Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Máj 8
Spokojne si klusala po lese, zahĺbená do svojich myšlienok a ani si poriadne neuvedomila ako rýchlo sa jej podarilo dostať sa k vode. Vodopády omnoho skôr počula ako ich videla, ich zvuk dostávajúci sa do jej uší bol pomerne výrazný. Razom ju úplne zahalil a ona sa cítila akoby sa razom ocitla v inom svete. Zvuk spevu vtákov sa strácal za jej chrbtom a ona mala pred sebou už len niekoľko krokov aby sa dostala na miesto kde sa chcela dostať. Nepredpokladala, že na mieste uvidí niečo čo tam ešte nevidela, napokon toto nebol úplne prvý raz čo videla vodopády - však ani toto miesto nepoznala ako svoje vlastné topánky. Naposledy sa pri vodopádoch premávala s Arminom, ešte keď ho bolela noha. Mala by sa k nemu niekedy zastaviť aby zistila či sa už cíti lepšie, alebo či nemá nejaké dlhodobé následky.

Máj 7
A čo by mu povedala? Ahoj. Aká náhoda, že sme sa tu zase stretli? A potom by pokračovala v klamaní, že sa vôbec nerozhliadala priamo po ňom. Predstava to bola zaujímavá a vlčica sa takto aspoň udržiavala v ostražitosti. Pri najhoršom, ak by sa jej vlka skutočne stretnúť nepodarilo, aspoň by mala za sebou niekoľko desiatok kilometrov v labkách a pekné výhľady v očiach. Aj keď nič iné ako stromy naokolo seba zatiaľ nevidela, možno ak by prešla o les ďalej, tak by sa vynorila pri tých vodopádoch kde bola s bratom? Hej, aspoň by sa len tak bezcieľne ďalej nemotala kdesi pod korunami stromov ale mala by lepší cieľ ako len nájsť ducha, ktorý by ani nemusel reálne existovať. Teda! On existoval! Otázne len bolo, či tuna.

Máj 6
Priložila nos k zemi, akoby očakávala, že aj po tak dlhom čase sa na mieste niečo zanechalo. Hlboko v duši ale vedela, že akýkoľvek pach už dávno zmyl rozpúšťajúci sa sneh. A ak nie ten, tak teda určite niekoľko tých dažďov, ktoré mali od začiatku jari. Čo si vôbec od svojho pátrania ale sľubovala? Načo Mraka vôbec chcela nájsť a znovu stretnúť? Na tieto otázky si nedokázala ani ona sama odpovedať.. Možno napokon len zabíjala čas, ktorý mohla venovať niečomu dôležitejšiemu. Momentálne sa ale necítila tak, že by sa jej čokoľvek iné chcelo robiť. Alebo len túto myšlienku brala ako dobrú výhovorku na to aby opustila znovu hranice svorky. Zdalo sa, že skutočne zaujímavé veci sa skutočne dejú až keď sa za ňou zatvorí ich krásny les. A aj napriek tomu, že ho Siberia mala tak hrozne rada, rovnako rada aj odchádzala preč.

Máj 5
Momentálne sa prechádzala po lese kde sa naposledy rozlúčila s Mrakom. Sama takmer pochybovala, že by sa tu vlk našiel, nakoniec mal presne stanovený cieľ a na jednom mieste tak dlho zostať nechcel. Siberia ho vtedy mala odprevadiť viac na juh, no zastihla ich obrovská snehová búrka, ktorá ich uväznila v lese na omnoho dlhšiu dobu ako si mohla vlčica myslieť. Síce toto vôbec nebola Siberiina prvá zima, aj tak ju prichytila pomerne nepripravenú. Nebola by čakala, že sa z oblohy zosunie tak veľmi veľa snehu - a hlavne nie keď bude mimo svorky! Tento výlet bol vlastne prvým výletom za hranice svorky, počas ktorého nemala pri sebe ani jedného zo svojej rodiny. Ani rodičov a ani Armina, ktorý bol jej dlhodobým spoločníkom. Alebo bola ona jeho, na detailoch až tak veľmi nezáležalo.

