Příspěvky uživatele

Apríl | 1 | Islin
Islin jej rovno začala rozprávať o svorke, ktorú evidentne poznala najlepšie. Tundra na druhú stranu pozorne počúvala, meno svorky jej nič nehovorilo, no keď zaznelo meno alfy, razom sa jej rozsvietila žiarovka v mysli. Nicosa poznala, teda minimálne ho poznala z rozprávania jej spoločníčky. Tá svorka skutočne znela dobre a ak by si mala vybrať, asi by sa ukázala práve v tomto lese. Bohužiaľ alebo vďakabohu mala ale už iné plány. Mať však záložný plán sa vždy hodilo. ,,Znie to tam tak trochu ako v rozprávke," uškrnula sa. Dobre vedela, že si vlci svoju skutočnosť veľmi radi prikrášľovali. Robila to isté, aj keby si to asi len tak jednoducho nepriznala. ,,Aký les si vravela, že to je?" pýtala sa, snáď jednu z posledných otázok, ktorú pre vlčicu mala predtým ako sa rozlúčia. Ak ju teda samozrejme nenapadne ešte niečo iné. ,,Keď bude táto zima tak hnusná ako táto posledná, tak sa tam aj moc rada ukážem," smiala sa ďalej. ,,Aj so svojou spoločníčkou."

Tundre veci nevyšlo presne tak ako chcela a mohla nadávať jedine sebe. Ako sa chcela zaprieť do jedného z driev, ktoré sa pred ňou nachádzali, nakoniec sa ukázalo, že dané drevo bolo k zemi viac pripevnené ako oni. Vlčici sa palica vyrazila rovno z tlamy a celá ich skupina sa začala točiť dookola. Nebolo by prekvapením, že sa minimálne jej roztočil celý svet. Mala veľmi blízko k tomu aby sa jej podarilo skončiť vo vode. Pazúre sa jej zarývali do lát, ktoré tvorili vory a držala stabili dostatočne na to aby sa nezaryla do vody. Momentálne boli medzi poslednými, no jediné šťastie bolo, že sa stále držali. Líska tlačila Tundre do hlavy svoje obavy o prehre, čo ale vlčicu nejako extrémne netrápilo. Jej švytorenie brala jedným uchom dnu a druhým von - viac sa stresovať by jej v tomto momente vôbec nepomohlo.
Najmä teda preto, že zdroj stresu sa razom objavil pred nimi. Jediné šťastie na ich pozícii bolo, že videli viac čo sa pred nimi deje a nemohli dostať prekvapenie. Aj keď bola otázka či im tento fakt nejako reálne pomôže. ,,Drž sa lode!" zrúkla Tundra, sama si lahíňajúc na podlahy aby sa zminimalizovala jej plocha. Takto snáď sa jej podarí udržať bez toho aby zletela dolu. A aj keby sa loď znovu roztočila, udrží sa na loďke - a čo by si jeden viac dokázal želať?
Mahtae juh >

