Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Regis napokon predsa len vedel kde žije, čo po jej problémoch dostať sa domov bolo pomerne zábavné. ,,Niekedy sa musíš prísť pozrieť," uškrnula sa na neho. ,,V strede lesa je obrovská roklina, ktoré oddeľuje obe naše svorky. Čiže sme blízko ale zároveň ďaleko," pokračovala spokojne vo svojich slovách. ,,Ale môžeme si navzájom kývať, to je celkom fajn."
Spokojne nasledovala Regisa bez nejakého ďalšieho otázkovania, Siberia rozhodne nepatrila k vlkom, ktorý by boli nejako neveriacky k ostatným. Vlčica verila v dobrotu každého vlka predtým ako by verila niečomu horšiemu. Jahniatko idúce na porážku možno. ,,Je mi jasné, že toto je niečo čo asi jeden nikdy neprestane študovať," podotkla prikyvujúc jeho slovám, predstavujúc si aké to asi musí byť. Pozrieť sa na kúsok trávy pred sebou a vidieť mená všetkých rastlín pred sebou. Ako hrozne cool také niečo mohlo byť? Siberia sa nedokázala dočkať keď to bude vedieť sama. ,,Bežíme!"
> Rozkvetlé lúky cez Mahtae sever

Ich konverzácia sa niesla v celkom milom duchu, čo Siberiu len pobádalo k tomu aby sa nezdráhala rozprávať ďalej. Regis jej napokon rozkladal o tom ako sa má Delta a aj ako si zvykol on sám na parohy na svojej hlave. Aj keď by mladá vlčica bola celkom spokojná, ak by to trochu rozviedol, nie každý bol na kecanie tak veľmi založený ako by bola v tomto momente ona. Tak či tak, spokojne prikývla jeho slovám a akonáhle sa otočil on s otázkou smerom k nej, ticho zahmkala. ,,Som sa prišla len pozrieť na výhľad popravde, takže som voľná," uškrnula sa, no to nebolo všetko čo chcela Regisovy povedať. Samozrejme. ,,Popravde bývame tuna kúsok pod horou a ja som tu ešte nebola takže, to bolo celkom jednoduché rozhodnutie," tmolila ďalej počas čoho nasledovala hnedého vlka ak sa rovno rozhodol ísť ďalej, sledujúc rastlinky na ich okolí aby sa mohla čo-to nové naučiť. Teraz, keď už o jej kariére vedelo viac vlkov, už nebolo úplne cesty späť. ,,Teraz je už všade toľko rastliniek a všetky vyzerajú skoro rovnako. Teda.. väčšina. Ale to sa ti dostane do oka po čase, že áno? Keď budeš vedieť čo presne hľadať... Koľko to tebe trvalo? Kým si vedel, že to všetko nie je len tráva?"

Apríl 3
Jej pohľad sa presúval po skaliskách a dávala veľký pozor na to aby kládla laby pred seba viac ako len dobre. Zatiaľ jej všetko vychádzalo presne tak ako chcela a to bolo hlavné. Nie žeby mala úplne nejaký extrémne veľký cieľ, no aj to stačilo - pozrieť sa ako vyzerá územie za hranicami svorky a čo lepšie poskytovalo rozhľad ako sa pozrieť na všetko naokolo nej z toho najväčšieho miesta aké doteraz videla. Možno potom by si dokázala urobiť nejaký výlet s lepším plánom ako bol ten posledný. Rovnako tak by dokázala nájsť tú správnu cestu domov aj bez toho aby musela požiadať niekoho ďalšieho o pomoc, ako sa to stalo naposledy. Siberia verila, že to bola len jednorazová chyba a nič podobné sa už nebude musieť zopakovať. Na druhú stranu ale sa jej podarilo stretnúť Mordecaia a to bolo pozitívum, nie?

Apríl 2
Mladá vlčica ale verila tomu, že ak by aj krídla mala, tak by jej veľmi dlho trvalo aby sa skutočne odhodlala skočiť z nejakej skaly. Možno ak by bola o niečo bližšie ku spodku údolia, tak možno. Možno by sa mohla spýtať Keziah, keď ju uvidí po ďalšom čase, že ako to bolo popri nej. Aj keď teda, Keziah sa s krídlami viac-menej narodila a preto bola na ne zvyknutá - ak by sa na Siberii objavili krídla teraz, asi by to bola úplne iná situácia. Iná situácia, ktorá sa nedá porovnávať. Miesto toho aby ďalej premýšľala čo by asi mohla v tejto hypotetickej situácii urobiť, otočila sa a začala stúpať vyššie. Kamene jej škvŕkali pod labami ako sa vlčica snažila nedívať po svojej lavici kdesi dolu do priepasti kde mohla po jednom nepremyslenom kroku ležať rozmazaná na kameni ako nejaká žaba. Radšej sa sústrediť, keď sa jeden vyberie do lesov vysoko v horách.

