Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Dobre. Dohodnuté," venovala Mordecaiovi posledný pohľad pred tým ako v lese započula príchod niekoho zo svorky. Pozorne nastražila uši, no nebola si úplne istá kto to bude. Až keď videla tmavé uši, vyskočila na laby aby sa stretla s vlčicou. ,,Kaya!" nadšene sa pozdravila s ochrankyňou územia. Nakoniec, samozrejme, že to bola Kaya! A nebola sama. ,,Toto je Mordecai. Pomohol mi počas tej zimy, keď som zostala vonku a sľúbila som mu, že mu za to predstavím svorku," pozrela na ňu so sklopenými ušami. Kaya bola vo svorke o dosť vyššie ako ona, či už svojim postavením alebo skôr zásluhami. Siberia bola ešte stále dosť veľké ucho. ,,Dúfam, že je to v poriadku," špitla s otázkou v očiach, no potom sa otočila na hnedého vlka. ,,Toto je Kaya, naša ochrankyňa."
To sa do konverzácie zapojilo aj biele vlča. ,,Nikto tu vĺčatá nežerie," uškrnula sa na vĺča, ktoré nepoznala. Zdalo sa, že od poslednej chvíle kedy sa tu ukázala naposledy sa svorka celkom rozrástla. Jej mladší súrodenci boli vtedy len niekoľko týždňov starí a teraz už museli mať... už viac ako šesť mesiacov? Kam ten čas utiekol! ,,Aspoň zatiaľ," usmiala sa znovu, nechcejúc podrývať Kayino vychovávanie. Na cudzincov si trebalo dávať pozor, to bola pravda. Mordecai pre ňu ale už úplným cudzincom nebol.

Marec | 2 | Stellaron
Mladík sa na ňu lepil a ona vedela, že si ho so svojimi príbehmi úplne uchvátila. Siberia si rada vymýšľala, všelijaké žvásty, ktoré malé vĺčatá žrali. Možno ak by jej kariéra liečiteľa predsa len nakoniec nevyšla, tak by sa jej mohlo dariť ako opatrovateľke. Možno by ich svojimi príbehmi k sebe tak pritiahla a tak mala možnosť ich dobre vychovať. Hej, to by ju celkom bavilo. ,,Ja bývam tak trochu na sever!" odpovedala mu na otázku. ,,Mám tam svoju mamku, otecka a súrodencov," pokrútila hlavou zo strany na stranu. Bohužiaľ - alebo vďakabohu, sa nechystala opustiť svoju svorku, aj keď mladý Stellaron veľmi milý. ,,Ale! Môžeme si sľúbiť, že sa stretneme na tomto mieste keď začnú listy meniť farbu," veľavravne pozrela na svojho spoločníka. ,,A potom ťa vezmem k Životovi."
Potom ju však napadlo a strčila Stellaronovi labu pred nos. ,,Skús či zistíš z akej svorky pochádzam! Cítiš na mojej srsti niečo zaujímavé?"

Siberia zacvakala ušami. S tým ako rozprával o svojich Bohoch, tak nejako pochopila, že majú svoje miesto, kde prebývajú. Nebola si úplne istá ako k tomuto záveru prišla, no teraz si veľmi rýchlo uvedomila, že k tomu nemala vôbec žiadne dôvody. Tak, každopádne teraz už vedela, že život pod inými Bohmi nemusí byť taký jednoduchý ako ten ich - aj keď, boli to jeho Bohovia, ktorí ho nútili nemať domov, alebo to bolo jeho vlastné rozhodnutie? ,,Čo keby sme sa dohodli, že sa v lete stretneme znovu na tom mieste ako teraz?" spýtala sa ho. Samozrejme, ak ho jeho presvedčenie nepoženie kamsi ďalej v snahe uspokojiť žiadosti jeho ,,vládcov" alebo akokoľvek inak sa takýto vzťah dokázal nazvať. ,,A porozprávala by som ti potom ako som sa posunula s tým liečiteľstvom," uškrnula sa, predstavujúc si ako ďaleko sa dokáže jedna vlčica posunúť len v niekoľkých mesiacoch od začiatku svojho štúdia. Možno by sa mala zase vybrať za Regisom? Teraz keď už cestu viac menej pozná by to bolo omnoho jednoduchšie. ,,A možno dovtedy objavím už aj svoju mágiu. Premýšľam, že by som s tým začala celkom systematicky. Prejdem si všetky mágie a možno sa niečo uchytí," zamýšľala sa nahlas.
,,To sa ti možno splní. Sestra nebýva moc často doma, takže možno na seba niekedy narazíte."

