Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Jún 10
Šinula si to lesom priamo k nore, keďže les v ktorom žila poznala lepšie ako svoje topánky. Alebo oko v hlave. Alebo akékoľvek iné príslovie, ktoré bolo v tejto situácii vhodné použiť. Zastavila sa až pred vstupom, razom si uvedomujúc, že by možno nemusela ísť späť s prázdnymi labami - nejaký malý darček sa vždy hodil! Siberia nastražila uši, akoby očakávala, že na ňu daný darček skočí spoza nejakej skaly a ona len zlizne smotanu. Nefungovalo to tak, samozrejme, aj keď Siberia chcela, nebola dostatočne hlúpa na to aby verila, že všetko skutočne tak funguje. Veci vo svete neboli jednoduché a ona to ani nechcela. Vbehla do prvého z kríkov na ktoré narazila v snahe nájsť nejaký pekný kvietok, ktorý by sa jej mamke mohol páčiť. Buď nejaký biely ako jej vlastná srsť alebo nejaký žltý, ktorý by s bielou srsťou vytvoril krásny kontrast!

Jún 9
Nebola ďaleko od nory, nakoniec sa ona sama príliš neodhodlávala chodiť ďaleko od svorky. Územie neopúšťala často, aj keď si začínala stále jasnejšie uvedomovať, že ak jej nová ,,práca" bude skutočne fungovať, nakoniec sa miesto trávenia jej času veľmi zmení. Síce vedela, že sa jej niečo podarí nájsť aj doma, nemala však prehnané predstavy o možnostiach územia jej svorky. Aj keď ho milovala, oh ako ho milovala! Niekedy jeden musel zložiť svoje ružové okuliare a priznať veci také aké boli. Miesto ďalšieho pozerania do budúcnosti sa radšej pobrala smerom k nore, kde by podľa jej vedomostí mala byť ešte stále jej mamka - čo iné mohla ísť robiť ako ju znovu ísť na chvíľu otravovať? Vzťah matky a dcéry bol často veľmi zaujímavý.

Jún | 8 | Fedyor
Vlčica neočakávala, že sa jej podarí niekoho stretnúť. Teda, samozrejme, vedela, že svet naokolo svorky nie je bez obyvateľa a na to aby si myslela, že existuje iba jej svorka bola už viac ako len dosť stará. Ale niekde v hĺbke duše neočakávala, že sa k nej niekto pridá. Bola na prieskume a to jej momentálne stačilo, cítila sa spokojne, že robí niečo nové a že sa jej otvárajú ďalšie horizonty. Aj napriek tomu jej však srdce radostne poskočilo, keď sa jej k ušiam dostal hlas, ktorý poznala. Možno ak by sa jednalo o skutočného cudzinca, možno by tak nadšená nebola. Tohto vlka ale poznala a aj keď sa jej táto myšlienka nepáčila, myslela si, že sa už nikdy nestretnú. ,,Oh, Mrak!" jemne poskočila, keď sa zastavil kúsok od nej, konček chvosta sa jej spokojne hompáľal vo vzduchu. ,,Som si myslela, že o takomto čase budeš o dosť ďalej na juhu než tu!" nechala sa počuť. Nakoniec jej vtedy dávno v zime vravel, že je len cestovateľom a na jednom mieste sa príliš dlho nezdrží. Alebo také niečo. ,,Niečo ťa spomalilo? Či?"

Jej rodičia sa do pomenovávania skutočne vrhli a Siberia ich zamyslene počúvala. Skutočne vymýšľali tak zaujímavé mená, o ktorých pomaly nikdy ani nepočula. Najmä pri mene Einor sa našuchorila - to sa jej veľmi páčilo! Cítila sa takmer akoby už teraz vedela, že sa dve sestru budú mať viac ako len radi a vytvoria si perfektný vzťah. Alebo to si minimálne Siberia prajala, keďže zatiaľ so svojou sestrou zase tak dobrý vzťah nemala. Nemali si moc čo povedať a Armin.. bol jednoducho Armin. Aj napriek tomu, že spolu už čo to zažili, ich poalvahy boli až príliš rozdielne na to aby soli dokázali tráviť dlhšie ako niekoľko hodín za týždeň. A Siberia túžila po spoločníkovi a tušila že by to už teraz mohlo vyjsť. ,,Einor je skvelé!" priznala otcovi, len aby sa priblížila ku krpcom a jemne mladšiu sestru pošťuchla labou. ,,Čo ty na to vravíš sestrička?" uškrnula sa s otázkou, keďže vedela, že sa ešte niekoľko ďalších mesiacov odpoveď k nej skutočne nedostane.
Teraz im zostávalo už len meno posledné, teraz keď Siberia vedela aký typ mien sa rodičom zapáčil teraz, mohla niečo navrhnúť. ,,A čo keby sa posledný volal Anser?" spýtala sa so záujmom.

