Příspěvky uživatele

< návrat zpět

November || 7 || Lalie
Siberia rovno skočila do vody - v tej sekunde jej do tela takmer až vbehli ihličky. Neočakávala, že voda bude až tak veľmi chladná, no stalo sa. Syknutie, ktoré sa jej nahromadilo v hrdle držala za zaťatými zubami, nemohla sa predsa len nechať za slabocha, ako jej to Armin často vravel. Bola až prekvapená, koľko rýb sa skrývalo pod kamením a bolo pred jej očami najskôr skrytých kdesi Boh vie kde. Nestíhala sledovať svoju prácu a zároveň venovať pozornosť aj Lalii na brehu, až potom, keď sa k nej vrátila tak trochu zadychčaná. ,,Nič?" pýtala sa rečnícky, aj keď veľmi dobre poznala odpoveď. Labky sa jej od vody triasli, no snažila sa to držať na hranici. ,,To..-to- nič. To sa stáva," vyliezla napokon z vody a otriasla sa. Akoby jej to ale ani nepomohlo, stále jej bola rovnaká zima. ,,Nabudúce- neskôr, to bude lepšie. Ale pekné boli nie? A koľko veľa! Otecko mi neuverí, že ich bolo až toľko!" uškrnula sa na Laliu. Ešte chvíľku a bude musieť ísť, čo najskôr do ich teplého úkrytu. ,,Hej, asi to zamáčanie sa nebolo úplne hodné výsledku."

November || 6 || Lalie
Lalie sa podujala ťažkej úlohy vysvetliť Siberii čo všetko zle pochopila. Mladá vlčica o sebe nikdy nepremýšľala ako o ignorantovi a ani sa nesnažila naschvál nepochopiť čo jej bolo hovorené. Bohužiaľ však skutočne nerozumela čo jej bolo vysvetľované. Stráži ju, ale nie fyzicky? A to sa dá ako presne? vráska jej z čela neschádzala, no snažila sa neznieť príliš blbo. Bude sa na to musieť opýtať mamky hneď ako na to bude mať príležitosť - avšak nejaké pochybnosti na margo Lalie sa v nej už pomaly ale isto začali vytvárať. ,,No mala by si teraz len čakať a čakať. Kým sa ryba nezjaví pod tvojimi nohami a ty do nej budeš môcť pevne kusnuť a vytiahnuť ju z vody!" spokojne vysvetľovala. Siberia bola vždy veľmi dobrá v teórii, prax jej už ale tak dobre nešla, aj keď si to nebola ochotná priznať. ,,Ale si myslím, že to nebude tak dlho trvať. Alebo keď áno môžem skúsiť ich vyplašiť a ty ju chytíš keď ti pôjde popri labách, čo ty na to?"

November || 5 || Lalie
Vlčici sa na čele objavila vráska. Trvalo jej niekoľko sekúnd kým znovu prehovorila, najmä teda preto, že nevedela čo na slová svojej spoločníčky povedať. ,,Aha? Jasné," odpovedala akoby konečne pochopila o čom vlčica hovorí. Pravda bola ale taká, že nemala najmenšieho tušenia. Bohyňa? Jej rodičia nikdy nerozprávali o niekom kto by mohol byť bohyňou. Alebo koho meno bola Bohyňa. Napokon nad tým Siberia len mykla ramenami, zdalo sa, že malá bola tak trochu zmetená, Siberia vak nebola v postavení aby to otázkovala. ,,Tak keď pre teba príde, tak potom povedz," uškrnula sa a preskákala k vode. Lalia nepovedala priame nie, tak v tomto momente všetko ostatné brala ako áno.
,,No to je na tom to najlepšie! Nemusíš sa vôbec namočiť do vody," nastavila sa nad hladinu s chvostom vysoko vo vzduchu a pozrela dolu. Hm. Toto bude ešte zaujímavé. Lalii tak veľa pozornosti až nevenovala. ,,Len labky a keď sa k tebe dostane ryba, tak po nej musíš chňapnúť, takže asi aj trochu tvár si zamokríš, ale to je nič," otočila sa k hnedej vlčici a mlela si ďalej svoje. ,,Ale tatko vraví, že to dlho trvá a tak. Nám sa podarilo rybu uloviť ešte len raz, ale to neznamená, že to musí byť tak ťažké, nie?" otočila sa späť k vode, chvost sa jej rozkrútil. ,,Ak niečo chytíme, tak sa rozdelíme a môže niečo zobrať aj Anen"

