Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vrchol cez kopce >
Siberii bilo srdce tak silno, že mala dojem, že jej za chvíľu vyskočí von z hrude a odksáče preč ako nejaká žaba. Vlčica si musela dať pauzu akonáhle sa dostala hlbšie do púšte a spracovať stretnutie z ktorého práve odišla. Nič sa nestalo. Samozrejme, logicky Siberia vedela, že sa nič nestalo a všetko išlo ako po masle. Avšak úzkosti často nebývali vôbec logické a bolo im často jedno čo sa v skutočnosti stalo. Vlčica si rýchlo uvedomila, že ju na piesku nikto nečaká a aj slnko už stihlo zapadnúť kým sa jej podarilo otočiť to, čo chcela vybaviť. Vybavila, to bolo hlavné. A ona aspoň mohla povedať mamke čo sa dozvedela a čo by mala ďalej robiť. Teda, inštrukcie ktoré dostala neboli tak úplne jednoznačné a tým pádom ani návod, ktorého sa mala držať nebol priveľmi jednoduchý. Teda, záležalo ako sa na to jeden pozeral, samozrejme. Keď sa znovu pohla do kroku, hviezdy ešte stále boli na oblohe, no už bolo vidno, že tam nebudú nadlho.
> Tmavé smrčiny cez Prstové hory