Apríl 1
Siberia si nechcela priznať, že sa jej laby triasli tak moc ako sa jej triasli. Nikdy si nemyslela, že by mala problémy s výškami, teda až do okamihu kedy sa jej pazúre takmer dotýkali priepasti pod jej nohami. Snažila sa pokoriť svoj vlastný strach, samozrejme, ak chcela byť vzorom pre svojich mladších súrodencov, musela im ukázať, že sa to dá! Aj keď si bola takmer úplne istá, že mnohý z jej bratov a sestier boli viac odvážni ako bola ona, no to si v tejto chvíli rozhodne priznať neplánovala. Nad touto myšlienkou mohla strácať spánok niekedy inokedy, nie teraz, keď čelila svojim problémom. Hlasno sa nadýchla, aby nad situáciou získala ešte o niečo väčšiu kontrolu ale... Čo vlastne chcela robiť? Ten výhľad všade naokolo nej jej mal stačiť, nie? Krídla sa jej na chrbte ešte zatiaľ neobjavili aby mohla urobiť krok ďalej.

Regis ju hneď spoznal, samozrejme. Nebolo to zase tak dávno odkedy sa rozdelili, aj keď Siberia mohla mať pocit, že to boli roky. Prakticky prešlo len... 5 mesiacov? Sakra, možno to nakoniec bolo dlhšie, než si bola mladá vlčica ochotná priznať. ,,Vidím, že tentoraz som prišla o niečo neskôr, tak som rada, že už máš jedlo," ušrknula sa na neho, na margo ich prvého stretnutia. Vtedy Siberia vyrušila Regisa s Deltou pri love bažantov, ak si pamätala dobre a nakoniec obaja zostali ohľade. Tentoraz si evidentne dala na čas a dala mu čas sa na ňu pripraviť. ,,Tak dlho ju to drží?" na tvári sa jej objavil ustarostený výraz. To nevyzeralo vôbec dobre aj so Siberinimi obmedzenými znalosťami o liečiteľstve. Tak či onak, Deltin život bol pod labami Regisa a nemohli to byť o nič viac skúsenejšie laby. Delta bude v pohode, určite. ,,Bol to trochu jazda, ale nakoniec som sa dostala domov, áno. Som zistila, že vlstne som bola bližšie než som si myslela a len chodila v kruhu," vysvetľovala mu, zase snáď o niečo viac než by sa bol pýtal, no taký bol život Sib. Buď šetrila každé jedno slovo alebo sa nedokázala zastaviť. A Regis bol dobrá spoločnosť. ,,Potrebovala som len drobné pošťuchnutie a potom bolo všetko okay. A ty ako?" kývla na neho hlavou. ,,Už si si zvykol?"

Vyhliadka >
Aj keď si Siberia myslela, že jej ďalšie kroky budú viesť smerom dolu, nakoniec sa rozhodla zostať v horách. Pohľad sa jej stále vpíjal do výhľadov, ktoré mohla vidieť či už medzi skalami alebo medzi stromami. Hory boli pokojné, viac ako by mladá vlčica očakávala, no nejako jej to nevadilo. Siberia mala rada pokojné miesta a aktívne ich vyhľadávala. Preto si najskôr nebola istá, či skutočne vidí vlka, keď jej na neho po prvý raz padli oči. Najmä teda preto, že sa na jeho hlave vynímali parohy, ktoré boli veľmi jednoducho priradené k jeleňom. Vlčica sa musela ešte raz poriadne prizrieť a na čele sa jej dokonca objavila vráska - až do momentu kedy sa jej v mysli vybavila spomienka na vlka s parohmi, ktorého poznala viac menej dobre. ,,Regis!" nadšene vyhŕkla, skôr pre seba ako niekoho iného a vrhla sa smerom k nemu. Nejako sa nesnažila zakryť svoju prítomnosť, preto ju rozhodne mohol počuť už z diaľky. Jediné šťastie, že tentoraz už svoj obed vlk mal. ,,Aká náhoda! Rada ťa znovu vidím! Ako sa vám aj s Deltou darí?"

