Příspěvky uživatele

//Tajga

Ak som si aj myslel, že teda ubudne toho dažďa, mýlil som sa. Zmizol som ako bezcitný duch, keď sa vĺča prepadlo pod mokrú zem a prichádzalo o kyslík. Tento aspekt mnou ani len nepohol, hoci to bolo celkom kruté. Asi by som sa aspoň ja mal báť ten údajnej senility, keď už ostatní to neriešia, pomyslel som si s úškrnom a spomalil, akonáhle mi tlapk narazili na mokrý sneh.
Rozhliadal som sa na obrovský priestor bielej a odleskov ľadu. Len pláne a vetrisko, ktorý ponad ne hnal snehový poprašok. Na mojej mokrej srsti vznikaly kryštáliky ľadu. Počkať, buď trochu zdvorilý a choď zistiť, či sa aj vlčica neprepadla pod zem, dohováal mi vnútorný hlas, ktorý som tak moc nenávidel. A zavše nemohol som povedať. že by mi Lennie až tak chýbala, aby som sa po ňu vrátil.
Napokon ma však vyhal asi ľadový vietor, ktorý sa snažil zarezávať do kostí, pretože vytrvalým klusom si to moje laby mierili zas naspäť.

//Tajga

//Ragar

Vlca sa nápadu zhostil s obrovským nadšením. Lennie jej vysvetlila, že môže byť princezná, a ze to sa povie v jej severskom jazyku "flundra". Nakoľko som išiel prvý, nemusel som sa až tak ovládať, keď mi zacukali kútiky papule. Avšak čo má zaskočilo bol fakt, že ona s nou nemala milé plány a na rovinu jej prezradila svoje reálne meno. A ze kto je tu ten menej bystrý, odfrkol som si a otočil hnedú hlavu na čiernobiele malé. "Faron, to znamená po seversky...snehový bojovník," vymyslel som si svoju imaginarnu prezývku a ani oko neotocil na Lennie, ktorá sa až dusila smiechom aj bez toho.
Nadšenie tej malej bolo skoro až nákazlivé, ale aj. Takk to na mňa nezabralo. Bolo vidieť, že je veľmi Dover Iva, vo Falionovi už vidí kamaráta a bolo očividne, že kamaráti sme aj my, lebo sme si ju len tak sprosto ukradli. Teda ona sa zavesila na nás.
Dával som si dobre pozor na labky, pretože pôda pod ohlicim bola od dažďa mimoriadne mokrá a bahnista. Zmuril som medzi vodu, ktorá mi stekala po celé a zas som vyzeral ako čierna príšera, sotva som sa stihol uschnut. Zavše sa pridalo blato, čo som sem. Tam zapadol až po kotniky.
Nepočúval som tie dve a viedol ich hlbšie a hlbšie po svahovitom lese plnom ihličnanov. Ich komentáre som ani len nepočúval, kým si do mňa Lennie v duchu nerypla. Aj som sa nadýchol, že jej odpoviem, no uštedril som jej len mokru facku po ľavom líci s chvostom. Nemalo zmysel sa s ňou hádať, pretože o dosť viac ma dorazila flundra. Vraj ms bude volať super napadnik! Tvár sa mi zmenila, môj výraz bol náhle naštvaný a potichu som zaskripal zubami. Co je veľa, to je moc! pomyslel som si a odrazu intenzívne cítil, že mi to malé prekáža možno viac ako Lennie.
Ci už za to mohla táto náhla, zmena nálady a nával zaste, alebo vplyv Lennie som už nevedel. Každopádne, určite za to mohol intenzívny lejak, ktorý rozmocil pôdu pod tlapami zimnej princeznej tak, že sa vlca razom prepadlo pod zem a naň sa zosunula riadna vrstva zeminy. šokom som zalapal po dychu, hodil rýchly pohľad po Lennie "Bež," sykol som a najprv klusom podľa terénu, potom plným tempom sa pokúšal vymotat spomedzi stromov preč od incidentu aj samotného Ragaru. Véd určite nás tam ostatní videli s flundrou odchádzať! Ak sa aj vy hrabe, nepozná moje meno, ja som v suchu, pomyslel som si vybhliehajuc na bielu plán.

