Gallirea - Příspěvky uživatele

Máj | 1 | Elisabetta
Kamene naokolo jazera boli osliznuté a Siberii sa to príliš nepozdávalo. Ona nemala nikdy problémy s vodou, mala ju celkom rada dokonca. V lete ju vždy dokázala krásne ochladiť, preto často vodnú hladinu skutočne vyhľadávala. Len tak zo srandy, ak nie z nejakého hlbšieho významu - ale potreboval jeden hlbší význam, než len preto, že by chcel? Čo sa jej nepáčilo boli tie riasy, ktoré obrastali kamene hneď ako sa na oblohe objavilo slnko na dlhšie ako len pár dní. Lepili sa jej na nohy a jej krásna biela srsť, ktorú mala tak veľmi rada sa jej farbila na grckovú zelenú, ako to už bývalo. Aj napriek tomu sa ale uložila na jeden z väčších kameňov, zarývajúc pazúre do jeho povrchu, tak ako jej to fyzika dovoľovala.

Nenasledovali žiadne ďalšie slová, ako by možno mohla Siberia predpokladať. Síce bolo povedané, že sa rovno začína, no to rovno bolo rovno hneď. Mladá vlčica sa však aj napriek všetkým informáciám, ktoré od matky dostala pokúšala držať mimo najväčšieho diania. Toto bol jej prvý lov a popravde sa necítila na nič viac ako len na pozorovanie. Nehovoriac o tom, že sa jej veľmi ťažko držal krok s dospelými vlkmi, ktorý aspoň vedeli čo robia! Podľa ukážky vlčíc pred sebou cerila tesáky a klapala zubami v pokuse pomôcť so zastrašovaním ich budúcej koristi. Jediné čo si poriadne stihla uvedomiť bolo ako majestátne mamka pri behu za korisťou vyzerala.
Akonáhle laň s otcom dopadli na zem, Siberia tú ranu snáď cítila vo vlastných zuboch. Sykla akoby sa jej to samej dotklo a potom už len prebehla k bojujúcim. Po všetkom bolo akosi omnoho rýchlejšie akoby bola čakala. Všetko sa stalo akosi inak ako očakávala. Jednoducho niektoré veci ste skutočne museli najskôr zažiť na vlastnej koži aby ste vedeli čo predstavujú - slová často vôbec nestačili. Lovenie veveričiek s Mrakom niekoľko lesov odtiaľto nebolo tak veľmi drastické, aspoň z jej pohľadu. Často však tie najbežnejšie veci boli tie najťažšie. A všetci potrebovali jesť. ,,Ah, hej. Ďakujem," uškrnula sa na mamku, ktorej hlas jej odtrhol pohľad od budúcej večere. Chvost jej začal mierne kmitať zo strany na stranu, cítila sa o niečo lepšie. ,,Bolo to super. Uhum- dobrá práca všetci," pridala napokon aj ona s úsmevom. Ešte museli koriť odniesť domov.
> Boruvka cez Mahtae

Boruvka cez Mahtae >
Siberia bežala tak rýchlo ako len mohla - šťastie bolo, že zase až tak veľmi nezaostávala a skutočný lov ešte poriadne nezačal. To ju upokojilo, aj keď sa aj tak cítila dosť blbo. Nepovedala na túto tému radšej nič a zamierila ihneď k jej vlkom, ihneď ako ich uvidela teda. ,,Už som tu hehe," postavila sa vedľa mamky zatiaľ čo ju šťuchla do ramena. Tá sa rovno dala do vysvetľovania čo sa dialo a najmä toho čo sa malo diať. To bolo v tomto momente to úplne najpodstatnejšie. ,,Oh okay, chápem," snažila si zapamätať presne každé jedno slovo, ktoré jej bolo povedané. Skutočne nechcela ich lov pokaziť a popravde bola pripravená pomáhať len tak okrajovo a radšej nezavadzať. Dobre vedela, že v druhej skupine bude jej brat asi na prvom mieste, strkať sa tam, kde by možno ani nemal, ona na to ale nemala vôbec žalúdok.
Srnky a najmä jelene takto z blízka vyzerli omnoho väčšie ako by si na prvé pomyslenie myslela. Samozrejme Siberia videl živého jeleňa, z diaľky, samozrejme, no až teraz, keď sa mali rozbehnúť smerom do ich čriedy si poriadne uvedomila ako veľmi veľký oproti nim sú. Venovala srnke jeden posledný dlhý pohľad a vrátila sa pozornosťou k mamke: ,,Som pripravená."

