Gallirea - Příspěvky uživatele

Siberia sa držala v ústraní, nebolo možné pochybovať o fakte, že jej samota zase až tak nevadí. Aj napriek tomu sa však stále držala nadhľad svojich rodičov - nie ako na území svorky, kde jej známy pach dovolil odtrajdať sa aj kdesi ďalej. Na pol ucha počúvala o čom sa rozprávali, aj keď pravda bola taká, že viac ju zaujímala problematika jej odmeny za návštevu Bohov. Bola to skutočne odmena len za návštevu? Siberia si nebola istá a jej počúvanie čo mamka vravela sa vyplo asi niekde v polovici konverzácie. Možno kdesi keď s k nim pridal Armin Barmin, ktorý bol pre ňu v tomto momente ten najviac otravný vlk. Ale aj keby to ona v tomto momente rozhodne nahlas nepriznala, bol zatiaľ aj celkom cool. Samozrejme až po Baki a Kezinych krídlach.
Priplietla sa napokon k nim aj tak, pridávajúc sa do konverzácie ako duch- vtedy keď to potrebovala ona. Potrebovala alebo chcela, to bola otázka na ďalší deň. ,,A tam by sme sa nemohli ísť pozrieť?" spýtala sa keď sa jej podarilo dotiahnuť k mamke a bratovi.

Siberia sa snažila svoju pozornosť trhať medzi tromi vecami, čo jej nešlo zase až tak moc dobre. Prvým bol Armin, ktorý dokázal jej slová kontrovať možno až príliš rýchlo. Klamala by ak by povedala, že jej to nevadilo. Svoju nespokojnosť dávala najavo zmršteným nosom, no nepokračovala ďalej. Nevedela ako sa mu dostať pod kožu, ale on to dokázal takmer v každom posmešku. A teraz mal ešte aj cetku na krku! Toľká okázalosť! ,,Špinavé veci sa ale nezbierajú," zabrdla do neho, aj keď bolo úplne jasné, že jej slová nemajú žiaden zmysel. Ona by bola prvá, kto by zberal veci zo zeme, ak by to znamenalo, že by sa mohla od svojich súrodencov nejako odlíšiť. Bola pravda, že ten náhrdelník keď ťa našiel na zemi alebo si z nej robí len srandu? Je fakt, že niečo podobné mala už na dosah ale upleb to prehliadla? Siberia nevedela, no nejako nej to ukradlo náladu, ktorú mala doteraz pomerne dobrú. Musím mať oči otvorené! zaprisahala sa sama sebe. Možno skutočne niečo nájde omnoho skôr ako čakala! A ak nie, pôjde si niečo vypýtať. Cupkala ďalej pri mamke a sledovala ako sa hory pomaly menia na les a ako sa za lesom črtá veľké jazero ku ktorému evidentne smerovali. ,,Môžeme si zaplávať?" otočila sa k mamke s nádejou.
> VVJ

Vĺča sledovalo ako jej mamka vysvetlovala ako by mohla dostať tiež krídelká. Nos sa jej ohrnul, čakala že jej asi len tak nenarastú, ale nejaké blbé kamienky a neviem čo ešte? To znelo omnoho jednoduchšie ako by sa mohlo zdať. Minimálne v jej obmedzenom pohľade na svet. Prikývla. ,,To znie jednoducho!" zazubila sa na mamku, n chrobák, ktorý sa jej dostal do hlavy bol omnoho väčší. ,,A čo také iné by som mohla mať?" pýtala sa zvedavo. Zaujímalo ju to viac ako brat, ktorý si ju momentálne doberal. ,,Keď už aj rohy niekto má! To nie je fér, oni mali viac času si niečo vymyslieť!" blabotala ďalej zatiaľ čo sa jej v hlave prevaľovali myšlienky a nápady, čo by asi tak mohlo byť originálne. Co keby mala parohy soba? Alebo priľnavé packy jašteríc? To by bolo určite veľmi cool! ,,Tak ja si to premyslím a potom ti poviem, okay?" obtrela sa mamke o predné laby a výhľad z vyhliadky hltala len okrajovo. Krídla sa zdali byť omnoho dôležitejšie. ,,Potom by sme tam mohli ísť spolu, len my dve," krútila chvostom. Bolo ťažké mať neubúdajúcu pozornosť jedného z rodičov, najmä ak ste mali tak veľkú rodinu - alebo sa minimalne Siberii zdala byť dosť veľká, najmä keď si ju brat doberal. Prečo by Životu či Smrti či komu nemohla miesto kameňov predať Armina? Zamračila sa na neho.
,,Armus bambus blee," vyplazila na neho jazyk a pokrčila nosom.. Ak by v tomto momente nedolovala informácie z mamky, rozhodne by po ňom skočila aby mu hryzla do chvosta. Alebo aj nie, hryzenie do chvosta ju už tak veľmi nezaujímalo, dalo by sa povedať, že z neho už vyrástla. Napokon k nemu ale aj tak priskákala a nosom ho štuchla za rebrrá. ,,A ty odkiaľ hento máš?" pýtala sa. ,,Kde si to našiel priznaj sa!"
> Východný hvozd cez Zrkadlovky

