Gallirea - Příspěvky uživatele

<- Březina cez Spálenisko

Zase mi to emočne neprospelo, ísť cez to spálené územie, ktoré sa evidentne ani vplyvom času, slnka či iného typu počasia nevedelo spamätať. Ale to napravíme. Dal som si predsavzatie, že by som tej krajine tam skúsil pomôcť, možno ešte s niekým, nejakým vlkom s mágiou zeme. Ale necháme to na neskôr.
Vbehol som do mokrého lesa. Nie, bez srandy, pod labkami mi začala čľapkať voda a znechutene som vyprskol. Akonáhle som sa viac dostával do lesa, obklopila ma hmla a zatočila sa mi hlava. Tunajší vzduch mi moc nerobil dobre. Tiež som zistil, že tak skoro laby nebudú suché, tak som sa čľapkal lesom uvažujúc, kadiaľ sa pobrať. Kam sa asi tak mohli uložiť kosti? Spia vôbec? premýšľal som a napokon sa celkom rozumne rohodol nasledovať potôčky a pramienky vody, ktoré sa zlučovali do rieky. To bola cesta von.
-> Vysoká strž

Čo sa to tu všetko stalo, medzi tým zhlukom mladých stromov vlastne? Zostal som zamrznutý, dotyčného ducha som znenávidel. Len som si ležal a nechával si prefukovať srsť vetrom. Aj som premýšľal, kde môžem chytiť kostlivlkov. A ono situcáia sa zmenila. Skryjem sa, kým to tu neutíchne, pomyslel som si a ihneď po opätovnom rozhýbaní končatín som sa skryl do najhustejšieho krovia opodiaľ, ktoré som magicky upravil, aby ma zakrývalo, takže príchodzí duch (//Starling, - Lennie, Duncan - wtf vy ste si Saviora nevšimli :D :D) ho nemohol vidieť. Videl aj kolegyne čarodejnice, strhol sa tu dychberúci zápas. A ja som ako zbabelec zostal vo svojich kríčkoch, nevidený. Tak som na to aj doplatil a ´dalšiu dlhú dobu tam trčal, lebo aspoň jeden prízrak nebol slepý.
Celý ten humbuk napokon pominul a ja som mal čas dobre si obzrieť kostlivlka, ktorý tu bol rozsypaný niekoľko ráz a zdrhol spolu s jeho parťáčkou, ktorá prišla na scénu neskôr. Lovu zdar, zavelil som si a namieril si to skrz tú spálenú, smutnú pôdu na ďalšie územie.

-> Studánky cez spálenisko

<- Elysejská pole cez spálenisko

Moje laby dostali naozaj zabrať. V hlave už nezostalo žiadne voľné miesto na racionálne myšlienky, patriace zdravému rozumu. Dúfam, že ma ten duch nevidel. Ale aké môže mať duch dobré oči? Zafŕkal so ma pridal postupne do cvalu, pretože som prebiehal cez lúku, ktorá pôsobila smutným dojmom kedysi vypáleného miesta. Moja vrodená mágia sa však vžila do miesta, ktoré utrpelo a vyvolalo to vo mne vlny emócií. Zavrtel som hlavou a zhlbka sa nadýchol.
Postupom som vbehol do brezového lesíka, ktorý by bol za pekného dňa isto idylický svojimi farbami kmeňov a jesene, no teraz ma mátali obavy z ducha a všetok adrenalín ma zároveň poháňal loviť kostlivlkov. Kde sa asi tak musia zdržovať? Behajú v nadách alebo ako? Také niečo ako kostra nemôže byč rýchl,ek eď nemá svaly? dumal som si sám pre seba zároveň vdychujúc atmosféru jesene a chladného vzduchu.

Nič nie je idylické a popri nezmyselných úvahách nad novým magickým ja som si nevšimol rýchlo približujúcich sa duchov. Upadol som do bdelého spánku v duchu zúriac, ako im to oplatiť.