Siberia sa tak veľmi snažila nezaostať, že sa stalo presne to, čoho sa bála najviac. Bola zamyslená vo svojom vlastnom svete, premýšľajúc nad nesmrteľnosťou chrústa - zatiaľ čo si ticho opakovala, aby sa nezabudla. Ale keď ich rozdeľovanie sa trvalo tak veľmi dlho, že si poriadne ani nevšimla, že na ňu niekto rozprával. Ak vôbec teda, ani o tom si nebola dvakrát úplne istá. Akonáhle sa prebrala zo svojho tranzu a nevidela naokolo seba vlkov, ktorých mala vidieť, veľmi rýchlo vyskočila na nohy. Rozhliadala sa aby čo najskôr zistila, ktorým smerom by sa mala vrhnúť a razom aj vyrazila medzi stromy. ,,Už ideeem," nechala sa počuť keď kričala za mamkou, tatkom a Cynthiou, ktoí mali byť jej lovecká skupina. Hej, prvý lov a rovno prvé fo-pá. Krásne to dnes začína, skutočne.
> Rozkvitnuté lúky cez Mahtae

Ďakujem krásne za super akciu!! :D Prosím si pre Nicosa 2x vytrvalosť a 1x lov

Na lov sa ich zhromaždilo omnoho viac akoby bola Siberia čakala. Väčšinu vlkov poznala podľa vzhľadu, s menami mala o niečo väčší problém, ale snažila sa zapamätať čo najviac čo mohla. Napriek jej strachu, že otecko napokon s nimi na lov nepôjde, objavil sa za ňou takmer okamžite a rovno si zobral aj svoje miesto ako hlava jednej z loveckých skupín. ,,Prepáč, som sa ponáhľala aby som to všetko stihla," uškrnula sa na otecka po upozornení. Mohla ho počkať? Mohla. Bola však dosť nadšené z celej akcie a najmä trochu vydesená ako sa všetci zbiehali na miesto. Taktiež možno trochu verila, že ak sa zdrží tak na ňu zabudnú a vyberú sa na lov bez nej, to by však nikdy nepovedala nahlas. Vlci sa začali rozdeľovať, zdalo sa, že jej súrodenci poznalo vlkov naokolo omnoho lepšie ako ona - čo bolo asi celkom očakávateľné. Siberia sa tak trochu izolovala, nemala rada nové veci a rada trávila čas so svojimi rodičmi. Možno by sa mala prekonať a pridať a ku skupine kde neboli oni dvaja? Pri tejto myšlienke sa jej akosi rozbúchalo srdce zase o niečo viac a ona bola nútená nechať si takýto nápad na neskôr. Neskôr, keď sa bude cítiť v spoločnosti o niečo lepšie, možno? ,,Ja pôjdem s vami tiež, okay?" zakrútila chvostom a pozrela z jedného rodiča na druhého.

Apríl | 3 | Draven
Ich konverzácia sa skutočne vliekla tempom pomalého slimáka, no to bolo možno aj tým, že Siberia bola zvyknutá na svoj vlastný mozog, ktorý dokázal bežať závratnými rýchlosťami. Najmä keď sa snažila zabudnúť na nejakú trápnu vec, ktorú urobila veľmi dávno - vtedy sa jej myšlienky veľmi rýchlo dokázali premeniť na všetko možné aj nemožné. Vlk jej napokon predsa len odpovedal, po tom čo vlčica už skutočne chcela urobiť krok preč ale nevedela čo by bolo viac stresujúce. Len tak sa otočiť a odísť alebo ďalej čakať na odpoveď. Jeho slová ale neboli o moc lepšie, Siberii trvalo niekoľko ďalších sekúnd kým si uvedomila čo myslí.
Vlk nastavil svoju tvár slnku a ich malú skupinu zase zahalilo ticho. Siberia sa posadila k nemu, laby si pekne zložila k sebe a chvost položila na pazúre. Potom sa nechala inšpirovať a s dlhším výdychom nastavila tvár slnku rovnako ako on. ,,Siberia," predstavila sa taktiež. Aj keď ona sama chcela veriť, že si dávala pred cudzincami pozor, zase až ta obozretná nebola. Draven sa ale zdal byť skutočne okay, aj s tým zubom, ktorý mu vyčuhoval z úst. Milo dokonca. ,,Uh- toto vážne nie je zlé-" v hlave jej hral pokoj, tak trochu podfarbený nadšením. ,,Už asi skutočne rozumiem prečo sa vám tu páči. Aj ten vánok je príjemný."