Siberia mala doteraz oči len na bielej srsti svojej mamky. Pekne kontrastovala s tmavým prostredím tôňky v nočnom čase a až po jej slováh jej jantárové oči skočili ku Kezi. Oči sa jej roztiahli ešte váčšmi ako predtým a hlasno zalapala po dychu. ,,KEZI?!" preskočila ku sestrinmu boku a rozhodla sa ju poctiť svojou prítomnosťou. Tmavá srsť sestri v temnote pôsobila ešte tmavším dojmom, no to nebolo v tomto momente žiadnym problémom. ,,To ako??" dožadovala sa s rozhodnutím, že sestru nenechá odpočinúť do okamihu kým jej všetko nerozpovie. Siberia do tohoto momentu počítala s faktom, že takéto veci sa týkajú len dospelých vlkov - však nakoniec sa jej zatiaľ skutočne podarilo stretnúť len Baki a Noriho, ktorí boli obaja už pekne za vekom vĺčat. ,,Mami, budeme mať všetci také?" otočila sa na Aranel s iskričkami v očiach. Keďže akosi počítala, že keď jeden súrodenec, tak všetci. Dávalo to smysel, nie? ,,Budem mať aj ja také? Mamiii, aj ja chcem také!!" priskákala k mamke, po očku aj ušku sledujúc Kezi, keby jej chcela m problematike niečo porozprávať, aby jej nič neušlo.
> Vyhliadka cez Les

Svorka >
Bolo ťažké držať krok s vlkmi s ktorými sa Siberia zaoberala. Nie žeby na ňu nečakali, dokonca aj jej labky boli o dostatočne dlhé aby s kýmkoľvek dokázala udržať krok. Nie, to skutočne nebol problém. Skôr všetky nové veci ktoré sa jej dostávali do očí a úší a najmä do nosa ju privádzali k veľkej nadšenosti. Najskôr sa rozhliadala, chcela si poriadne zapamätať kde sa jazierko nachádza aby sa sem mohla napokon kedykoľvek dostať sama. Jediné čo ale bolo úplne jasné bol fakt, že jazierko nie je ďaleko od ich nory. Správna cesta jej ešte utekala, ale to bol len malý detail ku ktorého objasneniu sa rozhodne dostane čoskoro. Chvostík sa jej krútil zo strany na stranu keď po niekoľkých minútach pricapkala k rodine - voda vyzerala veľmi lákavo, no popravde sa do nej ešte neodvážila vstúpiť. Možno neskôr. ,,Už chceme ísť preč?" spýtala sa s naklonenou hlavou. Očká jej preskočili ku Kezi a napokon mykla ramenami. Jej bolo jedno či tu ostanú alebo sa poberú ďalej. Siberia bola momentálne v období, kedy každý výlet bol dobrodružstvom a verila, že ak nemôže niečo preskúmať teraz, má celý život na to aby ich preskúmala. V tomto momente ešte nemyslela tak ďaleko do budúcnosti. ,,Vedeli ste, že vlci majú krídla a rohy?" nadhodila napokon nadšene skôr ako dokázala mamka odpovedať sestre.

