Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Siberia | 3 | Morgoth
Akonáhle začal vlk hovoriť o miestach za hranicami poznaného kraja - nie nejako konkrétne, no Siberia mala dostatočne silnú predstavivosť na to aby si vybavila aj niečo čo nebolo skutočne vypovedané. Vlčica sa nadšene vyrovnala a počúvala jeho slová, páčilo sa jej ak niekto rozprával o veciach o ktorých nič nepočula, z vlka toho ale zase príliš veľa nedostala ale to nevadilo. Siberii nevadilo ak by bola za hlúpu, minimálne nie v momentoch kedy by sa vďaka tomu mohla naučiť niečo viac. ,,A ste z ďaleka? Ja som ešte nikde poriadne nebola. Videla som síce more, ale to sa mi vôbec nepáčilo - ten piesok je úplne urgh a ani tá voda sa nedá piť," krútila hlavou akoby očakávala, že vidieť more je jeden z najväčších zážitkov jeden môže mať. A popravde? Možno aj bol ak ste celý svoj život doteraz prežili v jednom lese. Čo už síce nebola o Siberii taká veľká pravda, no to bol už len detail. Ešte stále toho bolo dosť čo vlčica nevidela, nepoznala a nezažila.
,,Ale áno, nie príliš ďaleko," pritakala nadšene, v domnienke, že vlkovi nejako svojimi slovami pomáhala. Siberia rada pomáhala, no vo svojom veku ešte niekedy nevedela kedy je dosť dosť. ,,Kúsok smerom na sever a les je plný čučoriedok," uškrnula sa. ,,Nezameniteľný," krútila chvostom. Jej nový známi sa jej celkom páčil - pre mladú vlčicu vyzeral byť dostatočne milý na to aby si získal jej sympatie.

Vlčica však evidentne nepochopila čo Siberia svojimi slovami myslela a aj keď sa jej nepáčilo ako sa k nej hnedá správala, uši držala vzadu. ,,Však to som aj myslela..." odpovedala, snažiac sa neznieť príliš priškrtene, negatívne konverzácie však neboli niečo v čom by Siberia vynechala a z takýchto interakcií sa často najradšej odstránila. Čo ale o dosť milší vlk povedal. ,,Ah to je škoda...Myslela som si, že sme celkom známi, ale to nevadí," pokrútila hlavou avšak sa aj tak zamyslela cez aké miesta vlastne prechádzala. A hlavne čo by mohlo byť niečo známe od čoho by sa mohli odraziť. ,,Prechádzala som cez miesto kde bolo veľa takých malých jazierok, spomínam si," pokračovala ďalej.
Oči sa jej ale rozžiarili akonáhle padlo slovo, ktoré ju v tomto momente snáď zaujalo o niečo viac ako cesta domov, ktorá ju sem priniesla. Úplne pohltilo a rovno aj zabudla na vlčicu, ktorá na ňu doteraz zúrila. ,,Vy ste liečiteľ, skutočne?" radostne poskočila, sústreďujúc sa na vlka. ,,Ja som sa práve teraz začala učiť tiež!" pokračovala. ,,Teda chcela som začať, ale ešte.. no," zastavila sa. ,,Neberiete ešte niekoho na učenie? Sľubujem, že som zodpovedná a naučím sa všetko čo budete hovoriť! Prosím, prosím?"

Siberia | 2 | Morgoth
Siberia bola vždy nervózna keď stretávala niekoho nového. Síce, zatiaľ na to nemala tak úplne dôvod, keďže sa jej podarilo stretnúť vlkov, ktorí boli celkom príjemný. Jej myšlienky sa vždy stáčali smerom k Mrakovi, jej spoločníkovi s ktorými strávili zimu zapadnutí kdesi v lese a tento vlk stojaci pred ňou vyzeral veľmi podobne. Keď sa k nej milo prihovoril, Siberiine svaly sa uvoľnili a kŕčovitý úsmev na tvári razom nebol až taký nútení. ,,Ste v týchto končinách nový?" spýtala sa jednoducho, urobiac zopár krokov dopredu. Chvost jej stále spokojne kmital, až do okamihu kým sa ich situácia nezmení. ,,Ja bývam neďaleko, viac menej," uškrnula sa. Boruvková svorka nebola zase až tak ďaleko od tohto miesta, ale ani úplne najbližšie - minimálne na pomery Siberie, ktorá rada sedela maximálne tak na hraniciach. ,,Som Siberia!"