Siberia dostávala samé dôležité informácie, čo ju veľmi tešilo. Najmä teda fakt, že by sa im ako bylinkách skutočne hodila. Nadšenie sa v nej takmer dalo krájať a užívala si, že má veľmi silný predpoklad, že by mohla niekomu pomôcť. Alebo aj viacerým vlkom! A ona by sa rozhodne snažila byť zodpovedná a pomáhala by a vždy by bola na všetko pripravená a nikdy by sa nič zlé nestalo a- Mamkine slová ju vytrhli z myšlienok, ktoré sa jej prevaľovali v hlave. ,,Mágia zeme?" jemne naklonila hlavu na stranu. Samozrejme, že vedela ako fungujú mágie a tak podobne, čo ju zaskočilo bol fakt, že vedela, že ona mágiu zeme nemá. ,,Je to problém, že ja zem ovládať neviem?" pozrela na mamku, na sekundu sa cítila akoby sa jej zase rozpadol celý svet. Siberia mala veľmi často veľmi čierno biele videnie sveta - teda, až do okamihu kedy Thia povedala, že to je jedno. Takmer až sama počula ako jej padol kameň zo srdca.
Akonáhle sa Thia od nich oddelila, Siberia sa s ňou pozdravila. ,,Vedela by si o niečom ako zmeniť mágiu, alebo tak? Či? Možno by bolo lepšie ak by som ovládala zem aj tak?"

Máj 4
Siberia mala plán. Či sa ale jednalo o dobrý plán, tak o tom nemala najmenšieho tušenia. Veľmi rada si o sebe myslela ako o niekom skutočne múdrom, kto sa dokázal pozerať na veci zo všetkých možných uhlov. Pravda však bola, že veľmi často jej unikali dosť podstatné zvraty, ktoré by mohli nastať. V jej mysli malo všetko veľmi priamu postupnosť, čo znamenalo, že všetci naokolo nej nasledovali presne stanovený skript - alebo to minimálne Siberia očakávala. A potom keď sa niekto ukázal mať svoju vlastnú vôľu, vlčica mala ťažké chvíle aby akceptovala, že jej plán nejde presne podľa toho ako si to ona vymyslela. Ešte ju čakala pomerne dlhá doba k tomu aby sa z nej stal o niečo viac flexibilný vlk, ktorého by len tak nejaká vec nevykoľajila. A ešte taká hovadina!

Na to, že bola Cynthia takmer úplne cudzia, Siberia sa pri nej cítila dobre. Aj keď myšlienkami odbiehala už mimo ich konverzácie, prišlo jej nevhodné aby teraz odbiehala. Držala sa teda na mieste. ,,Hej, sa tam pôjdem pozrieť," pritakala, no to sa z nory vynorila jej mamka a miesto toho aby sa musela trepať dnu, tak trochu úplne stačilo spýtať sa. ,,Mami, nevidela si Ivu ešte dnu?" pridala sa do konverzácie akonáhle Thia spomenula budúcnosť. Siberia stále takmer svietila nadšením. ,,Rozprávali sme sa, že by som mohla byť bylinkárka alebo liečiteľka, alebo také niečo," usmiala sa na Thiu, stále jej bola veľmi vďačná za túto sugesciu. ,,A premýšľali sme, že kto by ma mohol vo svorke učiť niečomu takému? Nepoznáš niekoho?" pýtala sa so záujmom, nebola hladná, takže na jedlo v tomto momente vôbec nemyslela. Mala dôležitejšie veci na mysli, samozrejme!