Siberia sa už ani len nesnažila skryť nadšenie, ktoré sa v nej nachádzalo. Chvost jej kmital zo strany na stranu, jeden by si bol myslel, že za pár ďalších sekúnd sa jej podarí odlepiť zo zeme a odletieť. Pricupitala k rodičom, keď sa aj oni uložili na pripravené kožušiny a pozornosť venovali mláďatám. ,,Tí sú tak chutní!" nadšene zapískala, akonáhle sa jej podarilo prezrieť si ich o niečo lepšie. Uši sa jej sklopili k zátylku a úsmev sa rozšíril zatiaľ čo jej oči hrali nežnou láskou ku svojim novým bratom a sestre. ,,A maličký. Mega maličký. Boli sme aj my taký?" pýtala sa so záujmom, len aby sa uložila aj ona neďaleko k nim. Predné laby si zložila pod hrudník a venovala im niekoľko dlhých pohľadov. ,,Ahhh- umm," pozrela na otca, ktorý ju vyzval, aby niektorého z nich pomenovala. Alebo teda, aby podala aspoň nejaký návrh, ktorý by sa im mohol páčiť. Vlčica sa zamyslela, no jediná vec, ktorá jej sedela na mysli bola, aká veľmi dôležitá úloha to bola. Taká, aká môže ovplyvniť niekoho celý život.. Príliš dôležitá úloha, ak by ste sa spýtali Siberie. ,,Vôbec neviem.. Nám ste vybrali také super mená, tak by ste mali aj im niečo pekné vybrať," možno ak by Siberia poznala nejaké zaujímavé bylinky, to by bolo zaujímavé meno pre vĺča. Ale kto by sa chcel volať ako obyčajná zelina na zemi, keď mohol mať nejaké viac unikátne meno? Možno také nejaké ako bolo práve to jej, ktoré mala tak veľmi rada.

Jún | 7 | Fedyor
Siberia sa prestopovala až k nejakým malým jazierkam, ktoré lemovali rieku Mahtae. Najskôr sa chcela vydať k veľkému jazeru, aby sa ubezpečila ako v skutočnosti vyzerajú tí losy, o ktorých jej rozprávala Cynthia - popravde ju však aj dosť vyľakala, s tým popisom zranení, ktoré by mohli jednému spôsobiť. Nechala tento výlet teda radšej na neskôr, keď už nebude sama a nájde si nejakú spoločnosť. Možno by si mohli s bratom urobiť ďalší rodinný výlet?
Avšak ani takto ďaleko na juhu ešte nebola, jej cesty za hranice svorky boli značne obmedzené a už len obyčajná cesta po prúde rieky bola pre mladú vlčicu dostatočne vzrušujúca a napínavá. Najmä teraz, keď sa prostredie naokolo nej zmenilo zo známych lesov a lúk plných kvetov na pôdu podmáčanú vodou a zarastenú pálkami. Zase niečo nové, čo mohla Siberia objavovať svojim tempom, najmä keď jej za zadkom nestál Armi, revúc na ňu, že sa nudí.

Les >
Uši mala pevne napnuté zatiaľ čo ticho kráčala smerom k nore bét. Tam sa musela jej mamka aj spoločne s otcom nachádzať - a teraz sa dalo predpokladať, že aj niekto ďalší. Už len táto myšlienka jej na tvári vyvolávalo úsmev. Bude veľká sestra! Bude mať pri sebe malých hríbikov, ktorý ju budú mať radi! Nadšene pridala do kroku, aby zastavila rovno pred vchodom do jaskyne. Niekoľko sekúnd ticho načúvala a akonáhle nepočula nič čo by ju vyrušovalo, hlavou nakukla dnu. ,,Ahojte," pozdravila ich s úškrnom na tvári a kmitajúcim chvostom. V prítmí jaskyne nebolo jednoduché vidieť úplné detaily a ona si nebola ani tak istá čo skutočne videla. ,,Už je po?" pýtala sa so záujmom len aby urobila zopár ďalších krokov dopredu, no tak trochu skutočne čakala na pozvanie aby sa mohla pozrieť na svojich nových súrodencov. Nadšenie sa dalo krájať!

