Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vlk jej nedokázal pomôcť, ospravedlnil sa a Siberia sa snažila nepôsobiť príliš sklesnuto. Mala v ňom nádej, no jej sen sa nenaplnil a nechcela aby sa za svoju ochotu cítil blbo - minimálne ak by ona stála na jeho mieste, určite by sa blbo cítila. Že nedokázala pomôcť aj keď sa ponúkla. ,,Um- dobre. Ďakujem za ochotu aj tak," jemne sa uklonila a usmiala sa na vlka, ktorého vôbec nepoznala. Možno ak by sa pozrela do jeho hlavy, videla by, že to pre neho vôbec nebol problém a teraz na ňu ticho nenadáva, že s ňou stratil čas. Siberiina myseľ dokázala byť niekedy veľmi nepríjemná aj keď jej vlčica nie vždy dávala na to dôvod. ,,Ja už sa poberiem trochu ďalej, aby som sa aspoň keď tak priblížila niekam.. inam?" uškrnula sa, no popravde? Skutočne nevedela, ktorým smerom sa má teraz vybrať. Na sever? Alebo na západ? Určite nie smerom, ktorým teraz prišla, tak možno by bolo najlepšie vybrať presne ten opačný? To by mohlo fungovať.

December | 6 | Erlend
Slová, ktoré jej predtým vlk venoval sa už viac neopakovali, teda aspoň zatiaľ. Zdalo sa, že vlk nerozpráva - ono to zase nebolo tak ťažké pochopiť, samozrejme. Mal celkom dobre vyvinutú gestikuláciu čo sa týkalo tváre a láb, takže to tiež nahrávalo myšlienke, že asi nebude podliehať rovnakej komunikácii ako väčšina ostatných. Siberia si ani neuvedomovala predtým, že stretla nemého vlka. Predsa len jej mamka mala mať ďalšie vĺčatá, ono chcela ísť veľmi rýchlo k Životu a Boh vie čo všetko ešte. Mladá vlčica sa vtedy nezastavila aby sa zamýšľala nad niečím ďalším.
Vlk ale na jej slová reagoval presne tak ako dúfala. Jej oznámenie ohľadne liečiteľstva sa spojilo s nadšením, čo vyvolalo ešte väčšie nadšenie aj u nej. Tajne dúfala, že sa jej dostane psychickej podpory a skutočne sa jej aj dostalo! Už len teraz aby oznámila novinku aj mamke. ,,Som sa stretla s veľmi milým vlkom mimo svorky, ktorý ma naučil nejaké základy. On mi vlastne dal aj tie bylinky," pokračovala. Siberia nepatrila k úplne najzhovorčivejším vlkom, no keď mala možnosť a náladu, dokonca aj ona sa niekedy dala uniesť a kecala o niečo viac než pre ňu bolo zvyčajné. ,,Potom na jar, keď začnú rásť bylinky sa pôjdem za ním znovu pozrieť a naučím sa niečo ďalšie!" nadšene mu vykladala a radostne popri tom krútila chvostom - hej, skutočne to vyzeralo tak, že našla svoje poslanie.
Akonáhle jej vlk začal ukazovať čo robil zase on, musela sa zasmiať. Pantomíma bola zábava a Siberia veľmi rýchlo odhalila o čo sa jedná. ,,Ty si lovec!" vyhŕkla nadšene. ,,To je fakt náročné. Mne to moc nešlo, aj keď som na veľa lovoch ešte nebola," nechala sa počuť, no jej chvost stále kmital aj keď uši mala mierne stiahnuté. ,,Čo bolo najväčšie čo si lovil?"

