Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Klimbavý les >
Aj napriek tomu, že zima bola už takmer v plnom prúde, Siberii sa na laby lepila tráva. Bola vysoká, možno na jej vkus až príliš vysoká. Chýbal jej jej les a čučoriedkové kríky a ich ostne, ktoré jej tiež ťhali srsť na labách, no boli... no boli jej. Vyrastala medzi nimi a už si na nich zvykla. Teraz už len potrebovala niekoho, kto by ju naviedol tým správnym smerom domov. Tak trochu dúfala, že sa jej podarí stretnúť niekoho, kto bude mať aspoň aké-také tušenie kde sa čučoriedka nachádza. V tomto momente si mladá vlčica ešte vôbec nebola ochotná pripustiť, že sa z domova stratila nadobro. Ešte mala pred sebou dosť veľa paniky na to, aby panikárila už teraz, aj keď jej dych začínal pomaly ale isto vychádzať z úst o niečo rýchlejšie ako by si bola ochotná priznať. Bola stratená, úplne stratená a bolo to dosť na prd.

Apatyka >
Chvost sa jej kmital zo strany na stranu keď nadšene prechádzala lesom. Aj napriek tomu, že ich interakcia s Regisom a Deltou nezačala úplne najlepšie, skončila pomerne dobre. Viac ako len dobre! Nadšene si niesla svoju výslužku a informácie, ktoré dostala od hnedého vlka, nedočkavá na okamih kedy bude môcť všetko vyrozprávať svojej mamke. Ešte si nebola úplne istá ako sa dostane domov, no v tomto momente bola viac nadšená zo zážitku, na to aby sa strachovala nad budúcnosťou. V lese prebehla cez čistinku kde pred len pár hodinami úplne pokazila Delte a Regisovi lov a pokračovala smerom von - alebo teda smerom, ktorým si myslela, že ten vonok bude. Aký veľký vôbec môže byť tento les? Odpoveď bola, že nie príliš veľký, keďže jej trvalo len necelých desať minút poklusu aby sa dostala von a obalilo ju zapadajúce slnko. Nie najlepší čas na to hľadať cestu domov, ale jeden si nemôže úplne vyberať.
> Oceán

November | 3 | Zed
Siberia spokojne kmitala chvostom, akákoľvek spoločnosť mimo jej svorky bola pre ňu novota a celkom si ju užívala. Nastavila sa teda k vlkovi pripravená pozerať sa po.. po čom vlastne? Aaah, vlastne! ,,Možno ak by sa nám podarilo nájsť nejakú vysokú skalu najskôr, tak by sme mohli mať celkom pekný rozhľad nie?" navrhla spokojne a rovno sa už aj rozhliadala okolo, akoby očakávala, že na ňu to správne miesto rovno vyskočí, akoby na ňu čakalo. ,,Oh o tej svorke som myslím, že ešte nepočula. Na ktorej strane bývate?" pýtala sa so záujmom pripravená poskytnúť podobné informácie o tej svojej svorke, ak by bol záujem. ,,Máme ich tam dosť popravde! Je to celkom mňamka keď prejdú prvým mrazom. Joj dala by som si," smiala sa ďalej až jej v bruchu zaškvŕkalo. Ale skutočne to bola mňamka! V tomto neklamala. Aj keď obe mali celkom iné jedlo na mysli, fakt že obe hneď pomysleli na jedlo, musela sa hneď zasmiať.