Kopce >
Siberia sa snažila pôsobiť čo najviac pokojne ako by sa jej len v tejto situácii dalo. Srdce jej predsa len narážalo divo o hrudnú kosť a jej snáď chýbalo len niekoľko momentov k tomu, aby sa na päte otočila a vykašlala sa na to. Čo si len myslela keď sem prišla? Aké mala právo zaťahovať niekoho ďalšieho do svojich vlastných problémov, ktoré nedokázala vyriešiť? Jej odhodlanie, ktoré ju nieslo od Čučoriedkovej svorky cez chladné more až sem kdesi do stredu púšte, ju veľmi rýchlo opustilo akonáhle sa ocitla zoči-voči autorite, ktorú Život predstavoval. V hlave si stále premietala otázky, ktoré mu chcela položiť, aby náhodou na niečo nezabudla, čo jej na pokoji príliš nepomáhalo.
Ako kráčala stále vyššie k vrcholku kopcov, jej nepokoj ju však opúšťal. Najskôr veľmi nenápadne, zmena v jej pocitoch bola takmer až príliš nenápadná na to aby si ju všimla. Akonáhle však jej myseľ zostala tichá a žiadne ďalšie slová sa v nej neobjavili, Siberia sa zháčila. Cítila sa príjemne, možno až podozrivo príjemne, keďže bola zvyknutá na zával slov, ktoré jej stále prinášala jej úzkosť. Fakt však, že započula hlas vlka, ktorého hľadala ju zase až tak veľmi neprekvapil: ,,Oh, vitaj.“ Siberia sa narovnala a na tvári sa jej objavil milý úsmev, ktorý venovala každému cudzincovi. Chvost sa jej nervózne držal medzi zadnými nohami počas toho ako jej pohľad prebehol po vlkovi. Vyzeral milo a sálala z neho dobrá energia, to ale Siberia vedela, že má očakávať. ,,Ahoj! Teda um- Dobrý deň!" pozdravila sa a prestúpila z nohy na nohu. Aj napriek tomu, že ju už nežrala úzkosť, stále zostávala pomerne hanblivá.
,,S čím by som ti mohol pomôcť?“ vlk jej položil otázku, evidentne sa snažiac pomôcť jej s celou interakciou. To si mladá vlčica určite veľmi vážila. Teraz však prišiel jej moment, tie otázky, ktoré si tak veľmi trénovala jej však nejako nešli na jazyk. ,,Ja- by som, no. Chcela vedieť s akou mágiou som sa narodila. A že či to nie je mágia zeme, náhodou," vykoktala zo seba napokon, snažiac sa nepôsobiť príliš zúfalo. V posledných mesiacoch nerobila nič iné len premýšľala nad odpoveďou, aká by asi len mohla byť a najmä či sa jej oči nakoniec zafarbia na zeleno alebo nie. Akokoľvek silno sa ale snažila, žiadna z rastlín ju nikdy nepočúvala a jej oči zostávali presne také ako boli oči jej otca. Aj keď ho mala Siberia veľmi rada, tak trochu si priala ak by túto vec nezdedila práve po ňom. ,,Mohol by som ti povedať, aké je tvoja mágia, áno. Ale nebolo by ti lepšie ak by si to zistila sama? Keď budeš pripravená," preniesol život pokojne a posadil sa pred ňou. Siberia mohla vidieť ako okolo neho poletujú včely a sadajú si na rastliny zakorenené v jeho srsti. Bol to príjemný pohľad, akýsi pokojný a vlčica sa cítila dostatočne v pohode aby sa posadila tiež. Odpoveď sa jej však príliš nepozdávala a neočakávala, že ho bude musieť presviedčať, aby ju dostala. Samozrejme, že Život mal čas, keď na mieste ako bolo toto vôbec nestarol. ,,Alebo môžeš zostať tu a ja ťa môžem naučiť všetko po čom by si len túžila. V ten správny čas," usmial sa a Siberii sa zatajil dych. Žeby? Žeby zostala a naučila sa toho omnoho viac ako by len chcela? Na tvári sa jej objavil široký úsmev a nemala ďaleko od toho aby mu skutočne pritakala. V pozícii keď sedela priamo pred autoritou, mladej vlčici sa len veľmi ťažko hovorilo nie, aj keď sa jednalo o vec nad ktorou nikdy nepremýšľala. Život by ju predsa len naučil o všetkých bylinkách, o jej rodnej mágii a možno aj mágii zeme, ak to nie je tá s ktorou sa vybrala na tento svet. A potom by mohla- Mohla.. Jediné čo v živote Siberia chcela, bolo pomáhať vlkom naokolo seba a keby zostala tu, na mieste kde bola chránená pred akýmikoľvek problémami, ako by jej to pomohlo? Uši jej klesli k zátylku a aj úsmev pošedol. ,,Ja som už ale sľúbila mamke, že budem liečiteľom. Odtiaľto by som ale asi nikomu moc nepomohla," nechala sa počuť aj keď jej pukalo srdce, že musí povedať nie tak milému vlkovi a ponuke, ktorá neprichádza každý deň.
Život jej slovám prikývol, snáď rozumel, že zmysel života, ktorý si Siberia vybrala sa nedal tak úplne vykonať na tomto mieste. Ak chcel byť jeden samaritán, musel sa prechádzať medzi vlkmi. ,,Všetko príde v tej správny čas, niektoré veci je lepšie neuponáhľať, dobre?" povedal jej, na čo vlčica prikývla. ,,Tvoje poslanie je ešte pred tebou, ale sľúb mi, že sa ešte vrátiš, aj keď som ti dnes zase až tak veľmi nepomohol," pokračoval.
Siberii sa len veľmi ťažko zodvihovalo z miesta kde sedela, dobre si uvedomovala, že akonáhle sa bude blížiť k púšti, jej srdce zase ovládne úzkosť – zostať na kopcoch by bolo skutočne veľmi jednoduché. Však ako správny people pleaser si toto Siberia nemohla dovoliť. ,,Sľubujem, skutočne. A aj tak ďakujem," usmiala sa vlčica a s kyslím úsmevom sa prinútila začať schádzať späť do púšte, kdesi za Mrakom, ktorý ju tam mal čakať.

> Púšť cez Kopce

____________
Objednávka:
Siberia svietiace odznaky – 40 kvetov + 120 mušlí (Nacenené Maple)
V inventári zostane – 30 kvetov + 10 mušlí