Siberia by v tomto momente už mala problém spočítať všetkých svojich priateľov na prstoch oboch svojich predných láb! Samozrejme však záležalo na definícií slovaka kamarát - to však nebolo podstatné! Spokojne zabubnovala labkami o zem vo svojom oslavnom tanci a krútila chvostom. Vlk s krídlami! Vlk s rožkami! A Iva! Ktorá nebola vekom tak veľmi ďaleko od veku Siberie. Skupinka priateľov, alebo skôr známych, od ktorej sa mohla vlčica teraz odraziť. No teraz, ako sa zdalo, že každý mal akúsi svoju prácu, ona zostala sama medzi stromami. Nie eby jej to vadilo, to nie. Ona sa dokázala zabaviť aj sama! Všetko bolo ale akosi lepšie keď ste mali niekoho po svojom boku, kohokoľvek.
Poobzerala sa. Kam sa vyparili jej súrodenci? Mala by mamke povedať koho sa jej podarilo stretnúť, áno to bol veľmi dobrý plán. Siberia sa rozbehla smerom kde si myslela, že by sa mohli nachádzať. Trvalo jej niekoľko minút kým ich našla, možno až príliš dlho pre jej osobné dobro. Možno by sa nemala od nich až tak moc vzďaľovať. To však bola len chvíľková myšlienka a mnohým bolo určite jasné, že až také jednoduché to nebude. ,,Počkajte maaa," bežala za nimi smerom kde ešte nebola. Srdce jej bilo rýchlo v očakávaní nového dobrodružsta.
> Tôňka

,,Démona?" zalapala po dychu Siberia a takmer sa jej naježila srsť na chrbte. Už ničomu nerozumela - čestné skautské, že nie! Zdalo sa, že o svete naokolo nej ešte fakt veľmi veľa nevedela. Avšak pravda bola taká, že o démonov skutočne nemala záujem. Znelo to desivo. Siberia nemala rada desivé veci. Zatiaľ čo niektorých vlkov by slová Noriho popchli k skúmaniu sveta naokolo a možno aj k boji s týmito démonmi, Siberia taký plán nemala. Nie, ona zostane doma až dokým nebude dosť veľká - lebo predsa len veľkým sa nikdy nič nestane, nie? Jednu z predných labiek držala vo vzduchu. ,,To je uhm... um," počúvala Noriho rozprávanie, no pohľadom jantárových očí hľadala mamku alebo otca. Tak trochu dúfala, že by sa objavili kdesi medzi stromami a zachránili ju. Pred čím by ju ale zachránili? To nevedela. Ticho prehltla a položila labku na zem. ,,On vám ušiel?!" vydesene zajasala a na čele sa jej objavila vráska. ,,Keď ušiel to znamená, že to môže robiť znovu?!" pýtala sa vlkov, ktorý s ňou momentálne zdieľali priestor. ,,Mali by sme to niekomu povedať. Mali.. áno. Aby vedeli čo potom urobiť ak by sa to náhodou stalo znovu!" vĺča bolo kdesi na pokraji paniky, aj keď to na nej možno ešte nebolo úplne vidieť. Chvostík jej visel pomedzi zadných nôh a uši mala stiahnuté k hlave. Mali by o tom povedať Baki. Ona by určite vedela čo robiť!