Na tvári Siberie bolo veľmi jednoducho teraz vidieť ako sa jej zmenila nálada. Vlčica bola často ako otvorená kniha aj keď si to ona sama niekedy neuvedomovala. Snažila sa pôsobiť čo najmysterióznejšie, možno sa snažila až príliš a nejako jej to nevychádzalo. Teraz sa ale ani trochu nesnažila a spokojne okolo seba vysielala nadšenie, že mala konečne cestu, ktorá nebola až tak moc desivá a ktorá sa jej mohla páčiť. Popravde ani nejako extra nepredpokladala, že by jej Thia vedela pomôcť, no aj tak sa musela spýtať - čo jej nevyšlo, tak ako očakávala a mohla radšej myslieť na to ako svoj problém vyriešiť. ,,Hej, za Ivou som chcela skočiť pred lovom už," pritakala. Bolo by cool ak by sa k bylinkárstvu dostali obe! To by bol niečo ako osud, Siberia mala Ivu rada aj keď sa už dlho nevideli. Bola jej prvý priateľ mimo brata a sestry a spomínala si ako si vtedy myslela, ako veľmi cool bola. ,,Nevidela si ju niekde keď sme prišli?" pýtala sa, ako sa narovnala a rozhliadla. Akoby očakávala, že sa Iva okamžite ukáže ako ju spomenú. Čo by riešilo zopár problémom, ktoré by mala. ,,Ale ďakujem za informácie fakt. Asi si potom urobím nejaký výlet a začnem skutočne premýšľať čo by mohla budúcnosť priniesť," uškrnula sa, chvost jej zametal zem okolo zadných nôh. ,,Ty by si chcela pokračovať potom ako ochranca, alebo?"

Siberia prikyvovala, to miesto poznala a popravde bolo omnoho bližšie ako by očakávala. Už len z tohto dôvod bola skutočne prekvapená, že sa jej so žiadnym losom stretnúť nepodarilo. Teda, nie žeby mimo svorky trávila nejako extra veľa času - ako už bolo niekoľkokrát spomínané. Túto informáciu si bude pamätať, možno sa jej podarí ukecať Arminia na malý výlet? Jediné čo dúfala bolo, že by sa nerozbehol priamo na jedno zo zvierat, čo popravde, bolo dosť pravdepodobné. Okay, Armin možno nebol tak dobrý nápad. ,,Hej jasné, však. To chápem," odpovedala jej ohľadne strašenia. Samozrejme, že to chápala! A samozrejme, že ju to aj tak trochu vydesilo a možno jej pridalo zdravý rešpekt, čo sa vždy hodí.
Konverzácia o ,,práci" vo svorke jej do života ale pridala o niečo viac. Siberia sa razom prebrala viac do života, akonáhle dostala akýsi návrh niečoho - čohokoľvek, čo by sa jej páčilo v budúcnosti robiť. ,,To znie popravde ako niečo úplne pre mňa," chvost jej nadšene zabúchal o zem. Babranie sa s tulákmi rozhodne nebolo niečo čo by bolo správne položené na jej tanieri. ,,Budem si musieť zohnať niekoho kto by ma zaučil, ale to sa vybaví," zo svojho ležania sa presunula do sedu akoby chcela rovno vybehnúť a daného vlka ísť nájsť. Pravda bola ale taká, že Siberia netušila kto sa vo svorke niečomu takému venuje a mamka to tiež nikdy nespomenula. Je možné, že sa tomu nevenuje nikto? To by Siberiu stavalo do pomerne unikátnej situácie, kde by bola tak trochu jediná čo vie čo robí ale na druhej strane kto by ju zaučil? Bude sa musieť spýtať mamky, alebo Baki, ak sa jej ju podarí dakedy zase odchytiť.

Máj | 3 | Elisabetta
Vĺčatko sa dalo do pomerne aktívnej konverzácie s neznámou vlčicou, čo pre Siberiu bolo popravde tak trochu pôsobivé. Ona sama si tak trochu ešte stále nedokázala predstaviť začať konverzáciu s úplným cudzincom aj keď bola už úplne dospelá. Vždy mala vtedy pocit akoby jej v žalúdku liezli červy, urgh! Mladší vlci jej ale vôbec nevadili aj keď boli cudzí. ,,Smrdia, to máš pravdu," zasmiala a začala zo svojich kameňov zliezať. Nie, mladá mala skutočne pravdu - teda nie, žeby o tom Siberia predtým nevedela, samozrejme. ,,Hm, zatiaľ neplánujem nič, ale čo keby?" uškrnula sa. Sama nevedela čo má na mysli, no všetky vĺčatá majú bujnú fantáziu a možno na niečo spoločne prídu. ,,Čo ale ty robíš tu? Pri vode a ... sama?" vlčica sa zamračila a zacvakala ušami. Skutočne nikoho prichádzať nepočula, ak by bola ona matkou, snáď by svoje vĺčatá o seba priviazala. Nie príliš milá predstava, ale našťastie zatiaľ len predstava. ,,Vedia vaši, že si tu?"

