu použij tato slova: moře, krev, noc, zrada, ticho.)

Ak by sa mala riadiť len podľa svojich pocitov, asi by povedala, že sa cíti omnoho lepšie. Prostredie dýchalo inou energiou, čo Tundre nedávalo veľký zmysel. Ona nikdy nebola príliš na pocity, tie sa naučila zahrabať kdesi pod listy veľmi, veľmi dávno. Z týchto vlkov ale sálalo niečo úplne iné ako zo Zlompacky, niečo čo sa jej pozdávalo o niečo viac. Avšak aj napriek tomu, Tundra zostávala ostražitá. Noc bola ešte mladá a stať sa mohlo čokoľvek. Vlčica sa neplánovala oslobodiť od jedného piráta a skočiť priamo do láb iným. Taká slepá nikdy nebola. ,,Zlompacka ma síce poslal, no nemôžem povedať, že som úplne na jeho strane," zašepkala ticho. Snažila sa aby ju nepočul nikto iní, než ten kto mal. ,,Mám vám povedať, že ak sa vzdáte a budete spolupracovať, krv sa nepreleje a bla, bla, bla-," prekrútila očami, dávajúc im najavo, že nebola úplne presvedčená svojimi vlastnými slovami. Ktoré vlastne neboli tak úplne jej, ale to bolo jedno. Jednej aj druhej strane bolo jasné, že zrada bola priamo za dverami, bola len otázka, kto ich prví otvorí. Minúty odbíjali a vlny mora sa dotýkali pláže, každému mohlo byť jasné, že sa už pomaly ale isto udalosti tejto noci blížia ku koncu. A Tundra sa nedokázala dočkať.

F2: V3 - 2. Vydej se na místo a popiš, co najdeš. (Vlož 2 detaily, které naznačují přítomnost druhých vlků, ale nic konkrétního – např. otisk, rozhrabaný písek, zlomenou větev.)

Zlompacka ju zase poslal preč s nejakou úlohou a jej sa chcelo kričať. Zase nebola sama, zase mala niekoho za chvostom, takže ak keď veľmi chcela zdrhnúť, jediné čo si mohla dovoliť bolo prekrúcanie očami. Vlčica sa ani nejako extra nesnažila, počítala s tým, že vlk čo bol s ňou si bude robiť lepšiu prácu ako robila ona - nakoniec jej predsa len nezáležalo na výsledku tohto všetkého tak sa len nechala unášať situáciou a len dýchala prostredie, ktoré sa okolo nej nachádzalo. Ak by tu nebolo toľko ručiacich vlkov blabotajúcich ohľadne nejakej blbej mapy, možno by sa jej tu aj páčilo. Pohľad jej však padol na piesok neďaleko nich. Na piesku sa nachádzalo niekoľko vetiev, pekne postavených tak aby tvorili akúsi hrádzu. Boli na seba naukladané až príliš pozorne, na to aby si jeden nevšimol, že to nebolo úplne prirodzené. Tundra flochla pohľadom na jedného z pirátov, čo bol s ňou, no nemyslela si, že mal dostatok mozgovej kapacity, aby si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Ak ju zatiaľ nikto nevypočúval, ona sama sa nebude s nadšením pripomínať. Pokračovala ďalej, no teraz, keď už vedela čo hľadá, razom sa miesto kde sa pláž spájala s lesom plná stôp po pohybe. Či už sa jednalo o rozhrnutý piesok alebo pokusy zamiesť piesok za vlastnými labami. Niektoré veci boli evidentné, ak sa jeden pozeral dostatočne pozorne.

F2: V3 - 1. Řekni Zlompackovi, co se stalo. (Vlož do postu tři lži – ale nesmí být jasné, které to jsou.)