Delte sa vôbec nepáčila medicína, ktorú dostávala a Siberia sa jej popravde vôbec nečudovala. Žuvať kôru úplne neznelo ako najlepšia aktivita na prechádzanie času a rozhodne nie ako niečo čo by Siberia robila len tak zo srandy. Ale čo bolo potreba to bolo potreba a ak to znamenalo vyššie dobro, prečo nie asi, že? Snažila sa úplne nesmiať, no xichtíky, ktoré delta hádzala jej vyvolávali úsmev na tvári, ktorý nedokázala úplne zakryť aj keby chcela. Napokon sa aj ona zložila neďaleko nich, tak aby si bola istá, že nich od Delty nechytí a laby si zložila pod seba. Na Regisove slová prikývla, no nemala úplne naponáhlo - vonku ešte len vychádzalo slnko. ,,Ešte raz ale veľmi ďakujem, že ste mi obaja dali šancu a hrozne sa z toho teším," chvost jej zabubnoval o podlahu nory, ešte niekoľko desiatok minút poloňovala a až potom sa vybrala k zákutiu s harmančekom a nabrala si zopár. Aspoň sa bude môcť niečím ukázať mamke, že nebola mimo svorky len tak pre nič za nič. ,,Určite ich teraz využijem, som zvedavá aká bude táto zima, keď tá minulá bola pekne krutá," preniesla a potom nasledovalo len milé rozlúčenie sa a Siberia s nadšením zmizla kdesi za otvorom nory. Teraz už len nájsť cestu domov. Nejako si už snáď poradí.
> Klimbavý les

Regis ju upokojil, že stretnutie so Životom napokon nebolo úplnou stratou času - teda, asi bolo, ale bolo to normálne, čo ju aspoň trochu upokojilo. Ak by to bola len ona, ktorej nechcel nič povedať, asi by si cítila nejako odstrčene. Aj keď stále nebola úplne nadšená. Pritakala jeho slovám, napokon možno aj tak mocný vlci nemali odpoveď úplne na všetko. ,,Hej, nemáme sa asi kam ponáhľať, trochu odpočinku nám neublíži," pridala sa do konverzácie akonáhle Regis začal vysvetľovať Delte skutočnú hodnotu oddychu. Siberia bola veľmi rada zamestnaná, nezvládala dobre ničnerobenie a cítila sa neužitočne. To si všetko ale nechala pre seba, vlci si zaslúžili odpočinok, ale-
Mladá vlčica mala ale možnosť prezrieť si viac Regisových vecí, zatiaľ čo on zohrieval Deltu. Navigoval ju pomedzi svojim vlastníctvom a ona sa pohybovala o niečo pomalšie ako bolo u nej bežné. Prezerala si veci, no nie príliš dlho na to aby sa na ňu hnedý vlk naštval. Delta bola chorá, áno, potrebovala pomoc a to jej nemohla príliš dlho zadržiavať. Podala mu kúsky kôry k labám. ,,A to pacient len rozžuje hej? To je v pohode," prikývla vlastným slovám a posadila sa kus od dvoch vlkov. ,,Nie žeby ma viac nezaujímalo, ale ako si vravel, Delta si musí oddýchnuť," začala, prechádzajúc pohľadom po úkryte. ,,Tak by som asi skočila domov aby naši vedeli čo a ako. A potom by som prišla späť? Mohlo by to tak byť?"

November | 2 | Zed
,,Oh okay," odpovedala. Zdalo sa, že o vodu nebol záujem, čo zase nebolo až také prekvapujúce. Siberia si v rýchlosti zmyla čo sa jej na srsť nalepilo, no nejakú extrémne dobrú prácu neodviedla. Hlavne na jej bielych predných labách bolo vidno bahno, no vlčica sa to rozhodla ignorovať. Prečo aj nie? ,,Moc to tu popravde nepoznám, ale ak by ste chceli spoločnosť.." usmiala sa ako vyskočila z vody na breh. Mať nových kamarátov bolo pre ňu niečo zaujímavé, nepoznala veľa vlkov mimo jej svorky s ktorými bola od narodenia, preto každého mimo nej brala akosi exoticky. Možno to nebolo úplne najlepšie rozpoloženie ako sa pozerať na cudzincov, no Siberia ešte nestretla nikoho kto by jej chcel ublížiť. ,,Som Siberia, z Čučoriedkovej svorky," pokračovala. ,,A vy? Um-ty?" pýtala sa zdvorilo, nevediac odhadnúť aký veľký vekový rozdiel by mohol medzi nimi byť.