Ešte väčšie ako jelene? Siberii po chrbte snáď prešla husia kože. Pfuh! To si nedokázala už vôbec predstaviť a len ťažko sa jej verilo, že niečo také môže len tak chodiť po lese a ešte sa jej s tým nepodarilo stretnúť. Teda, nie žeby jeleňov len tak stretávala za každým druhým stromom, ale predsa len. ,,A vieš kde by také mohli žiť?" pýtala sa so záujmom. Nakoniec, za pohľad by nič nedala a snáď by ju len tak nenapadol, len keby sa pozerala. Nie? ,,By som sa na ne pozrela, aspoň z diaľky.. Je to trochu magické, že také veľké zvieratá môžu existovať," zakrútila hlavou. A to Siberia ešte nevedela o existencii bizónov alebo obrovských veľrýb. Siberia toho popravde ešte veľa nevedela, v jej svorke jej bolo dobre, ale nemala tu zase až tak veľa priestoru aby objavovala svet.
Potom ale poslušne počúvala príbeh, ktorý jej Thia rozprávala. A ten teda neskončil skutočne pozitívne. Teraz ňou už viditeľne zatriaslo akoby ňou prešiel chlad Siberia uvoľnila napätie tak, že pokrútila hlavou. ,,To sa skutočne ťažko počúva, heh," povedala so stiahnutými ušami, Thia ju ale rýchlo napomenula. Mladá vlčica sa zháčila a ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Hej, to máš pravdu. Ale myslím si, že lov asi nebude tak úplne pre mňa. Teda nie aspoň v profesionálnej sfére, aspoň," povzdychla si. ,,Ale ešte úplne neviem čo by som mohla robiť a čo by som svorke ponúkla, urgh."

Nad jej poznámkou o Arminovi sa jemne chechtla. Evidentne nebolo pre neho ťažké zanechať dojem, aj keď s ním jeden nestrávil príliš veľa času. Čo bolo asi pozitívne, Siberia si len priala aby mohla so svojimi súrodencami stráviť o niečo viac času. Každý z nich už mal ale svoj vlastný život evidentne, ona nakoniec tiež, ale asi ani z polovice tak zaujímavý ako jej súrodenci. Aj keď svoje myšlienky nemala ničím podložené, Siberia si vždy o svojich súrodencoch myslela veľa. ,,Hej no," prikývla. ,,Keď sú živé zdajú sa tie jelene o dosť väčšie," uškrnula sa so stiahnutými ušami. Skutočne, dospel jeleň, ktorého tentoraz ani nelovili, bol tak obrovský, že to Siberia ani nečakala. Urgh, živá váha bola skutočne niečo iné. ,,Si neviem ani predstaviť ako to musí bolieť dostať kopytom," zamračila sa. Popravde si to ani len nechcela predstaviť. ,,Už si sa takto zranila pri love?" pýtala sa so záujmom a nastraženými ušami. Skutočne chcela počuť čo jej Thia mala rozprávať. ,,Musí byť ťažké sa vôbec z niečoho takéto vylízať."