Tundra počúvala čo sa hovorilo, no tak trochu jej to šlo jedným uchom dnu druhým von. Podvádzanie je zlé, samozrejme. Mágie Tundra nemala žiadne, a tak ďalej blabla-. Pohľadom sledovala ako si jej predchádzajúca spoločníčka užíva spoločnosť bobrov a vyzeralo to, že to skutočne idú urobiť. Vlčia mykla ramenami, tak sa teda asi fakt musieť nasadnúť svoju riť na raft a spustiť sa dolu. Popravde Tundra nebola zase až tak súťaživá, no zdalo sa, že jej bobor skutočne chcel vyhrať. Nakoniec presne tak ako všetky ostatné bobry v tejto aktivite. Nakoniec bola to ich tradícia a vlčici by sa tiež nepáčilo ak by jej niekto cudzí kecal do jej vecí. Aj keď na tretej strane, bobry ich spoznali. Ale- Tundra v tomto momente dostala labkou po ramene a prebrala sa z víru myšlienok. Líska gestikulovala labkami a bolo dostatočne jednoducho jasné, že bola pripravená vyraziť. Vlčica pripravená vôbec nebola, ale kašlať na to! ,,Ideme na to, neboj sa," odpovedala svojej tímovej spoluhráčke a hopla na lodičku. Laby razom zaregistrovali, že sa nenachádzali na pevnom podklade a na pár sekúnd Tundrino srdce zovrel pocit akoby sa mala v tejto sekunde zrútiť do vody. Ustála to však, so svalmi napnutými na prasknutie a chvostom na vybalansovanie. ,,Na to si zvyknem, nie?" hodila pohľadom po Líske, no tá na ňu len zamávala labami a venovala jej rýchle slová uistenia. To či im verila bol úplne iný problém, no nad tým nebol čas sa zamýšľať. Bobrica ich razom odtlačila od brehu a Tundra nemala možnosť už ďalej namietať.
Bobrica sa dala rovno do nejakého vysvetľovania ohľadne držania rovnováhy na vode, Tundra ale jej technikáliám príliš nerozumela. Voda jej vôbec nebola blízka, ak sa nechcela napiť, takmer sa jej vyhýbala. Trvalo však niekoľko desiatok minút, kým sa jej podarilo dostať sa do nejakej rovnováhy aby dokázala pomáhať nejako vyvažovať ich cestu. Líska sa chopila kormidla a Tundra sa snažila jej nejako navigovať. Ich cesta nebola čistá a narážali do objektov plaviacich sa vo vode a vlčica konečne cítila aspoň malý ping súťaživosti. ,,Predbiehajú nás!" otočila sa k Líske, snažiac sa nájsť nejakú cestu ďalej. ,,Je tu plno bordelu," nadávala, no cestu nevidela. V tom ju ale niečo napadlo. Na pár sekúnd riskovala spadnutie z voru, no napokon sa jej podarilo chňapnúť po jednom z väčších konárov aby mohla väčšie predmety odtláčať z cesty. Darilo sa jej, viac menej, ignorujúc fakt, že raz skoro skončila s hlavou zarazenou vo vode keď ich lodička nadskočila.

Marec | 7 | Islin
Tundra pritakávala jej slovám a zapisovala si dôležité informácie niekde do sivého tkaniva svojej mysle. Pieskovcové skaly, aké ťažké by mohlo byť niečo také nájsť? Možno by sa tam mohli ísť s Minou pozrieť, keď budú mať čas. Ak si bledá vlčica dobre predstavovala mapu, nemalo to byť ďaleko. Čo zase ale zodvihlo jej pozornosť bola informácia ohľadne svoriek. Zacvakala ušami, to bolo omnoho viac svoriek než predpokladala. ,,Oh, na západe je ich je viac. Viem minimálne o dvoch," pridala sa do konverzácie so záujmom. ,,Ale je to dosť veľa svoriek," jemne sa zamračila. ,,Kde som bývala bola jedna čo som vôbec počula, a potom naša malá rodinná skupinka," pokračovala. Sama bola prekvapená ako veľmi sa jej darilo rozprávať. Niektorí vlci mali auru, ktorá v nej vyvolávala pokoj a rozväzovala jej ústa. ,,Vyzeráš, že si tam spokojná. Tú na ktorú sme narazili my, len tak medzi nami, tí vlci tam boli trochu šialený. Zostali sme tam počas zimy a potom sa rovno pobrali preč akonáhle sa zlepšilo počasie," informovala ju, spomínajúc si na Ivara a Sikua. Aj keď ten druhý sa zdal byť viac v pohode, neverila by mu aj tak. ,,Zaujímalo by ma ako veľa dokáže toto miesto podporiť. Premýšľali sme, že by sme sa usadili aj my."