Siberia mala dnes svoj deň. Akonáhle sa jej podarilo zodvihnúť očká ešte kdesi vyššie, pozerala sa miesto na vlka s krídlami na vlka s parôžkami! Doteraz si ho nevšimla, aj keď sa možno okolo nich motal už skôr - nebola to jej chyba! Okay, tak možno bola, avšak neskorší čas objavenia vôbec neznamenal, že jej nadšene bolo nižšie ako by bolo inak. Ústa sa jej ticho otvorili a špička chvosta zakmitala sem a tam, možno trochu nervózne, to však bolo u Siberie normálne. Na tlamičke sa jej skvela jedna otázkam, ktorú však nahlas nevyslovila: Bolelo to? Miesto toho jej slová zneli inak. ,,Môžeš sa aj ty s nami hrať! Žiaden problém," priskákala k tmavému vlkovi, alternujúc pohľad medzi jeho rohmi a fľakmi, ktoré mal na srsti. Vyzerali dobre! Viac ako len dobre, čo bola pravda. ,,Hovoriace zajace? Neklameš? Však to by bolo hrozne divné-" naklonila hlavu na stranu a pohľad jej preskočil na Ivu, akoby v nej hľadala oporu v tomto nonsense čo určite nebola pravda. ,,Ivy je to pravda?"
Aj keď .. už videla vlka s krídlami a vlka s rohmi. Ako veľký nonsens by boli hovoriace zajace? A skôr väčšia otázka bola... Plakali tie zajace aj ste sa im zahryzli do nohy?

Netrvalo dlho aby sa okolo nich objavilo ešte omnoho viac vlkov. Vlkov, ktorých vlčica nepoznala - klamala by ak by povedala, že jej situácia bola príjemná. Siberia nebola príliš zvyknutá na cudzincov, a aj tým, ktorých už predtým stretla nevenovala príliš veľa pozornosti. Staršie vĺča, ktoré prišli s Baki riešiť bolo ale v niečom iné. Bolo menšie, a nie príliš ďaleko vekom od Siberie. Ten vlk sa jej páčil omnoho viac ako desivý dospelci. Otázne bolo či by sa začala rozprávať aj s Baki, ak by to nebolo kvôli krídlam na jej tele. Vĺča ticho zazeralo pred seba a držalo sa zadnej nohy svojej alfy. Prestupovala z labky na labku a počúvala čo vlci hovorili. Aj keď ich slová prechádzali do jedného ucha a z druhého hneď von. Čo ju ale zaujímalo viac a viac bola Ivka. ,,Um, nechcela by si sa potom ísť hrať?" pýtala sa. Priblížila sa k nej so stiahnutými ušami, problémy dospelákov ho až tak veľmi nezaujímali. Aspoň zatiaľ nie, možno o par rokov bude hovoriť niečo úplne iné. ,,Ja sa asi budem hrať s Ivu," pozrela na Baki, ktorá sa chcela ísť pozrieť za svojimi.

Vlčica jej rozprávala pomerne smutný príbeh - teda, na jej tvári rozhodne smútok vidieť nebol, no aké iné slová mohli byť o fakte, že jej rodičia sú tak ďaleko? Siberia stiahla uši k hlave a zamračila sa, nie, to vážne nebolo okay. ,,Neboj sa, ak ti bude za nimi smutno, tak sa môžeme vždy spolu pohrať!" navrhla jej hrdo. Áno, to bude určite fungovať. Prečo by aj nie? V tomto momente Siberia ešte vôbec netušila akým smerom sa uberie jej život, no niekto už mohol mať akú-takú predstavu. Aj keď budúcnosť bola ešte ďaleko. ,,Tancujú? Svetlový vlci?" zalapala po dychu. Samozrejme že nevedela, že niečo podobné neexistuje, no v jej hlave vlci vytvorený zo svetla dávali veľmi veľký zmysel. ,,Vaau, tých by som chcela tiež niekdy vidieť," Siberia si bola takmer istá, že by mohli byť spolu kamaráti. Ona mohla byť nakoniec kamarátka skoro s úplne každým.
Skôr ako sa jej stihlo vysvetliť, že polárna žiara v skutočnosti vlci urobení zo svetla nie sú Baghy jej navrhla niečo čo sa skutočne odmietnuť nedá. ,,Vážne môžem?!?" zalapala po dychu a bez dlhého premýšľania sa vrhla k chrbtu vlčice. Nevediac ako veľa sily môže použiť, kde tu snáď zaborila labky príliš hlboko do srsti vlčice, to však bolo z jej pohľadu ťažko povedať. Až sa napokon usadila, zadné labky jej trčali smerom dolu, kdesi za rebrami dospelej vlčice a tie predné zaborali do srsti na krku ako jej to len šlo. Srdce jej tĺklo radosťou z nového zážitku o ktorom bude môcť rozprávať nie len súrodencom ale aj rodičom. V tomto momente bola špeciálna. ,,Myslíš, že nám prišiel povedať ahoj?" pýtala sa, no odpoveďou jej bola až reakcia hnedej vlčice, ktorá bola kompletne neutrálna.
Siberia skĺzla z chrbta Baghy a zostala stáť neďaleko jej predných láb. ,,Áno, to by bolo mile," pridala sa Siberia s kmitajúcim chvostom. Po očku sledovala Baghý, či to robí dobre.