Siberia si mohla oči vyočiť, keď sa snažila prezrieť si všetko čo sa okolo nej nachádzalo. Bolo jej jasné, že nie je v jej možnostiach sa dostať ku všetkému čo bolo naokolo - ešte poriadne nevedela ako sa učiť, na to bude musieť prísť eventuálne. Momentálne si však užívala akúsi noveltu okolo všetkého čo sa okolo nej dialo a mala dojem, akoby bola princezná. Alebo také niečo! Nadšenie do medicíny sa na nej celkom odrážalo, musela sa čoskoro vrátiť domov a rozpovedať Cynthii ako jeden jej komentár dokázal zmeniť smerovanie celého jej života. ,,Necítiš sa dobre?" pýtala sa jej, no to bolo v tomto momente asi jediné čo jej dokázala ponúknuť. Ešte nepoznala nič viac ako čo jej ona sama pred pár chvíľami predstavila, ale bola pripravená učiť sa ďalej. Aj keď by samozrejme bola radšej ak by Delta chorá nebola! Takto, na živom podklade sa ale všetci dokázali naučiť najlepšie, nie?
,,Woah, ešte aj mágia," vlčica mala v očiach už takmer hviezdiečky, ako nadšená zo všetkého bola. ,,Ja som bola u Života, ale povedal, že svoju mágiu spoznám keď na to bude tá správna chvíľa," primiešala sa do rozhovoru zatiaľ čo Regis dvíhal teplotu vody - Siberia to mohla cítiť keď sa k bublinke mierne priblížila, aby si obzrela ju a aj kvetinky v nej. Harmanček, jasné. To si zapamätám. ,,A koľko bude asi trvať kým sa bude cítiť lepšie?"

November | 1 | Zed
Ešte stále tak trochu stála v bahne a dúfala, že ju nikto nevidel. Osud má však celkom zaujímavý zmysel pre humor, ako to už často býva a Siberia nemusela čakať príliš dlho na to aby za svojim chvostom počula niekoho slová. Hlas jej nebol známy, a dokonca ani pri prvom pohľade sa jej nezdalo, že vlka pozná. Uši jej však aj tak klesli ku zátylku keď sa jej podarilo spojiť pohľad s neznámym spoločníkom. A ospravedlňujúco zodvihla labu, akoby za to mohla. ,,Hej, tie kamene sa šmýkajú o niečo viac ako by som bola čakala," uškrnula sa, chvost jej priateľsky zakmital niekoľko krát zo strany na stranu. Siberia sa stále cítila tak trochu nervózne, vždy keď sa rozprávala s niekým mimo jej svorky. Už to bolo o niečo lepšie ale stále nič moc. ,,Ale zato je voda celkom svieža a dobre sa pije. Dobrá na hrdlo- alebo také niečo," štebotala ďalej. Siberia trpela nervóznym rozprávaním, ktoré niekedy ani nedávalo zmysel. ,,Chceli ste sa napiť?"

