Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Siberia sa musí pridržiavať aby sa rovno nerozbehla za otcom, čokoľvek teraz robil v nore. Napokon ale len prikývla. ,,A moje oči sa zmenili?" spýtala sa, nebola si úplne istá kedy sa naposledy pozerala na svoj odraz v hladine vody. Jej oči boli ešte stále žlté, tak isto ako oči jej otca. Najvyšší Boh mágie, nech to bol ktokoľvek, sa na ňu ešte stále neusmial v šťastí a jej snaha musela teda byť o niečo zložitejšia ako by bola ak by jej vlastnú mágiu rovno prezradili. Akonáhle však mamka navrhne výlet, Siberia rovno pritaká. Výlet? S mamkou? To znie ako niečo čo by Siba veľmi ocenila a nostalgicky sa mohla vrátiť späť do časov keď bola ešte šteňa a po prvý raz sa ako rodina vybrali von z nory. ,,Hej to by bolo super! Taký výlet. A ešte som tak ďaleko nikdy nebola, tak by to mohlo byť fajn," spokojne zabúchala chvostom o zem a pozametala napadané listy z minulého roka. ,,Je treba niečo pripraviť, alebo?" skôr ale ako sa môže vybrať na prípravu, v lese sa objaví Aithér. Čo by si ona osobne tak rýchlo ako Aranel nevšimla. ,,Oh, jasne," pritaká a napokon nasleduje bielu vlčicu o niečo hlbšie do lesa. ,,Ahojte," pozdravila sa milo, no zostala stáť opodiaľ, poškulujúc na svoju rodinku.

Pozorne počúvala svoju mamku a robila si mentálne záznamy kde všade by sa mala vybrať a najmä smery, ktorými by sa mala vybrať ak by sa tam reálne chcela dostať. A že chcela! ,,A ocino má akú mágiu?" pýtala sa na doplnenie, na čele sa jej objavila vráska. Jeho oči boli žlté, to bola aká mágia? Nevedela. Ale biela vlčica mal omnoho viac informácií, ktoré jej chcela predať a ona si to užívala. Mala rada informácie a ešte radšej mala keď jej vlci dôverovali dostatočne na to aby jej ich predali. Aj keď sa možno nejednalo pre niekoho o niečo dôležité, Siberia vedela oceniť takmer čokoľvek. ,,Teraz keď je už lepšie to počasie, tak by som sa asi šla k Životu pozrieť," priznala sa mamke. ,,On znie tak príjemnejšie, aj keď je ďalej, ale ak by mi to mahlo pomôcť do budúcnosti, asi to stojí za to, nie?" pýtala sa ďalej s naklonenou hlavou a premýšľala ako prežije cestu tak ďaleko. Najmä keď doteraz bola najďalej snáď len o dva lesy ďaleko, že vždy keď niekde vykukla, tak mala svoj rodný les nadhľad. Mohla by to byť jej skúška dospelosti? Zhlboka sa nadýchla a vypla hruď, ona to zvládne. Nejako. Ale zvládne, to bolo najdôležitejšie, samozrejme.

Jún | 1 | Elisabetta
Zdalo sa, že vĺča ju vyhodnotilo ako správnu spoločnosť a momentálne sa dožadovalo niečoho čo by mohli robiť spolu. Siberii to nevadilo, myslela si o sebe, že vĺčatá má celkom rada, aj keď so žiadnými ešte poriadne netrávila čas. Bolo by fajn si to konečne oskúšať aj na vlastnej koži. ,,Hmm, a čo taak-" zamyslela sa nahlas, pohľadom prechádzajúc po okolí, čo jej prvé napadne, že by mohli vyskúšať. ,,Loviť rybičky? Už si to niekedy skúšala?" spýta sa. Hej to by mohlo byť okay. Ona sama ako šteňa celkom mala rada a nezdalo sa jej to príliš nebezpečné, aby po nej potom šli jej rodičia. Dvojitá výhra, len čo je pravda. ,,To je síce pravda, ale ja som už velkáč a ty si ešte malkáč," odpovedala jej jednoducho. Pravda bola taká, že Siberia sa cítila o dosť lepšie, teraz keď už sama seba pokladala za dospeláka, aj keď možno ešte nebola tak úplne úplne dospelá. ,,Svet môže byť desivý, vieš?"

