Příspěvky uživatele

< návrat zpět

<-Kopce Tary

Prechod cez tie kopce a pahorky pokryté snehom nebol práve najľahší. Taktiež to nebol ani dobrý nápad. Sneh som mal azda všade - v očiach, to bola samozrejmosť. V ušiach - nepočul som pomaly ani hvizd vetra, ktorý bol silnejší len na planach. Brucho po lepené, srsť ťažká a mokrá. Namrzene som zaskrskrulipal zubami a otriasol sa. Vbehol som medzi nízke borovice, ktorých vôňa ma okamžite udrela do nosa. Príjemná zmena.
Ťapkal som si to krokom a chvostom za metal stopy. Snežilo stále, takže som proste dúfal, že ma ženská nenájde, hoci to bolo malo pravdepodobné. Zavetril som a sklamane zavesil hlavu. Dostal som pár spŕch od konárov, z ktorých sa na mňa sklzol zem, raz som sa ocitol aj na bruchu. Bez nejakého extra hundrania som sa zdvihol, mechanický otriasol. Zachytil som však slabý náznak pachu, preto som sa s novou energiou pustil do brodenia zavejov a zakopavania o korene, ktoré neboli dostatočne prikryté snehom, hoc také boli asi dva. Stastlivec.
Pach koristi bol veľmi slabý a mne malo známy, mal som zle tušenie, že to bude nejaký hlodavce alebo čosi malé. Veľká zver tu nemala byť kde, nenašiel som cestou ani len mršiny. Keď som sa mal pozrieť na seba, tak na mne držal najmä kožuch a tukových zásob celkom ubudlo, zima proste dávala naozaj zabrať.
Dostal som sa postupne do stredu lesa, kde boli stromy otrasné vysoké a obával som sa, že ak teraz na mňa padne sneh, že ma možno aj zabije z tej výšky. Ako som sa však díval hore, postrehol som letmý pohyb a v zelených očiach mi len zaiskrilo Raňajky, večera, olovrant, čokoľvek, nech z toho tečie krv.
Optimizmus ma však hneď prešiel, pretože sa jednalo o utlu veveričku, ktorá zbierala šišky a bola nedostupné vysoko. Frustrovane somm si sadol do snehu a neveriacky sa díval hore Na poslednú nádej na žrádlo, na ktoré nedosiahnem.chyti ju miesto mňa nejaká sova, premýšľal som a zároveň uvažoval nad stratégiou.

Je mi to pomaly že nie trápne sem písať :D ale keďže nemám ani ako tlapka unlimited power... žiadam týmto a zároveň prosím o možnosť štvrtého charakteru. O slot, ktorý ste mi nedávno zmazali,hold mala som poslať registráciu skôr.
Každopádne moja aktivita neklesla, za posledný rok som ju obnovila a hrám aktívne za všetky 3 charaktery (Castor mi nesadol, tak zaňho je počet príspevkov slabý, aj keď 200+) plus sa snažím zapájať aj do akcií, herné mam za sebou tuším dve, zároveň sa podielam aj na tvorbe akcií a pomoci s prebiehajúcimi. Kniha v rozcestniku v mojej réžii nestojí, hráči dostávajú odmeny max do týždňa. O aktivite admina ale potom.
Odjakživa si viem nájsť 10 minút na post denne, zimu som hrala aj viacero príspevkov za deň, väčšinou a je moja herná aktivita obmedzená len spoluhráčom.

Od nového vlka očakávam nakopnutie, väčšiu chuť hrať a motiváciu. Viem sľúbiť, že si zvážim, aký charakter vytvorím tak, aby bol hrateľný a nenechala som ho len ležať. Tretí charakter mi nevyšiel tak celkom, no napriek tomu som ho nezahodila a hrám zaňho.

Nebudem tu písať omáčky, myslím, že si tu možnosť zaslúžim a ak nie, tak život sa nezastaví :)
Ďakujem.

