Gallirea - Příspěvky uživatele

// Azola si polepšila o 7 zafírov :) Za pekný, histo-post.

//To načasovanie je trosku blbé, lebo by som sa rada vybrala k stromu nakúpiť na trhovisko :D

//Aseti získala 1 krištáľ + 7opálov + 5 oblázkov

//Nefret pribudlo do inventára 5 oblázkov + 1 krištáľ + 7 zafírov

//Vidíš budem ťas pokutovať za vianočnú tématiku mimo Vianoc :D za 10 dní chcem pokraočvanie! :)

Maple získala 2 kryštále + 8 vlčích makov + 10 oblázkov

//Rampouch = cencúľ (s cencúľom, cencúle - mn.č.) Aspoň dúfam :D
Inak pokojne by som si počítala o snehuliakovi aj viac :) vrazila medzi oči ma dostalo :D

Asta získala 2 kryštále + 15 oblázkov + 2 vlčie maky

//2 kryštále + 10 vlčích makov + 5 oblázkov Keď aspoň niekto si spomenul, že aj Savík je štedrý!

//Môžu byť aj mená vlkov na Gallirei - nemusia.
Ideálne na písmená bez mäkčeňov /háčkov/, ale keď nenapadne iné, tak môže byť aj č,š,ž,ť...

<- Armanské hory

Netrvalo mi to ani tak dlho, kým som nasledoval lesné chodníčky od dlhonohých jeleňov, ktorí tiež chodili na prechádzky na pláň za trávou pod snehom, prípadne s vidiou pohybu. Jja už som dávno nemal na to pľúca ani zrovna ideálnu kondíciu, aby som si len tak pre radosť behal v plnom tempe po pláni a zahučal tak do nejakej jamy - to vôbec. Aj keď na druhú stranu, čo by za to občas jeden dal, vyventilovať si hlavu a myšlienky, najmä toie otravné. Vydýchol som prudko nahromadený vzduch v pľúcach a klusom sa ešte aj miestami v tieňoch stormov pustil smerom na juh. Veril som, že možno sa mi takto pošťastí a nejaká líška či zajac sa rozhodnú poráve ponaťahovať si nohy na pláni, kde už som na nich čakal. Bol to ideál, jedno hnedé ucxho som mal natočené doprava smerom na les, aby mi aj najmenší zvuk nemohol ujsť.
A ani to netrvalo dlho a zahliadol som v diaľke pohyb. Veľmi rýchlo bežiaci objekt s dlhými nohami. To má byť... zajac?! zhrozil som sa mierne v duchu, pretože to zviera bolo pekne vypasené, hádam aj pre dvoch vlkov. Zažmurkal som, pretože som sem tam pomedzi snehové chumáče, ktoré padali z neba ani len nevidel. Ako som však rozmýšľal nad tým, ká by ten zajac bola večera pre viacerých, aj som ich uvidel. Do nosa sa mi dostal pach podobný tomu môjmu a natešene som zavrtel chvostom, keď som spoznal svoju dcéru, ktorá pravdepodobne bola tá, čo donútila zajaca z nejakého dlvodu bežať. Bola tu aj ďalšia vlčica, od nej dosť mohutná, v ktorej som spoznal známu, no nevedel som ju takto priradiť.
Rozhodol som sa im zavyť na pozdrav a proste pelášiť za drobnou Lucy, ktorá utekala niekam k rieke.

-> Mahtae
//z dôvodu nutného vianočného pečenia tu budem asi až večer,

/To vás teraz musím naháňať, whaaat

Oči som otvoril až di bieleho dňa. Bieleho doslova, všade bol sneh a dokonca aj vietor mi nafúkal čo to zo snehových závejov pod previs, takže labky som si rýchlo otriasal a v podstate aj hľadal, bol to celkom problém. Divoko mi zaškvŕkalo v žalúdku. Kedy som posledne jedol? Asi aj zabúdam, že sa zas musím starať o vlastnú kondíciu, ešte že mám kožuch, pomyslel som si mimovoľne sa obzerajúc po vlastnej, huňatej srsti, ktorá pekne schovávala rebrá a nedostatky. Ba aj jazvy na labách mi toľko nevyčnievali.
Kvôli hladu som sa rozhodol takmer doslova sa vyhrabať spod snehu pod previsom a opatrným krokom som sa pobral do nižších polôh za vyhliadkou zaujímavej potravy. Tu v okolí ešte všetko spalo alebo to teda prikryla lavína snehu, preto som ani nedúfal, že by som tu mohol čosi dobré nájsť.
Prebrodil som sa takto pomedzi prvé stromy a vydýchol si. Vedel som vďaka mágií, že neustále sneženie tak skoro neprestane. Ak mám šancu niečo chytiť tak cez deň, usúdil som a rozhodol sa zamieriť naspäť na pláň, kde často hopkávali aj zajace. Mal som celkom dobrú náladu a odhodlanie ísť si poskákať a zabehať v tom snehu, do ktorého boli ušiaci lepšie prispôsobení.