Tundra prestupovala z nohy na nohu a z hlavy sa jej takmer parilo keď sa pokúšala vymyslieť čo povedať. Nechcela nikomu uškodiť, najmä ak prítomnosť neznámych vlkov mohla pre ňu znamenať, že sa odtiaľto dostane. Zhlboka sa napokon nadýchla, veriac, že jej z tlamy vyjde niečo uveriteľné. Fake it till you make it, alebo také niečo. ,,V lese bolo zopár vlkov, ktorý tam kempili," usmiala sa spokojne. Ani jedným slovom nespomenula čo tam robili, to bolo fajn. Povedať polovičnú pravdu bolo vždy lepšie ako povedať celú lož. Minimálne teda v Tundrinej hlave. ,,Vôbec o nás nevedeli, že sme tu," mykla ramenami. ,,Aspoň teda zatiaľ." Veľmi sa snažila aby nezačala krútiž chvostom a veľmi rýchlo aj stiahla úsmev, ktorý sa jej rozhodne musel rozprestierať na tvári. Tundra si vždy myslela, že v nej bolo zložité čítať, no už si tým tak úplne istá nebola. Asi bude musieť stráviť nejaký čas nad vodnou hladinou aby dala svoje svaly zase dokopy, tak aby ju poslúchali na slovo. Zlompacka však na ňu vrhal neveriacke pohľady, zatiaľ čo sa snažila neprebodávať ho pohľadom. ,,Prisahám. Si tam stavali tábor hej? To by mohla byť pre nás výhoda," pokračovala, nevediac, čo by od nej ešte mohol chcieť počuť.

F2: V2 - 2. Rozhodni se, jestli informace předáš Zlompackovi – nebo si ji necháš pro sebe. (Post napiš jako vnitřní monolog)

Tundra sa napokon aj napriek svojmu lepšiemu úsudku dotiahla späť. Z nejakého dôvodu sa nedokázala prinútiť zobrať nohy na ramená, aj keď vedela, že ju vlk zase až tak pozorne nepozoruje. Aj napriek tomu za sebou ťahala nohy, nehcela byť na pláži skôr ako bolo úplne nutné. V hlave sa jej rojili otázky, nemala najmenšieho tušenia o čo sa tu jedná a na koho stranu by sa mala postaviť. Jediné čo vedela bolo, že jedna strana na ňu bola agresívna a tá druhá nie. V tomto momente sa snažila zhlboka dýchať, aby nepovedala niečo čo by mohla ešte väčšmi ľutovať. Nakoniec dobre vedela, že sa piráti neštítili ničoho. Stále v nej ale hral akýsi konflikt medzi tým čo bolo teoreticky správne a čo by ona najradšej urobila. Oči držala na piesku aby jej v nich nedokázali čítať, ak mal vôbec niekto o ňu väčší záujem. Rozhodla sa napokon pomerne rýchlo, ani nie preto, že by sa jej chcelo pomáhať niekomu ďalšiemu, skôr naopak. Veľmi rada by nepodaním dostatočných informácií niekomu uškodila. A vždy bolo jednoduchšie nepovedať celú pravdu ako priamo klamať. Aj tak dobre. Pri tejto myšlienke sa spokojne usmiala a pridala do kroku, možno bude toto ešte zaujímavé.

F2: V2 - 1. Popiš, co přesně jsi viděl a jak tomu snažíš porozumět. (Každý odstavec napiš v jiném čase (minulost, přítomnost, budoucnost – použij všechny tři)

Len pred pár minútami bola Tundra presvedčená, že sa jej podarilo na niečo prísť. Myslela si, že otvárala cestu domov - ak pre ňu vôbec nejaký domov niekedy existoval. Dávala si pozor na laby, kládla ich ticho a pomaly, aby si ju nikto nevšimol, Zlompacka ale vedel, že sa pokúša utiecť. Poslal s ňou niekoho, niekoho koho nepoznala a Tundra mohla cítiť ako sa jej plán rozpadával pod labami.

