Gallirea - Příspěvky uživatele

<- Tire

Nie, veru ten odchod z jaskyne akčným štýlom mi veru moc nepomohol. Skôr som sa len divoko skotúľal do prvého záveja, urobil ešte jeden kotrmelec a nosom dopadol do kríku, ktorý ma nie len že dopichal, ale na záver sa z konárikov zosypal sneh mne priamo do očí. Pozviechal som sa z nôh a otriasol sa. Nebolo mi teplo, no našťastie som teda necítil ani ten chlad. Počasie sa nám ustálilo a zase som nejako podvedome vedel, že dlhší čas snežiť ani nebude, práve preto som sa rozhodol, že menšia prechádzka k jazeru by mohla byť fajn.
Nadýchol som sa studeného vzduchu a aj celkom úspešne našiel cestičku, ktorá ešte nebola zasnežená a bola to vlastne trasa mojich láb smerom k pôvodnému miestu, kde sme sa po dlhej dobe zvítali so Scaritou, našou Alfa vlčicou.
Odpojil som sa však viac na severozápad, nechcel som ich stretnúť. Vlastne aj pri hraniciach som len zavyl na rozlúčku. Prídem čoskoro.

-> Galtavar

Lune som pridala drobnú odmenu, 10 pomn... nezábudok... modrých kvetín za magorizmus a vytrvalosť, ktorá sa jej máličko zvýšila aj u vlčice ;)

Lazy, senior fight s Noxom.

Ďalší člen admin teamu, ktorý by nemal mať vlastne čas na hernú aktivitu ako fretka, sa hlási...
Vlci ma stále neomrzeli, hrá sa mi za nich ako postavu stále dobre a popri povinnostiach aj vonku aj tu je to vždy príjemné rozptýlenie sa. Mávam hluché obdobia zo zdravotných alebo pracovných dôvodov a málokedy si poviem, že kašlem na to, nebudem jediný aktívny človek tu. Stále som zástancom názoru, že čas na post sa dá vždy nájsť, kým teda človek je vo fyzickej aj psychickej pohode. Zavše nemám až tak v obľube jeden môj charakter a keď sa mi nedá písať za tie dva, za ten tretí nebýva moc chuť, na druhej strane Savior je starý a s nezdravým seniorom nie je až taká zábava hrať :)
Nemám k tomu viac čo dodať, prosila by som 4. slot a rozhodne pred prípadnou registráciou zvážim, aký charakter si vytvoriť, keďže som dosiaľ nemazala ani jeden, nemenila ani jeden.

//Ááá oprav si to. N pl. *grammar nazzi*

//Osud nám odplašil Jackie :(

Sigy sa tiež odpochodoval trochu bokom v snahe nerušiť. Tiež som si nepripadal práve ako Lunin hovorca, preto som sa tiež trochu odsunul. Áno, bielosivá vlčica v tom bola sama. Ale bola predsa len dospelá a musela si vedieť poradiť. Veď život vlkom skladal pred nohy skúšok veľa, nie jednu.
"Taktiež zdravím," odvetil som potichu Scarite na pozdrav a s letmým úsmevom pozoroval Sigyho radostné privítanie Alfy. Pripadalo mi to normálne, vôbec nie nemiestne alebo také čosi. Naopak na Lune sa prejavila celkom značná nervozita, na čo po príchode Alfy zo seba dokázala vysúkať len chabú pochvalu smerom na územie a les. Ticho som si povzdychol, obrátil sa a šiel pomalým krokom k Sigymu. Bol to rozhovor dvoch vlčíc, Alfy a tuláčky a nebolo v našich právomociach do toho zasahovať.
Pomaly som sa dostal k Sigymu a zastal mu po boku premerajúc si ho starostlivým pohľadom. Nevyzeral vôbec nijako hrozne na to, že bolo vlastne zimné obdobie a sneh sa v podobe vločiek stále sypal z neba. "Pôjdem na chvíľu zavrieť oči, keď tak Scarite objasni,
že je tu mŕtvo, čo si asi už všimla... a Llune ukáž územie alebo tak, priľahlý machový lesík patrí tiež k nášmu územiu," povedal som mu len v krátkosti ako prostú, dobrú radu, no bolo na ňom, ako si zariadi svoj voľný čas. Nech som bol aj jeho otcom neprináležalo mi diktovať mu deň a život. Už ledva vidím...
Iba som mu krátko kývol aj Scarite a dal sa do poklusu v rámci možností a hĺbky snehu. Namierené som to mal priamo k pohoriu v strede územia, kde sa nachádzala jaskyňa.