//Ľadová plan

Lennie sa zastala jej alfy, že určite vie, že ona je dostatočne schopná ma spacifikovat. Obzrel som sa cez plece a zastavil svoj pochod preč od skupiny. Všimol som si zjezenu srsť aj iskry v kožuchu a potichu som zavrcal nad predstavou, že by to na mňa použila. "Si mŕtva, ak to na mňa použiješ, jasné?" zavolal som za ňou smrteľne vážnym hlasom a pretočil očami. Hoc som sa snažil sám sebe nahovárať, že na toto som už starý, nebolo tomu celkom tak, preto som nemal ďalšie poznámky. Každopádne ako mi tak Faliona spomínala, čoskoro som prišiel na to, odkiaľ ho poznám. Kožuch som mal náhle 2x tak hustý a najezeney.
Z úvah ma však vytrhol hlas Lennie, ktorý znel odrazu ako med. Pochybovacne som si ju pre meral, hoci tento výraz som mal len sekundu a šikovne ho zakryl na nevrlý. Hovorila totiž s tou malou flundrou, ktorá ušla jej dozoru a vyhlásila, že jej otec je sneh a mraky a my budeme prarodicia. Schoval som sa za Lennie a skryl si tvár do jej srsti na zatyli, pričom má jej mágia elektriny aj tak mierne posteklila. Nezvládol som ovládnuť svoj výraz tváre, keď na nás mláďa toto vybaflo. Napokon som sa nadýchol vlhkého vzduchu, keďže začalo celkom solídne liať, zmiešaného s prachom vlcice a vážne sa na to malé pozrel. "Tak čo tak ísť na výpravu? Počul som, že si divo žienka a rada zažívaš dobrodružstvá!" , do povedal som a podporil tak plán Lennie, ktorá jej tiež navrhla ísť hľadať rodičov. Ako som ju tak však poznal, určite to nebude len tak ledajaka výprava. A nakoniec to bude vražda a na koho to hodí? Jasne, ze na mňa, opakujem, prečo sa s ňou bavím? povzdychol som si a vykuzlil na tvári neobratny úsmev a pokus o zavrtenir chvostom. To sa mi ešte vymsti.
Pomaly som naznačil malej, ktorá nakoniec naozaj bude flundra, lebo zaútočila hneď na moje ego ohľadom veku. Hlavou som jej aj Lennie naznačil, aby sme šli a vykročili rovno k horám. Mal som aspoň čas na premýšľanie, no v tom mi do hlavy vyliezol hlas Lennie. Vyjadrovala nahlu obavu, že hnedé u alfovi až tak nedôveruje v dôležitej pozícii. Ešte aj hlavu mi znasilnuj, no jasne! Je to jeho problém nie? Inak ja viem odkiaľ ho poznám. Mam od toho smrada zopár z tých desiatok jaziev, čo na mne vidíš. Síce bol ovládaný nejakou obludou, no nikdy si ma nevyhladal, aby sa aspoň ospravedlnil. Toto rešpektovať nebudem, zhodnotil som a venoval jeden nesmely úsmev malej veselej. Zamieril som na západ, nechcelo sa mi driapat sa do snehu a vedel som, že lesy tajgy sú tak rozľahlé, že tam sa stratíme my... Aj to malé.

//Tajga

//Pridané 2 kryštále do Zakarovho úkrytu

Súhlasím so Skyl, bolo to tu včas vyvesené aj dostatočne tento aspekt zmienila. Naozaj nebudeme skákať tak, ako sa zmyslí... Snažím esa uľahčiť si prácu, ku spokojnosti hráčov, to je celé.

Vzdialil som sa do bezpečnej zóny od vlcice, o ktorej som mal mienku, že stále môže byť dosť nebezpečná. Zavše aj spoza chrbta som s mojim dobrým sluchom počul, aká je mrzuta a podráždená z vývinu situácie v jej svorke. Alfa vlk síce prišiel, pristál z nebies, čo síce mnou ani len nepohlo - nemohlo ma to nijako ohúriť. A začal sa rozprávať s cudzinkou, ktorej meno som zachytil, že znie teda Cynthia.
Lennie si za mnou zatiaľ hundrala to svoje a jeden nemusel mat na to ani mágiu emócií, aby vycítil, čo všetko ju trápi. Ani by mi to nenapadlo, že je tak emocionálne živá, uskrnul som sa pre seba a len pretacal oči, keď si brblala za mnou, na čo som medzitým aj tak zadriemal.
Až hlas alfy ma prebral. Lenivo som otvoril oči, nahrbil chrbát a natiahol sa. Okridleny už nemal odrazu krídla a so spokojnosťou a lezernostou nechal flundru so Severkou, o ktorej sama Lennie tvrdila, že nie je moc drsná. "A on sa akože nebojí, čo s ňou bude? Hej, teraz máš šancu to ukradnúť," zavolal som potichu za Lennie a postavil sa. Prekvpoval ma fakt, že si Alfa samec len tak odkraca a mňa absolútne nerieši, pričom ak by som to mal porovnať - to ja som tu bol potencionálne nebezpečenstvo pre flundru, nie Cynthia. Tak toto je fakt divne správanie sa Alfy, pomyslel som si a hundrajuc sa začal suchtať od vlkov preč, kamsi medzi stromy.