Boruvka >
Siberie si nebola úplne istá ako dlho je trvalo vyštverať sa takto vysoko, no na sto percent to stálo za to! Jej oči sa nedokázali nabažiť výhľadu, ktorý jej hora ponúkala a mala dojem, akoby mala svoj les ako na vankúšiku packy. Videla aj prepadlinu, ktorá rozdelovala ich svorku so svorkou ich susedov a rovnako tak aj všetko ostatné, čo sa dalo v momentálnom slnečnom svetle vidieť. Bolo to nádherná, mladá vlčica si veľmi rýchlo začala robiť plány ako tuna prinesie niekoho na kom jej záležalo. Či to bude ale mamka alebo otecko, alebo niekto zo súrodencov, to ešte tak úplne nevedela. možno to bude Arsen, Siberia si myslela, že on by niečo podobné skutočne ocenil. S uškrnutím si v mysli zapísala cestu ako sa sem dostala, aby sa sem dokázala vrátiť akonáhle to bude potrebné - alebo keď sa jej bude chcieť, samozrejme. Dlho sa ale nezdržiavala, ešte kým nebola jej mamka doma, ešte chcela preskúmať zopár území naokolo svorky.
> Zrcadlovky

Nora >
Mladá vlčica sa motala najskôr okolo nory a neskôr podišla aj trochu ďalej. Nie žeby mala niečo konkrétne na pláne, skôr len dávala pozor či náhodou kdesi medzi stromami nezachytí hlas svojej matky alebo otca. Alebo súrodencov, v čo však úplne neverila, keďže sa s Arminom a Keziah nevidela už roky. Doslova. Popravde si ani nebola úplne istá, či ešte stále patrili do svorky, no nad tým sa momentálne skutočne zamýšľať nechcela. Matku sa jej lokalizovať nepodarilo a preto sa len ďalej motala bez značného cieľa. Možno by mohla nájsť niekoho kto by s ňou šiel na lov aby sa mohla zlepšiť aj v tomto probléme, no popravde? Tak skoro po návrate domov sa jej ešte pracovať nechcelo - najmä ak to ani nebolo úplne potrebné. Čo asi ani nebolo, keďže ju nikto nenaháňal aby sa k loveckej partii pridala. Pokračovala teda vo svojom prieskume až do okamihu kedy sa jej nepodarilo znovu naraziť na hranice svorky. Malý pohľad viacej na sever ešte nikomu neublížil, nie?
> Vyhliadka

Svorka >
Siberia vošla do úkrytu, ktorý tak dobre poznala. Do nosa ju odrela známa vôňa pokoja a bezpečia, rovnako ako sa jej na tvári objavil radostný úsmev. Ah áno, na toto presne tak dlho čakala. Domov. Aj keď teda, celý les bol jej domovom, no nakoniec svoje najstaršie spomienky prežila práve tu - niekoľko mesiacov prevalovania sa na jeleních kožušinách v kutici, ktorá patrila jej rodičom. A jej súrodencom taktiež. Súrodencov, ktorých nevidela už veľmi dlhú dobu. Vlčica sa rozhliadla, aby zistila či sa v úkryte nenachádza niekto z jej rodiny, no odpoveďou jej bolo len ticho. Možno kdesi vzadu niekto pokojne dýchal, no žiadne známe hlasy sa jej nepodarilo zachytiť. V rýchlosti prebehla k nore matky, no nenašla tam nikoho koho by tam čakala, preto sa rovno aj otočila na labe a vyšla znovu von. Možno bude mať šťastie niekde inde.
> Svorka

Ich rozhodvor sa pomaly ale isto blížil ku koncu a zdalo sa, že bolo nakoniec predsa len všetko v poriadku. Čo bolo fajn, samozrejme, najmä preto, že si tým Siberia nebola na začiatku úplne istá. Ona bola vždy práve tá, ktorá sa veľmi bála porušovať akékoľvek pravidlá a priniesť niekoho neznámeho do svorky nebolo niečo o čom by nevedela, že je proti pravidlám. Samozrejme neplánovala to v budúcnosti opakovať, no mohol niekto niečo podobné sľúbiť? Minimálne teda mohla prisľúbiť, že to neplánuje. Ivar sa už pomaly lúčil a Siberia na tom nebola inak - už čakala príliš dlho, dlhé mesiace, ktoré strávila mimo svorky, aby mohla znovu stretnúť svojich súrodencov a najmä rodičov. ,,Ďakujem," poďakovala mu ešte raz a pohľad presunula na Kayu. ,,Pomaly sa už aj ja poberiem, pôjdem sa pozrieť kde sú naši," povedala jej, počkala aby si vypočula čokoľvek čo jej Kaya ešte chcela povedať a následne sa s kývnutím vĺčaťu vybrala smerom k nore.
> Nora