Púšť >
Siberia upierala oči priamo pred seba, na miesto kde vedela, že sa má dostať. Napokon sa jej predsa len podarilo nájsť miesto o ktorom jej mamka rozprávala. Už si začínala pripravovať otázky, ktoré chcela vlkovi položiť, no nejako sa nevedela prinútiť urobiť prvý krok. Na nejaký čas zostala sedieť na jednom z kameňov - vravela si, že aby chytila dych, ale pravda bola taká, že Siberia vôbec nedychčala. Psychicky sa chcela pripraviť na stretnutie s Bohom, čo sa nakoniec predsa len nestáva každý druhý deň, že áno. Mala pred tým všetkým ešte stále dosť veľký rešpekt a nechcela celú interakciu nejako pokakať. Všetko muselo byť dokonalé a Siberia si proste nemohla dovoliť zanechať niečo iné ako len dobrý dojem. Potrebovala aby toto vyšlo, aby sa dozvedela presne čo chcela a aby sa ďalej mohla pohnúť so svojim životom smerom, ktorý presne chcela.
Zhlboka sa nadýchla a vydala sa kdesi do kopcov.
> Vrchol

Koniec sveta >
Siberia kráčala ďalej, cítiac piesok medzi prstami. Piesok bol horúci, aj napriek tomu, že slnko ešte len vychádzalo, avšak celkom príjemný. Tento mal úplne inú kvalitu ako piesok na pláži na ktorej sa topila. To bola ale myšlienka, ku ktorej sa momentálne nechcela vracať, preto sa radšej rozhodla ešte viac pridať do kroku, aby sa dostala cez tú najväčšiu časť piesku ešte predtým ako slnko dostane celú svoju silu na oblohe. Našťastie jej nálada bola v tomto momente celkom dobrá a preto si svoj výlet teraz aj celkom užívala. Rozhodla sa aj, že nebude premýšľať ani nad tým, že sa od nej Mrak napokon odpojil - aspoň sa jej podarilo ho stretnúť a vedieť, že v okolí zostane aspoň o niečo dlhšie a ešte sa niekedy budú môcť stretnúť. Snáď, ak budúcnosť dovolí, alebo ako sa to hovorilo. Niekedy v tomto momente Siberie na horizonte uvidela miesto kam mala presne namierené. Trvalo jej dlhšie než sa k nemu dostala, ale dostala sa ... a to bolo najdôležitejšie.
> Narrské kopce

Siberia si prítomnosť Mraka celkom užívala, no musela sa posúvať ďalej. Nakoniec predsa len nechcela zostávať na jednom mieste príliš dlho, najmä keď jej rodičia ani poriadne nevedeli kde sa nachádza. Možno im mala oznámiť, že ide na výlet, no nejako jej ďaleká cesta prišla viac ako len spontánne. Siberia verila, že mamka pochopí jej výlet a tak trochu aj dúfala, že mali s malými dostatok práce na to aby si o ňu zase až tak veľa starostí nerobili. Pridala teda do kroku, kým sa mala vybrať domov, ešte mala pred sebou jednu zastávku o ktorej vedela kde sa viac menej nachádza. Aranel jej pri ich rozhovore povedala čo potrebovala vedieť a teraz už len bolo hlavné aby sa tam dostala - čo bolo tak trochu viac ako polovica problému, no to nevadilo. Nakoniec Siberia sa vždy mohla niekoho spýtať keď potrebovala inštrukcie, nie? Teda ak sa jej podarí stretnúť niekoho ďalšieho okrem Mraka.
> Ararat

Siberia stood above hole she just digged as one of her little brothers showed up. A soft sigh escaped her throat, for a second she thought she was going crazy. Well maybe she was anyway, but at least she was hearing real voices this time. ,,Uhum, what's up buddy?" she smiled at the pup and waged her tail in a friendly hello. Her attention flew away from the the root she was trying to get, to her brother. His first steps! At least first ones that she saw. ,,I was just working on a little project here," Siberia answered truthfully, even though she was not really sure what she was doing herself. Arsen was still just a little pup, she was sure he would love to have some adventure. At least she thought, Siberia never spent much time around puppies. ,,Wanna take a look? Just don't let the snake get you," giggled Siberia, letting her brother investigate the dig site she made hew minutes ago. That root she was trying to get was not that important anyway - not as important as spending time with her brother. Siberia lovingly hovered around him, making sure Arsen would not injure himself. ,,Have you ever seen a snake?" she asked with a smile and let him go off so they can adventure together.