<- Zarostlý les

Premohla ma paranoja, takže som proste bbez váhania odišiel z jej spoločnosti. Vedel som, že aj účinok mojej mágie, ktorý jej poskytoval ukryť bez snehu dlho nevydrží a zavše som cítil, že musím šetriť.Beztak samotný prechod lesom, kde sa vám korene stromov nonstop dostávajú pod nohy korene, ktoré tam predtým podľa mňa neboli. Alebo som si teda nedostatočne prezrel okolie, keď som tadiaľ prechádzal. Ale nie raz, to je hlúposť. Vydýchol som oblacik pary a pomalým, vytrvalý krokom sa dostal k rieke.
Bolo by to však nad moje očakávania, keby nebola zamrznutá. Už z diaľky bolo vidieť hrubú vrstvu ľadu, preto som to vzdal a smäd uhasil snehom. Studilo ma hrdlo, pocit neustupil na čo som len namrzene pre seba zavrcal a obchádzal nejaké zoskupenie kopcov, ktoré sa predo mnou objavilo. Postupne ma opúšťal dojem, že ma niekto sleduje a ide po mne. Zvieralo mi však žalúdok od hladu a to bol dosť veľký problém. Hľadal som, vetril, prehraboval sneh v snahe nájsť nejakú noru zasypanu snehom. Avšak márne. Hľadanie som však pozastavil a začal sa presúvať medzi stromy, kde by mohla nejaká väčšia nádej na úlovok byť. Našťastie to zatiaľ nebolo tak hrozné, že by mi vypinalo mozog a fungovanie. Hádam tam nezamrzne a bude mať pud sebazáchovy, že musí žrať. Nechce sa mi na sever oznámiť jej alfe, že proste niekde na juhu sa zarábala do snehu. Ale je to asi jej problém, mala by na seba myslieť, keď je takáto zima, otriasol som z kozuchu naviaty sneh od vetra a otriasol sa. Labky malii cit len vďaka chôdzi.

-> Borovicova skolka

//Pridaný 1k

//Pridané 2 kryštále

//Neviem či to malo byť do vysokej bariny alebo do vysokej buriny (=plevel)
Každopádne super, pridané 2 kryštále + drobnosť :)

//Cynthia si nájde v úkryte o 2 k. viac + drobná kompenzácia za čakanie :)

Netušil som, či to bolo spôsobené zimou alebo paranojou, že ide vlčica po mne, no postupne som cuvol a vzdialil sa. Lennie provokovala a akurát jej úškrn mi radosť dvakrát nerobil, možno preto som sa vzdialil. Oči som mal na nej, pre istotu, keby sa rozhodla o nejaký prekvapivý vypad. Na druhu stranu... V tom snehu by asi zbytočne s potrebovala energiu, ale každopádne! presunul som sa ďalej do pritmia stromov, nakoľko začalo padať šero. Ona ma len tak nedobehne a možno je toto ideálne miesto, tu by moje kosti určite nikto nenašiel v takto zamotanom lese, ta zima mi robí tiež starosti. Odfrkol som si a zadíval sa na Lennie. Otriasol som zároveň zo seba napadany sneh. "Idem si skúsiť uloviť niečo skôr, ako ty ulovis mňa," podotkol som presvedčeným hlasom, že je toho naozaj schopná. Hladní vlci vedia robiť strašne veci.
Urobil som rýchlu otočku, skočil skrz kopu naviateho snehu a brodil sa po najbližšiu cesticku, ktorá bola kedysi po zvieratá. Dlhá bola asi tak meter a mne nezostávalo nič iné ako zápasiť s váhou snehu, ktorý sa mi intenzívne lepil na srsť. Hlavne som chcel byť čo najskôr preč, no strážil som si tempo kvôli úspore energie.

-> niekam doplním

otázka
Môžem sa na to vykašľať? Jenna ma postih, ktorý sa nedá odohrať a niečo tak mimo by zvládol asi len Newlin.