September | 1 | Morgoth
Siberia mala moentálne voľno a nič extra na práci. V takýchto momentoch si často vyberala prechádzky naokolo svojej svorky, aby spoznala všetko na jej okolí a najmä miesta kde rástli aké rastliny. Ešte ich nedokázala všetky pomenovať a rozhodne nemala tušenia na čo by sa dali mnohé z nich použiť, ak vôbec. Často sa v takýchto momentoch nechávala unášať prítomným momentom a nevedela kde presne si to v ktorý deň namieri. Preto sa dnes dostala k jazero o ktorom existencii ani poriadne netušila. Aspoň teraz už bude vedieť kde si môže ísť eventuálne zaplávať, ak sa jej niekedy bude chcieť. Nebola však pri jazere sama, všimnúť si bieleho vlka nebolo zase až taký veľký problém. Siberia nemala zase až také veľké skúsenosti s cudzincami, preto si držala odstup, no jej chvost sa priateľsky jemne pohyboval zo strany na stranu. ,,Zdravím!"

Nálada medzi vlkmi trochu pochladla a nebolo prekvapením, že si to vlčica všimla. Jej uši ihneď klesli k zátylku s ospravedlňujúcom sa geste. Siberia zostala po slovách vlčice ako obarená, popravde si vôbec nevšimla, že by lovili - aj keď bola pravda, že Siberia si ani nebola istá ako také lovenie čohosi, čo nie je jeleň vyzerá. Alebo možno bola len nahnevaná, že ich vyrušila vo všeobecnosti. Bledá vlčica aj tak prestúpila z nohy na nohu. ,,Tak to sa teda ospravedlňujem, pardón," pozrela na vlčicu a nemohúco mykla ramenami. ,,No, hľadám smer do Boruvkovej svorky, bola som u Života ale rozhodla som sa vrátiť inou cestou a už nenašla ten správny smer," snažila sa vysvetliť čo najpresnejšie, aby nedošlo k žiadnym ďalším nedorozumeniam, no niekedy sa snáď nedalo predísť ani tomu. ,,Ale ak potrebujete pomôcť, tak vám môžem pomôcť. S niečím. Keď už som vám jeden pokus pokazila. Môže byť?" snažila sa dať najavo, že jej je to skutočne ľúto, no popravde nevedela čo tak úplne ponúknuť, keďže reálne nič nemala.
Akonáhle sa ale konverzácia preniesla ku kapsičke, o tú sa zaujímala o niečo viac. A hlavne videla možnosť urobiť si nových kamarátov, čo mladá vlčica často využívala. Snáď. Ak to už príliš nepokazila. ,,A na čo ju používate? Vyzerá šikovne popravde!"

It was quite visible, that Arsen was not really able to place Siberia in his mind. And she was not exactly helping him, some things are better if you figure them out yourself. Of course, she would have told him eventually! Nevertheless Arsen figured it out eventually like a pro. ,,That would be me!" she grinned at him delighted. Kinda sad that she was not able to spend more time with her little siblings yet. ,,And you are Arsen. I was you when you were just this small!" Siberia motioned with her front paws, shrinking the space between them until she got approximately the size she was when her siblings were born.
As Arsen went to the hole she just dug, Siberia's tail wagged from side to side in hopes it's gonna turn into a game. Sadly her brother was not on the same line as she was and her ,,root snake" did not impress him at all. Instead he offered her a question. ,,I was just gathering some resources for my training, you know," she explained simply. ,,I am training to be a herbalist and a healer. So when anyone feels ill, i would be there to help," Arsen could hear the pride in her voice when she said it. Even tho Siberia still was very early in her training, she loved it already.
,, Actually, I was trying to trick you into thinking the root was a snake, but i see you are too clever for jokes like that. My little bro is not a little puppy anymore," Siberie messed with fur on his head while laughing. So far she loved having younger siblings and hopefully they are all gonna grow closer than she did with her own litter.