Rodičia sa jej veľmi rýchlo vyparili, no vlčica sa príliš nečudovala. Otec šiel na lov už unavený - napokon ho predsa len ona sama predtým budila. Akonáhle sa s ňou začala ale Cynthia rozprávať, tak trochu spokojne podskočila a chytila sa záchranného lana. ,,Heej, to dúfam," zasmiala sa, keď sa jej spoločníka zhodila do krovia akoby to bolo to najlepšie miesto na odpočinok. A možno aj bolo, Siberia bola tá posledná čo rada súdila. Ona si však našla miesto niekde zopodiaľ, kde sa rovnako zložila na zem. ,,Lebo Armin vie byť niekedy pekne divoký, pre svoje vlastné dobro," pokračovala. Svojho brata mala veľmi rada ale taktiež ho aj veľmi dobre poznala a vedela ako to s ním býva. O svojom poslednom zranení nikomu nepovedal a to už bolo dosť veľkú výpovednú hodnotu. Popravde ale bola rada, že sa im podarilo skončiť skôr, bola tak trochu hrdá a aj keď sa v očiach niekoho možno nejednalo o niečo veľké, u nej to bol opak.
,,Bolo to lepšie ako som čakala popravde. Ten koniec trochu drastický, ale to je normálne," odpovedala na jej otázku pravdivo, no vo svojich slovách ešte neskončila. ,,Som popravde moc nevedela čo očakávať, ale teraz keď som si to už raz prešla, myslím, že nabudúce by som mohla byť lepšia pomoc ako tentoraz," tliachala ďalej, možno trochu viac ako by musela. No raz keď už začala, slová z úst jej vychádzali skôr ako si ich úplne premyslela. ,,Ste to s mamkou potiahli hlavne vy, no. A potom ocino no.. samozrejme."

Máj | 2 | Elisabetta
Siberia mohla počuť, že sa okolo nej niečo pohybuje, nepripisovala to však zrovna nejakému vlkovi. Nakoniec brehy riek boli často plné života, ktorý by si jeden niekedy ani nevedel predstaviť. Od koristi, ktorá sa prišla napiť, po vyskakujúce ryby alebo šumiace konáre v jemnom vánku. Vzduch bol plný jari, krásne voňavý, no ešte vôbec nie prehriaty od letného slnka. Jednoducho dokonalý deň na relax mimo územia vlastnej svorky. Siberia ale evidentne nebola jediná, ktorá si to myslela - to ale nevadilo. Vlčica mala veľmi rada milú spoločnosť. ,,Takmer by som si nebola všimla," uškrnula sa na mladé vĺča, po jeho poznámke bez pozdravu. Narovnala sa aby si mohla prehliadnuť svojho nového spoločníka - mladé vĺčatko. ,,Ešte, že si mi to povedala," pokračovala milo. ,,Ale čo, nehodí sa mi tá zelená?" zasmiala sa s jednou z predných láb vo vzduchu, ktorú si takmer priložila ku tvári. ,,Nejde mi k očiam? pýtala sa. Pravda bola, že riasy nevoňali úplne najlepšie a preto sa snažila nedýchať príliš zhlboka. Minimálne aspoň kým mala riasami potriasnenú labu takmer priamov nose.

Rozkvitnuté lúky cez Mahtae sever >
Siberia sa snažila pomôcť s ťahaním koristi domov, keď už nejako extra nepomohla s tým lovom. Aj keď teraz sa už cítila omnoho lepšie a viac sebavedomo, najmä teda preto, že už vedela do čoho ide a na čo sa má psychicky pripraviť. Síce na zasadenie poslednej smrteľnej rany ešte asi ani zďaleka nemala, naháňanie by jej ale mohlo ísť. Nohy mala na to dlhé dostatočne, ak by na tom ešte trochu zapracovala, najmä teda na rýchlosti, mohla by z nej byť dobrá nadhánačka. Áno, to by šlo! A možno by ju to dokonca aj bavilo, čo by bolo fajn. Keďže bol asi najlepší čas aby si začala premýšľať nad tým, čo by chcela vo svorke robiť do budúcnosti. Pfuh, dôležité otázky a ešte dôležitejšie odpovede. ,,Jasné, v pohode. Keby dačo som vonku," usmiala sa na mamku, ktorá sa napokon vytratila. Jej sa ešte nechcelo spať a tak sa radšej zostala motať vonku. Ak sa Cynthia nikam neponáhľala, tak zostali teraz obe akosi sami - aj keď sa na území nachádzalo niekoľko ďalších vlkov, čo bolo pomerne jednoduché počuť. ,,Som zvedavá ako sa darilo druhej skupine," povedala napokon snažiac sa začať konverzáciu. Nikdy jej to veľmi nešlo, no ak by zostala ticho cítila by sa ešte o niečo blbšie. ,,Nezdá sa, že by sa vrátili, asi sme to stihli pred nimi."