Dva kryštály na dvojku z Nicosa :D

Na to som popravde úplne zabudla ako dávno to bolo :"[
Paroháčik predaný Zedovi

November || 4 || Lalie
Akonáhle jej vlčica odpovedala, Siberia mohla prestať sledovať hranicu lesa a očakávať, že sa na ňu nahrnú ďalší vlci. Teda nie, žeby sa niekoho ďalšieho bála, ale .. tak trochu sa bála. Po stretnutí s Lebkounem, čo prežili s Arminiom si už nebola istá tak trochu ničím. ,,Aha tak to je super, že ti tvoja mamka tak veľmi verí!" odpovedala jej nadšene. Jej mamka jej síce nikdy nezakazovala nikam ísť, to bolo skôr na Siberii, že si zakazovala ísť. Psychologické problémy ale boli v tomto momente posunuté na novú koľaj. ,,Annan? To je nejaký kamarát? Príde po teba?" narovnala sa. Žeby nejaký ďalší nový kamarát, ktorého by mohla stretnúť. Nadšene podskočila na mieste na ktorom teraz stála a porozhliadla sa.
,,Hej a chcela by si? Mňa to teraz akurát učil ocino a je to celkom..." pozrela sa späť na svoju novú kamarátku. teraz by mohla zahviezdiť a mohla by zažiariť! Áno, to by skutočne mohla. Hrdo sa narovnala a čakala keby jej Lalia odpovie kladne. Žeby povedala nie ani len neočakávala. ,,Zábava?"

Ostružinka >
,,Armiiin," zaskušala na neho nespokojne, pomaly ale isto zabúdajúc, že sa o neho doteraz bála. V tomto momente by mu najradšej zarazila hlavu do napadaného lístia alebo medzi kamene obrastené machom. Pozerala na neho so zamračeným výrazom a vráskou na tvári ale bolo jej viac ako len jasné, že ju má Armin hlboko v paži a jediné čo dosiahne bude vysoký tlak. ,,Šak ty raz prilezieš domov úplne dolámaný alebo otrávený a potom ti poviem, že som ti to vravela," prekrútila očami. Armin so Siberiou sa doťahovali snáď odkedý po prvý raz otvorili oči a v najbližšej dobe to nevyzeralo tak, že by sa niečo malo zmeniť. Nakoniec, aj tak budú na tento čas spomínať s nostalgiou. Teraz ho však mala chuť vyťahať za uši. ,,Uhm.. toto sa mi nezdá, že sme tadiaľto šli," prikročila sa. Toto miesto vôbec nevoňalo podobne ako miesta cez ktoré šli, aj keď pravda bola taká, že Siberia zase tak veľký pozor nedávala. ,,Jasnéé," škerla sa na brata. ,,Ty a to predsa len nemôžeš." vravela mu no popri Tom sa chichotala a rozhliadala naokolo seba. V tejto téme jej bolo veľmi ťažko určiť kde vôbec sú. Trvalo jej niekoľko sekúnd, kým vôbec zistila ktorým smerom sa pozerá. Potom jej ale niečo brnklo do nosa. ,,Tamte len sa mi zdá povedomí! Armin poď uuužž," pridala do kroku, teraz viedla zase na chvíľu ona.
> Lesík topoľov

November || 3 || Lalia
Sibria sa s vĺčaťom ešte nestretla, ak teda nepočítala svojich súrodencov - aj keď táto vlčica nebola už až tak malé vĺča akoby sa dalo povedať. Siberia spokojne vrtela chvostom. Nový kamarát? Nový kamarát! ,,Aha! Tak to neviem kde je. Ja som z Čučoriedkovej svorky," zdieľala s vlčicou informácie akoby sa nechumelilo. Siberia ešte nebola tak veľmi naplašená životom aby neverila takmer každému druhému vlkovi, ktorého stretla. Najmä ak sa jednalo o niekoho kto bol takmer v jej veku! Novú kamarátku by veľmi chcela, nakoniec presne preto lebo nemala iných kamarátov ako svojho brata, sestru alebo rodičov. Čo nebolo úplne úžasné, ak by ste sa kohokoľvek opýtali. ,,A vašim nevadí, že si tu šla sama?" pýtala sa so záujmom, sledujúc či sa kdesi za stromami nevynoria ďalší dvaja vlci. ,,Aj keď je pravda, že môj brat tiež rád behal kde-tade a naši s nim nemohli nič urobiť. Hmm," zamračila sa. ,,Vedia vôbec, že si preč?" Siberia si vždy dávala pozor na to aby vždy dala vedieť ak odchádzala preč z územia. Ak nie mamke alebo tatkovi, tak aspoň komukoľvek inému. No.. tak či onak. Teraz bola tu a bol čas si ju získať na svoju stranu. ,,Ja som Siberia. Už si niekedy lovila ryby?"