Úkryt >
Siberia vybehla von, možno o niečo rýchlejšie akoby si bola prajala. Chcela však mať jasno v tom, že ju nenechajú doma ako nejaké vĺča - najmä ak sa len trochu zamotala vo vnútri s tatom, ktorému sa zase až tak veľmi vstávať nechcelo. Akonáhle jej ale oči padli na brata, pohľad sa jej rozžiaril a ona takmer zabudla na svoj doterajší strach. ,,Armíííín," priťapkala si to rovno k nemu a mamke, ktorá mu momentálne venovala svoju celú pozornosť. Siberia sa na neho uškŕňala spoza ramena bielej vlčice a možno až príliš naliehavo pozerala na jeho rameno... alebo teda nohu, ktorá ho pri ich poslednom stretnutí tak trochu bolela. Z toho čo ale momentálne videla, vlk sa zdal byť okay. Otázne bolo, či s nimi aj udrží krok keď budú musieť bežať za korisťou. ,,A si v jednom kuse," šťuchla si do neho nenápadne s hlasom udržujúcim nízko. Oni dvaja sa doberali snáď od prvého momentu ako sa nadýchli a Siberii to už teraz vadilo omnoho menej ako kedysi. Dokonca ich spoločné interakcie pomerne rada vyhľadávala. Možno aj keby si vravela, že nemá obľúbeného súrodenca, možno to aj tak trochu nebola pravda. ,,Tatka som zobudila ale vyzeral veľmi ospalo," otočila sa nakoniec k Aranel s dôležitým oznamom.

Apríl | 2 | Draven
Medzi dvomi vlkmi nastalo ticho. Dlhé a nepríjemné ticho z ktorého Siberii takmer vstávala srsť na chrbtici. Očakávala niečo úplne iné, ako to prišlo jej smerom a práve očakávanie ju zabíjalo. Vlk pod jej labami sa nezdal byť ani z polovice tak nervózny o jej vyrušení, než by si mladá vlčica najskôr myslela. Guča, ktorá jej doteraz vládla v hrdle sa pomaly rozpadala a razom bolo o niečo lepšie dýchať. Vlk jej venoval jedno jediné slovo a takmer sa až zdal byť nahnevaný, že ešte z jeho očí nezmizla. Alebo sa tak Siberii minimálne zdalo, veriť svoju pohľadu na svet bolo ale niekedy so Siberiou na dlhé lakte. ,,A je vám tu um...- príjemne?" slová vychádzajúce z jej tlamy si uvedomila možno až príliš neskoro aby sa zastavila. Napokon ustúpila o krok dozadu, aby nestála stále na vlkových chlpoch. Urgh, väčšiu debilinu si sa opýtať nemohla? ,,Vaša srsť je skoro rovnaká ako tie kamene. To je fakt super."