Siberia zostala zamrsnutá na mieste. Na tento fakt tak trochu úplne zabudla a v celej tejto konverzácii, ktorá bola pre ňu ako horská dráha tak trochu zabudla že sa o svoju vlastnú mágiu ani tak moc doteraz nezaujímala. Bola spokojná s faktom, že by bola obyčajný vlk, teda až do momentu kedy si uvedomila, že by možno bolo lepšie ako by nebola. ,,To je vlastne- Tak trochu úplná pravda," uškrnula sa na mamku s ospravedlnením v očiach a mykla ramenami. ,,Smrť? To je trochu desivé meno," uškrnula sa na mamku, na pár sekúnd mala dojem, že si z nej len robí srandu. Zdalo sa ale, že vraví pravdu, čo bolo celkom prekvapivé. Kto by sa dobrovoľne nechal nazývať tak? ,,Myslíš, že by mi jeden z nich vedel nejako pomôcť odraziť sa?" pýtala sa ďalej so záujmom. ,,Bývajú ďaleko?" pokračovala vo svojom krížovom výsluchu a všetky potrebné informácie si ukladala niekde na poličku aby sa k nim mohla kedykoľvek vrátiť. ,,A tvoje mágie sú vlastne aké, ešte raz?" zaujímala sa. Bola si istá, že túto otázku už bielej vlčici raz položila, odpoveď si ale nepamätala. Ako malá mala určite veľmi veľa otázok, či už dávala pozor aká bola odpoveď bola úplne iná vec.

Máj 10
Preskákať cez kamene na druhú stranu rieky asi nebolo úplne najlepší nápad. Avšak rozmyslieť sa hneď pár krokov predtým ako sa na kamene vydalo nebolo práve najlepšie. Siberia sa už takmer odrážala od brehu keď si povedala, že by bolo lepšie ísť asi domov. V tomto momente sa už nemohla zastaviť a na päte sa otočiť aby sa mohla vrátiť kadiaľ prišla. Uši sa jej razom stiahli k temenu hlavy a ani si poriadne neuvedomila ako sa jej laby dotýkali kameňov. Srdce mala pomaly až v krku, no jej cesta sa podarilo. Ani raz sa jej nepodšmyklo - aj napriek tomu však skončila na zemi, ako sa jej triasli laby po tom čo prekonala rieku. Možno ani nebola tak veľmi rozbúrená, na to aby sa musel nejako extra báť. To jej bolo ale jedno! Vyzerala dostatočne nebezpečne na to aby z nej bola Siberia nervózna!

Máj 9
Aj napriek tomu, že sa sa nachádzala pomerne ďaleko od vodopádov, no i tak sa jej vlhkosť lepila na srsť. Odletujúce kvapky sa jej dostávali k ňufáku takmer okamžite ako sa jej podarilo vystrčiť hlavu pomedzi posledné kríky oddeľujúce les od padajúcej vody. Pohľad to bol ale, slnko opierajúce sa o vyprskávajúcu vodu tvorilo dúhu pred Siberiinými očami, zatiaľ čo sa snažila zhltnúť celý obraz, ktorý mala pred sebou. Ako len túžila aby v tomto momente bol niekto s ňou - no len veľmi ťažko sa jej určovalo, koho by mala po svojom boku najradšej. Miesto toho aby stála na mieste sa radšej presunula ďalej. O niečo bližšie k vode, ani nevedela prečo. Možno preto aby nemusela ďalej premýšľať nad vecami nad ktorými sa jej koniec koncov ani premýšľať nechcelo.

Máj 8
Spokojne si klusala po lese, zahĺbená do svojich myšlienok a ani si poriadne neuvedomila ako rýchlo sa jej podarilo dostať sa k vode. Vodopády omnoho skôr počula ako ich videla, ich zvuk dostávajúci sa do jej uší bol pomerne výrazný. Razom ju úplne zahalil a ona sa cítila akoby sa razom ocitla v inom svete. Zvuk spevu vtákov sa strácal za jej chrbtom a ona mala pred sebou už len niekoľko krokov aby sa dostala na miesto kde sa chcela dostať. Nepredpokladala, že na mieste uvidí niečo čo tam ešte nevidela, napokon toto nebol úplne prvý raz čo videla vodopády - však ani toto miesto nepoznala ako svoje vlastné topánky. Naposledy sa pri vodopádoch premávala s Arminom, ešte keď ho bolela noha. Mala by sa k nemu niekedy zastaviť aby zistila či sa už cíti lepšie, alebo či nemá nejaké dlhodobé následky.

Máj 7
A čo by mu povedala? Ahoj. Aká náhoda, že sme sa tu zase stretli? A potom by pokračovala v klamaní, že sa vôbec nerozhliadala priamo po ňom. Predstava to bola zaujímavá a vlčica sa takto aspoň udržiavala v ostražitosti. Pri najhoršom, ak by sa jej vlka skutočne stretnúť nepodarilo, aspoň by mala za sebou niekoľko desiatok kilometrov v labkách a pekné výhľady v očiach. Aj keď nič iné ako stromy naokolo seba zatiaľ nevidela, možno ak by prešla o les ďalej, tak by sa vynorila pri tých vodopádoch kde bola s bratom? Hej, aspoň by sa len tak bezcieľne ďalej nemotala kdesi pod korunami stromov ale mala by lepší cieľ ako len nájsť ducha, ktorý by ani nemusel reálne existovať. Teda! On existoval! Otázne len bolo, či tuna.

