Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Siberia spokojne vrtela chvostom, keď vlk nástojil, že má čas ísť s ňou. To bolo super, lebo Siberia skutočne nechcela ísť ďalej sama. Tento cudzinec sa jej pozdával, nakoniec ako všetci, ktorých zatiaľ stretla. V živote tejto mladej vlčice zatiaľ vychádzalo lepšie ako by si niekto mohol pomyslieť. Nakoniec sa možno skutočne dobré veci stávajú dobrým vlkom, nie?
,,Ah určite, jasné," prikývla na jeho slová. Vlkovo meno už poznala, no s úškrnom sa predstavila ešte raz, formálne. ,,Siberia," jemne sa so smiechom uklonila. Následne však vlk spomenul niečo čo poznala a jej nadšenie jemne poskočilo. Ak by jej vlk ukázal smer, nepochybovala o tom, že by sa rovno rozbehla po zasneženej planine a vrazila by k nim do lesa bez toho aby nad tým veľmi premýšľala. ,,To by malo byť kúsok od nás! Síce nás rozdeľuje obrovská diera, ale aké ťažké môže byť niečo také obísť? To zvládneme," pokračovala v dobre nálade ako začala nasledovať vlka. Nasledovala ho bez akejkoľvek hlbšej myšlienky, že by sa jej mohlo niečo stať. ,,Ideme teraz tam, hej?"
> Velká húština

Siberia sa už pomaly cítila akoby Čučoriedka bol len akýsi sen privolaný horúčkou. Ako je možné, že moju svorku nikto nepozná? V tichosti svojej vlastnej mysle si nadávala. Ako mohla byť taká blbá a dostať sa tak ďaleko, kde ani jeden z vlkov s ktorými sa rozprávala o tak veľkej svorke nevedel? Kam sa to sakra dostala? Vlk, ktorého ale stretla bol veľmi milý a preto jeho ponuku o spoločnosť prijala s citeľným nadšením. ,,Ak nemáte nič iné na práci, nebola by som proti," nechala sa počuť, no pravda bola, že by si sama asi ani nijako nepomohla. Jediné čo dokázala, bolo pýtať sa okoloidúcich na cestu a ani to jej moc nešlo. Loviť nejako extra nelovila a bylinky, ktoré skrývala kdesi v srsti jej v tomto momente nemali ako pomôcť. ,,Viem, že som prechádzala cez územie kde bolo hrozne veľa spodnej vody. Pôda bola rozmočená a všade naokolo sa nachádzali menšie alebo väčšie jazierka," rozhliadla sa, akoby očakávala, že sa dané miesto razom objaví pred jej očami. Pravda ale bola, že sneh jej skutočne nepomáhal nájsť nejaký orientačný bod. ,,A odtiaľ to bolo len na skok ku nám. Jo a v rieke čo beží okolo našej svorky bol pomerne veľký ostrov," uškrnula sa, neuvedomujúc si, že je už pomerne blízko svojho cieľa. ,,Ale fakt, ak máte iný program, tak so mnou nemusíte zabíjať čas. Ja si už nejako podarím. Som veľká," povedala, ale ani ona sama nejako extra svojim slovám neverila.

December | 7 |Erlend
Tráviť čas s Erlendom bola zábava. Počúval čo Siberia rozprávala a zapájal sa do konverzácie aj napriek tomu, že v skutočnosti nerozprával. To ale nevadilo, obaja dokázali komunikovať pomerne jednoducho a rýchlo. Vlk sa jej rozhodol ukázať, čo vlastne robí a Siberia sa na losa nedokázala vynadívať. Najskôr ňou trhlo - o losoch počula mnoho slov, najmä od Cynthii, ktorá ju pred nimi vystráhala. Siberia osobne ešte nevidela ani jedného, preto nedokázala povedať ako dôverná kópia pred ňou bola. ,,To je úžasné!" vydralo sa jej z tlamy, keď sa so sklonenou hlavou prikrádala k ilúzii. Aj napriek tomu, že vedela, ž e zviera pred ňou nebolo skutočným zvieraťom, už len jeho veľkosť si zaslúžila obozretnosť. ,,Nedokážem si predstaviť rozbehnúť sa na niečo podobné," obzrela sa na svojho spoločníka s obdivom v očiach. ,,Vy lovci ste fakt hrdinovia!" nadšene preskákala smerom k vlkovi, s lovcami by sa ona sama rozhodne nedokázala rovnať. Bola viac ako len plná obdivu. ,,Vždy si vedel, že to chceš robiť? A nebojíš sa? Bál si sa niekedy?"