Siberia sledovala výraz Kay a zdalo sa, že skutočne bolo všetko okay. Síce vedela, že sa Mordecai do svorky pridať neplánoval, nechala rozprávať jeho. Nakoniec chcel sem prísť tak či onak, takže teraz bolo na ňom ... kam ďalej to chcel posunúť. Siberia sa trochu vzdialila, prisadnúc si ku bielemu vĺčaťu, ktoré nepoznala. ,,A ty si koho vlastne?" spýtala sa jej so sklonenou hlavou a hlasom mierne zastretím. Nevedela vôbec ku komu ju vôbec mala zaradiť - jej srsť vyzerala úplne ako srsť jej matky, no toto vĺča rozhodne nepatrilo do ich rodiny. Biela srsť nebola tak veľmi vzácna na to aby to bola výsada len jej matky. Čučoriedková svorka bola dostatočne veľká na to aby tam bolo dosť vlkov, ktorých Siberia nepoznala. Zatiaľ nepoznala. Bolo viac ako len na čase aby sa začala viac socializovať a spoznávať viac členov svorky a byť väčšou pomocou ako keď bola šteňaťom. A počas posledných mesiacov, ktoré strávila úplne mimo.

Marec 5
Napokon sa ale rozhodla naopak, nenechá kvety len tak hranici jazera. Vezme ich domov a ukáže mamke! A ak mamka nebude o záružlí nič vedieť, tak ho napokon môže vziať k Regisovi. Možno by ho mohla vysušiť aby jej dlhšie vydržal a Regis by hneď vedel o čo sa jedná. Prečo ale vôbec predpokladala, že vlk s jeleními parohmi nebude poznať tak častý kvet ako bolo záružlie? Siberia si odfrkla, blbá myšlienka, no nič z toho. Nakoniec predsa len darček pre mamku je dobrý nápad. Vlčica veľmi rada dávala darčeky, mala veľmi rada ako sa ich tváre rozžiarili a samozrejme, tie široké úsmevy. Už teraz sa jej rozkmital a už videla ako sa Aranel teší z nových dekorácií. Sklonila sa aby sa jej podarilo odtrhnúť kvety s čo najdlhšou stonkou. Žltá bude v tmavom úkryte krásne vynikať!

Marec 4
Aj keď rastliny ešte poriadne nezačali, asi by bolo na čase aby sa začala zaujímať. Nejaké tie krásne farebné kvety už boli vidieť aj na lúkach a ak by nebolo tej neprestajnej vlhkosti, Siberia verila, že by vo vzduchu bolo aj omnoho viac včiel. Ich bzukot si všimla hlavne v lese, bolo už celkom dostatočne teplo na to aby sa prebudili a obšťastňovali svet. Motýle si ešte všimnúť nestihla, tie snáď vyliezali o niečo neskôr, keď bude všade omnoho viac jedla pre akýkoľvek hmyz si umanie. Mladá vlčica sa už tešila, keď sa budú preháňať po lese a všade naokolo nich budú voňať čučoriedky. To ale bolo ešte ďaleko v tomto čase bolo miesto v lese pre iné veci ako boli čučoriedky - to bol kolobeh ročných období, to Siberia vedela. V každý čas bol miesto na niečo iné a keď to jeden dokázal akceptovať, to bolo to hlavné.

Marec 3
Pôda pod jej labami bola vlhká presne tak ako by jeden v tomto období očakával. Žlté kvietky záružlia svietili na prebúdzajúcej sa tráve a Siberia premýšľala ako by bolo bezpečné vyskúšať či z nich bude vedieť niečo urobiť. Predpokladala, že áno - jej vedomosti boli ale stále tak trochu obmedzené a necítila sa úplne najlepšie len tak zožrať niečo o čom nevedela absolútne nič. Možno ak by zostala na mieste dostatočne dlho a dostatočne nehybne na to aby si ju nikto nevšimol, možno potom by si všimla či srny budú žrať alebo nie. Na druhú stranu nebola to ale strata času? Času, ktorý by mohla radšej venovať niekde inde a energiu, ktorá by sa viac zišla pri zisťovaní jej vrodenej mágie? Hej, to by bolo snáď lepším nápadom a učenie sa rastlín nechá na Regisa, za ktorým by mala zájsť znovu čo najskôr.