-> Úkryt

*povzdych*

Tailla a strategiu k comu ako presne, ked jedini dvaja vlci na gallto, co by sa realne pobili su Nerssie a Savo?

<- Východný hvozd

Koľko tomu bolo, čo som tu bol na území naposledy? Evidentne pridlho, neustrážil som čas, povzdychol som si a prezeral si les po prekonaní zamrznutej riečky. Bolo to tu dosť pusté a bez života. Stromy zahalené pod bielou perinou a na niektorých miestach bola kvôli tomu dokonca tma. Snehu všade hŕby, nikde vydupané cestičky, nikto. Aj keď som zavetril, bolo tu prázdno. Očividne sa mení doba, keď vlci nepotrebujú prístrešie na zimu,
hm, premýšľal som a radšej ani nepomyslel na to, či vôbec žije naša omega. Tá sa beztak ledva pri živote držala aj v lete, nie to teraz, keď mrzlo. A ešte k tomu, keď ani Alfa vlčica tu nebola zjavne veľmi dlho.
Z tranzu ma vytrhla až Luna, ktorá stále neveriacky vrtela hlavou. Povzdychol som si. "Niekto mláďatá proste nemá rád, ale ubezpečujem ťa, že spomínaná vlčica sa sama stala matkou a nie zlou," riekol som krotko a uzatvoril tak túto tému, hoci som práve nečakal, že sa ma rovno opýta na ostatných. "Sigy má ešte štyroch súrodencov, čiže sú piati. Už dávno dospelí vlci. Okrem tých som mal troch nevlastných, tí sú mŕtvi." Dokončil som celkom odmeraným hlasom a prebrodil sa cez pomerne veľký závej, v ktorom mi ešte aj laba zapadla medzi konáre nejakého zmrznutého kríku. Ticho som zanadával a zastavil, keď tak učinil aj Sigy. Jeho myšlienky zrejme šli rovnakým smerom a to tak, prečo tu nik nie je. No on mal ten dar, že sa mu dokázala tvár rozjasniť, a preto na Lunu aj hovoril s úsmevom. "Nebolo nás tu aj tak veľa členov, neviem čo je to za novodobý trend túlať sa ešte aj v zime," odfrkol som si zároveň otriasajúc sa od snehu, ktorý mi nečakane padol na chrbát z dubu, pod ktorým som stál. O kúsoček som sa presunul, no beztak mi do nepomohlo, pretože ihneď na to mi na nose pristála obrovská snehová vločka. Sneženie prišlo už dávnejšie a mňa zarazilo, že som to vedel už pred pár dňami. V kostiach som cítil, že teplejšie už nebude, prinajhoršom nás pochová sneh.
Odhrabal som si pod sebou značné množstvo snehu, aby som ako tak mohol sedieť a neomŕzala mi zadná časť tela. Moju všetku pozornosť si však na seba strhol výrazný pach vlčice, ktorá sa onedlho objavila medzi stromami. Nepozornejší vlk by ju ani nenašiel, splývala s okolím napriek odznakom mágie vody a čiernej srsti. Obzrel som sa na Lunu a venoval jej povzbudivý úsmev, na čo som nepatrne prikývol, že to je naša Alfa. Scarite som venoval letmý úsmev a pokývnutie hlavy na pozdrav.

//Nox tlapky prosim si jenne dorobit este dvadsat parov zlatych ocipri a zelene kridlatreba, nenize setia :(