Jeden by povedal, že keď sa začne niečo diať, začne sa diať všetko. Nie len, že sa im po niekoľkých mesiacoch podarilo naraziť na jedného z vlkov v ktorých svorke strávili takmer celú zimu - skôr ako si stihnú vôbec niečo povedať, tak sa k nim narvú divné rozprávajúce zvieratá a všetko je akože okay. Tundra bola stále, rovnako ako Minehava, s týmto svetom nie príliš zžitá a prítomnosť nových vecí nebrala príliš dobre. Ich konverzácia o mágii ju však len presvedčila k tomu, že Tundra nie je jediná, ktorej celá táto spoločnosť príde divná. Nakoniec predsa len nebola šialená. Aj keď sa tak niekedy mohla cítiť.
Bobry sa k nim narvali a hnedá vlčica pozorne počúvala. Ich hlasy boli takmer nerozoznateľné od tých vlčích a zdalo sa akoby ich vôbec nebrali za predátorov. Rovnako tak ani Tundrina potreba skočiť po koristi nerozprávala nejako hlasno, čo si však vlčica v tomto momente nevšimla. Ona sama by nemala v tomto momente problém otočiť sa a ísť preč, na jej vkus boli bobry príliš blízko jej komfortnej zóny. Stačil jej však jeden pohľad na jej tmavohnedú spoločníčku a bolo rozhodnuté. Zostávajú a pridajú sa k čomukoľvek, čo sa tuna práve dialo. A nakoniec... prečo nie? Ak by sa im podarilo dostať skutočne na tie plávajúce drevá, možno ich plán prekročiť rieku by nebol zase až tak veľmi stratený. Tundra sa usmiala na jedného z bobrov, ktorí jej zostali a Líska mu razom dotiahla k voru.
Vlčici stačil jeden dlhý pohľad aby zistila, čo by bolo fajn. ,,Musíme zapchať ešte tie veľké diery," navrhla. Samozrejme o plavbe po vode nevedela nič, popravde sa hladine dosť často vyhýbala, keďže nemala rada pohľad na svoju zjazvenú tvár. V takomto prúde však vidieť nič nemohla a to brala ako pozitívum. Do tlamy sa jej podarilo narvať niekoľko trsov machu a tými zapchať dieru na lodi z ktorej mala najväčšie zimomriavky. Nakoniec jeden predsa len nechcel aby jej na vode prepadla laba a nedajbože by si ju zlomila. Mach zamazala niekoľkými labami plnými riečneho bahna a ich mala skupina bola pripravená na cestu po rieke!

Marec | 6 | Islin
Čím viac sa dozvedala, tým viac sa jej veci naokolo nej dávali do perspektívy. Samozrejme, presne takto zhromažďovanie informácií fungovalo. Tundra momentálne skutočne narazila na zlatú baňu na všetko čo by sa jej mohlo hodiť keď tu s Minou skutočne zostanú žiť. A že už boli rozhodnuté, na dobro, zdalo sa. ,,A samozrejme. Tundra," predstavila sa rovnako. Do konverzácie sa zahrúžila tak rýchlo, že si ani poriadne nestihla všimnúť, že sa nepredstavila. Najskôr jeleň, potom mágie, no zdalo sa, že Islin to všetko zobrala pomerne športovo a odpovedala na všetky otázky, ktoré jej Tundra položila. A s úsmevom. To si Tundra veľmi vážila. ,,Stále sa mi to zdá akési neuveriteľné. Ale nevidela som ho na vlastné oči, tak asi nemám čo hovoriť," vydýchla a s krútením hlavy sa zasmiala. ,,Nezostáva mi nič iné len ti veriť." Posadila sa za Islin, aby slnko prečesalo aj jej srsť na tvári. ,,A- ako sa k nemu dostanem?" položila jednu z posledných otázok, ktoré asi na túto tému mala. ,,Oh, inak! Nehľadáš náhodou skupinu ku ktorej sa pridať?"