December | 5 | Erlend
Siberia bola veľmi rada, že sa jej podarilo stretnúť niekoho nového zo svorky, ktorého ešte poriadne nepoznala. Viac menej. Odpoveď na jej otázky prišla trochu inak ako očakávala, v mysli sa jej objavila myšlienka - alebo skôr hlas, ktorý jej nepatril. Uši jej nadskočili a na čelo jej vyskočila vráska. Tomuto príliš nerozumela, no nejaké predstavy o mágiách mala. Nakoniec strávila nejaký čas so samotným Životom, takže by bolo asi hlúpe predpokladať, že niečo podobné by možné nebolo. ,,Pardón," ospravedlnila sa. Jeho meno si pamätala len tak zbežne, v tomto momente si ho ale mohla aspoň uložiť a zapamätať poriadne. To sa jej ako členke svorky bude hodiť. ,,Ah, tak to si asi zle pamätám," ospravedlnila sa znovu, no nebola si úplne istá prečo. ,,Každopádne- som priniesla nejaké bylinky do svorky ak by niekto bol náhodou chorí," mykla hlavou smerom k nore, kde odovzdala bylinky od Regisa. Za toto si teda kredit zobrať chcela. ,,Premýšľala som, že by som sa stala liečiteľkou," preniesla hrdo. ,,Myslím, že je to dobrý nápad," pokračovala, no tak trochu očakávala akúkoľvek validáciu, ktorú by mohla dostať. ,,Ty sa venuješ čomu ak sa môžem spýtať?"

December | 4 | Erland
Siberia bola skoro po pás v snehu a už videla nejaké steblá trávy pod svojimi labami a na tvári sa jej ukazoval úsmev. Nadšene sledovala ako sa s každým záberom laby pred ňou ukazuje viac a viac stebiel - ktoré jej ale nič moc nehovorili. Čo nakoniec aj čakala? Popravde nič iné a možno sa hrabala v snehu len preto, že ju to v skutočnosti bavilo. Akonáhle započula pohyb, uši jej ihneď poskočili a ona stuhla, aby sa uistila, že skutočne niečo počula. Bledá hlava sa vytrčila z diery, ktorú si vykopala aby ako periskop preskúmala svoje okolie. Oči sa jej rozžiarili takmer okamžite ako jej pohľad skončil na vlkovi, ktorého poznala. Viac menej. ,,Ahoj!" pozdravila sa mu a vyskočila z miesta kde sa nachádzala, otriasajúc si sneh zo srsti. ,,Ty si Erland, že? Myslím, že sme sa už zopár krát videli v nore!" ak si dobre spomínala.. nebol on Alfa? Či? Asi by sa s takým vlkom nemala rozprávať ako sa s ním rozpráva - ako sa kamarátom. ,,Ty si alfa, nie? Zdá sa mi?"

December | 3 | Erland
Mladá vlčica sa hrabala v snehu, nie príliš ďaleko od vchodu do nory ich svorky. Nehľadala nič konkrétne - predsa len skutočne neočakávala, že by pod snehom našla čokoľvek čo by mohla teraz použiť. Klamala by ak by povedala, že ju ale aktivita nebavila. Vracala sa do svojich šteňacích liet, ktoré si zase až tak veľmi neužila. Viac menej. Možno sa jej na pôde ale predsa len podarí nájsť niečo zaujímavé - nakoniec aj soby a jelene stále niečo teraz žerú, nie? Siberia si privliekla sušené bylinky domov, viac ako len hrdo, pripravená povedať mamke čo sa všetko stalo za ten čas, čo sa nevideli. Ak by sa jej ku zbierke podarilo pridať aj niečo ďalšie, bola by na seba ešte hrdšia. Ako by ale dokázala povedať o čo sa jedná, bol problém jej budúceho ja. V tomto momente musela skôr zapracovať na prvej časti svojho problému: Dostať sa k zamrznutej pôde na mieste, kde rástla aspoň nejaká tráva.

December 2
Siberia sa bruchom dotkla zľadovatenej plochy a zostala ležať na mieste. Prvý krok sa jej podaril, omnoho rýchlejšie ako očakáva. Sobov zase nebolo tak ťažké nájsť, nakoniec sa pohybovali v pomerne veľkých štádiách a na miestach, kde bol dobrý rozhlas. Aj napriek tomu, že na nich mladá vlčica neplánovala polovať, zvieratá boli obozretné. Samozrejme, nemali ako vedieť čo bolo zámerom mladej vlčice - pre nich bola len ďalším predátorom. Ona však ale vedela, žeby si na nich netrúfla. Lov jej veľmi dobre nešiel aj keď bola v skupine, radšej ani nechcela vedieť aké fiasko by urobila, ak by sa o takúto korisť pokúšala sama. Miesto toho si teda položila hlavu na chladný ľad a bez pohnutia ich pozorovala. Možno ich potom bude môcť v rámci edukácie ukázať aj súrodencom.