Trávnatý oceán cez Klimbavý les >
V lese sa cítila takmer okamžite omnoho lepšie a hlavne sa jej podarilo zacítiť pachy vlkov. Pachy, ktoré boli viac ako len čerstvé. Potešila sa, preto sa rovno rozutekala za nimi aby sa dozvedela odpoveď na otázku, ktorá jej hrala na perách. Chvost jej radostne kmital zo strany na stranu, no akonáhle pohliadla na dospelých vlkov, jej odvaha tak trochu zavrávorala. Uši sa jej stiahli k zátylku, vlci vyzerali byť v plnom rozhovore a vlčica nevedela ako sa k nim pridať. Na pár sekúnd len ticho stála kdesi na okraji mýtiny a prestupovala z nohy na nohu - veľmi rýchlo si však uvedomila aké divné to musí byť z pohľadu ostatných, preto sa odhodlala nakoniec začať rozprávať. ,,Uhm.. Haló?" upozornila na seba, no aj to si uvedomila, že asi nebolo úplne najvhodnejšie. ,,Ahojte. Dobrý deň!" vyčarovala úsmev a pricupitala k vlkovi s malou kapsičkou na ramenách. ,,Potrebovala by som pomôcť s nasmerovaním na jedno miesto, ak by ste na mňa mali na chvíľu čas," pozrela na vlka v očakávaní. ,,Pekná kapsička."

Tmavé smrčiny cez Tenebrae >
Tráva sa jej lepila na laby a aj keď Siberia mala rada lúky, tu sa cítila akosi zvláštne. To bol jeden z dôvodov prečo sa nezastavovala aj keby mohla. V tomto momente mala daný presný cieľ a vedela kam má ísť. Otázka však bola ako sa tam má dostať. Chcela sa niekoho po ceste spýtať, na cestu smerom na miesto ktoré nazývala domovom. Ale koho sa mala opýtať ak nikoho na ceste nestretla? A v tomto momente skutočne nevedela ktorým smerom sa vybrať a tak išla teda priamo za nosom. A momentálne ju nos niesol priamo stredom trávnatej lúky, ktorá vyzerala ako oceán a vo vychádzajúcom slnku dostávala nádychy oranžovej a ružovej. Bolo to celkom pekné, v Siberiinych očiach, no stále sa cítila akoby toto miestu tuna nepatrilo a nedokázala povedať prečo. Nakoniec nad tým len mykla plecami a skryla sa do prvého lesa, na ktorý na svojej ceste narazila.
> Meduňková mýtina cez Klimbavý les

Púšť cez Prstové hory >
Siberia už nemohla vidieť nad svojou hlavou hviezdy, no aj napriek tomu vedela, že sa blíži ráno. Popravde netušila kam ide, nakoniec išla úplne iným smerom, než ktorým prišla - to ale bolo dobre, keďže sa plánovala vyhnúť moru tak veľkou okľukou ako to len bolo možné. Ísť cez vnútrozemie teba bola pre ňu tá najlepšia možnosť, aj keď jej možno bude trvať o niečo dlhšie. A možno sa bude musieť spýtať na cestu, ale to bol len a len detail. Jediné pozitívum bolo, že Siberia dobre poznala meno svojej svorky a meno ich lesa. Nakoniec Čučoriedková svorka musela byť na okolí pomerne známa, s tým koľko vlkov v nej bývalo. Vlčica mala rada svoju svorku a nebála sa to povedať ani nahlas, bola však aj rada, že sa vybrala kus von, za jej hranice. Mohla si nájsť síce lepšie aktivity ako bolo topenie sa v mori, ale to sa vsiakne. Doslova.
> Trávnatý oceán cez Tenebrae