//Ktorú že stredu to máš odpísať? :D

//Tollpihe získal 1 kryštál

//A ako pri tejto akcii sme sme mali povedať vopred co sa bude hodnotiť? Reálne sa mohli zúčastniť 5ti vlci a dovidenia. Boli ste rozdelení na skupiny, to pardon, fakt som aj ja myslela, že to dopne aj ostatným, ale beriem. Nemôžeš tiež očakávať mega odmenu za ani nie mesačnú akciu co Duncan po 2 týždňoch možno menej aj prestal hrať, adakta mate tu veľmi veľa možností, ako si Odmeny nazbierať :)) Ú skylieth v zavoji dostaneš drahokamy každých 7 dní, to mi nepríde ako malo. Po osudovke už si na akcii v sarumene, dve osudovky za sebou, to tiež nie je málo. Adakta za aktivitu ti tiež môže byť pridelená odmena :)

//Veverka je v slovenčine "veverička" :) Čestne napísané, bez googlu, to sa cení.
Duncan získal 2 kryštále + 2 mušličky

Samozrejme, že musela Lennie polemizovať o tom, čo urobíme s malou vlčicou – a tým myslené flundrou, ono totiž prekvitnutá bola prezývaná ironickým pomenovaním ‚Nádhera‘. Povzdychol som sa a provokatívne do nej drcol labou, konkrétne do boku. „A vraj ja sa bojím vĺčat a ty sa stresuješ, čo s ňou,“ schuti som sa zasmial, hoc potichu v snahe nerušiť rozhovor odohrávajúci sa neďaleko nás, prkaticky oproti. Boli sme ako divadlo, nevďačné a smrť prajné publikum. To – bola nádhera.
O mojich slovách ma utvrdil aspekt, že trojfarebná sa prikrčene vzdialila. Pohŕdavo som si odfrkol. „Nemáš odvahu? Tiež to má len jedno srdce,“ podotkol som mierne bezcitným spôsobom a napokon sa upokojil nádychom. V každom sa vie akosi nabrať kúštik zla, vždy tu bude, u všetkých.
Potom sa mi posťažovala, že nie je fér, že jej srsť nie je tak pekná kvôli rôznorodosti farieb, na rozdiel od tej Severkinej. V prvej sekunde som síce vyprskol, čo sa vypomstilo a premenilo v suchý kašeľ, na čo osm si ľahol a zaboril nos do srsti na hrudníku tlmiac ho. „Byť špeciálna nie je trest. Aspoň si jedinečná,“ zamumlal som jej smerom opatrne, no hlavu nechal na labách a pozoroval skupinu. Alfa, flundra, ‚Nádhera‘ a Severka.
Nechal som Lennie niekde skrčenú mimo moje zorné pole v snahe zistiť, čo sa deje. Cynthia – ako sa ‚Nádhera‘ predstavila sa naozaj uchádzala o miesto. To malé škvŕňa sa len nezmyselne točilo okolo nôh okrídleného.
A toto všetko stačilo k mojej nepozornosti.
Síce som Lennie pokropil za trest, no ona mi veľmi rýchlo ukázala, že mágiám velí ona. Pribehla ani neviem kedy a priložila mi labu na hrudník. Pocítil som brnenie na danom mieste a v tele a srsť na zátylí sa mi zježila. Zamračil som sa a reflexívne jej chňapol po labe, ktorou sa ma dotkla. Stisk som síce hneď povolil so zmätkom v očiach, no beztak som mal dojem, že minimálne jeden tesák ju mohol škriabnuť hlbšie. Sklonil som hlavu, na tvár nasadil pevný, neprelomiteľný výraz. „Nedráždi, vlčica,“ zabručal som. „Prestanem sa hrať sa slušného a spodo mňa sa nevymaníš,“ riekol som už nspäť s úškrnom a opatrne sa od nej odplazil bokom.
Medzitým stihla nadhodiť, či som poznal okrídleného dva, ktorého som akože naozaj videl. „Trend dnesšnej doby lietať a byť macher vo vzduchu,“ vyslovil som si svoj názor a čiastočne sa zahĺbil do seba a odignoroval je zvyšné reči a otázky. Hlavu som si tisol na laby, hrudník schovával a dúfal, že kvpky z mojej srsti zmiznú čo najskôr.