Momentálne ale prijala čo sa dialo, v snahe vyťažiť zo svojej situácie čo najviac. Prechádzala po lese a hľadala možnosť ako zdrhnúť, skôr ako pomôcť svojim väzniteľom. Oči jej padli na špiónov, na vlkov, ktorý robili presne to isté ako oni. Aj keď mala Tundra presné rozkazy čo robiť, to by nebola ona, ak by tak jednoducho poslúchala slová, ktorými jej cudzinci rozkazovali. Ticho sa nadýchla a prikrčila, pokúšajúc sa o nich zistiť čo najviac.

Tundra si dokázala predstaviť čo nasledujúce hodiny prinesú. Spoločne s vlkom sa vrátia k Zlompackovi, povedia mu čo zistia a potom čo? Nie, takto to nemohlo pokračovať. Vlčica si dokázala predstaviť čo sa stane ak by pirát dostal to čo chcel, a to ona rozhodne nechcela. Ticho sa vytratiť pomedzi stromy, to si priala ona a nič jej nebránilo klamať cez stisnuté zuby keď k tomu príde. Ona odtiaľto dnes odíde.

F2: V1 - 2. Vymysli plán, jak můžeš Zlompackovi pomoct proti neznámým vlkům. (Použij 3 přirovnání týkající se kostí nebo ptáků)

Vlk na ňu s očakávaním pozeral, Tundra takmer dokázala vidieť iškričky v jeho očiach, akoby vážne očakával, že sa vlčica pretrhne s tým ako by mu pomohla. Zostala však v pomykove, už jej teda zostávalo len.. prísť na niečo. Pohľadom prešla po pláži, jej myšlienky sa ale skôr stáčali k možnosti nájsť cestu von, než aby pomohla pred útokom neznámych. Manipulátor si zaslúžil byť manipulovaný. Ak by ju ale pustili, prinútila ich rozpŕchnuť sa po lese a potom by sa jej mohlo v návale sa akcie. Hej, to Tundre znelo viac ako len dobrý nápad. Jemne sa usmiala aby premohla chuť usmiať sa od ucha k uchu. ,,Najskôr ma musíte pustiť," jemne naklonila hlavu ku svojim nohám, ktoré mala ešte stále zviazané k sebe. Mala obstrihané krídla. Liánový povraz, ktorý sa jej obtáčal okolo členkov sa jej zarezával do láb, cítila, že kdesi pod srsťou bude mať modriny. ,,A potom sa musíme vytratiť do lesa, prekvapíme ich zo zálohy a rozdrvíme ich ako na kostnú múčku!" To sa vlkovi celkom páčilo, jednoduchým kývnutím hlavy podal rozkazy svojim posluhovačom a odrazu bola Tundra voľná ako vták. Srdce jej silno bilo o hrudnú kosť, už jej zostávalo len posledných pár krokov aby bola znovu voľná a preč z tejto situácie, ktorá sa jej ani poriadne nepáčila.

F2: V1 - 1. Napiš, jak na tu nabídku reaguješ. (Použij minimálně dvě věty, které vyzní jako ironie nebo provokace – ale Zlompacku nenaštvi)

Aj napriek všetkému hluku, ktorý sa nachádzal naokolo nej, neznámi vlci ešte neprichádzali. Vlk, ktorý to tu mal všetko pod pazúrom razom všetkých umlčal a oni ho počúvali. Aj keď vedeli, že nebezpečenstvo prichádza, svojho vodcu rešpektovali aj napriek tomu, že vedeli, že by sa mali pripravovať. Tundre bolo zle od žalúdka, ako môže mať niekto takú moc? To nebolo zdravé. Zodvihla hlavu akonáhle k nej vlk znovu prihovoril a snažila sa bojovať s výrazom na tvári, ktorý prezrádzal viac ako len jej pocity. ,,No jasné, že pomôžem, prečo by aj nie?" zasmiala sa, tak trochu šialene. Vlk sa tváril, že čokoľvek čo mu doteraz Tundra povedala neexistovalo. Očakával, že zmení svoje rozhodnutie a pod nátlakom sa rozhodne spolupracovať. Samozrejme, tak to bolo vždy - vlčica veľmi dobre poznala všetky techniky manipulácie, a rovnako dokázala povedať, že bola práve manipulovaná. ,,Keď ste nás taký milí boli od začiatku," precedila pomedzi zuby nespokojne, sama neveriac slovám, ktoré jej vychádzali z hrdla. Vlk pred ňou však vyzeral byť spokojný. Všetci boli, keď si mysleli, že dostanú presne to čo chceli. Stačilo len trochu pritlačiť a všetko išlo presne tak ako si predstavovali. Tundra veľmi bojovala aby pod náporom svojich myšlienok neprekrútila oči vlkovi priamo do tváre.

