Příspěvky uživatele

< návrat zpět

F1: V1 - 2. Prozkoumej artefakt, který jsi našel v písku a zkus přijít na to k čemu by mohl sloužit. (Použij alespoň jednu metaforu související s mořem – ale neříkej, že jde o moře)

Siberia sa rozhliadla naokolo seba, aby sa uistila, že je sama. Nie preto, že by sa bála, že robí niečo, čo by nemala. Skôr sa chcela uistiť, že sa na pláži nenachádza nikto, kto by vec pod jej labami stratil. Bola ale sama, čo znamenalo, že mala zelenú robiť si čo chcela. Viacmenej. Mladá vlčica mala pocit, akoby nikdy nemohla robiť čo len chcela, aj keď ju nič nespútavalo. Ticho zodvihla guličku do láb a obzerala si ju, akoby nič také ešte predtým nevidela - a bola to pravda. Jeden by si bol myslel, že sa jednalo o nejakú cetku, niečo čo vlkovi vypadlo z náhrdelníka alebo zo šatky. Nad čím sa musela Siberia zasmiať, keď si predstavila vlka ako ho ťažký kameň ťahá k zemi. Chichot jej trošku zlepšil náladu, čo bolo fajn. Zdalo sa však, že vlnenie sa nekonečnej vodnej hladiny akoby žralo všetky zvuky naokolo. Siberia sa ale sústredila na vec sediacu v jej labách, po ktorej teraz prechádzala pazúrmi. Nedokázala si predstaviť na čo by niekomu bola. Možno ako ťažítko v nore na zaťaženie jeleních koží? Alebo predvádzanie sa pred cudzincami, čo to doma máš? Siberia si dokázala veľmi dobre predstaviť ako sa vyťahuje pred bratom, že má niečo čo on nie. Možno ak by sa jej podarilo guličku preniesť domov, aj to by sa to stalo skutočnosťou.

F1: V1 - 1. Uplácej hrad / nebo něco jiného z písku, abys zahnal to nepříjemné ticho. (Vlož do příspěvku alespoň 3 přívlastky popisující něco živého – ale vztahuj je na věci)

Laby sa jej zabárali do vlhkého piesku a pohľad prechádzal po piesku. Dnes bolo prvý krát čo Siberia videla piesok - bol úplne iný ako kamienky po okrajoch riek a brehoch jazier, pri ktorých vo svojom živote zatiaľ bola. Čo si všimla po tom ako prestala obdivovať tmavý piesok, bolo ticho, ktoré ju zahaľovalo ako deka. Takmer jej po chrbte prebehli zimomriavky, zatiaľ čo mala pocit, akoby ju kamene naokolo nej sledovali. Čo bolo dosť smiešne, keďže kamene nemali oči a nemohli sledovať. Teda... snáď. Siberia nasucho prehltla, snažiac sa nájsť niečo vo svojom okolí, čím by sa mohla zabaviť. Napokon sa rozhodla začať hrabať v piesku, s chrbtom otočením k moru. S tým ako sa hýbalo, more akoby dýchalo. Siberii to nebolo dvakrát najpríjemnejšie. Uši mala teda vyvrátené dozadu, akoby čakala, že bude potrebovať dávať pozor aj na svoj vlastný chrbát. Scénka piesku, ktorá sa jej rozrastala pod labami sa síce nedala úplne nazvať hradom, ale pri dostatočnej predstavivosti ste mohli vidieť vežičky trčiace kde-tu. Hrad sa rozrastal pod jej labami, no až do okamihu kedy v piesku Siberia neobjavila niečo desivo zaujímavé. Sklonila sa k piesku, prihliadajúc sa avšak v rovnakom čase sa snažila aj zachovať si odstup. Jeden nikdy nemohol byť príliš opatrný.