Máj 6
Priložila nos k zemi, akoby očakávala, že aj po tak dlhom čase sa na mieste niečo zanechalo. Hlboko v duši ale vedela, že akýkoľvek pach už dávno zmyl rozpúšťajúci sa sneh. A ak nie ten, tak teda určite niekoľko tých dažďov, ktoré mali od začiatku jari. Čo si vôbec od svojho pátrania ale sľubovala? Načo Mraka vôbec chcela nájsť a znovu stretnúť? Na tieto otázky si nedokázala ani ona sama odpovedať.. Možno napokon len zabíjala čas, ktorý mohla venovať niečomu dôležitejšiemu. Momentálne sa ale necítila tak, že by sa jej čokoľvek iné chcelo robiť. Alebo len túto myšlienku brala ako dobrú výhovorku na to aby opustila znovu hranice svorky. Zdalo sa, že skutočne zaujímavé veci sa skutočne dejú až keď sa za ňou zatvorí ich krásny les. A aj napriek tomu, že ho Siberia mala tak hrozne rada, rovnako rada aj odchádzala preč.

Máj 5
Momentálne sa prechádzala po lese kde sa naposledy rozlúčila s Mrakom. Sama takmer pochybovala, že by sa tu vlk našiel, nakoniec mal presne stanovený cieľ a na jednom mieste tak dlho zostať nechcel. Siberia ho vtedy mala odprevadiť viac na juh, no zastihla ich obrovská snehová búrka, ktorá ich uväznila v lese na omnoho dlhšiu dobu ako si mohla vlčica myslieť. Síce toto vôbec nebola Siberiina prvá zima, aj tak ju prichytila pomerne nepripravenú. Nebola by čakala, že sa z oblohy zosunie tak veľmi veľa snehu - a hlavne nie keď bude mimo svorky! Tento výlet bol vlastne prvým výletom za hranice svorky, počas ktorého nemala pri sebe ani jedného zo svojej rodiny. Ani rodičov a ani Armina, ktorý bol jej dlhodobým spoločníkom. Alebo bola ona jeho, na detailoch až tak veľmi nezáležalo.

Siberia dostávala samé dôležité informácie, čo ju veľmi tešilo. Najmä teda fakt, že by sa im ako bylinkách skutočne hodila. Nadšenie sa v nej takmer dalo krájať a užívala si, že má veľmi silný predpoklad, že by mohla niekomu pomôcť. Alebo aj viacerým vlkom! A ona by sa rozhodne snažila byť zodpovedná a pomáhala by a vždy by bola na všetko pripravená a nikdy by sa nič zlé nestalo a- Mamkine slová ju vytrhli z myšlienok, ktoré sa jej prevaľovali v hlave. ,,Mágia zeme?" jemne naklonila hlavu na stranu. Samozrejme, že vedela ako fungujú mágie a tak podobne, čo ju zaskočilo bol fakt, že vedela, že ona mágiu zeme nemá. ,,Je to problém, že ja zem ovládať neviem?" pozrela na mamku, na sekundu sa cítila akoby sa jej zase rozpadol celý svet. Siberia mala veľmi často veľmi čierno biele videnie sveta - teda, až do okamihu kedy Thia povedala, že to je jedno. Takmer až sama počula ako jej padol kameň zo srdca.
Akonáhle sa Thia od nich oddelila, Siberia sa s ňou pozdravila. ,,Vedela by si o niečom ako zmeniť mágiu, alebo tak? Či? Možno by bolo lepšie ak by som ovládala zem aj tak?"

Máj 4
Siberia mala plán. Či sa ale jednalo o dobrý plán, tak o tom nemala najmenšieho tušenia. Veľmi rada si o sebe myslela ako o niekom skutočne múdrom, kto sa dokázal pozerať na veci zo všetkých možných uhlov. Pravda však bola, že veľmi často jej unikali dosť podstatné zvraty, ktoré by mohli nastať. V jej mysli malo všetko veľmi priamu postupnosť, čo znamenalo, že všetci naokolo nej nasledovali presne stanovený skript - alebo to minimálne Siberia očakávala. A potom keď sa niekto ukázal mať svoju vlastnú vôľu, vlčica mala ťažké chvíle aby akceptovala, že jej plán nejde presne podľa toho ako si to ona vymyslela. Ešte ju čakala pomerne dlhá doba k tomu aby sa z nej stal o niečo viac flexibilný vlk, ktorého by len tak nejaká vec nevykoľajila. A ešte taká hovadina!