Vrchol cez kopce >
Siberii bilo srdce tak silno, že mala dojem, že jej za chvíľu vyskočí von z hrude a odksáče preč ako nejaká žaba. Vlčica si musela dať pauzu akonáhle sa dostala hlbšie do púšte a spracovať stretnutie z ktorého práve odišla. Nič sa nestalo. Samozrejme, logicky Siberia vedela, že sa nič nestalo a všetko išlo ako po masle. Avšak úzkosti často nebývali vôbec logické a bolo im často jedno čo sa v skutočnosti stalo. Vlčica si rýchlo uvedomila, že ju na piesku nikto nečaká a aj slnko už stihlo zapadnúť kým sa jej podarilo otočiť to, čo chcela vybaviť. Vybavila, to bolo hlavné. A ona aspoň mohla povedať mamke čo sa dozvedela a čo by mala ďalej robiť. Teda, inštrukcie ktoré dostala neboli tak úplne jednoznačné a tým pádom ani návod, ktorého sa mala držať nebol priveľmi jednoduchý. Teda, záležalo ako sa na to jeden pozeral, samozrejme. Keď sa znovu pohla do kroku, hviezdy ešte stále boli na oblohe, no už bolo vidno, že tam nebudú nadlho.
> Tmavé smrčiny cez Prstové hory