August | 5 | Wizku
Siberia sa pri vlčici cítila príjemne, čo sa jej zase tak často pri cudzincoch nestávalo. Keď jej však rovno ukázala aj niečo zo svojej mágie, steny, ktoré okolo seba Siberia ešte mala razom opadli a urobila bez premýšľania niekoľko ďalších krokov smerom k vlčici. Tlamu mala otvorenú v nemom úžase a v očiach jej hrali hviezdičky. ,,Neskutočné!" vyhŕkla nadšene a pozrela na vlčicu, ako keby videla ducha. V dobrom samozrejme. ,,Moja mamka tiež ovláda mágiu vody, ale takéto veci mi nikdy neukazovala. Som nevedela, že sa to dá," povzdychla si s tichom uznaní a naberala odvahu k tomu aby sa jej spýtala ako to urobila. Siberiu to k vode vždy nejako ťahalo, teda ak si odmyslí jej najnovšiu obscesiu rastlinami - ona sama však svoju mágiu ešte neobjavila. ,,Ako ste zistili, že dokážete ovládať vodu?" pýtala sa so záujmom s hlavou mierne naklonenou na stranu. ,,Ja som svoju mágiu ešte nenašla a trochu sa bojím kedy to príde."

August | 4 | Wizku
Siberia držala uši pevne napnuté, akoby sa snažila počuť do budúcnosti. Každý pohyb mohol byť vodítkom toho čo sa chystalo a u cudzincov jeden nikdy nevedel. Jeden by dokonca mohol Siberiu pokladať za tak trochu šialenú - s tým ako predpokladala, že jej chce niekto ublížiť v tom momente ako sa po prvý raz stretli. To sa ale nestalo a vlčica k nej prehovorila, pomerne milým hlasom, čo sa vlčici pozdávalo. ,,Ahoj!" pozdravila sa, možno o dosť viac entuziasticky ako by bolo na cudzincov vhodné, Siberia však zúfalo hľadala akékoľvek vzťahy medzi vlkmi a nakoniec.. všetci začínajú ako cudzinci, nie? ,,Po tak teplom dni, tá voda celkom dobre padne nie?" uškrnula sa a narovnala s ešte stále mokrou bradou. ,,Vy ale máte mágiu vody? Podľa očí?" pýtala sa so záujmom, toto ju mama naučila. Aj keď ona sama mala ešte stále šteňaciu žltú, už chcela vedieť čo aj ona dokázala!

Popelavá pláž >
Kráčali spoločne smerom do vnútrozemia a Siberia sa snažila nejako zlepšiť svoju náladu. Už sa cítila lepšie, s každým metrom ako sa zlaďovali od mora, tlak ktorý cítila na prsiach sa zmenšoval. Hory jej síce na teplote nepridávali, no už sa ani tak netriasla. A smerom, ktorým smerovali sa zdalo byť omnoho teplejšie ako na mieste kde sa nachádzali teraz. ,,Oh. Tak tomu rozumiem veľmi dobre," pritakala zamyslene. Ona sama sa často nedokázala rozhodnúť čo by bolo pre ňu najlepšie a tým pádom zostala zaseknutá na jednom mieste. Lebo nerozhodnúť sa bolo nakoniec taktiež rozhodnutie no pre niečo čo nebola možnosť. ,,Ale ak teda nevieš presne čo je tvoj cieľ, tak asi nevadí ak by si si zobral nejaký čas na utriedenie myšlienok," pokračovala, akoby mala nejaké skúsenosti, čo Mrak nemal. ,,Možno na ďalšiu jar ti bude lepšie. Nakoniec vieš aké sú tu zimy," uškrnula sa, možno trochu smutne, lebo ich posledná zima skutočne nebola niečo na čo by mohli s radosťou spomínať.
,,Noo.. ja už som si našla zameranie, ale ešte som moc netrénovala. Ale chcela by som byť bylinkár-liečiteľ," odpovedala mu hrdo. Toto rozhodnutie jej zabralo veľmi dlhú dobu a preto naň bola hrdá. Mať vo svojom živote cieľ bolo podľa Siberie to najlepšie aby mohla viesť zmysluplný život. ,,Ale s mamkou som sa mala ísť pozrieť k nejakému Bohu, čo by mi povedal akú mám mágiu a ako by som s ňou dokázala pracovať a tak.. Ale skôr ako sme sa tam dostali, tak mala vĺčatá a už so mnou ísť nemohla," pokračovala, neuvedomujúc si, že možno by niečo podobné cudzincovi rozprávať nemala. Siberia však nemala veľa vlkov s ktorými sa mohla rozprávať. ,,A to bol aj dôvod prečo som prišla sem. Mal by byť tu niekde v okolí, ale v tom mori teda nebol," zasmiala sa, snažiac sa otočiť ich situáciu na vtip.
> Púšť