,,Akcia" sa zbehla omnoho rýchlejšie akoby očakávala. V jeden moment s spolu rozprávali a v ten ďalší sa mamka už hnala do úkrytu v kŕčoch. Siberiu to prekvapilo, bola ešte dostatočne mladá na to aby ešte príliš nevedela ako všetko funguje. Prekvapene zostala stáť na mieste s labou vo vzduchu akoby očakávala pozvanie. Akonáhle ale obaja jej vlci zmizli v nore, nesmelo sa pomalými krokmi začala blížiť aj ona. Pomaly, najskôr - akonáhle sa ale okolo nej prehnal aj otec, pridala do kroku. Asi sa skutočne nejednalo o niečo ,,ľahké", jednoduché. Mala takmer pred labami zázrak života a on si to vôbec neuvedomovala. Možno ak by bola vo svojom tréningu liečiteľa ďalej ako len na začiatku, tak by niekde medzi prvými spoločne s mamkou.
Srdce jej nadšene ale aj nervózne bilo počas toho ako vchádzala do nory svorky zatiaľ čo Aithér vychádzal späť von.
> Úkryt

Jún 6
Narovnala sa. Popravde ju už nič nehovoriace pozorovanie rastlín nebavilo. Možno ak by mala spoločnosť, tak by ju to bavilo viac. Nedostávať za svoje aktivity ale žiadnu spätnú väzbu nebolo ideálne a ani sa nedalo úplne pokladať za progress. Možno by si mal nájsť nejakú inú aktivitu, ktorá by bola o niečo lepšia ako to čo robila práve teraz. Možno by mohla niečo malé uloviť mamke? Teraz keď bola biela vlčia tak trochu úplne previazaná s norou. Minimálne na niekoľko ďalších týždňov, počas ktorých by mala odpočívať a celú svoju pozornosť venovať maličkým. Porozhliadala sa naokolo seba, no nič zaujímavé nevidela. Bolo dosť možné, že svojou prítomnosťou vyrušila čokoľvek čo by sa v jej okolí normálne nachádzalo. To bolo nakoniec úplne normálne, keďže aj keď bola ešte stále tak trochu prerastené vĺča, aj tak bola už takmer dospelým predátorom.

Jún 5
Jediné čo jej zostávalo, bolo veriť v osud alebo nejaký vyššiu silu, ktorá sa postará o to aby bolo všetko tak ako malo byť. Siberia si nebola úplne istá, či na niečo podobné verila, no nechať sa unášať prúdom poznala až príliš dobre. Ako sa vravelo, kadiaľ vietor, tadial plášť. Alebo také niečo. Vlčica si ani nebola istá, či danej vete rozumela tak ako by mala, no aj to bolo už jedno. Posledný krát svoje oči zafixovala na rastlinku a jej biele listy kvetov, ktoré ju zaujali. Chcela si presne zapamätať jej tvary a vlastne všetko čo mohla - ak sa jej podarí nájsť nejakého učiteľa, možno by s mohli vrátiť aj k tejto rastlinke. Alebo možno aj nie, Siberia zatiaľ nedokázala predpovedať budúcnosť, aj keby veľmi chcela. Popravde, Siberia momentálne nedokázala takmer nič, čo bolo celkom smutné.

Jún 4
So smutným povzdychom si položila hlavu na zem a jednu z predným láb si zložila pod hrudník. Prečo nemôžu byť veci proste jednoduché? Teraz jej už žlté oči neležali priamo na bielej kvetine pred nosom, ale zameriavali sa niekde do diaľku, do tieňov les kde sa Siberia pred nejakým časom vybrala. Nepozerala na nič konkrétne, skôr sa len utápala vo svojich vlastných pocitoch, ktoré neboli zase až tak veľmi príjemné a mladá vlčica si odmietala priznať, že si za to môže asi sama. Siberia mala rada jednoduché veci, ktorá sa nekomplikovali vždy ako ste urobili ďalší krok. Bohužiaľ však také niečo v reálnom svete neexistovalo a jediný výsledok bol len jej zranené city a očakávania. Klasická Siberia, že áno. Musela nad sebou jedine prekrútiť očami, nič iné jej ani asi nezostávalo. Hlavou port múru sa nikdy neoplatilo ísť.

Jún 3
Aj napriek tomu, že sa snažila, mala dojem akoby úplne strácala čas a mala by sa pokúsiť o niečo iné. Rastliny k nej nerozprávali, ani keď sa na nich sústredila a snažila sa s nimi rozprávať. Trochu si pripadala akoby stratila hlavu, no nebolo to presne tak ako všetky mágie fungovali? Aj keď si nebola vôbec istá, aká je práve jej rodná mágia.. Tie ktoré vládle mamke a otcovi dávali Siberii veľmi veľa možností. Vedela, že Aranel ovláda vodu, to jej povedala, že podľa farby očí sa dá poznať niekoho mágia - otec bol ale úplne iný problém. Jeho oči zostali úplne šteňacie, nič neprezrádzajúce žltej farbe, akú mala aj ona. No, asi jej nakoniec predsa len nič iné nezostávalo, len aby si šla pokecať s niekým, komu toto všetko dáva zmysel.