November || 2 || Ľalia
Bledá vlčica sa prechádzala okolo hladiny vody aj napriek tomu, že jej to nebolo až tak po chuti. S vodou nemala problém, no fakt, že sa snažila uloviť rybu bol akýsi .. znervózňujúci. Veľmi chcela aby bol na ňu otecko hrdý, ale na to mu potrebovala aj niečo ukázať. Ticho prekrútili očami, v tej zabahnenej vode nedokázala poriadne nič vidieť, bola nahnevaná. Preto akonáhle uvidela mladšie vlca kráčať smerom k nej, potešila sa - aspoň malá dôvod prečo si mohla ospravedlniť prečo sa jej tá ryba nepodarila chytiť. Áno, áno, to by pekne fungovalo. uškrnula sa na vlčicu a zakrutila chvostom. Nie, to že neulovila rybu nebol jej problém. ,,Ahooj!" radostne sa pozdravila. ,,Čo ty tu? Už je tá voda trošku chladná na kúpania."

November || 1 || Lalie
Zima sa už blížila a Siberia to pekne cítila na nose. Aj napriek tomu, že slnko bolo ešte stále na oblohe, kde tu už noci boli vážne chladné. Nie žeby jej to zatiaľ nejako prekážalo - čo sa jej nepáčilo omnoho viac bol fakt, že jej biele predné laby boli zas a znovu tmavé ako dva uhlíky. Nakoniec, presne tak ako jej zadné laby. Urgh. Mladá vlčica nemala rada bahno, nepáčilo sa ako sa jej dostávalo medzi prsty láb a lepilo sa na chlpy akoby sa nechumelilo. Popravde si ani nebola istá, prečo sa vôbec v takomto počasí vybrala k jazeru. Siberia si pomerne dosť užívala svoj život vo svorke a jej územie opúšťala len keď vážne musela. V tomto veku si ešte nebola úplne ochotná priznať, že má nejaký problém. A že mala.
Miesto toho aby sa zaoberala problémom, ktorý pre ňu momentálne neexistoval, kráčala popri brehu jazera a dávala pozor aby sa nezaborila príliš hlboko. Svojim pohľadom sledovala však aj vodu, snažila sa objaviť nejakú rybu. Nakoniec, ak by priniesla domov niečo podobné, otec by bol s ňou určite veľmi spokojný!

Armin buchol klinec po hlavičke, avšak bolo by príliš jednoduché priznať porážku. Aj keď sa sama cítila zle pocity rozhodne nechcela priznať nahlas a najma... ak by ich skutočne vyslovila ak by naozaj priznala, že má pravdu. Potom by všetko čo povedal bola skutočne pravda. URGH. Siberia sa po jeho blbej poznámke narovnalan a na čele sa jej objavila vráska. ,,Ale keď skončíš niekde natiahnutý, tak potom za mnou nechoď vyplakávať," zavrčala nahnevane, no aj tak veľmi dobre vedela, že ak by za ňou prišiel brat v akomkoľvek čase a akejkoľvek kondícii, neváhala by mu s čímkoľvek pomôcť. Napriek všetkému mala Siberia Ármina veľmi rada. ,,A ty vieš vôbec kde sme?" pýtala sa ho s malým srdiečkom, lebo pravda bola,že ona nemala najmenšieho tušenia kde nakoniec spoločne skončili. Vyplzila na neho jazyk keď sa jej nasáčkoval do osobného priestoru hlavy a ak by sa nedotiahol, chňapla by mu hravo po nose. ,,Možno sa ti to dokedy prídeme domov lepšie zahojí. Zdá sa,že to nie je až taký problém, keď sme toho už toľko prešli," jemne naklonila hlavu na stranu a napokon ho začala sledovať smerom domov. Teda, aspoň dufala, že idú spoločne domov, lebo ona nemala najmenšieho tušenia kadiaľ to domov bolo.