-> Z.G.

Vlčíšek odkazuje, že áno. Počítajú sa už aj tí vlci, ktorí s tebou PRÁVE TERAZ sú, no to, koľko ti chýba ešte musíš odohrať.

//Castor od Elisy ujmu nemá Lucy, ale má čerstvé rany na predných nohách, dodriapal ho jazvec :D

<- Západný gal.

Labinka sem a tam, po sniežíku, občas som mohol nasledovinkovať stopičky zvieratiek, ktoré prebehli tadiaľ, ako ja. Bolo to tak ľahulinkejšie, nepotrebinkoval som si namáhať postaručkejšie kostičky, no veru. A ani kašlíček sa mi v zimnučkom obodbíčku nespúštinkoval! Ako som ja rád za takéto chvíľočky! Samučký sám pre sebinka a nemusinkám myslinkovať na nič, len sa prechádzinkovať a dýchučkať, nadýchankoval som sa studenučkého vzdušíčku a zasnenučko pozorovinkoval obláčiček, ktoručký v chladnučkom prostredíčku vyvolalinkoval môj výdychýček. Z pláničky som prešiel okolinko prvučkých stromčičíčkov dúfajinkujúc, že som v obľúbenučkom lesíčečku.
Na moje prekvapkanie však, stromčičky ihličnatučké sa nám rozostupinkovali a týčinkali sa predo mnou nejaké skaličky. Kkopčeky? Skalnatučké? He? Horičky nejaké a tu? Žijem tu už niekoľko rôčkov a nevšiminkoval som si to ešte, divnučké, zahĺbinkoval som sa do úvah a rozbehinkoval sa pozdĺž horičiek hľadať v nižšejších oblastíčkách nejaký skalnatučký previsíček, pod ktoručký by som mohol hlavičku zložinkať. Plnučko som si uvedominkoval mágiinku počasíčka. Snežinkať malo hustučko ešte niekoľko dní a takýmto tempíčkom to príde do fázičky, že nebude úkrytíček na Zubattučkej horičke ako kedysi, ale niekde n južíčku, na konci svetíčka. Kkopčeky boli maličičké a b zapadnutejčkučkej častičťke lesíčku som našilinkal miestočko pod previsíčkom. Spokojnučko sa tam stačili uchýlinkovať a spinkať za tri, dva jedna...

<- Aina

Potôčíček som nechal za sebinkou a chystalinkal sa na najťažškejšiu pútičku skrz pláničku, ktorá bola až nepeknučko posiatučká sniežíkom. Kysluško som sa zatvárinkal. No to si si teda vymyslinkal, ťuťmáčik blbučký, ozvalinkal sa otravnučký, vnútornučký hlásoček, ktorého asi všetci vlčíčkovia nenávidelinkali.
Išlo teda o to, že som sa musel prebrodinkať do lesa v dohľadíku. Hlbučičko som si povzdychovinkoval a vydal sa cez pláničkuy po spočiatočku vyšľapanučkých cestičôčkach od zvieraatiek, srnočiek a jelenčekov. Aj nejaké stopičky od sviňky sa tu našli, len som ich oňuchovoinkoval a vybralinkoval sa inou cestičičkou. Áno, boli tu úsečočky, ktoručké sa nedali prejdinkovať normálne, muselinkoval som sa zahrajkať na žabičku a prehopinkať cez ten sniežíček a závejíčky. Na kožúšťoček sa mi nalepinkalo toľko sniežíku, že som vyzerinkal ako taký medvedík ľadovučký. Zasmialinkoval som sa nad tou predstavinkou a akonáhlučko sa mi dalinko zrýchliť, pridalinkoval som do klusíku a veselinko si užíval zimnučký asík mieriac do lesíčka.

-> Armanské hory