December 1
Tento nápad vznikol v Siberinej hlave náhodne a popravde si nebola ani úplne istá čo k nemu viedlo. Aj napriek tomu sa však momentálne šuchtala po zasneženej pláni, akoby od toho zavysel jej vlastný život. A o čo sa pokúšala? Svoj zámer nechcela vysloviť nahlas ani vo svojej mysli, lebo sa cítila ako akési vľča - na čo už nemala vek. Ale.. išla pozorovať sobov. Prečo? No pretože preto. Nemala nič lepšie na práci a prečo sa obmedzovať? Toto však bol presne jeden z dôvodov prečo ale šla sama. Siberia mala vždy dojem, akoby všetko čo robila bolo trápne a mala by sa za to hanbiť. Odkiaľ toto jej presvedčenie pramenilo bolo nejasné, no zatiaľ sa jej rozhodne nepodarilo sa ho zbaviť aj keď sa pokúšala. Z hlúpych myšlienok ju vythlo až zafucanie soba, niekoľko desiatok metrov od nej.

Siberia pohľadom takmer visela na vlkov tlame ako očakávala jeho odpoveď. Jej situácia by sa extrémne zmenila, záležiac na jeho odpovedi a preto ju očakávala takmer až s úzkosťou, ktorú mohla cítiť až v žalúdku. ,,Oh.." jej nálada evidentne pohasla a chvost jej zostal visieť medzi zadnými labami. ,,To nič, samozrejme. Nevadí," uškrnula sa na neho, no uši jej zostali prilepené na zátylku a úsmev nebol až taký pravdivý. To reálne -nikto- nepozná našu svorku? To ako vážne? Bola nahnevaná, skôr však na seba ako na kohokoľvek iného, lebo nakoniec... predsa len to bola jej chyba, že nevedela ako sa dostať domov. Neznámy sa ale aj napriek všetkému snažil pomôcť ešte viac, ako len vedel, čo si Siberia veľmi vážila. Aj keď jej v skutočnosti zase až tak veľmi nepomáhal. Zhlboka sa nadýchla aby zopakovala presne to, čo povedala Regisovi: ,,Spomínam si len, že som prechádzala cez miesto, ktoré bolo veľmi podmočené vodou s veľkým množstvom jazierok."
Vrátila sa späť k tejto spomienke a boli si takmer viac ako len istá, že ak by sa dostala priamo na toto miesto, tak by cestu domov už zvládla nájsť úplne sama. Spomínala si, že veľmi dlho šla po brehu rieky s vychádzajúcim slnkom v očiach. Po jazerách si toho už ale veľa nepamätala, všetko to bolo pre ňu nové. Danú rieku ale poznala veľmi dobre. ,,Nehovorí vám to neičo?"

Snehové kôpky sa začínali objavovať všade okolo nej a ona si začínala uvedomovať ako dlho predsa len bola mimo domova. Úzkosť ohľadne tejto informácie sa jej usadila v žalúdku a nepríjemne ju tlačila, už sa necítila úplne najlepšie ohľadne toho, že sa učila - cítila skôr vinu, že nebola doma s mamkou a svojou rodinou. Ešte ani poriadne nevidela svojich súrodencov! Sakra, sakra, sakra. Musím si pohnúť.
Neznámeho vlka, ktorý sa k nej blížil si všimla pomerne skoro. Nebol úplne najmenší a ani sa svojou prítomnosťou netajil, Siberia sa ho aspoň nenaplašila keď na ňu prehovoril. ,,Popravde? Tak trochu áno," jemne sa uškrnula a uši jej klesli k zátylku. Mladá vlčica nemala problém požiadať o pomoc, aj keď sa potom cítila zle, že niekoho svojou vlastnou hlúposťou a nepripravenosťou pripravovala o čas. ,,Hľadám Čučoriedkovú svorku, náhodou neviete kde je? Alebo len ktorým smerom sa viac menej nachádza?"