Kopce >
Siberia sa snažila pôsobiť čo najviac pokojne ako by sa jej len v tejto situácii dalo. Srdce jej predsa len narážalo divo o hrudnú kosť a jej snáď chýbalo len niekoľko momentov k tomu, aby sa na päte otočila a vykašlala sa na to. Čo si len myslela keď sem prišla? Aké mala právo zaťahovať niekoho ďalšieho do svojich vlastných problémov, ktoré nedokázala vyriešiť? Jej odhodlanie, ktoré ju nieslo od Čučoriedkovej svorky cez chladné more až sem kdesi do stredu púšte, ju veľmi rýchlo opustilo akonáhle sa ocitla zoči-voči autorite, ktorú Život predstavoval. V hlave si stále premietala otázky, ktoré mu chcela položiť, aby náhodou na niečo nezabudla, čo jej na pokoji príliš nepomáhalo.
Ako kráčala stále vyššie k vrcholku kopcov, jej nepokoj ju však opúšťal. Najskôr veľmi nenápadne, zmena v jej pocitoch bola takmer až príliš nenápadná na to aby si ju všimla. Akonáhle však jej myseľ zostala tichá a žiadne ďalšie slová sa v nej neobjavili, Siberia sa zháčila. Cítila sa príjemne, možno až podozrivo príjemne, keďže bola zvyknutá na zával slov, ktoré jej stále prinášala jej úzkosť. Fakt však, že započula hlas vlka, ktorého hľadala ju zase až tak veľmi neprekvapil: ,,Oh, vitaj.“ Siberia sa narovnala a na tvári sa jej objavil milý úsmev, ktorý venovala každému cudzincovi. Chvost sa jej nervózne držal medzi zadnými nohami počas toho ako jej pohľad prebehol po vlkovi. Vyzeral milo a sálala z neho dobrá energia, to ale Siberia vedela, že má očakávať. ,,Ahoj! Teda um- Dobrý deň!" pozdravila sa a prestúpila z nohy na nohu. Aj napriek tomu, že ju už nežrala úzkosť, stále zostávala pomerne hanblivá.
,,S čím by som ti mohol pomôcť?“ vlk jej položil otázku, evidentne sa snažiac pomôcť jej s celou interakciou. To si mladá vlčica určite veľmi vážila. Teraz však prišiel jej moment, tie otázky, ktoré si tak veľmi trénovala jej však nejako nešli na jazyk. ,,Ja- by som, no. Chcela vedieť s akou mágiou som sa narodila. A že či to nie je mágia zeme, náhodou," vykoktala zo seba napokon, snažiac sa nepôsobiť príliš zúfalo. V posledných mesiacoch nerobila nič iné len premýšľala nad odpoveďou, aká by asi len mohla byť a najmä či sa jej oči nakoniec zafarbia na zeleno alebo nie. Akokoľvek silno sa ale snažila, žiadna z rastlín ju nikdy nepočúvala a jej oči zostávali presne také ako boli oči jej otca. Aj keď ho mala Siberia veľmi rada, tak trochu si priala ak by túto vec nezdedila práve po ňom. ,,Mohol by som ti povedať, aké je tvoja mágia, áno. Ale nebolo by ti lepšie ak by si to zistila sama? Keď budeš pripravená," preniesol život pokojne a posadil sa pred ňou. Siberia mohla vidieť ako okolo neho poletujú včely a sadajú si na rastliny zakorenené v jeho srsti. Bol to príjemný pohľad, akýsi pokojný a vlčica sa cítila dostatočne v pohode aby sa posadila tiež. Odpoveď sa jej však príliš nepozdávala a neočakávala, že ho bude musieť presviedčať, aby ju dostala. Samozrejme, že Život mal čas, keď na mieste ako bolo toto vôbec nestarol. ,,Alebo môžeš zostať tu a ja ťa môžem naučiť všetko po čom by si len túžila. V ten správny čas," usmial sa a Siberii sa zatajil dych. Žeby? Žeby zostala a naučila sa toho omnoho viac ako by len chcela? Na tvári sa jej objavil široký úsmev a nemala ďaleko od toho aby mu skutočne pritakala. V pozícii keď sedela priamo pred autoritou, mladej vlčici sa len veľmi ťažko hovorilo nie, aj keď sa jednalo o vec nad ktorou nikdy nepremýšľala. Život by ju predsa len naučil o všetkých bylinkách, o jej rodnej mágii a možno aj mágii zeme, ak to nie je tá s ktorou sa vybrala na tento svet. A potom by mohla- Mohla.. Jediné čo v živote Siberia chcela, bolo pomáhať vlkom naokolo seba a keby zostala tu, na mieste kde bola chránená pred akýmikoľvek problémami, ako by jej to pomohlo? Uši jej klesli k zátylku a aj úsmev pošedol. ,,Ja som už ale sľúbila mamke, že budem liečiteľom. Odtiaľto by som ale asi nikomu moc nepomohla," nechala sa počuť aj keď jej pukalo srdce, že musí povedať nie tak milému vlkovi a ponuke, ktorá neprichádza každý deň.
Život jej slovám prikývol, snáď rozumel, že zmysel života, ktorý si Siberia vybrala sa nedal tak úplne vykonať na tomto mieste. Ak chcel byť jeden samaritán, musel sa prechádzať medzi vlkmi. ,,Všetko príde v tej správny čas, niektoré veci je lepšie neuponáhľať, dobre?" povedal jej, na čo vlčica prikývla. ,,Tvoje poslanie je ešte pred tebou, ale sľúb mi, že sa ešte vrátiš, aj keď som ti dnes zase až tak veľmi nepomohol," pokračoval.
Siberii sa len veľmi ťažko zodvihovalo z miesta kde sedela, dobre si uvedomovala, že akonáhle sa bude blížiť k púšti, jej srdce zase ovládne úzkosť – zostať na kopcoch by bolo skutočne veľmi jednoduché. Však ako správny people pleaser si toto Siberia nemohla dovoliť. ,,Sľubujem, skutočne. A aj tak ďakujem," usmiala sa vlčica a s kyslím úsmevom sa prinútila začať schádzať späť do púšte, kdesi za Mrakom, ktorý ju tam mal čakať.

> Púšť cez Kopce

____________
Objednávka:
Siberia svietiace odznaky – 40 kvetov + 120 mušlí (Nacenené Maple)
V inventári zostane – 30 kvetov + 10 mušlí