Ježší plácek cez Eukalyptový les >
Bol to tento moment kedy si Siberia skutočne uvedomila ako ďaleko prešla. Kdesi ďaleko pod horami videla obrovské jazero - tak obrovské, že za svoj život nevidela ani z polovice také veľké. Kradlo jej pohľady vždy keď sa jej podarilo dostať na miesto kde vrcholky ustúpili s otvorili jej nekonečný výhľad. Siberia prichádzala o dych, nie len vďaka výhľadom, ale aj riedkemu vzduchu, čo neskúsenej vlčici nič nehovorilo. Uvedomovala si ale, že jej cesta pomaly končila. Už sa nebolo kde ďalej dostať. Alebo? Z výšky mohla vidieť tmavé miesto, ktoré priťahovalo jej pozornosť rovnako ako more, ktoré ešte nedokázala pomenovať. Rozhodla sa, že toto bude jej posledné miesto na ktoré sa pozrie a potom sa otočí a vráti sa rovno domov. A možno dovtedy bude doma už aj Armin spoločne s Keziah.
> Popelavá pláž

Stredozemka cez červenú rieku >
Prechod cez červenú rieku bol trochu desivý, ak by Siberia povedala niečo iné, rozhodne by klamala. Najskôr sa celkom bála, že je nejedná o len tak obyčajnú vodu, čo bolo asi celkom jednoduché predpokladať. Predsa len vyzerala úplne inak ako obyčajná voda! Mladá vlčica sa nikdy z ničím podobným nestretla, čo nebolo nič skutočne prekvapujúce. Po prechodu ju však čakala krásna malá lúčka kde sa to zvieratami len tak hemžilo. Ak by Siberii netrvalo ak dlho sa sem dostať, možno by dokonca bola viac ako len vhodná na to aby ich svorka tuna chodila na lovy. Možno by mohla toto miesto popísať otcovi a on by sa sem mohol aspoň prísť pozrieť? To pre Siberiu znelo ako dostatočne dobrý nápad a rozhodne sa rozhodla nechať sa o tomto mieste počuť. Nakoniec, ak sa aj rozhodne sem neisť, bude o ňom aspoň vedieť.
> Koniec sveta cez Eucalyptový les

Mahtae juh cez jazierka >
Planina na ktorej sa našla po prechode okolo jazierkach bola nádherná. Siberiine žlté oči po nej prechádzali s takmer hviezdičkami v očiach. Tak obrovské otvorené miesto ešte vo svojom živote nevidela - na severe, kde žila jej svorka boli lúky, samozrejme. No ani jedna z nich nebola tak obrovská aby jeden pomaly nedokázal vidieť stromy na jej konci. Nedôverčivo mala nastražené uši, aby sa uistila, že je všetko v poriadku a predsa len by sa nemala vrátiť. Zdalo sa však, že je zatiaľ osud praje a nič by nemohlo byť lepšie. Mladá vlčica sa už v tejto chvíli tešila ako mamke porozpráva čo nové videla. Po toľkých rokoch už asi bolo načase aby aj ona zažila niečo zaujímavé o čom by mohla hrdo hovoriť pri rozhovoroch nad jedlom.
> Ježčí plácek cez červenú rieku

Boruvka cez Mahtae sever >
Miesto ku ktorému sa dostala nevyzeralo ako miesto kde by vlci chodili na lov. Celkom ju to rozrušilo, najmä preto, že tento jej výlet mal jasný cieľ a ona sa musela niekde zle rozhodnúť a zabočiť tam kde nemala. Na tvári sa jej rozprestieral nespokojný výraz a vráska na čele prezrádzala, že mala starosti. Ako inak. Siberia mala starosti stále, no to si odmietala priznať. Predsa len ak žijete s nejakým problémom celý svoj život a nikdy ste nič iné nepoznali, razom ho pokladáte za niečo normálne s čím jednoducho musíte žiť. Vlčica vedela, že najlepšie rozhodnutie v tomto momente by bolo ak by sa otočila na päte a vrátila sa po svojich krokoch pekne späť, tak trochu sa jej chcelo ďalej preskúmavať. Zatiaľ sa nestalo nič desivé, čo by ju posunulo späť ku svorke. Otázka bola, či toto svoje rozhodnutie bude ešte ľutovať alebo nie, to sa však Siberia mohla dozvedieť až na konci výpravy, ktorá nemala presne určený cieľ.
> Stredozemka cez jazierka