Klimbavý les >
Aj napriek tomu, že zima bola už takmer v plnom prúde, Siberii sa na laby lepila tráva. Bola vysoká, možno na jej vkus až príliš vysoká. Chýbal jej jej les a čučoriedkové kríky a ich ostne, ktoré jej tiež ťhali srsť na labách, no boli... no boli jej. Vyrastala medzi nimi a už si na nich zvykla. Teraz už len potrebovala niekoho, kto by ju naviedol tým správnym smerom domov. Tak trochu dúfala, že sa jej podarí stretnúť niekoho, kto bude mať aspoň aké-také tušenie kde sa čučoriedka nachádza. V tomto momente si mladá vlčica ešte vôbec nebola ochotná pripustiť, že sa z domova stratila nadobro. Ešte mala pred sebou dosť veľa paniky na to, aby panikárila už teraz, aj keď jej dych začínal pomaly ale isto vychádzať z úst o niečo rýchlejšie ako by si bola ochotná priznať. Bola stratená, úplne stratená a bolo to dosť na prd.

Apatyka >
Chvost sa jej kmital zo strany na stranu keď nadšene prechádzala lesom. Aj napriek tomu, že ich interakcia s Regisom a Deltou nezačala úplne najlepšie, skončila pomerne dobre. Viac ako len dobre! Nadšene si niesla svoju výslužku a informácie, ktoré dostala od hnedého vlka, nedočkavá na okamih kedy bude môcť všetko vyrozprávať svojej mamke. Ešte si nebola úplne istá ako sa dostane domov, no v tomto momente bola viac nadšená zo zážitku, na to aby sa strachovala nad budúcnosťou. V lese prebehla cez čistinku kde pred len pár hodinami úplne pokazila Delte a Regisovi lov a pokračovala smerom von - alebo teda smerom, ktorým si myslela, že ten vonok bude. Aký veľký vôbec môže byť tento les? Odpoveď bola, že nie príliš veľký, keďže jej trvalo len necelých desať minút poklusu aby sa dostala von a obalilo ju zapadajúce slnko. Nie najlepší čas na to hľadať cestu domov, ale jeden si nemôže úplne vyberať.
> Oceán

November | 3 | Zed
Siberia spokojne kmitala chvostom, akákoľvek spoločnosť mimo jej svorky bola pre ňu novota a celkom si ju užívala. Nastavila sa teda k vlkovi pripravená pozerať sa po.. po čom vlastne? Aaah, vlastne! ,,Možno ak by sa nám podarilo nájsť nejakú vysokú skalu najskôr, tak by sme mohli mať celkom pekný rozhľad nie?" navrhla spokojne a rovno sa už aj rozhliadala okolo, akoby očakávala, že na ňu to správne miesto rovno vyskočí, akoby na ňu čakalo. ,,Oh o tej svorke som myslím, že ešte nepočula. Na ktorej strane bývate?" pýtala sa so záujmom pripravená poskytnúť podobné informácie o tej svojej svorke, ak by bol záujem. ,,Máme ich tam dosť popravde! Je to celkom mňamka keď prejdú prvým mrazom. Joj dala by som si," smiala sa ďalej až jej v bruchu zaškvŕkalo. Ale skutočne to bola mňamka! V tomto neklamala. Aj keď obe mali celkom iné jedlo na mysli, fakt že obe hneď pomysleli na jedlo, musela sa hneď zasmiať.