Mamka pozorne počúvala čo jej Siberia hovorila a ona mlela až do okamihu, kým mala o čom rozprávať. Respektíve, kým ju niekto počúval, tak si vždy našla niečo o čom mohla hovoriť, aj keď možno niekedy jej vety nedávali až tak veľký zmysel. To bol detail nervozity, ktorá ju tak trochu nútila vyplniť každé dlhšie ticho prehupujúce sa do nepohody. Aranel ale nakoniec vystriedala vlčica, ktorú Siberia až tak dobre nepoznala a tak o niečo potíchla. Ticho sa usmiala, aby sa mohla aj ona predstaviť. ,,Siberia. Teší ma!" nechala sa počuť. Mamka im ale prikázala pozrieť sa ešte čo robí otecko, no Siberia si bola viac ako len istá, že ešte stále spí. Nakoniec nemal zase až tak veľa času od zaspatia skutočne si oddýchnuť. Pohliadla smerom, ktorým sa nachádzala časť nory ich rodičov a pozrela na Kezi. ,,Zobudíme ocka alebo ho necháme spať?" spýtala sa jej, no to Cynthia už mala namierené von. ,,Hneď sa k tebe pridáme," zakričala za ňou Sib. Ešte toto musela vybaviť.
Nakoniec sa ale Siberia rozhodla, že bez tata by to nebola sranda a prešla k miestu kde spal. Ňufákom do neho jemne drgla. ,,Oci, ideme na lov. Pridáš sa?" Šťuchla do neho ešte raz a napokon vybehla von za ostatnými.
> Von

Apríl | 1 | Draven
Klamala by, ak by povedala, že sa jej tie výlety za hranice svorky nepáčili. Najskôr bola viac ako len vystrašená čo i len vystrčiť nohy z ich územiach, no akonáhle prvý raz zistila, že to nie je také zlé... skutočne to nebolo také zlé. Spokojne si klusala popri akomsi jazere na ktoré narazila počas svojej prechádzky - myslela si snáď aká je obozretná a dávala si na seba pozor. Samozrejme, nakoniec nechcela prísť domov zranená. Nebola však ani zďaleka tak obozretná ako by mala byť a jej zmysli vôbec neboli vybičované do dokonalosti. Bola to mladá vlčica, ktorá sa stále snažila vidieť svet cez ružové okuliare. Preto keď takmer stúpila na tmavého vlka vyvaleného medzi skalami, skoro stratila srdce rovno na tom mieste. Ak by sa jej na lícach nenachádzala srsť, možno by bolo vidno ako sa jej z nich stratila všetka farba. Doteraz si sama spokojne poskakovala po skalách.
Trvalo jej niekoľko ďalších sekúnd kým si uvedomila, že sa nejedná o vlka, ktorého pred mesiacmi stretli s bratom. Tento predsa len nemal na tvári masku a z úst mu vyčuhoval zub. Siberia stále držala labu, ktorú na vlka takmer stúpila, vysoko pri svojom hrudníku. Akoby sa bála, že jej ju uhryzne. ,,Pa-pardón." uši mala stiahnuté k zátylku. ,,Nevidím pre oči," na tvári sa jej objavila ospravedlňujúca grimasa. Čakala však vyhubované aj tak.

Siberia sa chcela sústrediť len na svoju rodinku, ktorú už nejaký čas nevidela, no zdalo sa, že v nore je fakt dosť výrazný pohyb. Nie žeby poznala všetkých čo sa tuna mihli, ale to sa snáď od nej ani neočakávalo. Mamka na ňu prehovorila a ona svoje oči konečne odtrhla od Ivy, spokojne poklepávajúc chvostom o zem. ,,Jo, prečo nie," uškrnula sa na nich, stále sa tak trochu snažiac počuť o čom sa vlci za ňou rozprávajú. Nebolo to milé, čo si vlčica pomerne rýchlo pripomenula a presunula uši späť dopredu. ,,Ja som za. Už vieme kto všetko pôjde?" pýtala sa so záujmom, no myšlienky jej stále trochu utekali. Snáď si ma Iva ešte pamätá hej.. Thyra sa však zaujímala aj o to čo robila ona, zatiaľ čo jej mamka dávala novinky, ktoré potrebovala k ďalšiemu životu. Nová alfa, huh? Zaujímavé. Škoda, že to nebol nikto z jej rodičov, to by bolo cool... ,,Som bola vonku a potom keď tak snežilo tak som zakempila v tom lese na severozápad," priznala sa, po očku sledujúc reakciu mamky. ,,Stále som mala ale svorku na dohľad, tak to bolo okay," v rýchlosti pridala. ,,Stretla som sa s jedným tulákom. Bol veľmi milý. Sa nám podarila uloviť veverička ale nebola moc dobrá.." blbotala ďalej úplne nepodstatné veci, ako to často robievala.

