Siberia sa už narodila ako tvrdý idealista, aj napriek tomu, že to vo viacerých smerom nie je ľahké ani pohodlné. Jednoducho si nedokáže predstaviť, že by ju kvôli vlastnému správaniu hrýzlo svedomie. Ako sa vraví, je jednoduché rozhodnúť sa nebyť nepríjemný. Len málokedy sa jej podarí stratiť túžbu žít zmysluplný život – život kde by mohla pomáhať druhým a zanechať za sebou svet aspoň o kúsok lepším miestom. Toto ,,poslanie“ ide ruka v ruke s tolerantným a akceptujúcim životným postojom. Jednoduchšie sa jej uprednostňuje súcit nad obyčajným hľadaním chýb či vyrývaním.
Snaha neposudzovať iných a rozhodnutia čo robia so svojim životom je jej vidieť v očiach, keď sa snaží bojovať s prvotnými myšlienkami, ktoré sa jej vynoria v mysli. Fakt, že sa snaží na sebe v tomto smere pracovať neznamená, že jej to ide od začiatku prirodzene. Niekedy si treba pripomenúť svoje vlastné nastavenie. Vďaka tomu sa často dostáva bližšie k vlkom než by snáď chcela, stáva sa tak dôverníkom - akousi bútľavou vŕbou.
Siberia sa často až zúfalo snaží potešiť svojich blízkych, niekedy aj na úkor svojich vlastných pocitov. Dala by sa teda do určitej miery popísať ako people-pleaser. Ruka v ruke s týmto problémom prichádza aj fakt, že mladá vlčica len veľmi ťažko zvláda konflikty – či už sa jedná o také v ktorých je priamou súčasťou či nezhody odohrávajúce sa v jej blízkosti. Predsa len svet nemôže byť samé motýliky a dúhy ak dvaja po sebe štekajú akú pri besnote.
Potešiť druhých je zložitá práca, ktorá neraz čerpá energiu. Aby bola Siberia pripravená znovu pomáhať a meniť svet, potrebuje nabrať energiu čoho najlepším spôsobom je zostať aspoň na chvíľu sama. Bič, ktorý si na seba sama uplietla, švihá po jej vlastných labách a ona úroveň túži svoj čas tráviť s vlkmi, no aj zostať na dni či týždne úplne izolovaná bez cudzej prítomnosti. V tých časoch často prepadá nie príliš príjemným myšlienkam a tak sa tomu snaží vyhýbať. Vďaka čomu sa pohybuje v začarovanom kruhu, ktorý dokáže len ťažko prerušiť.
Zdalo by sa akoby samotná Siberia žila medzi dvomi veľkými kameňmi, zatiaľ čo jeden predstavuje ju v podobe, ktorá je viditeľná pre ostatných a druhý zase jej povahu, ktorú necháva len pre seba. So svojimi vlastnými obavami a démonmi, ktorých skrýva vo svojej srsti. Ona sama si však nie je príliš istá, ktorá je úplne skutočná a ktorá k jej skutočne patrí. Vlastná identita často nie je silnou stránkou vlkov, ktorý uprednostňujú nerozmýšľať nad sebou samým. Rozhodne sa jej otvára široký priestor pre seba objavovanie ak sa raz rozhodne, že spôsob ktorým premýšľa nie je pre ňu ten najlepší.
Siberia sa narodila do rodiny rovnako prosperujúcej ako bola svorka v ktorej žili. Vĺčatá sa nemuseli báť nedostatku, aj keď v tomto momente ich zaujímala len maminkina srsť a mliečko. Medzi svojimi dvomi súrodencami patrila Siberia k tým menším, farbou tak podobnou jej oteckovi a predsa úplne inou. Jej pomerne tlmená povaha sa ukazovala už od začiatku, kedy sa po drobných protestoch často podvolila najmä bratovi. Či už sa jednalo o najlepšie miesto na jedlo alebo na spanie. Siberia sa najskôr trochu pošťuchovala taktiež, no napokon si radšej vybrala pokoj. Súrodenci si medzi sebou už od začiatku príliš nerozumeli. Minimálne z pohľadu Siberie. Zatiaľ čo brat bol až priveľmi kontaktný, sestra na druhú stranu tak trochu odťažitá. Siberia si vždy viac rozumela s dospelými, nedokážuc sa úplne vcítiť do role vĺčaťa. Presne toto bol aj dôvod prečo sa ako vĺča možno až príliš naviazala na svoju matku, ktorej ako sa zdalo, to príliš nevadilo. Ak si mala jej dcéra vybrať s kým má tráviť čas, a rozhodnutie by bolo medzi súrodencami a mamou; rozhodne by si vybrala mamu. A otca.