Jantárové oči jej žiarili všetkými hviezdičkami keď jej vlcica venovala pozornosť. Tlamičlu stále držala otvorenú počas toho ako jej predvádzala, že krídla po jej bokoch nie sú len obyčajnou ozdobou ale aj reálne fungujú. Siberia natáčala hlavu aby sa mohla poriadne neobyčajnému zjavu poriadne prezrieť a hltala každé jedno pierko ktoré jej bolo prezentované. ,,Waaa," vypúšťala pritom zo seba a len na pol uška počúvala čo jej vlastne k otázke, ktorú jej položila hovorí. Nie že by ju to nezaujímalo, to by nebola pravda! Sústrediť sa avšak na niečo iné pri pohľade aký bol tento bolo takmer nemožné. ,,Uh, aha," zacvakala ušami nakoniec. Nevedela že sa niečo podobné dá darovať a už vôbec netušila kto alebo čo je to Život. Vlastne si ani nebola príliš istá či je to skutočné meno - no v tomto veku brala slová ešte pomerne jednoznačne. Čiže ak to bol Život alebo život, nakoniec zistí ako tomu je! ,,Áno! To sú moji rodičia! A ja som Siberia. Ešte mám brata a sestru, sú tam kdesi medzi stromami!" upozornila ju so šteňacou pravduvravnosťou a kmitala pri tom chvostom. Ako dôležitá mohla byť, keď niekto cudzí vedel kto sú jej rodičia? Dnes samé dobré správy. ,,A kto sú tvoji maminka a ocinko?"

Siberiu hrozne bolelo bruško. V jednu sekundu sa rozprávala s príjemnou hnedou vlčicou a v druhej už ju tlačilo bruško a vydávalo vážne nepríjemné zvuky. Ušká jej klesli k zátylku a labkou si prešla po vypuklom bruchu. Na dotyk necítil nič vážne, či už na vankúšikoch packy alebo po dotyku na bruchu. Ticho zastonala a schúlila sa do klbka - alebo niečo podobné. Netrvalo dlho kým sa jej urobilo lepšie, čím to ale bolo nie je niečo nad čím by sa ktokoľvek chcel na príliš dlhú dobu zastavovať. ,,Ewww," dostala napokon zo seba okrem niečoho ďalšieho a radšej sa ani nepozrela čo po nej na malej kôpke zostalo.
V rýchlosti sa otriasla a prebehla po mýtinke na ktorej sa doteraz hrala. Mohla počuť, a ak by sa lepšie pozrela, i vidieť takmer všetkých zo svojej rodinky. To však pre mladého vlka, ktorý chce objavovať nie je niečo za čím by sa práve rozbehol. Skôr ju zaujala ďalšia hnedá vlčica - Boli tu snáď takmer všetci hnedý? - no oči jej takmer vyskočili z dierok akonáhle sa lepšie prizrela. Tlamičku ťahala takmer až po zemi počas toho ako sa k nej blížila. Tak toto ne-e! ,,Teta vy máte krídla!! To ako? Waaauuu," nadšene sa jej prihovorila, poriadne si neuvedomujúc s kým sa práve dala do reči.