Mordecai ju uistil, že to tak nemyslel, no to bolo asi nakoniec jedno, keď sa predstavil tak ako sa predstavil. Teraz už ale bolo neskoro s tým niečo robiť a ako si Siberia vravela už predtým - nejako to obkecajú. Nakoniec mu presne toto sľúbila, že ho predstaví svorke a tak podobne. Akonáhle ju znovu pochválil, Siberia sa na mieste zahmýrila a venovala mu milý úsmev. ,,Myslím, že by ste si spolu sadli. Určite," ,,Škoda, že musíš ísť. Kde to vlastne je? To tam?" spýtala sa ho s hlavou mierne naklonenou na stranu. Zatiaľ čo mu Siberia vykladala pomaly celý svoj život, on jej povedal viac menej len o svojich bohoch a o sebe samom skoro nič. Mladú vlčicu to zaujímalo, no nedokázala tak čarovať so slovami ako on, aby jej otázky nepôsobili tak... priamočiaro. ,,Myslím, že sa s nimi už narodila," odpovedala, no nebola si istá. ,,Možno je to špecialita len našej svorky, lebo aj moja sestra sa narodila s krídlami," alebo si to tak aspoň pamätala.

Marec | 1 | Stellaron
Stellaron bol z jej slov úplne nadšený a Siberia videla prečo. Nakoniec, keď sa ona sama dozvedela o existencii Života, nemohla čakať ani niekoľko mesiacov na to aby išla s mamkou. Musela odísť hneď ďalší deň, aj keď to znamenalo, že bude musieť ísť sama. A ako dopadla! Teraz, keď už bola v pohode tak sa nad tým zážitkom spokojne smiala. Vtedy sa jej ale do očí tlačili slzy z úplne iného dôvodu ako ako od radosti. ,,To neviem či by tvoja maminka ocenila," pozrela sa na neho s ospravedlnením v očiach, no vedela, že to v tomto momente asi nepomôže. Čo by ale pomôcť mohlo, bola dohoda do budúcnosti! Nakoniec ešte mu nepovedala kde tento vlk žije, tak nemal vedieť kam ísť, ak by tam aj chcel ísť sám. ,,Ale možno keď bude lepšie počasie a tvoji rodičia s tým budú okay, tak by sme mohli vyraziť na výlet," nadvihla obočie, čakajúc či sa mu toto rozhodnutie bude páčiť alebo nie. Ale toto bolo to najlepšie čo mohla pre neho momentálne urobiť.

Zatiaľ čo Siberia očakávala ich stretnutie s jej svorkou nejaké komornejšie, Mordecai mal teda úplne iné predstavy na čo sa neho vlčica trochu ostro pozrela. Vydržalo jej to asi len zlomok sekundy, keďže si veľmi rýchlo uvedomila, že rozhodne nie je v pozícii, ktorá by to dovoľovala. ,,Nemyslela som si, že chceš stretnúť celú svorku," odkašlala si s odvrátenou hlavou aby jej nevidel do tváre. Posadila sa na zadok s labami zloženými k telu. Hej, toto muselo byť dobré stretnutie aby jej nevyčítali koho priniesla domov. ,,Ale nie, nechcela. Len som sa už fakt tešila domov," zazubila sa, tentoraz skutočne na neho a zakrútila chvostom. Všetko bude okay, okay. ,,Ale popravde si nie som istá kto je teraz doma a kto nás príde pozrieť," oznámila mu, aj keď si bola istá, že to vedel. Nechcela len aby medzi nimi nastalo úplné ticho kým čakali. A popravde si ani nebola istý ako dlho to bude trvať kým sa vôbec niekto objaví. ,,Um, asi nie," mykla ramenami. ,,Vlci sú tu v pohode. A alfa má krídla," uškrnula sa na neho znovu aj keď si bola viac ako len istá, že túto informáciu skutočne nepotreboval.