Vonku sa to pomaly rozpustilo a Siberia si nebola úplne istá, či už niekoho ešte počuje. Samozrejme ju popravde nezaujímal len tak hocikto aj keď ju ostatní vlci vo svorke zaujímali. Teraz mala svoju pozornosť ale otočenú smerom k sestre a bratovi, minimálne tých, ktorý sa narodili vo vrhu s ňou. Ešte sa zo svojho lovu nevrátili a Siberia mala dojem, že sa možno ani nevrátia. Prekrútila očami, z Armina by to vystalo, že by sa hneď po skončení lovu vyparil a išiel si po svojom - nechávajúc ulovenú korisť na svojich spolulovcov. A Kezi? Popravde o Kezi si Siberia nič moc nemyslela. Niekedy mala dojem, že sa ani poriadne neznali, čo je smutné, ale bola to pravda. S hlbokým nádychom sa odhodlala, pôjde sa po nich pozrieť a keď po ceste stretne aspoň Varju, tak jej to bude stačiť. On jej nakoniec bude vedieť povedať kde a či sa niekam vybrali.
> Mahtae juh cez sever

Úkryt >
Akonáhle sa dostala von z úkrytu, pozorne načúvala čo sa v lese deje. Kdesi v lese sa mal nachádzať jej starší brat, no nebola si úplne istá kde a ani čo robil. Rodičia jej síce povedali, že šiel niečo vybaviť, no pri pohľade na úplne najmenšie mláďatká si zobrali všetku jej pozornosť. Ich slová prešli z jedného ucha do druhého a rovno von. Momentálnu ju však o niečo viac zaujímal Armin a sestra z jej vlastného vrhu, Keziah. Ešte sa nevrátili z lovu a ona bola minimálne tak nervózna ako to bolo u jej rodičov. V rýchlosti sa snažila spomenúť si ktorým smerom sa vybrali jej súrodenci ale musela si vynadať. Bola tak veľmi nadšená svojim prvým lovom a tým aby nič nepokazila, že vôbec nedávala pozor na to čo sa dialo mimo ich skupiny. Vedela jedine, že šli s druhým lovcom zo svorky a Kayou. Jediné čo jej zostalo bolo čakať v lese kedy sa vrátia len aby upokojila svoju nervozitu.

Rodičia sa rozprávali ohľadne druhej skupiny vlkov, ktorý vyšli na lov asi v ten istý čas ako oni. A kým sa ich malá rodinná skupina plus Cynthia už dávno vrátila - a pomaly si už ani nepamätali čo lovili, tak tí druhí boli ešte stále kdesi v ťahu. Nejako extra by to ani Siberia neriešila, nakoniec ešte stále o lovoch zase až tak nevedela, aby vedela ako dlho môžu také náročnejšie trvať. Ale keďže medzi lovcami boli aj jej dvaja súrodenci, Siberia sa vôbec nečudovala, že rodičia boli trochu nervózny. Aj ona začala byť a preto sa rovno ponúkla, že sa po nich pôjde pozrieť. Napokon aj tak už nemala tuna moc čo robiť, so súrodencami sa zoznámila a ešte to bude nejaký čas, kým sa budú môcť spolu rozbehnúť dakam na výlet. ,,Asi sa za nimi pôjdem pozrieť, nech zistím čo robia Armin aj Kezi," ponúkla sa spokojne, aj keď jej oči ešte stále sedeli na malej sestričke, ktoré sa hrabala kdesi v maminej srsti. Bezpečné miesto, ktoré mala veľmi rada aj ona, najmä v podobnom veku ako bola teraz Einor. ,,Oh, hej. Arsen znie fakt lepšie," pritakala, aj keď sa jej jej návrh páčil. Nevadilo to, s úškrnom bola rada, že sa ujalo aspoň niečo trochu podobné tomu čo navrhla. Siberia sa zodvihla a bola pripravená na odchod. ,,Vidíme sa," nechala sa počuť rýchlym dotknutím sa čiel s mamkou aj s otcom sa s nimi rozlúčila a zmizla kdesi v útrobách nory a potom kdesi von.
> Les