Na to, že bola Cynthia takmer úplne cudzia, Siberia sa pri nej cítila dobre. Aj keď myšlienkami odbiehala už mimo ich konverzácie, prišlo jej nevhodné aby teraz odbiehala. Držala sa teda na mieste. ,,Hej, sa tam pôjdem pozrieť," pritakala, no to sa z nory vynorila jej mamka a miesto toho aby sa musela trepať dnu, tak trochu úplne stačilo spýtať sa. ,,Mami, nevidela si Ivu ešte dnu?" pridala sa do konverzácie akonáhle Thia spomenula budúcnosť. Siberia stále takmer svietila nadšením. ,,Rozprávali sme sa, že by som mohla byť bylinkárka alebo liečiteľka, alebo také niečo," usmiala sa na Thiu, stále jej bola veľmi vďačná za túto sugesciu. ,,A premýšľali sme, že kto by ma mohol vo svorke učiť niečomu takému? Nepoznáš niekoho?" pýtala sa so záujmom, nebola hladná, takže na jedlo v tomto momente vôbec nemyslela. Mala dôležitejšie veci na mysli, samozrejme!

Na tvári Siberie bolo veľmi jednoducho teraz vidieť ako sa jej zmenila nálada. Vlčica bola často ako otvorená kniha aj keď si to ona sama niekedy neuvedomovala. Snažila sa pôsobiť čo najmysterióznejšie, možno sa snažila až príliš a nejako jej to nevychádzalo. Teraz sa ale ani trochu nesnažila a spokojne okolo seba vysielala nadšenie, že mala konečne cestu, ktorá nebola až tak moc desivá a ktorá sa jej mohla páčiť. Popravde ani nejako extra nepredpokladala, že by jej Thia vedela pomôcť, no aj tak sa musela spýtať - čo jej nevyšlo, tak ako očakávala a mohla radšej myslieť na to ako svoj problém vyriešiť. ,,Hej, za Ivou som chcela skočiť pred lovom už," pritakala. Bolo by cool ak by sa k bylinkárstvu dostali obe! To by bol niečo ako osud, Siberia mala Ivu rada aj keď sa už dlho nevideli. Bola jej prvý priateľ mimo brata a sestry a spomínala si ako si vtedy myslela, ako veľmi cool bola. ,,Nevidela si ju niekde keď sme prišli?" pýtala sa, ako sa narovnala a rozhliadla. Akoby očakávala, že sa Iva okamžite ukáže ako ju spomenú. Čo by riešilo zopár problémom, ktoré by mala. ,,Ale ďakujem za informácie fakt. Asi si potom urobím nejaký výlet a začnem skutočne premýšľať čo by mohla budúcnosť priniesť," uškrnula sa, chvost jej zametal zem okolo zadných nôh. ,,Ty by si chcela pokračovať potom ako ochranca, alebo?"

Siberia prikyvovala, to miesto poznala a popravde bolo omnoho bližšie ako by očakávala. Už len z tohto dôvod bola skutočne prekvapená, že sa jej so žiadnym losom stretnúť nepodarilo. Teda, nie žeby mimo svorky trávila nejako extra veľa času - ako už bolo niekoľkokrát spomínané. Túto informáciu si bude pamätať, možno sa jej podarí ukecať Arminia na malý výlet? Jediné čo dúfala bolo, že by sa nerozbehol priamo na jedno zo zvierat, čo popravde, bolo dosť pravdepodobné. Okay, Armin možno nebol tak dobrý nápad. ,,Hej jasné, však. To chápem," odpovedala jej ohľadne strašenia. Samozrejme, že to chápala! A samozrejme, že ju to aj tak trochu vydesilo a možno jej pridalo zdravý rešpekt, čo sa vždy hodí.
Konverzácia o ,,práci" vo svorke jej do života ale pridala o niečo viac. Siberia sa razom prebrala viac do života, akonáhle dostala akýsi návrh niečoho - čohokoľvek, čo by sa jej páčilo v budúcnosti robiť. ,,To znie popravde ako niečo úplne pre mňa," chvost jej nadšene zabúchal o zem. Babranie sa s tulákmi rozhodne nebolo niečo čo by bolo správne položené na jej tanieri. ,,Budem si musieť zohnať niekoho kto by ma zaučil, ale to sa vybaví," zo svojho ležania sa presunula do sedu akoby chcela rovno vybehnúť a daného vlka ísť nájsť. Pravda bola ale taká, že Siberia netušila kto sa vo svorke niečomu takému venuje a mamka to tiež nikdy nespomenula. Je možné, že sa tomu nevenuje nikto? To by Siberiu stavalo do pomerne unikátnej situácie, kde by bola tak trochu jediná čo vie čo robí ale na druhej strane kto by ju zaučil? Bude sa musieť spýtať mamky, alebo Baki, ak sa jej ju podarí dakedy zase odchytiť.