Vlk sa zdal byť celkom milý, Siberii stačilo aby sa na ňu pekne usmial a už bola slabá v kolenách. Jej chvost sa stále radostne vlnil vo vzduchu, keď počúvala čo jej mal čo povedať - aj keď jej úsmev pohasol ihneď ako jej oznámil, že krajinu až tak nepozná. V tom momente sa chcela rozkričať, ani nie tak na neho ako na všetko okolo seba, možno na boha, alebo na osud, podľa toho čomu v tom momente verila. Uši sa jej presunuli k zátylku hlavy a bolo pomerne jednoduché rozoznať zmenu jej vlastnej nálady. ,,Ah- Tak to mi asi nepomôžete," odpovedala jednoducho ale popravde sa ešte nemala k tomu aby vlka opustila. Zatiaľ sa jej vždy podarilo stretnúť vlkov, ktorý na ňu boli milí, nemala teda dôvod sa ho báť. ,,Hľadám cestu späť do svojej svorky, nepredpokladám ale, že teda viete kde sa nachádza Čučoriedková svorka?" v hlase jej hrala ešte tak trochu nádej, no rozhodne jej tam nebolo nejako závratne veľa.
,,Siberia," predstavila sa napokon aj ona. ,,Siberia z Čučoriedky, teší ma!"

Trávnatý oceán cez Esíčka >
Rieka cez ktorú prešla nebola tá, na ktorú si spomínala. Rieka, ktorá viedla od územia jej svorky až kdesi k moru bola dlhá a priama a táto bola kľukatá a veľmi ťažko sa kráčalo po jej brehoch. Siberia ju rýchlo prekročila, na mieste kde sa nemusela dotknúť hladiny, a ďalej pokračovala smerom na západ. Viac menej na západ. Planina pod jej labami bola obrovská, zapadnutá snehom, ktorý Siberii siahal až kdesi k hrudníku. Nepatrila medzi najväčších vlkov, avšak nebola ani najmenšia. Na tvári sa jej objavil široký úsmev akonáhle jej pohľad padol na ďalšieho vlka. Chvost sa jej rozkmital a spokojne začala klusať jeho smerom len aby na seba upozornila o niekoľko ďalších krokov. ,,Ospravedlňte ma-" zastavila sa neďaleko od neho, obozretne no so stále krútiacim chvostom. ,,Hľadám jedno miesto, vedeli by ste mi pomôcť?"

Trvalo jej nejaký čas kým sa skutočne odhodlala vzdialiť sa od spoločnosti. Aj napriek tomu, že ho nepoznala, všetko bolo lepšie ako pokračovať ďalej úplne sama. Zhlboka sa nadýchla a mentálne sa od vlka odlepila, aby dokázala urobiť zopár krokov dopredu. ,,A možno sa mi podarí nájsť niekoho kto bude mať aspoň predstavu, ktorým smerom mám ísť," uškrnula sa so stiahnutými ušami. Po prvých krokoch jej to išlo o niečo lepšie - nakoniec predsa len najťažšie vždy bolo začať. Teleso zostáva v pohybe, alebo také niečo. Jej kroky smerovali priamo za nosom dúfajúc, že skončí niekde kde si to pamätala. Ak by narazila na miesto, ktoré sa jej zdalo povedomé, potom by mala aspoň niečo od čoho by sa mohla odraziť. Alebo stretne niekoho kto jej dokáže pomôcť.. aj keď posledné dva razy jej to úplne nevyšlo, ako môže teda predpokladať, že ďalší vlk bude iný?
> Stredozemka cez Esíčka