Meduňková cez Klimbavý >Siberia ticho kráčala v malej skupinke vlkov akoby k nim patrila celý život. Chvost sa jej spokojne pohupoval zo strany na stranu a v tlame pevne držala svoj obed. Cítila sa ako na tábore, ak by vedela, čo to vôbec tábor je. Pozorne počúvala čo jej Delta vysvetľovala a snažila sa zapamätať si čo najviac vecí ako len mohla. Predstavovala si ako ich potom rozpráva mamke a ako sa z toho teší, to bola najlepšia motivácia pod slnkom, samozrejme. ,,To dáva žmišel," pritakala slovám Delty s ústami plnými budúceho obeda až do okamihu kedy sa dostali k úkrytu. Bol to jeden veľký strom s dierou medzi koreňmi. Siberia na to nič nehovorila, no moc nadšená z tejto skrýše nebola. ,,Je to tu veľmi útulné," poznamenala, ako sledovala vlkovo vchádzanie dnu. Bolo na ňom vidno, že s parohmi na hlave nebol ešte príliš šikovný a nebolo sa na čom čudovať. Vlčica si zahryzla do jazyka keď sa mu podarilo zachutiť parohmi o koreň a pohľadom vyhľadala Deltu, aby zistila či je to okay sa zasmiať alebo radšej zostať ticho. Podľa reakcie Delty následne upravila aj svoju reakciu.
Strčila sa priamo za ním, jej vstup už o niečo menej dramatický len aby mohla zízať čo sa všetko vmestilo pod jeden strom. ,,Woah, vypustila zo seba keď si odložila jedlo k predným nohám. Nalepila sa na jednu zo stien aby neprekážala Delte a na špičkách nakúkala čo sa nachádza na jednotlivých koreňových poličkách. ,,To je všetko tvoje hej?" pýtala sa, no jednalo sa skôr len o rečnícku otázku kde nečakala odpoveď. Alebo si skôr odpovedala sama s ďalším Woooaah. ,,Toľko vedomostí! Koľko ti to trvalo sa naučiť?"

Október | 8 | Zed
Siberii do smiechu príliš nebolo keď sa jej podarilo skĺznuť na blate a rovno si naraziť brucho o čľapkavú zem a chladnú vodu. Nezranila sa ani nič ju nebolo - to bolo prvé čo si všimla a mohla si spokojne povzdychnúť. Nájsť v každej situácii niečo dobré bolo skutočne umenie a mladá vlčica sa veľmi snažila byť tým najlepším umelcom pod širokým slnkom. Jediné v čo skutočne dúfala bol fakt, že ju nikto nevidel v jej najhoršom a teraz sa jej nesmeje niekde za stromom. Narovnala sa a zodvihla jednu z predných nôh z bahna aby videla ako sa jej pa vankúšikmi ťahá nepríjemná hnedá substancia. Bola to len hlina. Len hlina. ,,Urgh," zavrčala si popod nos. Cítila ako sa jej srsť lepila k telu, Siberia to nemala rada a tento pocit jej posielal mravce behajúce priamo po chrbtici. Možno ak by teraz ale vošla hlbšie do vody, tak by sa jej to bahno podarilo ľahšie umyť?

Október 7
Uši jej nadskočili na hlave, keď sa jej podarilo zachytiť nejaký pohyb po jej pravej strane. Siberia zastala v strede svojho pohybu, v snahe nevyplašiť čokoľvek čo mohla v tomto momente objaviť. Tajne dúfala, že to nie je niekto z jej svorky, čo by bolo celkom trápne. Radšej si ani nepredstavovala ako by vlkovi vysvetľovala, že si ho pomýlila so zajacom alebo takým niečím. Asi by sa nemohla na daného obyvateľa lesa znovu pozrieť niekoľko mesiacov. Sklonila sa k zemi, tak aby telo neťahala úplne po kríkoch čučoriedok, no aby nebola ani úplne dostupná na pohľad komukoľvek, kto by sa pozeral jej smerom. To bolo asi ale aj všetko čo sa jej podarilo, keďže len čo sa jej hlava vystrčila spoza kmeňa stromu, vtáčik sediaci na zemi rovno odletel. Sakra práca. Vynadala si ticho, no z jej tlamy vyšlo len hlboké povzdychnutie. Jej práca evidentne ešte neskončila.