Bukový zráz cez Mahtae juh >
Tundrine laby sa nachádzali vo vode takmer po členky. Ani si poriadne nestihla všimnúť kedy vodná hladina tak stúpla. Síce bledá vlčica toto miesto nepoznala poriadne, na prvý pohľad bolo jasné, že sa rieka vylieva z koryta v ktorom mala byť. ,,Myslíš, Život a Smrť? O tých som počula tiež," zacvakala ušami. Toto boli jediné dve entity o ktorých doteraz počula. Nie žeby túto problematiku nejako priveľmi skúmala, no už sa s ňou dostala do kontaktu. ,,A aj s tými čárami som sa už stretla. Mina... je to pravda," veľavravne pozrela na svoju priateľku, počas toho ako sa jej laby zabárali do bahna. Na jej tvári sa odrážala nespokojnosť. ,,Tiež by som si radšej myslela, že to nie je pravda ale bohužiaľ. Svet tuna o niečo viac nebezpečný, než by jeden čakal," vydýchla s vráskou na čele. ,,Ďalší dôvod prečo vytvoriť nejaké bezpečné miesto."
To už ale hnedá vlčica ťahala jej pozornosť smerom k rieke. Tundra si stihla všimnúť, že miesto na prechod sa nejako nepribližovalo - dokonca by verila, že prešli snáď až neďaleko prameňa rieky, s tým ako dlho kráčali popri jej ľavom brehu. ,,Môžeme sa tam ísť pozrieť," pritakala. Ťapala za svojou priateľkou, až keď jej oči nepadli na sivého vlka, ktorý ju zaujal omnoho viac ako nejaké bobry. ,,Zase ty?" nadhodila jeho smerom s nastraženými ušami a srsťou na chrbtici mierne naježenou.

Marec | 5 | Islin
Tundra hľadela na hladinu vody, snažiac sa pozerať za svoj vlastný odraz, niekam na ryby. Ohnisko jej pohľadu sa však stále posúvalo k jej vlastným červeným očiam a jazve. Nie, nemala rada svoju tvár a rada sa jej vyhýbala. Sedela Islin chrbtom, ktorá pokračovala vo svojom vyvaľovaní sa na slnku a aspoň jej nedokázala vidieť do tváre. ,,Odkiaľ pochádzam neexistovala mágia v žiadnom množstve. Keď som tu stretla prvého vlka, ktorý otvorene mágiu používal, trošku som to s reakciou prehnala," ohrnula nespokojne nosom. Fakt, že daného vlka volala démon si nechala pre seba. Trvalo jej hodne dlhú dobu kým prijala, že je to tu prirodzené. Viac menej. Za pomoci Mini už aspoň nereaguje úplne defenzívne, aj keď zostala nedôverčivá. ,,A narodila si sa tu, alebo si sem prišla?" pýtala sa ďalšiu dôležitú otázku, ktorá jej napadla. Tentoraz však už cez rameno pozerala na vlčicu miesto svojej vlastnej tváre. Napokon vyskočila späť na laby a prešla sa k vlčici. Snažila sa jej nestáť v slnečnom svite, no Islin snáď mohla cítiť jej tieň na svojej srsti. ,,Musím uctievať Života aby som mohla mať mágie tiež? Funguje to tak? Nejaký kvetinový pakt, alebo také dačo?" hľadela na vlčicu aj keď jej slová možno nedávali zmysel. Jej dávali. Tak trochu.

Tetivový cez údolie >
Tundra nebola zase až tak pozorná aby si všimla drobného zaváhania u Mini. Ak ju jej slová vyviedli z miery, nevšimla si to. Bledšia vlčica ešte úplne nedokázala čítať u ostatných aj keď už na tom bola o niečo lepšie. Mina by ale musela byť o niečo viac otvorenejšia, no Tundra jej nemohla nič vyčítať, samozrejme. Radšej pozorne a so záujmom počúvala čo jej malo byť povedané, sledujúc ako sa voda dvíha okolo jej vlastných láb a brehy sa menia na zabahnené. ,,Lovca nadprirodzena?" odfkla si si smiechom, no nejednalo sa o smiech súdenia. Tundra bola otvorené čomukoľvek čo jej hnedá vlčica chcela povedať. ,,Možno kvety na zamaskovanie vlastného pachu? Tak to myslíš? Hmm, to by mohlo fungovať," pýtala sa, nerozumejúc, že Mina myslela na nejaký iný druh mágie s ktorou mala Tundra taký love-hate vzťah.
Vlčice sa napokon našli na vysokom svahu z ktorého nemala Mina dobrý pocit. Tundra sa nahla nad jeho okraj, aby mohla vidieť aká dlhá cesta dolu by ich napokon čakala, ale musela súhlasiť s Minou, že by to asi nebolo úplne najpríjemnejšie. Nechcela aby sa Mina cítila divne, tak jej slovám prikývla. ,,Mne sa to tiež príliš nepáči, nezastavujme sa tu," pritakala a pridala do kriku smerom na juh. Pod ich labami zurčala rieka, Tundra ju počula tiež. ,,Zdá sa byť dosť silná ale. Dúfam, že sa nám ju podarí prekročiť čo najskôr," zaúpela, nevediac čo ich ešte čaká. ,,Musíme počkať kým budeme bližšie a potom nájsť nejaký prechod. Tieto skaliská je neradno riskovať."
> Mahtae sever cez juh