Síce som vlčiu hlúposť očakával, no aj tak ma dorazilo, keď sa bledá vlčica dotkla tekvice. "Táto mládež," zahundral som si pre seba a jemne pootočil hlavu, pretože na pojašenú vlčicu sa čoskoro ako duch z hmly prilepil vlčí samec. A teraz by mali nasledovať obavy o vlastný život, pretože nikoho nespoznávaš, všetko mladí vlci... Heh, nič. Pomyslel som si s úškrnom a krokom sa vzdialil od epicentra diania.
Odrazu som ucítil šteklenie na bruchu, reflexívne som sa stiahol a cítil, že mi čosi pribudlo na hlave. Ďalšie magické ozdoby? Ale no tak, jedna stačí! pomyslel som si a rozhliadol sa.
Všetci sa menili a pribudli im na hlavác špicaté klobúky rôznych farieb. Čo sa to zas...
...udialo sa, že ich musíme zničiť.
Myslenie sa mi zmenilo a podľa zmeny pohľadu v očiach vlčích vôkol mňa, usúdil som, že všetci a naraz túžime zabiť kostlivlkov. Hlava mi nebvrala, ako také čosi môže jestvovať, no ucítil som zrazu neopísateľný strach sprevádzaný s pachom ducha! Nie je to... Lennie? napadlo ešte moju triezvu hlavu, kým sa to naráz vytratilo a ja som panicky bežal pred duchom plný adrenalínu na lov kostlivlkov.

-> Březina skrz spálenisko

//TOTO je post bezprostredne po obeti :) čiže uznané, Cynthia má bod, ak by Zakar napísal aj ´další presun skôr ako ona, vtedy by sa to nepočítalo.

//Nadávky nie sú povolené ani v ruštine :) A ako vraví Skyl, neurážať ruštinu, tak isto jazyk, ktorý mám radšej ako materinský.
Kaleo: хороший :) získala 2 kryštále, 8 šutrov, 8 kvetín, 25 oblázkov. Odmena vyššia kvôli azbuke.

<- Riečne eso (skrz jazvečí les)

V lesíku som mohol trošku pridať do tempa, pretože aj vietor trochu ustal. Nevydržalo mi to však dlho, nestačili mi samozrejme moje pľúca, ktoré tiež neboli práve v stave ako z výroby. Zavše studená voda mi nepríejemne chladila brucho až som si s poľutovaním pomyslel, aké by mohlo byť fajn ovládať aj tú mágiu ohňa. Ale aj tak mi k tomu napadla bravúrna myšlienka. Alebo sa skryjem do pelechu k Elise, ktorá to vytvorí za mňa, všetky čáry máry... Nechcel by som byť proti nej, zhrozil som sa, pretože už len ten živel bol extrémne nebezpečný.
Opätovne som sa otriasol, aby poodletovali aj posledné kvapky vody. Nabudúce si radšej zoderiem laby trochu viac popri hľadaní príjemnejšieho miesta na presun. Zvlášť cez vodné toky, pomyslel som si a zmieril sa nejako so situáciou. Občasný vietor mi srsť čoskoro aj tak usuší, čiže hlavu si nebolo treba lámať.
Klusom som prestal napredovať hneď za lesíkom, pretože som šetril energiu. Stále som nevymyslel, kam sa vlastne uchýlim, keď príde tá príšerná zmena počasia v noci. Bol som tak trochu pesimista a veril som, že to nebude dobrá zmena. Koniec koncov, nikdy žiadna zmena pre mňa nedopadla dobre. A ešte čo viac by som chcel, pomyslel som si, zároveň uvedomujúc si vlastnú náladu, ktorá zas a znova rapídne klesala k bodu mrazu.
Ba dokonca ani slnko, ktoré občasne vykuklo skrz mraky ma nepotešilo. Ani modré lány kvetov. Trošku čudné obdobie na kvitnutie rastlín...? Zastavil som sa a mračil. Do nosa sa mi dostali pachy vlkov, ktorí tu očividne boli. Nemohol som ich však hneď vidieť, pretože modrými kvetmi som sa nepredieral ja sám, ale aj hustá hmla, ktorá bola celkom typická pre jeseň. Každopádne s mojimi mnohými skúsenosťami s touto krajinou za posledných pár rokov som už šípil niečo nekalé a magické.
Potichu som sa priblížil, vlci boli vlastne vlčice. Jedna čierna mi pripomínala tuláka, ktorého sme zahliadli nedávno na mýtine, druhá mala svetlý kožúšok. Dívali sa na výhonky oranžovej rastliny, ktorá možno bola aj príčinou tej hmly. Neozval som sa, nenapadlo mi ani v danom momente, že by mohli úľakom uskočiť z mojej náhlej prítomnosti, zavše bez akéhokoľvek náznaku i slova, že som tu. i
Zareagoval som však na pohyb vlčice, ktorá sa bavila s vlkom bieleho kožuchu, ktorý mi vlastne najprv splynul s okolitou hmlou. No a tá jeho spoločníčka skočila po svetielkach a počul som, že spomína nejaké ovocie. "Hlavne sa toho nechytaj... ale už asi stalo, hm?" poznamenal som sucho mojim basom a opatrne sa priblížil k oranžovej guli, ktorá sa v hmle strácala.