Púšť >
Siberia upierala oči priamo pred seba, na miesto kde vedela, že sa má dostať. Napokon sa jej predsa len podarilo nájsť miesto o ktorom jej mamka rozprávala. Už si začínala pripravovať otázky, ktoré chcela vlkovi položiť, no nejako sa nevedela prinútiť urobiť prvý krok. Na nejaký čas zostala sedieť na jednom z kameňov - vravela si, že aby chytila dych, ale pravda bola taká, že Siberia vôbec nedychčala. Psychicky sa chcela pripraviť na stretnutie s Bohom, čo sa nakoniec predsa len nestáva každý druhý deň, že áno. Mala pred tým všetkým ešte stále dosť veľký rešpekt a nechcela celú interakciu nejako pokakať. Všetko muselo byť dokonalé a Siberia si proste nemohla dovoliť zanechať niečo iné ako len dobrý dojem. Potrebovala aby toto vyšlo, aby sa dozvedela presne čo chcela a aby sa ďalej mohla pohnúť so svojim životom smerom, ktorý presne chcela.
Zhlboka sa nadýchla a vydala sa kdesi do kopcov.
> Vrchol

Koniec sveta >
Siberia kráčala ďalej, cítiac piesok medzi prstami. Piesok bol horúci, aj napriek tomu, že slnko ešte len vychádzalo, avšak celkom príjemný. Tento mal úplne inú kvalitu ako piesok na pláži na ktorej sa topila. To bola ale myšlienka, ku ktorej sa momentálne nechcela vracať, preto sa radšej rozhodla ešte viac pridať do kroku, aby sa dostala cez tú najväčšiu časť piesku ešte predtým ako slnko dostane celú svoju silu na oblohe. Našťastie jej nálada bola v tomto momente celkom dobrá a preto si svoj výlet teraz aj celkom užívala. Rozhodla sa aj, že nebude premýšľať ani nad tým, že sa od nej Mrak napokon odpojil - aspoň sa jej podarilo ho stretnúť a vedieť, že v okolí zostane aspoň o niečo dlhšie a ešte sa niekedy budú môcť stretnúť. Snáď, ak budúcnosť dovolí, alebo ako sa to hovorilo. Niekedy v tomto momente Siberie na horizonte uvidela miesto kam mala presne namierené. Trvalo jej dlhšie než sa k nemu dostala, ale dostala sa ... a to bolo najdôležitejšie.
> Narrské kopce

Siberia si prítomnosť Mraka celkom užívala, no musela sa posúvať ďalej. Nakoniec predsa len nechcela zostávať na jednom mieste príliš dlho, najmä keď jej rodičia ani poriadne nevedeli kde sa nachádza. Možno im mala oznámiť, že ide na výlet, no nejako jej ďaleká cesta prišla viac ako len spontánne. Siberia verila, že mamka pochopí jej výlet a tak trochu aj dúfala, že mali s malými dostatok práce na to aby si o ňu zase až tak veľa starostí nerobili. Pridala teda do kroku, kým sa mala vybrať domov, ešte mala pred sebou jednu zastávku o ktorej vedela kde sa viac menej nachádza. Aranel jej pri ich rozhovore povedala čo potrebovala vedieť a teraz už len bolo hlavné aby sa tam dostala - čo bolo tak trochu viac ako polovica problému, no to nevadilo. Nakoniec Siberia sa vždy mohla niekoho spýtať keď potrebovala inštrukcie, nie? Teda ak sa jej podarí stretnúť niekoho ďalšieho okrem Mraka.
> Ararat

Siberia stood above hole she just digged as one of her little brothers showed up. A soft sigh escaped her throat, for a second she thought she was going crazy. Well maybe she was anyway, but at least she was hearing real voices this time. ,,Uhum, what's up buddy?" she smiled at the pup and waged her tail in a friendly hello. Her attention flew away from the the root she was trying to get, to her brother. His first steps! At least first ones that she saw. ,,I was just working on a little project here," Siberia answered truthfully, even though she was not really sure what she was doing herself. Arsen was still just a little pup, she was sure he would love to have some adventure. At least she thought, Siberia never spent much time around puppies. ,,Wanna take a look? Just don't let the snake get you," giggled Siberia, letting her brother investigate the dig site she made hew minutes ago. That root she was trying to get was not that important anyway - not as important as spending time with her brother. Siberia lovingly hovered around him, making sure Arsen would not injure himself. ,,Have you ever seen a snake?" she asked with a smile and let him go off so they can adventure together.