August | 3 | Wizku
Siberia si to šinula lesom, ani sama poriadne nevedela kde. Odkedy sa jej podarilo urobiť prvý samostatný krok za územie svorky, razom každý ďalší bol omnoho jednoduchší. Užívala si to, pravda bola taká, že sa jej voľnosť, ktorá jej bola ponúkaná menšou úzkosťou, viac ako len vyhovovala. Najbližšie miesta okolo lesa svorky poznala už takmer naspamäť a aj keď sa príliš nesnažila, každým pokusom sa dostávala ďalej a ďalej. Aj keď nepríjemného pocitu z toho čo sa stalo na pláži sa ešte tiež úplne nezbavila. Preto, keď si všimla vlčicu stojacu v najbližšom jazere, chvost jej spokojne vyskočil hore a vyslúžila si jej pozornosť. Siberia si nebola ešte stále príliš istá ako pristupovať k cudzincom, aj keď mala stále akýsi vyšší rešpekt, nenechala sa ním úplne odradiť. Taktiež pricupkala k vode, niekoľko metrov od vlčice a vošla do nej asi po členky. Vodu začala chlipkať popri tom ako sledovala reakciu neznámej. Ešte zatiaľ sa osloviť neodhodlala.

Dappled light shines of Siberia's fur while she was trying to wiggle one of the roots free from the ground. It was a hard job, mainly when you did not wanted damage the goods. Young she-wolf was not really sure what she is gonna do with it, but she is gonan figure it out! Somehow, anyway.. Her brow furrowed, the root was twisted in the ground and she was losing her everpresent patience here. Sometimes, just sometimes, she felt like she was just inches from blowing up - thankfully Siberia was always able to subdue this feeling and eat up whatever emotion was bubbling inside her. She wore it as a badge, because its was hard to be so calm, and hard things deserved to be celebrated, right? As she breathed in to calm herself down a little more, her ear twitched. She heard something in the forest but was not sure what. Siberia wasn't doing anything illegal, even though her body sudenly felt like that. Maybe it was someone from her family to spend some time with her? ,,Hello?" Siberia's voice sounded thin and weak, as if she wasn't really sure if she wanted anyone to join her. Maybe on different day she would be thrilled, but today she was nto really in the mood to explain to anyone why is she playing in the dirt as an almost-adult wolf.

August 2
Miesto toho aby sa trápila ďalej sa zvalila na zem a premýšľala kedy sa jej asi podarí ísť na tú výpravu, ktorú jej mamka sľúbila. Nie žeby sa nejako ponáhľala, ale zase by klamala, ak by povedala, že jej to bolo jedno kedy sa dostane k Životu. Nad touto myšlienkou sa musela zasmiať, aké zvláštne meno to bolo! ,,Kto by len mohol svoje vĺča pomenovať Život?" smiala sa ďalej, tak trochu jej utekajúc pointa, že sa možno predsa len nejedná len tak o obyčajného vlka. Ale tešila sa, že sa je podarí tráviť nejaký väčší čas s mamou, najmä teraz, keď všetku jej pozornosť zaberali nové vĺčatá. Možno by Siberia mohla stráviť nejaký čas aj s nimi! Urobiť si nových kamarátov, alebo také niečo. Už ju celkom zaujímalo, čo nové do rodiny priniesli a aké boli ich povahy, keď už sa rozhodne pomaly začali vykresľovať.