Vlk jej nedokázal pomôcť, ospravedlnil sa a Siberia sa snažila nepôsobiť príliš sklesnuto. Mala v ňom nádej, no jej sen sa nenaplnil a nechcela aby sa za svoju ochotu cítil blbo - minimálne ak by ona stála na jeho mieste, určite by sa blbo cítila. Že nedokázala pomôcť aj keď sa ponúkla. ,,Um- dobre. Ďakujem za ochotu aj tak," jemne sa uklonila a usmiala sa na vlka, ktorého vôbec nepoznala. Možno ak by sa pozrela do jeho hlavy, videla by, že to pre neho vôbec nebol problém a teraz na ňu ticho nenadáva, že s ňou stratil čas. Siberiina myseľ dokázala byť niekedy veľmi nepríjemná aj keď jej vlčica nie vždy dávala na to dôvod. ,,Ja už sa poberiem trochu ďalej, aby som sa aspoň keď tak priblížila niekam.. inam?" uškrnula sa, no popravde? Skutočne nevedela, ktorým smerom sa má teraz vybrať. Na sever? Alebo na západ? Určite nie smerom, ktorým teraz prišla, tak možno by bolo najlepšie vybrať presne ten opačný? To by mohlo fungovať.

December | 6 | Erlend
Slová, ktoré jej predtým vlk venoval sa už viac neopakovali, teda aspoň zatiaľ. Zdalo sa, že vlk nerozpráva - ono to zase nebolo tak ťažké pochopiť, samozrejme. Mal celkom dobre vyvinutú gestikuláciu čo sa týkalo tváre a láb, takže to tiež nahrávalo myšlienke, že asi nebude podliehať rovnakej komunikácii ako väčšina ostatných. Siberia si ani neuvedomovala predtým, že stretla nemého vlka. Predsa len jej mamka mala mať ďalšie vĺčatá, ono chcela ísť veľmi rýchlo k Životu a Boh vie čo všetko ešte. Mladá vlčica sa vtedy nezastavila aby sa zamýšľala nad niečím ďalším.
Vlk ale na jej slová reagoval presne tak ako dúfala. Jej oznámenie ohľadne liečiteľstva sa spojilo s nadšením, čo vyvolalo ešte väčšie nadšenie aj u nej. Tajne dúfala, že sa jej dostane psychickej podpory a skutočne sa jej aj dostalo! Už len teraz aby oznámila novinku aj mamke. ,,Som sa stretla s veľmi milým vlkom mimo svorky, ktorý ma naučil nejaké základy. On mi vlastne dal aj tie bylinky," pokračovala. Siberia nepatrila k úplne najzhovorčivejším vlkom, no keď mala možnosť a náladu, dokonca aj ona sa niekedy dala uniesť a kecala o niečo viac než pre ňu bolo zvyčajné. ,,Potom na jar, keď začnú rásť bylinky sa pôjdem za ním znovu pozrieť a naučím sa niečo ďalšie!" nadšene mu vykladala a radostne popri tom krútila chvostom - hej, skutočne to vyzeralo tak, že našla svoje poslanie.
Akonáhle jej vlk začal ukazovať čo robil zase on, musela sa zasmiať. Pantomíma bola zábava a Siberia veľmi rýchlo odhalila o čo sa jedná. ,,Ty si lovec!" vyhŕkla nadšene. ,,To je fakt náročné. Mne to moc nešlo, aj keď som na veľa lovoch ešte nebola," nechala sa počuť, no jej chvost stále kmital aj keď uši mala mierne stiahnuté. ,,Čo bolo najväčšie čo si lovil?"