Svorka >
Síce bola stále tak trochu zadýchaná, keď sa jej podarilo doraziť k nore, no už aspoň cez vchod neprebehla v plnej rýchlosti. Chvost sa jej spokojne krútil zo strany na stranu, aj keď si stále nebola úplne istá či rodičov nájde práve na tomto mieste - nakoniec ale mala šťastie a okrem mamky a tatka sa na mieste nachádzala aj sestra. Pricupkala k nim s pozdravom na perách aby sa mohla pridať ku čomukoľvek čo práve robili. ,,Hejjj," pozdravila sa, pohľadom v rýchlosti prebehla po všetkých miestach, ktoré zo svojho sedenia mohla vidieť. Chcela sa uistiť, že tu bol aj Armin, avšak toľko šťastia Siberia dnes nemala a brat ich svojou prítomnosťou skutočne nepoctil. ,,Uhm, čo riešite?" pýtala sa. Vyzerali byť všetci tak trochu zamyslení a pri svojom príchode obiehala okolo ďalších pár vlkov - až v tomto momente si uvedomila okolo koho to vlastne prechádzala. ,,Iva sa vrátila?" položila ďalšiu otázku, aj keď možno viac pre samu seba ako pre kohokoľvek iného. Ivu nevidela už dobre dlho - naposledy keď jej ťapky neboli ani polovičnej dĺžky ako boli teraz. Vtedy sa rozprávali s tým vlkom čo mal na hlave rohy, jeho meno si ale Siberia už nevybavovala.

Galtavar Juh cez Mahtae Sever >
Siberia vbehla do lesa omnoho rýchlejšie ako najskôr chcela. Akonáhle jej ale známa vôňa udrela do nosa, cítila sa viac ako len doma. Nadšene prebehla lesom, po očku sledovala vlkov medzi stromami aby našla presne tých dvoch čo hľadala - čisto bielu vlčicu a bielo čierneho vlka. Počas behu bolo však nie až tak jednoduché rozoznať vlkov len podľa farby, preto pri pohľade na prvú bielu vlčicu zastavila a skočila medzi podrast stromov. Svoju chybu si uvedomila takmer okamžite ako zastala a mohla si vlčicu všimnúť omnoho lepšie. Uši jej trochu padli k šiji a ona prestúpila z nohy na nohy. ,,Uhum, pardón," rýchlo sa ospravedlnila aby mohla vycúvať a pokračovať ďalej. Vlčica si v tomto momente nebola vôbec istá, či vedela, že vo svorke je ďalšia biela vlčica ako mamka. Nie žeby ona sama dala príliš veľa energie k tomu aby sa zoznamovala so všetkými koho stretne... jediné čo dúfala bolo, že si teraz o nej nebudú myslieť niečo blbé.
> Buruberi

//Trošku detskej nadšenosti, snáď odpustíte

Topolový cez Smrkový >
S Mrakom sa po tom všetkom čase čo spolu strávili rozlúčili pomerne rýchlo. Jednoduché kývnutie nahradilo pozdrav a aj keď to bolo Siberii pomerne ľúto, tak trochu to čakala. Miesto točenia sa vo víre myšlienok radšej hnala do kroku aby sa čo najskôr mohla dostať domov a skontrolovať čo sa tam deje. Celkom ju zaujímalo, najmä, či sa Armin dostal domov aj bez jej pomoci a kam v strede zimy tak jednoducho zmiznúť. Ale úplne prvá vec na ktorú sa tešila najviac bolo privítanie sa s mamkou a tatom! Razom sa jej na tvári objavil o dosť širší úsmev a rozbehla sa po pláni rovno za nosom. Ich les bolo pomerne jednoduché vidieť už z diaľky - medzi Smrkovým lesom a lesom ich svorky nebolo nič iné len planina a rieka, čo nebolo vôbec ľahké minúť!
> Boruvka