Október 6
Laby sa jej oškierali o tŕne čučoriedok a ticho dúfala, že sa jej nepodarí sa poriadne pozerať. Jej pomalý pohyb jej vôbec nepomáhal, keďže v rýchlosti slimáka asi skutočne nič neulový - teda, nie žeby mala nejako extra na výber, keďže korisť pred ňou momentálne neskákala s veľkou cedulou a nápisom ,,Ulov ma". Nad touto predstavou sa musela vlčica jemne zahuhňať, prišlo jej to tak trochu vtipné. Nebol by lov razom omnoho jednoduchší ak by sa zvieratá dali vybrať tak jednoducho? Samozrejme to nebolo prirodzené a Siberia nechcela nič meniť, no myšlienka to bola dostatočne zaujímavá na to aby sa nad ňou mladá vlčica zamyslela o niečo dlhšie ako by možno chcela. Bola ale aj tak prekvapená, že sa jej ešte stále nepodarilo nič zachytiť.. nebola si úplne istá či to bolo normálne alebo nie. Ako už bolo spomínané, v lese svorky ešte nikdy predtým nelovila.

Október 5
V rýchlosti si spomenula ako kedysi lovili spoločne s Arminiom, aj keď si nebola úplne istá ako by jej táto informácia mohla pomôcť. Snažila sa kráčať potichu a obchádzať všetky väčšie kríky ktorých konáre by sa jej mohli zachytiť do srsti - čo bolo popravde celkom ťažké v lese ktorý bol pomenovaný ako Čučoriedkový. Jeden by si povedal, že po viac ako dvoch rokoch by mala byť na to zvyknutá, no lovy sa skoro nikdy nekonali v ich lese. Teda, doteraz sa v lese nekonal ani jeden lov, ktorého by bola Siberia súčasťou alebo by o ňom počula. Alfa mala určite dôvod prečo tomu tak bolo, možno ak ju nabudúce stretne, možno sa jej na to spýta. Alebo sa spýta mamky, keď sa jej podarí konečne sa k nej dostať akonáhle si pripraví ten darček, samozrejme. Uši mala nastražené, oči na stopkách a laby pripravené vyštartovať po čomkoľvek čo sa pred ňou objaví a čo by vyzeralo ako korisť.

Október 4
Ak by zostala stáť nepohnuto dostatočne dlho, možno by nejaká korisť zabudla, že Siberia existuje a niečo by sa objavilo. Skôr alebo neskôr, no vlčica nemala nejako extra veľa času, čiže sa jej tento nápad až tak veľmi nepozdával. Niekoľko ďalších minút nebolo problémom, možno dokonca aj hodina by bola v pohode, no .. aj keď čas mala, chcela ho rozhodne využiť nejako inak než stánim na jednom mieste čakaním na osvietenie. Alebo také niečo. S hlasným povzdychnutím sa pustila hlbšie do lesa, predpokladajúc kde by sa mohlo nachádzať niečo zaujímavé. Nejaká veverička, alebo myš by rozhodne postačila. Ak by sa jej dokonca podarilo priniesť im ju živú, to by bolo asi najlepšie! Siberia si neverila v love ešte dostatočne na to aby si verila, že sa jej to podarí. Uloviť niečo malé a nezabiť to pri tom bolo ťažšie než by si jeden mohol myslieť.

Október 3
Rozhliadala sa naokolo seba akoby očakávala, že na ňu dobrý darček vyskočí spomedzi najbližšie kríky. Možno by to aj bola pravda, ak by okolo seba nerobila toľko hluku so svojou dobrou náladou akonáhle si to spokojne vrazila so lesa. Jej nálada sa už nedala popísať ako pohodovou, ale to nebol problém. Aspoň nie v tomto momente - nakoniec, keď bola preč niekoľko desiatok dní, jedna hodina naviac jej ublížiť nemohla. A za taký čas sa jej rozhodne podarí nájsť niečo čo si jej rodinka užije. Mohla by im niečo uloviť? Nebola si vôbec istá, či drobci už mohli jesť (Siberia skutočne nemala žiadne skúsenosti s vlčatami.) a na svoje si nespomínala. Nakoniec, keď všetko prežívate sami, čas uteká nejako úplne inak ako keď ste nezávislí pozorovateľ. Hej, vyzerá to na jedlo. Rozhodla sa napokon. Čo iné by im aj mohla vziať? Kvety by ocenila asi iba mamka a decká by s nimi urobili krátky proces.