Jún 10
Šinula si to lesom priamo k nore, keďže les v ktorom žila poznala lepšie ako svoje topánky. Alebo oko v hlave. Alebo akékoľvek iné príslovie, ktoré bolo v tejto situácii vhodné použiť. Zastavila sa až pred vstupom, razom si uvedomujúc, že by možno nemusela ísť späť s prázdnymi labami - nejaký malý darček sa vždy hodil! Siberia nastražila uši, akoby očakávala, že na ňu daný darček skočí spoza nejakej skaly a ona len zlizne smotanu. Nefungovalo to tak, samozrejme, aj keď Siberia chcela, nebola dostatočne hlúpa na to aby verila, že všetko skutočne tak funguje. Veci vo svete neboli jednoduché a ona to ani nechcela. Vbehla do prvého z kríkov na ktoré narazila v snahe nájsť nejaký pekný kvietok, ktorý by sa jej mamke mohol páčiť. Buď nejaký biely ako jej vlastná srsť alebo nejaký žltý, ktorý by s bielou srsťou vytvoril krásny kontrast!

Jún 9
Nebola ďaleko od nory, nakoniec sa ona sama príliš neodhodlávala chodiť ďaleko od svorky. Územie neopúšťala často, aj keď si začínala stále jasnejšie uvedomovať, že ak jej nová ,,práca" bude skutočne fungovať, nakoniec sa miesto trávenia jej času veľmi zmení. Síce vedela, že sa jej niečo podarí nájsť aj doma, nemala však prehnané predstavy o možnostiach územia jej svorky. Aj keď ho milovala, oh ako ho milovala! Niekedy jeden musel zložiť svoje ružové okuliare a priznať veci také aké boli. Miesto ďalšieho pozerania do budúcnosti sa radšej pobrala smerom k nore, kde by podľa jej vedomostí mala byť ešte stále jej mamka - čo iné mohla ísť robiť ako ju znovu ísť na chvíľu otravovať? Vzťah matky a dcéry bol často veľmi zaujímavý.

Jún | 8 | Fedyor
Vlčica neočakávala, že sa jej podarí niekoho stretnúť. Teda, samozrejme, vedela, že svet naokolo svorky nie je bez obyvateľa a na to aby si myslela, že existuje iba jej svorka bola už viac ako len dosť stará. Ale niekde v hĺbke duše neočakávala, že sa k nej niekto pridá. Bola na prieskume a to jej momentálne stačilo, cítila sa spokojne, že robí niečo nové a že sa jej otvárajú ďalšie horizonty. Aj napriek tomu jej však srdce radostne poskočilo, keď sa jej k ušiam dostal hlas, ktorý poznala. Možno ak by sa jednalo o skutočného cudzinca, možno by tak nadšená nebola. Tohto vlka ale poznala a aj keď sa jej táto myšlienka nepáčila, myslela si, že sa už nikdy nestretnú. ,,Oh, Mrak!" jemne poskočila, keď sa zastavil kúsok od nej, konček chvosta sa jej spokojne hompáľal vo vzduchu. ,,Som si myslela, že o takomto čase budeš o dosť ďalej na juhu než tu!" nechala sa počuť. Nakoniec jej vtedy dávno v zime vravel, že je len cestovateľom a na jednom mieste sa príliš dlho nezdrží. Alebo také niečo. ,,Niečo ťa spomalilo? Či?"