Marec | 4 | Islin
Vlčica zopakovala meno o ktorom Tundra už počula. Síce nepočula ešte úplne všetky detaily, no z toho čo sa jej podarilo poskladať dohromady, vedela, že sa jedná o nejakého Boha. Niekoho, kto plní želania a evidentne, podľa slov svojej spoločníčky, sa jednalo o benevolentného Boha. Tundra tomu neverila, ešte stále nebola úplne spojená s konceptom tak silnej entity. Aj keď po stretnutí sa s hnedým vlkom, bol ten koncept skutočne až tak divoký? ,,Vyzerajú ale veľmi pekne," odkašlala si napokon, zatvárajúc oči aby jej pohľad nepôsobil tak veľmi podozrievavo ako sa cítila. ,,A čo ten Život chcel od teba za výmenu?" pýtala sa. Nič predsa len nebývalo zadarmo. Akonáhle spomenula ryby, Tundra prikývla. Aj keď popravde uť na svojho jeleňa aj zabudla, až taká hrozne hladná nebola. Zatočiť hlavu ohľadne svojho problému s mágiami by pre ňu bolo teraz užitočnejšie - hlavne v spoločnosti iného vlka ako bol Mordecai. ,,A predpokladám, že si sa s tou mágiou narodila už, hm?" spýtala sa, premiestňujúc sa k vode, aby sa pozrela či tam skutočne nejaká ryba bude. ,,Chcela by si rybu aj ty? Toto mi možno pôjde lepšie."

Kamenné políčko >
Tundra sa narovnala akonáhle k jej menu pristal kompliment. Áno, možno by jej skutočne kvety pristali a Mina bola vlčicou vďaka ktorej to bledšia vlčica snáď skutočne vyskúša. ,,Myslím, že tebe by skôr asi šli nejaké modré.. možno nezábudky?" pozrela Mine priamo do tváre aby sa uistila svojimi vlastnými slovami. ,,Tie už žlté stredy by ti pekne vytiahli farbu očí a modrá by ju ešte znásobila," ušrknula sa jej do tváre počas toho ako jej rozprávala o farbách očí v jej rodine. Bolo zaujímavé vidieť ako veci fungovali v iných rodinách, keď v tej jej sa vlci väčšinou ignorovali. ,,Tebe by sa ani iné nehodili. Sú také ako majú byť!" nechala sa počuť, no potom ju niečo napadlo. ,,Často si u vás vlci zdobili srsť kvetmi?" pýtala sa. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Tundra väčšinu svojho života strávila len so svojou matkou a súrodencami. Nepoznala aké tradície mohli mať iné svorky a jej matka prezentovala len úzkosť. ,,Alebo to bolo len nejaká zábavná aktivita?" pýtala sa. ,,Možno by sme si v našej skupine mohli zdobiť srsť kvetmi..." povedala, snažiac sa pôsobiť nenútene - aj keď pravda bola, že jej osobne by sa to veľmi páčilo.
> Bukový zráz cez tetivový potok