Delte sa vôbec nepáčila medicína, ktorú dostávala a Siberia sa jej popravde vôbec nečudovala. Žuvať kôru úplne neznelo ako najlepšia aktivita na prechádzanie času a rozhodne nie ako niečo čo by Siberia robila len tak zo srandy. Ale čo bolo potreba to bolo potreba a ak to znamenalo vyššie dobro, prečo nie asi, že? Snažila sa úplne nesmiať, no xichtíky, ktoré delta hádzala jej vyvolávali úsmev na tvári, ktorý nedokázala úplne zakryť aj keby chcela. Napokon sa aj ona zložila neďaleko nich, tak aby si bola istá, že nich od Delty nechytí a laby si zložila pod seba. Na Regisove slová prikývla, no nemala úplne naponáhlo - vonku ešte len vychádzalo slnko. ,,Ešte raz ale veľmi ďakujem, že ste mi obaja dali šancu a hrozne sa z toho teším," chvost jej zabubnoval o podlahu nory, ešte niekoľko desiatok minút poloňovala a až potom sa vybrala k zákutiu s harmančekom a nabrala si zopár. Aspoň sa bude môcť niečím ukázať mamke, že nebola mimo svorky len tak pre nič za nič. ,,Určite ich teraz využijem, som zvedavá aká bude táto zima, keď tá minulá bola pekne krutá," preniesla a potom nasledovalo len milé rozlúčenie sa a Siberia s nadšením zmizla kdesi za otvorom nory. Teraz už len nájsť cestu domov. Nejako si už snáď poradí.
> Klimbavý les

Regis ju upokojil, že stretnutie so Životom napokon nebolo úplnou stratou času - teda, asi bolo, ale bolo to normálne, čo ju aspoň trochu upokojilo. Ak by to bola len ona, ktorej nechcel nič povedať, asi by si cítila nejako odstrčene. Aj keď stále nebola úplne nadšená. Pritakala jeho slovám, napokon možno aj tak mocný vlci nemali odpoveď úplne na všetko. ,,Hej, nemáme sa asi kam ponáhľať, trochu odpočinku nám neublíži," pridala sa do konverzácie akonáhle Regis začal vysvetľovať Delte skutočnú hodnotu oddychu. Siberia bola veľmi rada zamestnaná, nezvládala dobre ničnerobenie a cítila sa neužitočne. To si všetko ale nechala pre seba, vlci si zaslúžili odpočinok, ale-
Mladá vlčica mala ale možnosť prezrieť si viac Regisových vecí, zatiaľ čo on zohrieval Deltu. Navigoval ju pomedzi svojim vlastníctvom a ona sa pohybovala o niečo pomalšie ako bolo u nej bežné. Prezerala si veci, no nie príliš dlho na to aby sa na ňu hnedý vlk naštval. Delta bola chorá, áno, potrebovala pomoc a to jej nemohla príliš dlho zadržiavať. Podala mu kúsky kôry k labám. ,,A to pacient len rozžuje hej? To je v pohode," prikývla vlastným slovám a posadila sa kus od dvoch vlkov. ,,Nie žeby ma viac nezaujímalo, ale ako si vravel, Delta si musí oddýchnuť," začala, prechádzajúc pohľadom po úkryte. ,,Tak by som asi skočila domov aby naši vedeli čo a ako. A potom by som prišla späť? Mohlo by to tak byť?"

November | 2 | Zed
,,Oh okay," odpovedala. Zdalo sa, že o vodu nebol záujem, čo zase nebolo až také prekvapujúce. Siberia si v rýchlosti zmyla čo sa jej na srsť nalepilo, no nejakú extrémne dobrú prácu neodviedla. Hlavne na jej bielych predných labách bolo vidno bahno, no vlčica sa to rozhodla ignorovať. Prečo aj nie? ,,Moc to tu popravde nepoznám, ale ak by ste chceli spoločnosť.." usmiala sa ako vyskočila z vody na breh. Mať nových kamarátov bolo pre ňu niečo zaujímavé, nepoznala veľa vlkov mimo jej svorky s ktorými bola od narodenia, preto každého mimo nej brala akosi exoticky. Možno to nebolo úplne najlepšie rozpoloženie ako sa pozerať na cudzincov, no Siberia ešte nestretla nikoho kto by jej chcel ublížiť. ,,Som Siberia, z Čučoriedkovej svorky," pokračovala. ,,A vy? Um-ty?" pýtala sa zdvorilo, nevediac odhadnúť aký veľký vekový rozdiel by mohol medzi nimi byť.