December | 5 | Erlend
Siberia bola veľmi rada, že sa jej podarilo stretnúť niekoho nového zo svorky, ktorého ešte poriadne nepoznala. Viac menej. Odpoveď na jej otázky prišla trochu inak ako očakávala, v mysli sa jej objavila myšlienka - alebo skôr hlas, ktorý jej nepatril. Uši jej nadskočili a na čelo jej vyskočila vráska. Tomuto príliš nerozumela, no nejaké predstavy o mágiách mala. Nakoniec strávila nejaký čas so samotným Životom, takže by bolo asi hlúpe predpokladať, že niečo podobné by možné nebolo. ,,Pardón," ospravedlnila sa. Jeho meno si pamätala len tak zbežne, v tomto momente si ho ale mohla aspoň uložiť a zapamätať poriadne. To sa jej ako členke svorky bude hodiť. ,,Ah, tak to si asi zle pamätám," ospravedlnila sa znovu, no nebola si úplne istá prečo. ,,Každopádne- som priniesla nejaké bylinky do svorky ak by niekto bol náhodou chorí," mykla hlavou smerom k nore, kde odovzdala bylinky od Regisa. Za toto si teda kredit zobrať chcela. ,,Premýšľala som, že by som sa stala liečiteľkou," preniesla hrdo. ,,Myslím, že je to dobrý nápad," pokračovala, no tak trochu očakávala akúkoľvek validáciu, ktorú by mohla dostať. ,,Ty sa venuješ čomu ak sa môžem spýtať?"

December | 4 | Erland
Siberia bola skoro po pás v snehu a už videla nejaké steblá trávy pod svojimi labami a na tvári sa jej ukazoval úsmev. Nadšene sledovala ako sa s každým záberom laby pred ňou ukazuje viac a viac stebiel - ktoré jej ale nič moc nehovorili. Čo nakoniec aj čakala? Popravde nič iné a možno sa hrabala v snehu len preto, že ju to v skutočnosti bavilo. Akonáhle započula pohyb, uši jej ihneď poskočili a ona stuhla, aby sa uistila, že skutočne niečo počula. Bledá hlava sa vytrčila z diery, ktorú si vykopala aby ako periskop preskúmala svoje okolie. Oči sa jej rozžiarili takmer okamžite ako jej pohľad skončil na vlkovi, ktorého poznala. Viac menej. ,,Ahoj!" pozdravila sa mu a vyskočila z miesta kde sa nachádzala, otriasajúc si sneh zo srsti. ,,Ty si Erland, že? Myslím, že sme sa už zopár krát videli v nore!" ak si dobre spomínala.. nebol on Alfa? Či? Asi by sa s takým vlkom nemala rozprávať ako sa s ním rozpráva - ako sa kamarátom. ,,Ty si alfa, nie? Zdá sa mi?"

December | 3 | Erland
Mladá vlčica sa hrabala v snehu, nie príliš ďaleko od vchodu do nory ich svorky. Nehľadala nič konkrétne - predsa len skutočne neočakávala, že by pod snehom našla čokoľvek čo by mohla teraz použiť. Klamala by ak by povedala, že ju ale aktivita nebavila. Vracala sa do svojich šteňacích liet, ktoré si zase až tak veľmi neužila. Viac menej. Možno sa jej na pôde ale predsa len podarí nájsť niečo zaujímavé - nakoniec aj soby a jelene stále niečo teraz žerú, nie? Siberia si privliekla sušené bylinky domov, viac ako len hrdo, pripravená povedať mamke čo sa všetko stalo za ten čas, čo sa nevideli. Ak by sa jej ku zbierke podarilo pridať aj niečo ďalšie, bola by na seba ešte hrdšia. Ako by ale dokázala povedať o čo sa jedná, bol problém jej budúceho ja. V tomto momente musela skôr zapracovať na prvej časti svojho problému: Dostať sa k zamrznutej pôde na mieste, kde rástla aspoň nejaká tráva.

December 2
Siberia sa bruchom dotkla zľadovatenej plochy a zostala ležať na mieste. Prvý krok sa jej podaril, omnoho rýchlejšie ako očakáva. Sobov zase nebolo tak ťažké nájsť, nakoniec sa pohybovali v pomerne veľkých štádiách a na miestach, kde bol dobrý rozhlas. Aj napriek tomu, že na nich mladá vlčica neplánovala polovať, zvieratá boli obozretné. Samozrejme, nemali ako vedieť čo bolo zámerom mladej vlčice - pre nich bola len ďalším predátorom. Ona však ale vedela, žeby si na nich netrúfla. Lov jej veľmi dobre nešiel aj keď bola v skupine, radšej ani nechcela vedieť aké fiasko by urobila, ak by sa o takúto korisť pokúšala sama. Miesto toho si teda položila hlavu na chladný ľad a bez pohnutia ich pozorovala. Možno ich potom bude môcť v rámci edukácie ukázať aj súrodencom.