Tundra sa pridá

Marec | 3 | Islin
// Ajo, okay :D

Tundra nikdy nebola úplne najlepšia čo sa týkalo interakcie s cudzincami. Možno pôsobila trochu ostro a pohlaď držala na mieste dlhšie ako bolo normálne. Alebo to možno bolo kvôli ochabnutým svalom na tvári, ktoré držala pokope len stvrdnutá ružová jazva. Vlčica si to neuvedomovala, na svoju vlastnú tvár sa nepozerala skoro ani keď sa musela skloniť k vode aby sa napila. Napokon si labou ukázala na tvár. ,,Tie znaky na tvári?" spýtala sa so záujmom. Toto bola ďalšia vec, ktorú si tu na tomto mieste všimla. Po stretnutí s Mordecaiom bola viac ako len podozrievavá všetkému čo sa akokoľvek vymykalo normálu. Alebo teda normálu, ktorý bol pre Tundru súčasťou jej života. Bohužiaľ veci na gallirei boli tak ďaleko od normálu a Tundra si ešte úplne nezvykla. ,,Aj ty posluhuješ nejakému bohovi a ovládaš mambo-jambo rastliny a tak podobne?"

Marec | 2 | Islin
Tundra až v tomto momente úplne vstrebala čo mala pred sebou. Alebo teda skôr koho. Doteraz mala pred svojimi očami len zadok jeleňa, ktorý mohol ale nemusel existovať, no v tomto momente sa jej pred tvárou rojila vlčica, ktorá nebola tak úplne obyčajná. V prvých sekundách sa jej na tvári objavil odpor, spomínajúc na stretnutie s Mordecaiom a jeho magickými schopnosťami, ktoré jej išli proti srsti. Doslova. Kvety, ktoré ale mala na hlave boli zaujímavé. To bolo možno tak všetko. ,,Sakra," odpovedala, vyvracajúc hlavu k oblohe, akoby očakávala osobné ospravedlnenie od kohokoľvek kto sa na nich odtiaľ pozeral. ,,No nič no. Nerada som rušila," pokračovala, no krídla na vlčici jej priťahovali pozornosť a nemohla odísť. ,,Je to tu normálne?" spýtala sa, neupresňujúc čo presne má na mysli.

Tundra vyplazila svojej spoločníčke jazyk. Cítila sa ako malé vĺča, čo po prvý raz videlo pusinkovať sa svojich rodičov - fyzický kontakt Tundre nič nehovoril a Mina mala pravdu. Nebola naň vôbec zvyknutá a aj rozprava jej posielala srsť do pozoru. Samozrejme, šlo skôr o teatrálnu prezentáciu, lebo kdesi hlboko vo svojej vlastnej duši vedela, že po niečom podobnom túži. Nebola si to však ešte tak trochu ochotná priznať. ,,Rozmaznávanie znie ako zábava," poznamenala nepríliš nadšene, no v hlase jej jemne hral smiech. Nevedela si pod tými slovami predstaviť niečo konkrétne, no to asi ani nebolo tak úplne podstatné samozrejme. ,,Čím viac tým lepšie, s tým súhlasím," pritakala. Ak by sa im podarilo nájsť niekoho rovnako zmýšľajúceho, Tundra by nebola proti ak by sa k nim pridal. Ak skutočne chceli zostať na jednom mieste omnoho dlhšie ako len na niekoľko týždňov, tak čím viac ich bolo tým lepšie.
Ak by jej bol niekto povedal, rok dozadu, že bude očakávať pridanie sa k vlkom, asi by povedala, že sú šialení. Toľko veľa sa dokázalo zmeniť za tak krátky čas a Tundra nebola úplne naštvaná. Veci sa mohli zmeniť a veci mohli byť aj lepšie, samozrejme. ,,Domov," pritakala jej so širokým úsmevom, s ktorým tentoraz ani nebojovala. Toto slovo chutilo tak zvláštne na jej jazyku. Zvláštne, ale dobre v rovnakom čase. ,,Som zvedavá či nám tie vresy pôjdu k očiam," smiala sa.

> Tetivový potok