<- Ježčia (to je slovo?) mýtina

Vlastne som na nich ani tak moc nepočkal. Nepotreboval som počuť odpovede, nepotreboval som s nikým tráviť priveľa času. Zavše, nebol by som pri živote, keby som hlúpy vlk - tulák. Prežil som vonku roky, plus nejaká tá intuícia vytušila, že s príchodom včera sa vlastne všetko zase extrémne zhorší. Už som aj mal podozrenie, že čo mi tá kmotra Smrť zas nadelila. Ovládať možnosť počasia? Či len rozoznať zmeny? premýšľal som a prudšie sa skrčil, keď mi vietor temer zas zobral dych. Počasie sa však upokojilo a aj teplota bola príjemná, jesenná. Postupne sa mi do uší dostal šum rieky, ktorú som následne i zbadal. Nechcelo sa mi hore k močiarom nejako sa driapať, hoci tam bol prúd príjemnejší. Bez zaváhania si mágia začala tvoriť cestu sama, pôda na okrajoch sa začala rozsýpať a vytvárať tak zátočiny, ktoré spomalily tok rieky. Už len nejaké tie korene, na pomoc, a vualá, hotovo. Musel osm síce vkročiť až po brucho do vody, no v mnou vytvorených priehlbinách nebol prúd silný, vedel osm sa po koreňoch vydriapať, pričom s trošku väčším vypätím síl som nechál na brehu vyrásť aj menší strom, ktorého korene mali dostatok vlahy a zároveň mohli poslúžiť iným ako dobrý, záchytný bod.