Prepadlina >
Siberia sa nedokázala dočkať svojho lesa a preto netrvalo dlho aby Mordecaia nechala za sebou. Chvost jej divoko bil zo strany na stranu a laby sa jej nad zemou takmer až vznášali. Samozrejme, na svoj sľub hnedému vlkovi nezabudla, preto zastala neďaleko za hranicami - dostatočne hlboko na to aby vo svojom nose dokázala cítiť hlboký pach lesa, ktorý tak veľmi milovala. Dostatočne blízko však na to aby nemali veľký problém ak by ich niekto náhodou stretol. Siberia verila, že by bola schopná to obkecať ak by bolo treba, aby boli všetky strany viac ako len spokojné. ,,Som domaaa!" preniesla hlasnejšie ako svojim obyčajným hlasom, no nie dostatočne na to aby ju počula celá svorka. Chcela len zistiť či náhodou nebol nablízku niekto kto by bol v ich najbližšej blízkosti, bez toho aby zmobilizovala celú svorku. Pozorne načúvala, či sa okolo nej niečo náhodou nemihne.

Február 5
Siberia mohla vidieť ako sa mu rozžiarili oči a vlčica mohla byť spokojná ako si ho získala. Ako správna staršia sestra rozhodne vedela ako si nájsť správnu pozornosť, alebo jej to teda aspoň celkom pekne fungovalo s Arsenom. Ten veril jej rozprávaniu o veľkom drakovi a ak to znamenalo, že ho to odradí od toho aby spadol do rokliny medzi svorkami, všetko bolo okay. ,,Je to veľmi mocný vlk, ktorý dáva kadejaké darčeky," odpovedala jednoducho, spomínajúc si na čas, ktorý strávila so Životom kdesi v strede púšte. ,,A tiež vie odpovedať asi na všetky otázky, ktoré by si mohli napadnúť!" zalapala po dychu akoby o tejto informácii počúvala po prvý raz aj ona. ,,Ale ešte budeš musieť dosť dlho počkať, lebo si ešte krpec, žehejj?!" usmiala sa na neho. Nepovedala mu ešte kde ho má hľadať, takže bol v bezpečí, nie?

Február 4
Akonáhle sa jej do nosa dostal pach svorky Siberia sa cítil ako keď sa ponorí do teplej vody. Jej svaly sa uvoľnili a na tvár jej vyskočil široký úsmev. Bola doma. Doma. U nej doma. Chcela rovno zakloniť hlavu a nechať každého zo svorky vedieť, že bola konečne doma. Tak nadšená, že cítila pach čučoriedok a kdesi v lese bola jej rodina. Ak by nebola v spoločnosti Mordecaia, asi by sa rovno rozbehla a nechala sa svojimi spomienkami preniesť presne do nory. Kdesi tam bol ich domov, miesto kde spala jej matka aj s otcom a možno kdesi hlbšie aj jej súrodenci. A Aithér, ktorého tiež nevidela už veľmi dlhú dobu. Bola veľmi ďaleko a veľmi dlho a jej nadšenie sa dalo krájať. Ani ho nejako extrémne neskrývala - ani pred sebou ani pred svojim hnedým spoločníkom. Premýšľala ale, ako hlboko do svorky by ho mala zaniesť?