Edit 6.2.: Dík moc, lebo naozaj odrádza ma to od chuti písať a to sa fakt nedá odohrať, mrzí ma to. Ssavo je zabrzdený, zaňho to dokončím

Missák
STORM - aspoň niekto ma prirodzený talent a nemusí použiť magiu :D
MISS
WOLFGANIE - reálne to zažiť musí byť impozantné :)
MISSČE
NYM - Ta je magic sama o sebe, pri jej talente presvedcovat druhých by som aj výkladu uverila :)

Lennie len podotkla, že možno to až tak zle s nimi nebude,ak tam teda budeme na ne dvaja. Hoci má stále sprevádzal pocit, že ona aj ta sova ma chcú zožrať, len som sa uskrnul. "Áno to sme sa rozprávali, že potrebuješ pelech a moja srsť ti ho zabezpečí," odvetil som prosto a preslapol v snehu.
S mladou napokon mala iný plán, respektíve trochu vylepšila môj. Len som si povzdychol. Ak by niekomu vôbec aj chutila, ktovie, kde všade sú zalezeni vlci, pomyslel som si. " Ajj tak nemá ani poriadne svaly, moc mäsa by z nej nebolo," podotkol som a urputne vrtel hlavou, keď sa ma Lennie pokúšala presvedčiť, že som vlastne úplný blázon. "Možno som starší, ale rozhodne nie cvok," riekol som podráždene. Ako však ležala, odrazu vyskočila na nohy a obrátila. Odrazu tvrdila, ako jej trpí žalúdok a ci sa poddam dobrovoľne. Len som si odfrkol. "Snívaj ďalej, drahá. Chcela si ma ako vankúš, nie ako žrádlo," zavrcal som a narovnal sa do plnej výšky. Sledoval som ju, čo ma asi zalubom, pretože toto sa mi celkovo prestalo páčiť. Srsť na zátylku sa mi mierne zjezila. Nič neskúšaj. Fakt a naozaj nie som dobrý pokrm a ničím ani takým nebudem, pre nikoho, ani pre všetky gallirejské príšery.

To je týmto lesom alebo mi načisto preskočilo? Spiaca sova! Aj tá si na mne určite chce zgustnúť, gánil som pohľadom na strom neďaleko nás, kde spala načuchorená sova. Pierka mala natoľko pokryté kryštálikmi ľadu, že som aj pochyboval, či je ešte živá. No neopúšťal ma beztak pocit, že niekto alebo niečo na mňa stále číha. Ppri normálnom premýšľaní ma držala akurát tak vlčica, ktorej sa priveľmi nechcelo vracať sa domov, na čo som teda prestal zízať na toho zmrznutého vtáka a pozrel sa na ňu. "Ale nie si tam kvôli nim, buď aspoň v tejto zime tak sebecká, že si tam len pre seba a svoje dobro, nerieš to teraz, počkaj na jar," dokončil som skoro šeptom a stále sa k nej však odmietal pridať naspäť k nej do trávnatého pelechu. Radšej som zaryto stál v snehu skoro až po lakte.
"O ego vôbec nejde, aj keď ťa zamrzí, že nejaká ženská si ťa vie proste zložiť k zemi a si jej nanič," odsekol som na jej návrh, že pokojne by sa teda hrala aj na bezbrannú, ak by to potešilo moje ego. Za to Nym si bránila, pevne prehlásila, že nebude potrava pre nikoho. Uškrnul som sa. "Videl som to na vlastné oči počas takýchto zím, proste sa to deje," dodal som, avšak už bez náznaku, že práve toto čiernobiele vĺča skončí ako niekoho večera. V živote to tak proste chodí ako aj to, že skončila odkopnutá a bez rodiny. A zrovna v najtuhšej zime, aká tu môže byť sa tu poflakuje sama, no skvelé. Nič horšie okrem jej naporcovania sa jej nemôže stať. Asi som len moc negatívny, zamyslel som sa a zároveň sa otriasol od snehu.
Lennie sa nezdala, že by ma aj išla zjesť, no mne to všetko prišlo ako zástierka, len som podozrievavo prižmúril zelené oči. "Na základe čoho ti mám veriť?" spýtal som sa a na protest ešte pol kroka od nej cúvol. Začala sa ma potom pýtať otázky, akože či som niečo pojedol a podobne, na čo som okato pretočil oči. "Pripadá ti, že je tu niekde nejaká rastlina živá? Že tu je niečo iné okrem mňa, čo by sa dalo zožrať?" zavrčal som podráždene, pretože som nechápal jej logiku. Nič som nejedol.