-> Skrz jazvečí les na Elysejské polia

Ignoroval som celkovo aspekt, že som tak trochu piata laba na vlčom tele, ktorá ani neexistuje. Skôr som si premeriaval hnedého podozrievavým pohľadom, pretože sa odrazu stal akosi natvrdlý. Vlastne celú situáciu pozmenil príchod hnedej Launee, ktorá bola jeho sestra. Nechápal odrazu ani jej slovám o svorke, na čo som okato pregúlil oči. Naozaj nechápeš, ty idiot, že tvoja sestra je šťastná, nemá tri roky, takže je vlastne fajn, keď má zázemie? Videl si sa Skygge niekedy v odraze vody? Hundral som si sám pre seba v duchu premeriavajúc si ho pochybovačným pohľadom. O jeho zdraví, teda psychickom, by sme mohli teda rozprávať.
Našťastie som ho celkom šikovne zachránil, na čo sa vnútri staršieho vlka prebudila iskra, nahodil postoj hodný Alfa vlka, Mám si to brať osobne?, na čo sa začal prsiť, ako svoju sestričku ochráni. Ja som až tak galantný nebol, len som si pohŕdavo odfrkol. „Tvoja sestra je viac ako sebestačná a dokonca aj ona by ti nakopala prdel,“ rýpol som si do Skyggeho a Launee venoval len žmurknutie okom. Koniec koncov, asi som lepšie ako brat poznal jej stratégiu a bojové schopnosti.
Každopádne začala nám rozprávať, dokonca predstavila aj jej rodinu, na čo som sa vlastne aj chcel vyjadriť, no skoro mi zabehlo, keď spomenula môjho syna a jeho kamarátku. Proste známe mená. Namiesto ďalšej zvedavej otázky sa mi z papule pustil tak suchý kašeľ, čo bolo treba najprv rozdýchať. Privrel som na chvíľu oči, nadýchol sa veľmi pomaly a napokon bol schopný aj nejako zareagovať. Teda určite rozumnejšie, ako tuto chlpáč.
„Rád by som niekedy zašiel s tebou aspoň na hranice, pretože ak nepôjdeš so mnou, syna si odtiaľ vytiahnem aj sám,“ uškrnul som sa na vlčicu a v očiach mi pobavene blyslo. Síce zelené okále lemovala strieborná srsť, ktorá sa mi ťahala aj po nose, no stále bolo vo mne dostatok života a energie, aby som nasral nejakú tú Alfu. A zavše, keď som ju aj osobne poznal a priveľmi s ňou nevychádzal.
Každopádne pri Launinej zmienke, ako ju brat zanedbáva, som sa nemiestne uchechtol. „Mohol by si si vážiť fakt, že tvojej sestre stále bije srdce, to je fakt,“ poznamenal som už suchším hlasom a zamračil sa. Bolo po srande. Nemal odkiaľ vedieť, že moji traja súrodenci sú už nebohí, moji rodičia tiež, moje dávne lásky tiež, vrátane matky mojich potomkov.
Zaškrípal som zubami pre uvoľnenie vlastného napätia na tvári a znepokojene sa obzrel po okolí. Prebehli dvaja tuláci, neboli mi známi. Jeden čierny vlk alebo vlčica sa dokonca zápolila aj s lístím, ktoré besne vialo všade vôkol s príchodom obrovského vetra. Z lesa neďaleko sa ozvalo desivé praskanie dreva. „Neviem ako vy, no najvyšší čas ísť hľadať nejaký úkryt. Keďže ja som o dva pelechy prišiel, idem si niečo niekam vyhrabať,“ oznámil som im, na čo som sa zdvihol a krokom sa rozišiel smerom, ktorým bežal nedávny čierny návštevník mýtiny. „A Launee, aby som nezabudol,“ otočil som ešte hlavu na môjho donedávna nepriateľa sestru, „striebrivosť šedín len zvýrazňuje vnútornú krásu. To, čo hrá v očiach,“ podotkol som s úsmevom, nech som teda trošku aj galantný senior a voľným krokom krčiac sa pred vetrom som postupoval skrz územie v snahe nájsť nejakéí ideálnejšie, ktoré nás skryje pred pohromou. Nedalo sa mi dvakrát klusať ani nič, vetrisko mi narážalo raz do bokov, potom do tváre a bralo mi dych. Proste idylka, prečo mi nestrpčiť život počasie.

-> Riečne eso
//Poznámka 1: Slovo "striebrivosť" neexistuje, ja len... nevedela som sa vykoktať :D
Poznámka 2: pelášim na osudovku, nech je sranda :D noxa vyhrabem spod popadaných stromov od tornáda potom

//Wizku získala 2 kryštále, 10 šutrov, 10 kvetín, 12 oblázkov.

//Calum získal 2 kryštále, 11 kvetín, 5 šutrov, 5 mušlí.

//Pridaný 1 kryštáľ.

//Ak si si všimla, tak nie, nie je to tak, že by tu niekomu niečo neprešlo, keďže som sa vyjadrila nižšie, že v tom prípade post mažem. A ten tu stále je, či je to snáď inak?
Nemám ani chuť to tu mazať, uvedomte si, že dostávate miesto 2 sutrov desatnasobky, ktoré niekedy neziskate ani v akcii. Preto to musí byť aspoň trochu obmedzené. Teraz to nechám tak, aby sme si to uľahčili, kto si sa do predmetu omylom zlý dátum, upravím ho na správny :)

//Pre ujasnenie: Od ANJ, NEJ, RUS, SPN PRÍSPEVKOV MUSÍ BYŤ ODSTUP 10 DNÍ. Bez ohľadu na to, že píšete ďalší slovensky.

//Pridané 2k. pre Cynthiu /bud napíšeš zajtra slovenský, alebo o 10 dní anj