Medvedie jazierka >
Siberia sa nedokázala dočkať kedy sa jej podarí dostať domov a to sa dalo veľmi pekne čítať na jej správaní. Chvost držala vysoko a laby sa jej razom dvíhali hore omnoho jednoduchšie. Pridala do kroku aby sa vzdialenosť medzi nimi a ich cieľom skracovala omnoho rýchlejšie. Bola doma! Doma! ,,Hej, to je v pohode," odpovedala mu, aj keď sa jej nakoniec na názor nepýtal. Nejako sa nezdalo, že by sa s ňou chystal lúčiť a popravde to Siberii príliš nevadilo. Mordecai bol v pohode a nakoniec jej predsa len pomohol nie? Tak mohol okúsiť trochu pohostinnosti aj jej svorky. Alebo tak si aspoň mladá vlčica s ružovými okuliarmi na nose predstavovala dokonalý svet. ,,Ale ako chceš. Myslím, že môžeš ísť k hraniciam v pohode. Ohlásime sa," uškrnula sa na svojho spoločníka a klusala ďalej len aby čo najskôr prekročili hranice.
> Boruvka

Február | 3 | Stellaron
Vĺča pred ňou bolo tak hrozne milé, alebo si ho skôr Siberia len idealizovala? Jeho hnedá srsť pôsobila ako malé medvieďa a vlčica sa na neho nevedela prestať dívať. Bol zlatý skutočne, aspoň z tých posledných troch minút čo spolu strávili. ,,Trošku ťažké meno mám čo? S dvomi R," uškrnula sa na neho keď sa pokúsil ju osloviť. Mala rada svoje meno, no nedoázala si nevšimnúť aké problémy mohlo spôsobiť niekomu kto nedokáže ešte úplne rozprávať. Aj to bolo celkom roztomilé. ,,Oh, tak to je dobre. Lebo ja som o takých tiež počula trochu," priznala a jemne sa narovnala, teraz bola jej chvíľa aby poučila vĺčatko - ako sa vraví, na výchovu niekedy treba celú dedinu. ,,Ale budeš v pohode, keď budeš počúvať svoju mamku," prikývla svojim vlastným slovám a venovala Stellarovi pohľad aby sa uistila, že jej slová padli na úrodnú pôdu.
Akonáhle spomenul jej nohu, narovnala sa úplne a vystrela. Ešte si úplne nezvykla na túto zmenu, no nevadila jej. ,,Bol to darček. Od jedného veľmi milého vlka, ktorý sa tu o nás všetkých stará. Je tak trochu kúzelník," žmurkla na neho. Mordecai by ho síce nazval celkom inak, no Mordecai tu teraz nebol. ,,Vieš čo znamená kúzelník?"

Február | 2 | Stellaron
Jej prítomnosť vĺča znepokojila, čo bola asi prirodzená reakcia - popravde by bolo asi viac znepokojujúce ak by tomu tak nebolo. Siberia ho nikdy nevidela, dosť pravdepodobne nepatrili ani do rovnakej svorky, čo samotnú Siberiu stavalo do pozície kde bola v nebezpečenstve. ,,Siberia," odpovedala mu s úsmevom akonáhle sa vĺčaťu podarilo vymotať z čohokoľvek v čom bol zamotaný. Nepomáhala mu zatiaľ, bol v bezpečí, to videla a preto mu dávala priestor aby sa z problémom dostal sám. ,,Oh nie. Určite nie," usmiala sa, pričom sa sklonila nižšie k zemi aby bola na jeho úrovni a nepôsobila tak veľmi ako nepriateľ. ,,Už sa ti niekto vyhrážal, že ťa zje?" zaujímala sa, po pohľade prechádzajúc po okolí aby sa uistila, že tu vĺča nie je osamotené. Aj keď sa možno ešte nič extra nestalo, nechávať ho tu samého by mohlo byť nebezpečné. ,,Vyšiel si si na výlet? Sám?"