Březen | 3 | Isma
Siberia si mohla všimnúť akú peknú hnedú srsť mala vlčica, ihneď ako jej vôbec nejakú pozornosť venovala. Jej tmavý chvost sa spokojne pohyboval zo strany na stranu. Možno si práve našla kamošku čo nebude jej sestra alebo brat! Neznelo to podľa vás úplne skvelo? ,,Ja som Siberia! Z Boruvky! Dcéra Aranell a Awaraka," odrecitovala čo sa naučila a hrdo vystrčila hrudník. Hej, to sa jej podarilo naučiť pomerne rýchlo - veď nakoniec, takto sa snáď bude predstavovať celý život! Bolo dôležité aby sa poznala, kto ona sama je a najmä na to mala byť hrdá. Ale nebola na také myšlienky ešte tak trochu malá? ,,Vy tam fakt máte sopku? Ako too? už si bola pri nej?"
Vlčica navrhla aby sa presunuli o kúsok ďalej - toto bol momente, kedy Siberii v hlave naskočila červená kontrolka, že to čo robí možno nie je úplne super? Ako to ale u malých býva, nie každá myšlienka si zaslúži príliš dlhú pozornosť a nakoniec... stavanie v bahne znelo hrozne super!! Príliš super na to aby tento nápad zavrhla aj ke´d jej v mysli niečo škrabkalo. Napokon aj tak preskákala smerom k Isme a kdesi ďalej od jej smradľavej skrýše. ,,Ja urobím sošku teba, určite sa na teba úplne podobať, pozri!" nadšene vrtela zadkom. Hneď sa ponorila do práce, naschvál sa stavajúc medzi Ismu a svoju sošku, akoby vlčica nedokázala pozerať cez jej nízke ramená. ,,Čo postavíš ty?"

Březen | 2 | Isma
Siberia sa čľapkala po bahne a možno si tak trošku aj klamala, že sa jej to nepáči. Samozrejme, všetky myšlienky, ktoré doteraz jej myseľ prezentovala boli správne a nič sa na nich nemenilo! Avšak na tom zvuku, ktorý sa vytvoril, keď jej labka člaplado bahna... niečo na tom skutočne bolo a ona sa napokon musela zachichotať. Popri čom zadržiavala dych čo najviac čo mohla aby sa jej náhodou nepodarilo vdýchnuť niečo čo by sa jej nepáčilo. Preto si ani nevšimla nejakého cudzieho vlka, ktorý sa k nej blížil, až do momentu čo k nej vlk prehovoril. Ona nadvihla hlavu a zažmurkala.. Vo veku v ktorom sa ona práve nachádzala mala snáď ešte stále dojem, že je nesmrteľná. ,Jee, ahoj!" pozvdravila sa milo, presne tak ako by mala. Predsa len sa k starším mala správať úctivo! Alebo také niečo. Alebo.. žeby jej mamka vravela, že sa s cudzími nemá rozprávať? ,,Hej je," pritakala a demonštratívne nadvihla packu z ktorej jej kvapkalo bahno. ,A keď fakt nemáš šťastie tak ešte aj pekne smrdí, blee," ohrnula nosom a vyplazila jazyk. ,,Ktovie či tu niečo zomrelo, alebo také niečo."

Marec | 1 | Isma
Labky sa jej lepili na zem a ona ohŕňala nosom. Nikdy by o sebe nepovedala, že by bola nejaký horenoska, no s bahnom sa zatiaľ nejako nepohodla. Zahádzalo jej pod pazúry a farbilo biele laby do nevhodnej hnedej. Ihneď ako nadvihla labku, slizká tekutina sa jej ťahala od prstov cez zápästia možno až kdesi do polovice predlaktí. Nespokojne si odfrkla, snažiac sa nedýchať príliš hlboko. A ešte aj nepríjemne na určitých miestach zapácha. No ďakujem pekne! Zanadávala si ticho, keď sa jej podarilo naraziť na bublinu niečoho hnijúceho. Radšej sa ani nesnažila hádať o čo by sa mohlo jednať, pre svoje vlastné osobné dobro a dobrý spánok. K vode sa ani neodvážila priblížiť, stála kdesi úplne na okraji zaplavenej časti a na miesto s hlbokou vodou sa len pozerala. Nie žeby sa bála, teda... možno by sa aj bála, ale rozhodne by to nikdy nahlas nepriznala. Aspoň teda zatiaľ nie.