F1: V2 - 2 Napiš, jak reaguješ na výkřik o nepříteli. (V každé větě použij sloveso, které naznačuje rychlý pohyb nebo akci.)

Akonáhle sa naokolo nich skutočne ozval krik, Tundre do nosa niekto frkol piesok. Razom boli všetci v zúfalom behu prirpavujúc sa na útok, ktorý mal každú sekundu prísť. ,,Hej! Pustite nás a nebudete nás musieť aktívne ochraňovať! nechala sa počuť počas toho ako okolo nej ešte stále pobiehali vlci a stavali sa do formácie, ktorá Tundre absolútne nič nehovorila. Všetci jej snahu o vzlyky aktívne ignorovali a jej nezostávalo nič iné, než aby sa pokúsila rozhrýzť si putá sama. Hmýrila sa vo svojom hniezde a stále hlbšie sa zapadala do piesku, ktorý svojim pohybom pod sebou vyrývala. Bola si takmer úplne istá, že jej to nijakým spôsobom nepomôže, no už dávno sa zaprisahala, že pirátom žiadnym spôsobom nepomôže, nech už sa jedná o akékoľvek malé činy. Podarilo sa jej dostať niekam ku zadným nohám, keď do nej niekto neznámi agresívne strčil. Napokon aj napriek tomu, že sa k nim valili nepriatelia, asi nechceli aby sa ich zajatcom podarilo utiecť. A že na Tundrinej mysli v posledných dvadsiatych minútach nebolo nič iné ako práve útek kdesi do zabudnutia. Prekoprcla sa na druhú stranu, aby mohla vidieť ako sa k sebe dve skupiny vlkov blížia, nakoniec jej nezostávalo nič iné ako sa len prizerať.

F1: V3: 1. Popiš, jak vypadá mapa a co tě na ní zaujalo. (Použij alespoň dvě metafory, ale žádnou z nich nesmí obsahovat slovo „poklad“.)

Hlasy aj napriek tomu, že prichádzali z diaľky boli ešte stále pomerne tiché. Tundra ich mohla stále počuť, no ťažko sa na ne sústredilo, najmä keď Kapitán rozprával so svojim hromovým hlasom. Vrhol pred nich kus papiera, na ktorý sa Tundra vo svojej spurnosti ani nechcela poriadne pozrieť. Nechcela pirátom pomáhať a ani urobiť nič čo by im mohlo pomôcť, no napokon jej oči padli k žltému papieru aj tak. Svet na ňom nepoznala, Tundra tuna nežila a ani v jeho okolí, ostrovy na jeho hranici jej nič nehovorila a cítila sa ako ryba na suchu. Takmer zo seba vypustila zúfalí smiech, no podarilo sa jej ho zachytiť skôr ako jej odišiel z úst. ,,Čo je to toto?" pýtala sa s nechuťou. Nechcela sa zaujímať, skutočne nechcela, no celá situácia sa zdala byť nejakým nedorozumením. Tundra jednoducho ešte stále nechcela prijať, že sa jej situácia skutočne diala presne tak ako ju zažívala. Akoby sama na seba pozerala cez akési mliečne sklo a nebola svojou vlastnou súčasťou. ,,Neviem čo od nás akože teraz čakáte? Pomoc alebo niečo iné?" vrčala si ďalej popod nos, nerozumejúc zámerov vlkov pred sebou. Popravde im ani rozumieť nechcela, čo iné ale mala robiť?