Siberiina bledá srsť na tvári už nebola taká bledá - krv zvieraťa, ktoré mali na večeru sa jej krásne červenala na lícach počas toho ako sa spokojne oblizovala. Žalúdok plný, razom boli veci všade okolo nej o niečo príjemnejšie. ,,Mhm-uh!" spokojne na Mordecaiovu otázku odpovedala s pritakaním hlavy. Zdalo sa, že jeho Bohovia sa o neho skutočne postarali, alebo teda skôr začínala rozumieť jeho pohľadu na svet omnoho viac. Siberia nasledovala hnedého vlka, no akonáhle sa dostali na pohľad prepadline a dvom lesom na oboch jej brehoch, Siberii sa z hrdla vyderie dlhý výdych. ,,Tu to poznám," pridala do kroku aby sa vyrovnala Mordecaiovi a možno ho aj trochu predbehla. ,,Tamten les je Boruvka, ten je náš," ukázala labou smerom na les, ktorý mala po ľavej labe. V hlase jej hrala radosť, momentálne bola domovu bližšie než by kameňom dohodili. ,,A tamten je Asgaard."
> Prepadlina

Február | 1 | Stellaron
Siberia už nemala taký veľký problém chodiť za hranice svojej svorky. Práve naopak - vždy to brala ako dobrý tréning svojich navigátorských schopností, ktoré sa jej od posledného výletu k Životu veľmi zlepšili. Teraz, keď to už mala za sebou, bola veľmi rada za to čo sa jej v zime stalo. Ale vtedy? Mala dojem, že sa s každým krokom rozplače! Momentálne sa ale cítila ako úplne iná vlčica než ktorou bola len pred pár mesiacmi a to bol skutočne pre ňu veľký postup. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa tak spokojne usmievala v momente kedy sa jej podarilo naraziť na mladé vĺča naháňajúce sa na lúke medzi kvetmi sa motýľmi. Siberia mala rada vĺčatá, v poslednom období bola pomerne rodičovským typom a sama si predstavovala budúcnosť, kde bude mať raz vlastné. Aj to však bolo ešte veľmi ďaleko a nezostávalo jej nič iné len sa tešiť z vĺčat niekoho iného. ,,Veeeľke uff," uškrnula sa na vĺča potom ako sa zosypalo na zem. Jej uši boli priateľsky sklonené a chvostom mávala zo strany na stranu.

Osud 3

Nech ich konverzácia doteraz plynula akokoľvek dobre, razom sa nad nimi rozľahlo ticho. Možno by to ani jeden z nich nahlas nepriznal, no rozhodne obaja pozorne načúvali svojim vlastným krokom - alebo skôr tomu, čo ich kroky mohli na tejto misii vykonať. Siberia zatiaľ teda nepočula nič, čo by v nej vyvolalo nejakú nevôľu pokračovať, za to jej žalúdok sa miestami ozýval viac ako jej dych. ,,Pravdepodobné," pritakala a pridala do kroku, aby jej Mordecai zase tak úplne neušiel. Aj keď sa chcela držať v bezpečnej vzdialenosti, ak sa chceli najesť museli sa skôr či neskôr priblížiť. Alebo sa prestriedať. Ako sa mladá vlčica k nemu blížila, jeden z kusov pod ich labami skutočne zapraskal a ona stŕpla. ,,Ah! Počul si to?!" pýtala sa, no aj jedným pohľadom na vlka jej bolo jasné, aká je odpoveď. Nevymýšľala si to a skutočne zvuk počula! ,,Jasné, áno. Poďme. Čo najrýchlejšie," súhlasila, skloniac sa, akoby očakávala, že tak sa jej hmotnosť lepšie rozloží na hladine ľadovej vody a im sa podarí dostať lepšie späť. Váha dvoch vlkov a k tomu ešte aj jedla bola omnoho väčšie ako keď kráčali samostatne - fakt, ktorý Siberia radšej zahnala vo svojej mysli kamsi ďalej aby sa mu nemusela venovať. Chňapla po jednej zo zadných nôh stuhnutého zvieraťa a s modlitbou na perách začala ťahať smerom k brehu, na úplne druhú stranu z ktorej teraz prišli. Pre istotu.