Jún 2
Siberia bola sklonená k zemi s bradou takmer dotýkajúcou sa prachu. Spokojne sledovala kvetinu pred svojim nosom, takmer vôbec nežmurkala - akoby očakávala, že akonáhle sa jej padarí zatvoriť oči, tak jej niečo utečie. Čo ale bolo to nie, tak tým si Siberia nebola úplne istá. O rastlinách sa učilo ťažko, keď oni sami nedokázali rozprávať a nikto z dospelých, ktorých poznala jej nedokázal pomôcť. Aspoň teda pokiaľ ona a mamka vedeli, a Siberia si bola takmer úplne istá, že ak Aranel nikoho nepoznala, ona už vôbec nie. Síce sa dohodli, že pôjdu spoločne na výlet k Životu ale jej mamka bola momentálne indisponovaná a mladá vlčica sa úplne necítila na to aby len sedela na zadku a čakala. Samozrejme chápala, prečo sa preč nemôžu vydať hneď, ale to neznamenalo, že sa nemôže niečo naučiť aj tak.

Brat vysvetľoval zmenu svojej srsti, čo popravde Siberiu nejako veľmi netrápilo. Stále to bol jej brat a stále ho dokázala v skupine vlkov rozpoznať - aj keď bola pravda, že to bol nezvyk, ale Siberia počas svojho života už videla zopár vlkov, ktorý nemali obyčajnú srsť. Alebo mali rohy a krídla, skutočne, pre Siberiu to zase až také veľké prekvapenie nebolo, klamala by ak by povedala áno. ,,Hej, vyzerala byť milá," usmiala sa na brata milo. Nad jeho slovami o raste sa musela zasmiať, nakoniec čo iné jej zostávalo, keď čas jeden nedokázal nikdy ovplyvniť? ,,Ty zase vyzeráš stále rovnako braček. Teda, až na tú srsť, ale to je detail," šťuchla mu labou do ramena. Popravde si nebola tak úplne istá o koľko starší jej brat bol. Ďalšia informácie o ktorú sa doteraz nezaujímala, najmä preto, že nebola tak úplne vitálna k jej životu a nič by neovplyvnila. Teda, asi... Siberia bola ešte príliš mladá na to aby si uvedomovala aké veľké problémy dokáže spôsobiť vek a ako veľmi rýchlo ubieha čas. Bola ešte dostatočne mladá na to, aby pre ňu čas vlastne vôbec neexistoval.
Akonáhle mamka pomenie slovo březí, Siberie prestúpi z nohy na nohu. Hej, všimla si. Hej, nepripisovala tomu takú veľkú váhu. Avšak teraz, keď sa to povedalo nahlas - Ja budem staršia sestra?? nadšene zajasala a na tvári jej mohlo vidieť široký úsmev. Hej, posledných pár týždňov myslela tak trochu len na seba a nie na vlkov na ktorých jej záležalo. ,,Um, no," prehltla nahlas. Bolo by vážne nefér teraz ťahať mamku cez pol krajiny na miesto, ktoré ani nemusí byť tak úplne bezpečné. ,,Ja sa zase až tak veľmi neponáhľam," uškrnula sa, dúfajúc, že jej jemné klamanie nebolo počuť v hlase. ,,Nejaký čas hore dole."

Siberia síce postávala trochu stranou, no vlkov pred sebou pozorne pozorovala. Uši mala nastražené a hlavu jemne naklonenú, aby jej nič neušlo. Pravda bola ale taká, že zase tak veľmi zaujímavé veci nepreberali a ona tak trochu svoj záujem aj hrala - zatiaľ čo jej v myslí behali otázky, ktoré by rada položila svojmu otcovi. Najmä teda o mágii, ktorú preberali s mamou len niekoľko desiatok sekúnd dozadu. Akonáhle sa ale neznáma (aspoň teda pre ňu) vlčica ospravedlnila, Siberia sa pridala bližšie k staršiemu bratovi a mame. ,,Kto to bol?" pošepkala potichu, so sklonenou hlavou, dávajú si pozor na silu svojho hlasu. Akoby nemohla prezradiť svoj záujem, alebo také niečo. Napokon sa ale narovnala a usmiala na Aithera. ,,Rozhodla som sa, že budem liečiteľka. Alebo teda, že to aspoň skúsim a uvidíme ako mi to pôjde," povedala hrdo, ak by mohla tak by tak išla skúšať už teraz. Avšak ešte mala pred sebou množstvo krokov, ktoré sa museli udiať aby jej bolo umožnené čo i len o takej dôležitej funkcií uvažovať. Nevzdávala sa však, ešte na niečo také bolo veľmi skoro. ,,Chcem sa spýtať Života či nemám mágiu zeme, to by mi dosť pomohlo."