V krátkosti súhlasila s naším plánom B, ak by sa to tu predsa len nepredstaviteľne zvrtlo. Všetko bolo, koniec koncov, možné. A najmä tu na Gallirei. Ja som len prikývol a celkom sa mi začala pozdávať tá predstava snežných hôr. Bez ohľadu na druhé územie vedľa nás. Mali by sme viac zasnežené hory ako oni! Zatrepal som hlavou a vyhnal z nej hlúposti.
Z príchodu prekvitnutej bola asi tak šťastná, ako z pobytu na letnom slnku uprostred obeda. Uškrnul som sa a pretočil oči. „Ak ju budeš dostatočne šikanovať, možnože odíde aj sama,“ povedal som a povzbudivo klepol chvostom o zem.
Zjavne sa však aj vlčica nechcela tým moc zaťažovať, pretože beztak jej príchod fialovookej zbytočne vŕtal hlavou a nemohla sa sústrediť na iné. Nebolo ani priveľa priestoru na myšlienky, pretože nás čoskoro poctil svojou návštevou samotný Alfa, ktorý sa zniesol zhora na krídlach a na chrbte mal... Flundru. Ah, tak.
Odtrhol som od nich oči dívajúc sa na Lennie. Pohľad mala uprený pred seba na skupinu a len sa ma ľahostajne opýtala, či sa mi jej priateľka páči. Nevedel som, či je to nejaká jej hra alebo sa z toho vyvinie zákernosť, a preto som sa rozhodol byť úprimný. "Ja už ani nezízam po vlčiciach, ktorá by to so mnou vydržala," nadhodil som humorne, hoci moja tvár už nebola plná veselosti ako pred hodinou. "Nemožno však poprieť, že by jej ten pôvab chýbal," dodal som úäprimne, no ľahostajným hlasom. Vlastne som sa na jej žíhanú kamarátku viac nepozrel, kým ssom sa zrovna nedíval na skupinu.
Zahniezdil som sa na zadku a zadíval sa naňu dole, čo to len pľula tá jej huba bláznivé nápady. "No, keď to tak vezmem... aj príťažlivejšia spoločnosť existuje, nebudem sa tam po tých čarovných tekviciach pchať dlhšie." Bol som síce oddýchnutý aj najedený, no akosi psychika a mozog mali málo energie. "A nebol som u jej brata, na to som bol moc lenivý v lete šplhať do toho jeho pieskového kopca," odvetil som už odľahčene a veselším hlasom. "Čo ti ponúkne iné ako jeho sestra? Okrem nedobrovoľného väzenia samozrejme," dodal soma pri chvíľke sústredenia sa mi vytvorila medzi očami vráska.
Nna to mi bola poskytnutá rada, ako mám hispodáriť so svojimi mágiami. Odfrkol som si a zagúľal očami. Asi by to chcelo nejakú lepšiu odplatu, ako snehom do ksichtu, zamyslel som sa a podvedome,ako som sa sústredil na vlčicu, som nevedomky použil mágiu, ktorá zapríčinila nad nami slabý dážď. Ovládol som sekundový výraz šoku a zaškeril sa, keď dostala Lennie ovlaženie rovno na hlavu. Ja tiež, ale aj tak som mal srsť mokrú. Vedel som, že je to mágiou, pretože som cítil úbytok energie. "Škodoradosť sa nevypláca. A nesvedčí ti," riekol som a zadíval a na skupinu kúsok od nás.
Hnedého vlka s krídlami netopiera som už videl. Na jednom z magických výstrelkov tejto úžasnej krajiny. Prižmúril som oči. Alfa vlk sa na nás zadíval zdraviac pohľadom, ktorý som mu opätoval. Neuhol som, nežmurkol. Na to sa venoval aj s malým vĺčaťom prekvitnutej a Severke. "Nejako moc vzruchu na mňa..." zauvažoval som nahlas a v hlave sa mi už rodil plán na únik do tmy.

//My budeme zatiaľ s Lennie viesť v podstate samostatnú hru, kým nás niekto "nezačlení"

//Challenge accepted