<- Kaskády

Luna sa očividne potešila, že sme ju nechali ísť ako prvú, čiže neostala nám na krku nahnevaná vlčica, ktorú by sme údajne použili ako testovacieho panáka na to, či pomôcka na prekročenie rieky vydrží niesť váhu vlka. Všetko však prebehlo v poriadku a postupne aj šum vody utíchal, nakoľko sme vošli do rozsiahleho, veľmi známeho hvozdu. Akoby sa mi rozbúšilo srdce rýchlejšie, že už som teda konečne doma, nemusím sa o nič starať (teda skoro) a tak podobne. Vvlastne takýto život je fajn, nerozumiem tým, ktorí chcú byť celý život sami, pomyslel som si a nasledoval spoločníkov.
Musel som sa pousmiať nad Luniným rozhorčením ohľadom "zlej alfy". "Bola vtedy kappa, proste nemala vĺčatá rada a do kariet jej nahrávalo to, že celú krajinu zaplavila voda," zasmial som sa a s úsmevom "ohováral" Elisu, ktorú som nedávno zavetril pri prechode územiami. "Ale ako vidíš, Sigy je zdravý a šťastný a aj jeho súrodenci - teda, myslím," riekol som neisto, nakoľko som mnoho z nich nevidel už viac ako dlhší čas.
Otázku ohľadom kožuchu a severu sme uzavreli Luniným smiechom a vlastne bolo načase sa trošku sústrediť na laby - pretože otvorená krajina bola dávno ta-tam. A zavše tento hvozd bol známy tým, že v srdci boli stromy mimoriadne blízko seba, čiže nás to aj na chvíľu rozdelilo.
Začul som Sigyho otázku a zavetril ešte raz, no okrem našich priateľov, ktorí nám boli ako rodina nič nové. Začudovane som si ho prezrel akonáhle som bol pri ňom. "Už pri kaskádach boli, prechádzajú podobným smerom, asi k vlčiemu jazeru, málokedy opúšťajú Asgaar," odpovedal som. Bola to koniec koncov samozrejmosť, že ako Alfy si málokedy dovolili výlet, čo som viac než dobre chápal.
Netrvalo ani dlho kým sme prekročili hranice a to zamrznutú riečku, ktorú žíhaný vĺčik prekonal ako prvý - prekorčuľoval som za ním a poslednú časť prekonal skokom, nech sa nemusím toľko namáhať. Lunu privítal, no ja som išiel ďalej do vnútrozemia.

-> Narvinijský les

<- Rieka Midiam

Cupkajúc si snehom naša malá, trojčlenná skupinka pokračovala vpred. Sigy nejako navigoval, hoci sa však neprispôsobil môjmu tempu, Luna tak naopak urobila a šli sme pomaly za ním. I keby sa stratil nosy nám predsa obom výborne slúžili a čerstvé krátery v podobe stôp v snehu taktiež. My sme boli zimní nadšenci a užívali si okolie, zatiaľ čo môj syn prchal čo najrýchlejšie do úkrytu. Celkom vtipné, pomyslel som si mierne sa usmievajúc, hoci tvár sa mi mračila.
Od Luny padla otázka prerušujúca ticho, na čo som zase zažmurkal - dostávajúc sa tak zo zasneného sveta do reality - a odkašľal si. "Asi áno, neviem, chcel som druhý domov na dožitie, kde sa postarajú o mňa, keďže som dlhé obdobie sám viedol veľmi početnú svorku," riekol som nonšalantne pohadzujúc chvostom. "Sigy bol vtedy ešte malé vĺča, ktoré sa snažila utopiť momentálna Alfa vlčica Asgaarského hvozdu," pobavil som sa na synom účet a zasmial sa dúfajúc, že to počul a možno sa aj trochu oduje.
Potvrdila mi, že sa narodila v krajine večnej zimy na čo som sa slabo pousmial a trošku pridal noha-nenoha. Boli sme tak svedkami ukážkového pôsobenia mágie zeme, pomocou ktorej nám žíhaný vlk vytvoril most skrz veľmi studenú rieku, do ktorej by spadnúť nechcel snáď ani len tuleň (keby tu nejaké žili). Pochvalne som kývol hlavou a naznačujúc Lune 'dámy majú prednosť' som počkal, až prejdú, na to som uzatvoril konvoj. Bez namočenia sa, páduk, proste super, hoc sa mi raz zavadila laba do jedného oka koreňov.
Tešil som sa na domov, no držal som sa vedľa vlčice vlečúc sa pomalým poklusom. Ttaké pokojné, no veľmi vytrvalé tempo. "Aby som sa vrátil k téme, si biela, jasné, že nebudeš z južných oblastí. Paradox, že som sqa narodil čiernej srsti a vyrastal som na ľadových pláňach," kyslo som sa zaksichtil uhýbajúc náhodnému kroviu a trošku dohnal Sigyho.
Po ceste sa mi však do ňufáku dostal pach priateľov a spomínanej "zlej alfy", na čo som automaticky zavrtel chvostom a zavyl im na pozdrav. Niekedy ma navštívte aj vy.

-> Kamže to ideme?

To keby viem napíšem maraton po gallirei :D :D :D