<- Spálenisko skrz Vysočinu

Stále ju trápil aspekt, že čo bude, ak sa vráti bez vĺčaťa. Pretočil som oči. "Skôr by ťa malo trápiť, ako sa tam dostaneš, keď je asi mínus dvadsať prinajmenšom," riekol som a zamračil sa na sivé nebesá, ktoré boli len samý hnusný mrak. Slnko sa síce cez ne snažilo tlačiť, no nebolo to dvakrát dostačujúce. Samozrejme kým sme prišli k okraju hustého lesa, ktorý teraz pripomínal len hromadu snehu, neodpustila si zopár poznámok. "Máš len šťastie, ja sa aspoň nemusím namáhať,. až ti bude naozaj niečo hroziť, poradíš si aj sama," zívol som si zastaviac v snehu a otriasol sa. Srsť som ani len nestačil mať mokrú od snehu, pretože ten sa nestíhal topiť. Priamo mi namŕzal na kožuchu v podobe kryštálikov, ktoré sa mu usadili aj na fúzoch. Ani si nespomínam, či tu bola niekedy taká zima, naapdlo mi pri pohľade na mŕtvu krajinu. Llennie zatiaľ odhrabala sneh pri nejakom zhluku stromov a vyzvala ma, aby som nám pripravil pelech. Pobral som sa k nej. Skôr ako som si ľahol sa na odhrabanom pľace zazelenala mladá tráva a stromy nad nami preplietli konáre. Nnesnežilo na nás, hoci aj sneženie sa zjemnilo s príchodom dňa. Počúval som mlčky jej plány. "A čo chceš loviť, keď tu nie je zver? Ty
si si to nevšimla?" poukázal som na aspekt, že nikde v okolí kadiaľ sme prechádzali z lesa od jazveca nebolo ani len známky starého pachu po nejakom zvierati. Bol som skeptický a môj pohľad hovoril za všetko. Možno aspoň kvôli tej zime nebude na škodu skontrolovať rodinu, napadlo mi, keďže Lennie spomínala pomerne vášnivo, že by rada šla predsa len do toho Asgaaru. Povzdychol som si. "Najskôr bude celá svorka v úkryte v tomto počasí, moc by si si ten pocit neužila a okrem mňa nikto mimo hvozd nevie kde je úkryt a tak to má zostať," zrušil som jej jemne ilúzie nadšenia, hoci to bolo aspoň to málo, vďaka čomu mala lepšiu náladu. "Zístíme najprv od flundry, čo jej jazvec ukázal a či tí ostatní v lese nenatrafili na niečo, čo sa dá zabiť a zožrať. Lebo to vidím tak, že flundra bude ako potrava. Ak nie nám tak inému, vyhladovanému tulákovi," zamýšľal som sa nahlas, pretože na sever nás nečakala ľahká cesta a vôbec nie krátka. To sú tie nápady, napadlo mi a poškrabal som sa za uchom.
Nemohol som vedieť, že na snehovom záveji opodiaľ boli čierne stvorenia, ktoré sa mi zavŕtali do srsti a vyvolali paranoju. Opatrne som sa zdvihol a o kúsok cúvol do snehu s labami. Premeriaval som si celé miesto aj vlčicu nedôverčivým pohľadom. "Že ty si chcela uloviť mňa a zožrať ma?!" vybuchol som a zamračil sa. Nenachádzal som iné logické vysvetlenie.

Hladomor nie je samostatná, herná akcia. Je to spestrenie hry, je to počasie, dej, ktorý sa práve deje, to znamená:
- môžete ľubovoľne, slobodne hrať ako doteraz, zúčastňovať sa osudoviek, no ak osud neurčí inak, počasie je platné bez výhrady pre každého, rovnako treba hrať tak, že tá potrava nie je, preto nie je možné, aby tulák ulovil mágiou srnu, vo výhodách sú svorky, pretože ako skupiny majú vyššiu pravdepodobnosť, že niečo chytia.

- Osud čas od času niekde zasiahne, niekoho postihne niečo dobré, niekoho niečo zlé, ktovie. Treba sa riadiť osudom, hľadať lovnú zver na základe príspevkov, keď sa "srnky zjavia pri jazere (VVJ), tak tam budú dajme tomu len 3 kusy pre všetkých vlkov.

Niektorí si spomínate na potopu, toto tiež zásadne ovplyvní život všetkých vlkov-.

Akékoľvek otázky poprosím do vzkazu. Užite si hru :)

//Nym pribudol do úkrytu 1 kryštáľ :)