August 1
Siberia sa pozorne pozerala na kvetinu, ktorá jej rástla pod nohami, akoby očakávala, že sa len obyčajným pohľadom dozvie všetko čo by od nej chcela. Možno tak trochu očakávala jemný hlas, ktorý by jej zaznel v ušku a razom by bola zase o niečo múdrejšia. Bohužiaľ si veľmi dobre uvedomovala, že reálny život takto skutočne nefunguje, aj keby si to možno veľmi priala. Siberia bola často hlavou v oblakoch, najmä ak sa jednalo o jej predstavách sveta naokolo nej. Najradšej by sa na všetko pozerala cez ružové okuliare a v jej predstavách bolo všetko jednoduché. Ticho sa pousmiala, kvietok pri nej sa spokojne hýbal vo vánku. ,,Ak by bolo všetko dokonalé, asi to bola nuda, nie?" ticho sa rastlinke prihovorila a sklonila sa k nej. Odpoveď samozrejme neprichádzala, Siberia bola v tejto časti lesa snáď úplne sama.

Ich konverzácia tiekla pomerne pomaly, čomu sa nedalo príliš čudovať. Najmä teda preto, čo sa stalo len pred pár desiatkami minút. Predsa len takmer utopenie bolo traumatizujúce nie len pre toho kto sa topil ale aj pred tých naokolo neho. Siberia sa cítila zle, aj keď už možno necítila slanú vodu v nose tak ako doteraz, no nepríjemný pocit, že sa kvôli nej Mrak musel hádzať do rozbúrené ho mora sa jej lepil na srsť ako čierna smola. ,,Hej, to bude fajn," prikývla mu. Bola pravda, že sa jej na more nedialo úplne najlepšie, preto využila príležitosť ihneď ako sa jej podarilo, aby obaja zmenili lokáciu kde sa nachádzali. Najskôr sa rozhodla, no zdalo sa že sa z tohoto miesta zase až na tak veľa lokácií ísť nedá. Na výber skutočne moc nemali. ,,Čo tadiaľ?" spýtala sa, ukazujúc na vysoké hory.
Akonáhle odpovedal na jej otázku, uši sa jej stiahli k zátylku. Sebecky bola celkom rada, že zostal. Páčilo sa jej mať kamaráta mimo svorky, ktoré by nebol jej brat alebo sestra. Ematicky však mal vedieť, že chcel byť preč a toto zastavenie asi nebolo vôbec v jeho plánoch. Ale... Aspoň vďaka tomu žila, takže- Yaay? ,,To je mi ľúto. Ale pred zimou sa dá ešte čo-to stihnúť."
> Púšt cez Koniec sveta

Mrak k nej rozprával veľmi milo, až mala mladá vlčica dojem, že si to nezaslúži. V tomto momente by sa asi cítila lepšie, ak by na ňu nakričal a ona sa nemusela obviňovať sama. Klamala by ale ak by povedala, že sa jej to nepáčilo. Páčilo sa jej keď sa o ňu niekto staral minimálne tak ako by sa starala o niekoho iného ona, ak by sa ich role vymenili. Špička chvosta jej ticho zaklopala o vlhký piesok a jej strnula poloha sa mierne uvoľnila. ,,Ja viem, ale aj tak," nechala sa počuť, jej hlas už o niečo silnejší a pokojnejší. Bola rada, že sa tu objavil, lebo ak nie... Nebola si úplne istá ako by skončila. Jedno vedela ale určite - rozhodne by sa jej to nepáčilo. Ako však nasledovala jeho slová o dýchaní, urobilo sa jej ešte o niečo lepšie. Na jedna nádych, na tri výdych, alebo také niečo. Napokon sa narovnala a dala sa do akéhosi polosedu, pohľadom prechádzajúc sa po hladine mora. Teraz, keď už vedela čo dokáže, zdalo sa byť akési iné. Zlovestnejšie a o dosť viac kruté. ,,Myslím, že sa mi páči o dosť viac vo vnútrozemí," ušknula sa aj ona, akonáhle sa Mrak pokúsil zmeniť tému. To oceňovala a vyhovovalo jej to. ,,A-asi raz a stačilo," smiala sa trochu trhane s ušami sklonenými k zátylku. ,A ty už si sa dostal kam si mieril?" pozrela sa k Mrakovi, ktorému sa zatiaľ pohľadom vyhýbala, dufajúc, že mu na tvári neuvidí žiadne emócie, ktoré necítila v jeho hlase.