Ich prvé kroky viedli pred noru v ktorej sa narodili - v srdci územia svorky bolo jednoduché stretnúť nových vlkov, ktorých sa nemuseli mláďatá báť. Siberia mala vtedy šťastie. Jeden z prvých vlkov, ktorého stretla bola vlčica s krídlami. Niečo čo mláďa dovtedy nevidela a ani nepočula! A že im mamka rozprávala všelijaké príbehy keď sa im už nechcelo spinkať pekne v teple. V tom momente sa jej splnil jej najväčší sen, ktorý mala presne niekoľko desiatok minút, keď si ju okrídlená vlčica vzala na chrbát a preletela sa s ňou veľmi bezpečne po lese. Ťažko opísať pocity, aké v nej zanechala. Obdiv a túžba boli ale dvomi z nich.
Prvý výlet za hranice svorky si súrodenci užili akurát v mesiacoch dlhých nôh a silných názorov. Rodičia ich zobrali k jazeru, kde sa rozdelili. Zatiaľ čo si Siberia užívala pozornosť svojich zákonných zástupcov, jej súrodenci sa kdesi rozpŕchli; jej to však bolo jedno. Ona svoj čas využívala dostatočne produktívne na to aby sa jej podarilo naučiť sa niečo nové. Naučiť síce bolo to správne slovo, avšak lovenie rýb aj napriek tomu príliš nešlo. Zatiaľ čo otec takmer nedokázal svoje nadšenie skrývať, Siberia mala problém so sústredením a tak dlhé čakanie ju nebavilo! Ešte bude musieť zapracovať na svojej trpezlivosti. Na to má však ešte dostatočne veľa rokov pred sebou.
Jedným z najdôležitejších zážitkov jej mladých rokov bol ale rozhodne prvý výlet za hranice úplne osamote. Teda, výlet aspoň tak začal, avšak netrvalo dlho aby sa mladej vlčici podarilo objaviť svojho zraneného brata. Samostatné skúmanie sa teda veľmi rýchlo zmenilo na tak trochu desivý zážitok, kedy ju Armin aj napriek svojmu vlastnému zraneniu prevliekol cez polovicu ich poznaného územie. Aj keď bola pravda, že Siberia toho skutočne veľa mimo svorky nepoznala – s týmto faktom by však nebol problém, ak by sa im nepodarilo dostať do lesa, ktorý už niekomu patril. Sestra bola už aj tak dosť traumatizovaná pobytom ďaleko od matky a jej stretnutie s Crowleym, ktorého meno ale nepozná, traumatizoval ešte viac. Tmavý vlk s lebkou na hlave sa na nich vyrútil akoby z čista-jasna. V jednej sekunde bolo všade ticho a v tej ďalšej stál pre nimi s kukučom hodným vraha. Bol to ten moment keď si Siberia uvedomila, že výskumné akcie za hranice svorky asi nebudú tak úplne pre ňu. A aj keby to nikdy nepriznala nahlas, asi o bolo práve kvôli Arminovi, že sa z lesa dostali živý. Teda... hneď potom čo si uvedomila, že by sa tam nikdy nedostali aj ak by Armin nevymýšľal v prvom rade blbosti. Strach z tmavých vlkov a najmä strach z noci sa do nej tak trochu zapísal a len budúcnosť ukáže čo ďalšie jej ešte prinesie a najmä ako sa so svojimi problémami dokáže vysporiadať mladá vlčica.
V tomto momente bola Siberia, aj napriek svojmu veku, stále úplne závislá na svojej matke a otcovi, ktorý tvorili takmer celý jej svet a ich slovo bolo pre ňu sväté. Vlčica sa v každom okamihu utiekala práve k nim – preto po stretnutí v tmavom lese zamierila priamo k nim aby si mohla vyliať svoje srdce a získať komfort, ktorý potrebovala na pokojný spánok. Jedinú ďalšiu interakciu na ktorú bola pripravená a tešila sa na ňu bol spoločný lov s rodinou. Čo bolo aj hlavným dôvodom prečo sa držala Armina ako kliešť. Chcela tam mať aj jeho.