Jej rodičia sa do pomenovávania skutočne vrhli a Siberia ich zamyslene počúvala. Skutočne vymýšľali tak zaujímavé mená, o ktorých pomaly nikdy ani nepočula. Najmä pri mene Einor sa našuchorila - to sa jej veľmi páčilo! Cítila sa takmer akoby už teraz vedela, že sa dve sestru budú mať viac ako len radi a vytvoria si perfektný vzťah. Alebo to si minimálne Siberia prajala, keďže zatiaľ so svojou sestrou zase tak dobrý vzťah nemala. Nemali si moc čo povedať a Armin.. bol jednoducho Armin. Aj napriek tomu, že spolu už čo to zažili, ich poalvahy boli až príliš rozdielne na to aby soli dokázali tráviť dlhšie ako niekoľko hodín za týždeň. A Siberia túžila po spoločníkovi a tušila že by to už teraz mohlo vyjsť. ,,Einor je skvelé!" priznala otcovi, len aby sa priblížila ku krpcom a jemne mladšiu sestru pošťuchla labou. ,,Čo ty na to vravíš sestrička?" uškrnula sa s otázkou, keďže vedela, že sa ešte niekoľko ďalších mesiacov odpoveď k nej skutočne nedostane.
Teraz im zostávalo už len meno posledné, teraz keď Siberia vedela aký typ mien sa rodičom zapáčil teraz, mohla niečo navrhnúť. ,,A čo keby sa posledný volal Anser?" spýtala sa so záujmom.

Siberia sa už ani len nesnažila skryť nadšenie, ktoré sa v nej nachádzalo. Chvost jej kmital zo strany na stranu, jeden by si bol myslel, že za pár ďalších sekúnd sa jej podarí odlepiť zo zeme a odletieť. Pricupitala k rodičom, keď sa aj oni uložili na pripravené kožušiny a pozornosť venovali mláďatám. ,,Tí sú tak chutní!" nadšene zapískala, akonáhle sa jej podarilo prezrieť si ich o niečo lepšie. Uši sa jej sklopili k zátylku a úsmev sa rozšíril zatiaľ čo jej oči hrali nežnou láskou ku svojim novým bratom a sestre. ,,A maličký. Mega maličký. Boli sme aj my taký?" pýtala sa so záujmom, len aby sa uložila aj ona neďaleko k nim. Predné laby si zložila pod hrudník a venovala im niekoľko dlhých pohľadov. ,,Ahhh- umm," pozrela na otca, ktorý ju vyzval, aby niektorého z nich pomenovala. Alebo teda, aby podala aspoň nejaký návrh, ktorý by sa im mohol páčiť. Vlčica sa zamyslela, no jediná vec, ktorá jej sedela na mysli bola, aká veľmi dôležitá úloha to bola. Taká, aká môže ovplyvniť niekoho celý život.. Príliš dôležitá úloha, ak by ste sa spýtali Siberie. ,,Vôbec neviem.. Nám ste vybrali také super mená, tak by ste mali aj im niečo pekné vybrať," možno ak by Siberia poznala nejaké zaujímavé bylinky, to by bolo zaujímavé meno pre vĺča. Ale kto by sa chcel volať ako obyčajná zelina na zemi, keď mohol mať nejaké viac unikátne meno? Možno také nejaké ako bolo práve to jej, ktoré mala tak veľmi rada.

Jún | 7 | Fedyor
Siberia sa prestopovala až k nejakým malým jazierkam, ktoré lemovali rieku Mahtae. Najskôr sa chcela vydať k veľkému jazeru, aby sa ubezpečila ako v skutočnosti vyzerajú tí losy, o ktorých jej rozprávala Cynthia - popravde ju však aj dosť vyľakala, s tým popisom zranení, ktoré by mohli jednému spôsobiť. Nechala tento výlet teda radšej na neskôr, keď už nebude sama a nájde si nejakú spoločnosť. Možno by si mohli s bratom urobiť ďalší rodinný výlet?
Avšak ani takto ďaleko na juhu ešte nebola, jej cesty za hranice svorky boli značne obmedzené a už len obyčajná cesta po prúde rieky bola pre mladú vlčicu dostatočne vzrušujúca a napínavá. Najmä teraz, keď sa prostredie naokolo nej zmenilo zo známych lesov a lúk plných kvetov na pôdu podmáčanú vodou a zarastenú pálkami. Zase niečo nové, čo mohla Siberia objavovať svojim tempom, najmä keď jej za zadkom nestál Armi, revúc na ňu, že sa nudí.