December 1
Tento nápad vznikol v Siberinej hlave náhodne a popravde si nebola ani úplne istá čo k nemu viedlo. Aj napriek tomu sa však momentálne šuchtala po zasneženej pláni, akoby od toho zavysel jej vlastný život. A o čo sa pokúšala? Svoj zámer nechcela vysloviť nahlas ani vo svojej mysli, lebo sa cítila ako akési vľča - na čo už nemala vek. Ale.. išla pozorovať sobov. Prečo? No pretože preto. Nemala nič lepšie na práci a prečo sa obmedzovať? Toto však bol presne jeden z dôvodov prečo ale šla sama. Siberia mala vždy dojem, akoby všetko čo robila bolo trápne a mala by sa za to hanbiť. Odkiaľ toto jej presvedčenie pramenilo bolo nejasné, no zatiaľ sa jej rozhodne nepodarilo sa ho zbaviť aj keď sa pokúšala. Z hlúpych myšlienok ju vythlo až zafucanie soba, niekoľko desiatok metrov od nej.

Siberia pohľadom takmer visela na vlkov tlame ako očakávala jeho odpoveď. Jej situácia by sa extrémne zmenila, záležiac na jeho odpovedi a preto ju očakávala takmer až s úzkosťou, ktorú mohla cítiť až v žalúdku. ,,Oh.." jej nálada evidentne pohasla a chvost jej zostal visieť medzi zadnými labami. ,,To nič, samozrejme. Nevadí," uškrnula sa na neho, no uši jej zostali prilepené na zátylku a úsmev nebol až taký pravdivý. To reálne -nikto- nepozná našu svorku? To ako vážne? Bola nahnevaná, skôr však na seba ako na kohokoľvek iného, lebo nakoniec... predsa len to bola jej chyba, že nevedela ako sa dostať domov. Neznámy sa ale aj napriek všetkému snažil pomôcť ešte viac, ako len vedel, čo si Siberia veľmi vážila. Aj keď jej v skutočnosti zase až tak veľmi nepomáhal. Zhlboka sa nadýchla aby zopakovala presne to, čo povedala Regisovi: ,,Spomínam si len, že som prechádzala cez miesto, ktoré bolo veľmi podmočené vodou s veľkým množstvom jazierok."
Vrátila sa späť k tejto spomienke a boli si takmer viac ako len istá, že ak by sa dostala priamo na toto miesto, tak by cestu domov už zvládla nájsť úplne sama. Spomínala si, že veľmi dlho šla po brehu rieky s vychádzajúcim slnkom v očiach. Po jazerách si toho už ale veľa nepamätala, všetko to bolo pre ňu nové. Danú rieku ale poznala veľmi dobre. ,,Nehovorí vám to neičo?"

Snehové kôpky sa začínali objavovať všade okolo nej a ona si začínala uvedomovať ako dlho predsa len bola mimo domova. Úzkosť ohľadne tejto informácie sa jej usadila v žalúdku a nepríjemne ju tlačila, už sa necítila úplne najlepšie ohľadne toho, že sa učila - cítila skôr vinu, že nebola doma s mamkou a svojou rodinou. Ešte ani poriadne nevidela svojich súrodencov! Sakra, sakra, sakra. Musím si pohnúť.
Neznámeho vlka, ktorý sa k nej blížil si všimla pomerne skoro. Nebol úplne najmenší a ani sa svojou prítomnosťou netajil, Siberia sa ho aspoň nenaplašila keď na ňu prehovoril. ,,Popravde? Tak trochu áno," jemne sa uškrnula a uši jej klesli k zátylku. Mladá vlčica nemala problém požiadať o pomoc, aj keď sa potom cítila zle, že niekoho svojou vlastnou hlúposťou a nepripravenosťou pripravovala o čas. ,,Hľadám Čučoriedkovú svorku, náhodou neviete kde je? Alebo len ktorým smerom sa viac menej nachádza?"