> Vodopády

Siberia was prepared to throw hands the moment she felt eyes upon her. Right now it was really hard for her to tell if she is really all alone in the woods - but something told her, it was not so. Her heart bumped agains her sternum and ears picked all the sounds of the trees around her. Everything was quiet.. everything had been quiet for some time already which made Siberia even more uneasy. ,,Nuh-uh Siberia, you are boing paranoid," a little growl rubbed against her teeth. Since she went out exploring with Arminius few months ago, woods had become a little nightmare. Under every three, next to every trunk a young pup could have seen a black wolf prowling, waiting to snatch her up. ,,You are all alone, and nobody is watching you," her muscles still tense, Siberia grew into a habit of talking to herself. It was always so much easier to hear a vodiče of reason - even though it was just her own, a little bit more serious voice. Sometimes Siberia felt as if she was adapting her own persona, some separatet entity that told her to keep calm. Easier said than done.
Her amber eyes darted through the undergrowth one last time before she relaxed and continued with her walk. If she were to be honest, Siberia would swore she was not alone - but there was also nothing that she could do to prove herself. Maybe jut actually go further into the wood. Which was out of questions. Maybe she thought she was crazy, but not that crazy.

Západný úkryt >
Siberia mala dojem akoby sa dostávali stále ďalej a ďalej od ich domova. Teda.. určite to bola pravda. Ona pomaly ale isto strácala pojem kde vôbec boli. Nakoniec, Siberia opustila územie svorky zatiaľ len zopár krát, čo je pre jednoročného vlka čo povedať. Asi sa nemala príliš čím chváliť, a ani nechcela. Túto informáciu si radšej nechá pre seba. Uvedomovala si, že skúmanie asi nie je nič pre ňu a ani ju to už ani tak veľmi neťahalo ako predtým. ,,Armin, chceš sa otráviť? Nechaj to na pokoji prosím ťa a poďme už radšej domov," pindala vlčica keď sa jej brat začal obšmietak okolo nejakých divných kríkov. Siberia ich nepoznala a ani nechcela spoznať. Pokiaľ jej niekto nepovie, že je to bezpečné, tak je to nebezpečné! Bodka. Zhasla svieca. ,,A som ti vlastne ani nehovorila, prečo som ťa šla hľadať," zaklamala, no aj napriek tomu hrdo vypla hruď. Teraz bol ten správny čas odovzdať bratovi informáciu, na ktorú určite už dlho čakal. Minimálne Siberia už veľmi dlho čakala na možnosť mu ju odovzdať. ,,Budeme mať vo svorke lov na ktorom by sme mali byť všetci. To vravela mamka, nie ja."

Niekoľko dizajnov, ktoré aj mne ležia len tak kde-tu




A tento charakter máväčšie množstvo obrázkov k sebe aj návrh ,,príveskov" aka sobie parohy :D odkaz na galériu - https://toyhou.se/5128710.tbn/gallery - PRODANÝ ZED


Najväčší záujem mám o mušle a kvetiny ale budem spoko s čímkoľvek

Ragar cez dlhú rieku >
Sledovala brata ako taký stopársky pes. Nechcela ísť vlastne domov sama, takže jej nezostávalo nič in ako len nasledovať jeho blbý chvost a dávať pozor aby sa neprerazil kdesi o skaly. ,,Možno ešte nejaké parohy by mohli byť zaujímavé? Ak by sme ich zavesili nad vchod do jaskyne? TO by bolo neskutočne cool, nemyslíš si?" pýtala sa ho, no ona sama už pomaly spriadala plány ako sa k niečomu podobnému dostať. Nemala príliš veľkej predstavy a všetky lesy sa jej preskúmavať nechcelo. Po tom zážitku s pánom Lebkáčom sa jej v cudzích lesoch nepáčilo a radšej sa v mysli zaprisahala, že Arminia prinúti aby sa s ňou vrátil domov. ,,Alebo nejaké pekné farebné listy? Potom keď úplne uschnú tak by sme ich aspoň mohli spáliť a bolo by nám teplo," uškrnula sa. Mala dojem, že mala celkom dobré nápady! A netušila čo sa mu na nich nepáči.
> Ostružinka cez Zráz