Příspěvky uživatele

Tundra sa sústredila na seba a vodu pred vlastným nosom. Síce verila, že je vždy viac ako len obozretná, niekedy sa aj jej podarilo zostať vo svojich vlastných myšlienkach o niekoľko minút dlhšie akoby chcela. Väčšinou však boli dôsledky len také, že si sama sebe vynadala a život mohol pokračovať ďalej. Raz za čas sa ale zamyslela dostatočne hlboko na to aby sa k nej niekto prikradol a ona bola z jeho prítomnosti prekvapená. Tak ako aj teraz, čierna srsť vlka sa farbila v zapadajúcom slnku a ona si odfrkla. Nemala rada čiernych vlkov už len zo svojho vlastného sebeckého dôvodu a osobne sa im najradšej vyhýbala. Zaujalo ju čo to má biele na hlave, no nie dostatočne veľmi na to aby k nemu prebehla. Miesto toho si hltavo do krku presunula čo najviac vody a skôr ako sa k nej neznámi približil dostatočne blízko na aby mal nejaký blbý nápad, začala sa presúvať smerom od neho s ušami namierenými smerom dozadu.

Galtavar >
Neobzerala sa, aj keď mala uši stále tak trochu natočené dozadu aby sa ubezpečila, že ju nikto neprenasleduje. Teda, v skutočnosti neverila, že by ju ktokoľvek chcel prenasledovať, no niekedy sa v jej mysli vynorili myšlienky akoby ani priamo nepatrili jej. Na tvári sa jej v rýchlosti objavila grimasa a v odraze vody sama na seba vyplazila jazyk. Keď sa jej takéto myšlienky objavili v mysli, často sa k nim aj správala ako k úplne cudzím entitám - nenechala ich aby ju ovládali. Niekedy sa to darilo, niekedy nie. Vo vode mohla vidieť svoj vlastný odraz, ktorý príliš rada nemala. Tvárila sa, že v skutočnosti hľadí na kamene pod vodnou hladinou, no jazva cez polovicu tváre si stále pýtala jej pozornosť. Ďalšia vec s ktorou sa aj napriek tým rokom ešte stále nezmierila. Ešte že vlnky, ktoré na vode robil jej jazyk odraz vo vode rozmazal.

Svište >
Stromy na hôrkach boli vysoké ako by jeden očakával. Tundra z nich vyšla a rovno sa jej otvoril pohľad na pomerne veľkú planinu - Tundra nemala príliš v láske otvorené miesta, hlavne v čase kedy ešte tráva nebola dostatočne vysoká na to aby sa v nej dokázala skryť, ak by to niekedy potrebovala. Trvalo jej niekoľko minút kedy sa prehovárala aby vyšla zo zákrytu stromov, ktoré mala tak rada. Z pohľadu, ktorým ale prečesávala miesto sa zdalo, že aktivita sa držala mimo. Skupinu vlkov nebolo príliš ťažké zahliadnuť, Tundra vedela ako sa vyhýbať spoločnosti ak sa zrovna necítila úplne spoločensky. Čo dneska úplne nebolo. S hlavou pomerne nízko prechádzala po okraji planiny až kým si to nestočila priamo k vode a kdesi k podrastu.
> VVJ

Minulosť >
Tundra tiahla na juh. Aj keď nemala najmenšieho tušenia kam sa presúvala, pokiaľ stále kráčala dopredu, všetko bolo dobré. Pravda bola taká, že si nové miesta viac ako len užívala - aj keď pre niekoho by lesy všade mohli vyzerať viac menej rovnako, ak ste mal otvorené oči, bolo pomerne jednoduché nájsť všade niečo zaujímavé. Zaujímavosť síce nebolo niečo čo ju tak úplne poháňalo dopredu, no bol to krásny bonus, ktorý si so všetkým svojim voľným časom viac ako len užívala. Rada sa pozerala na rôzne listy, a ich tieň na svojej srsti, najmä v lete kedy sa pod stromami skrývala pred silnými slnečný lúčmi. Popravde, v poslednej dobe bola celkom spokojná. Už nejaký čas sa jej nevracali spomienky na minulosť, čo bola u nej neskutočná výhra a svet sa zdal akoby o niečo lepší. Alebo by to bolo len tým, že bolo konečne o niečo teplejšie?
> Severný Galtavar