Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Odporúčam Sheyi, aby si toto prečítala, kým bude neskoro :D :D

Látky v liečivách však zmutovali s vitamínom C, ktorý ľudia hojne dopovali v podobe ovocia a pribúdali im žalúdočné vredy.

No napriek lepšiemu ovociu však mnohí ľudia požrali kilá liekov, ktoré im zhoršovali zdravie a nadelii žalúdočné problémy.

<- Rieka Tenebrae (cez Kopretinovú lúku)

Neviem ako vlčice, no ja som driemal, kým sa dalo. Nym sa ma však pokúsila presvedčiť, aby som ju naučil mágií. Rozpaky som však zahnal. Ešte by zistila, čo všetko ovládama časom by si dala dve veci dokopy. Ale tak to by už nebol ani tak môj problém, premýšľal som a zároveň nad tým, čo jej vlastne odpovedať. "Ešte nevieme, aká bude tvoja vrodená mágia, ale ak raz budeš mať zem, môžeš sa skúsiť spýtať znovu," podotkol som miernym hlasom a pokračoval chrániac si tvár pred studeným vetrom. Náhle som však zachytil lákavú vôňu, ktorá nemohla byť ničím iným ako potravou niekde na juhu, neďaleko. "Cítite...?" nedopovedal som ani, kým mi vietor odtrhol slová aj dych od tlamy.
Na vlčicino upozornenie som pretočil očami. "Ja mu to vysvetľovať nemusím, stačí byť ticho, veď pozri na mňa," podpichol som ju s úškrnom, no na to pokračoval vpred už s uvoľnenejším výrazom. Nálada sa mi spánkom výrazne zlepšila, aj to bolo plus. Sama vedela, že som naozaj vedel pôsobiť aj dôstojnejšie ako chudá troska so srsťou bez lesku s hladom v očiach, ale tak situáciu si nevyberáme a ani náš osud. Zima nám však riadne ukazovala svoju silu a ani pri pohľade na nebo som nevidel náznak, že by sa tmavosivé mraky trhali.
Nym prišla s bravúrnym nápadom, že ak nezlikvidujeme vochechuli, tak si proste založéíme svorku. Aj by to bolo úsmevné, no nie tam, kde to spomenula. Stuhol som a zastavil na mieste. Trvalo to však len dve sekundy, keď som to zamaskoval vetrením a pokračoval trošku viac južnejšie, tam, odkiaľ sa šírila vôňa raňajok.
Na poznámku, že by sme keď tak boli v lese, kde mal predtým začať náš prvý pokus o spolunažívanie som zrovnal krok, zaboril sa do hlbšieho snehu, no chcel som sa proste len dotknúť letmo vlčicinho líca ňufákom. Zdieľali sme rovnaké emócie, čo sa týkalo lesa na severe. Musel som sa však zamračiť, keď tu bola zrazu Lennie tá príliš priama a realistická k mladej. "Za zradu by bol asi sklamaný, ale to neznamená, že sa nemôžeš baviť s kým chceš, kto sa ti teda nechystá ublížiť ako tie dve," doplnil som Lennie.
Zavetril som, aby sme vedeli držať správny smer. Prechádzali sme známym územím, ktoré vo mne vyvolávalo obrovské prívaly spomienok. Keď som sa však sem tam zastavil a obzrel za nás, nevidel som široko ďaleko žiaden les, ktorý tam proste mal byť. Nakoľko som mal v pamäti celú plochu pláne, vopchal som sa do čela skupiny a vkročil na lúku v blízkosti veľmi známeho lesa, odkiaľ sa šíril pach zveriny. "Nym sem ťa zavedieme neskôr, táto lúka býva kompletne červená a plná vlčích makov," riekol som v rámci nejakej tej geografickej náuky, už keď som s anedobrovoľne o ňu staral. "Zlatavý les je obrovský, budeme radi, ak nájdeme tie zvieratá rýchlo," zamumlal som si viac pre seba a pokračoval v brodení sa sn ehom.

-> Zlatavý les (cez Lúku vlčích makov)

//WHISKEY je na rade :)

//Každý dostáva 1 vlčí mak, len tak ďalej :)

Zapríčinilo to však masový nákup liekov a zvýšil sa počet napadnutí ľudí, čo jedia ananás.

<- Púšť Ararat (cez Starý ostrov)

Mierili sme priamo ku korytu rieky, ako som si predtým sám myslel. Teraz však s rozdielom, že sa z nás postupne striasol posledný piesok a ocitli sme sa zas po bruchá v snehu. Sem tam tu boli nejaké tie cestičky od vlkov, no bola to bieda. Ráno nám k tomu začalo zas prudko fúkať a snežiť do tváre a ňa len z teplotného prechodu striaslo. Mal som zimu rád v prípadoch, že bola potrava. Reálne som si to tu obľúbil kvôli potrave, na severe bol len ľad... presne ako tu, premýšľal som míňajúc hnedým bokom strom. Tu je aspoň tá zeleň.
Rieka bola prirodzene a neprekvapujúco zamrznutá a pokrytá snehom. "Asi bude rozumné držať sa tesne na hrane koryta, pretože je tam možno vyšší sneh. To by sme Nym potom hľadali len vďaka čiernym ušiam," podotkol som na vlastné pomery celkom priateľsky a odpustil si aj prezývku mladej vlčice. Pre zmenu.
Vlčice rozoberali zas a znova Faliona, na čo som si však už otrávene odfrkol a nevenoval im pozornosť. Tak o tomto premýšľajú? Ako komu dohodiť druha? Nechápavo som našľapoval ku korytu a vydal sa tesne na hrane. Sneh mi dosahoval brucho, no Nym ako najnižší člen posádky mala výhodu, že mohla nasledovať tunely a stopy po nás. Čoskoro som zas cítil mráz na fúzoch, pretože mrzli aj výdychy.
"Určite, zhoršuje sa počasie," dodal som na vyhlásenie Lennie, že môžeme predsa rovno zostať tu, kde sa aj posadila. Kútikom papule som sa pousmial, že sa jej vrátil život a elán aspoň nejaký po výdatnej večeri. Predsa by som niečo dal do seba, napadlo mi, keď som sa z otvorenej plochy pri rieke presunul bližšie k stromom. Daný strom sa mi celkom šikovne podarilo zohnúť a vytvarovať korene do provizórneho, dreveného oblúku, ktorý obrástli korene a nejaké tie čriepky lístkov, ktoré však hneď mrzli. Lístie nebolo tak celkom mojou zásluhou, pretože som na to sám zízal s prekvapením. Možnože sa mágia zžije s dušou až na pokročilé roky? premýšľal som, keď som sa presunul k drevenému úkrytu (//autobusová zastávka ale strieška je z konárov oblúk, niečo také :D) a začal vyhrabovať spod konárov sneh. Čo najviac, zavše som sa pri tom aj tak šialene zadýchla, pretože aj mágia mi ubrala energiu. Nepredpokladal som, že bude tak šťastný a nájdem po ceste ešte niečo jedlé.
Ako sme sa uložili, tak sme aj rýchlo zaspali a mini drevená jaskyňa bola zrazu skvelé útočisko pred vetrom a vločkami, ktoré nás počas oddychu úplne obišli. Bol som tak skeundu spokojný sám so sebou, kým sLennie načala, ako presvedčím tú jej nepodarenú alfu. Kyslo som sa uškrnul a tľapol ju po stehne mokrým chvostom. "S vedením vlkov, pomáhaním s disciplínou aj hranicami, či mladými a temperamentnými vlkmi, a podobne, mám viac skúseností, ako on," podotkol som. Nie namyslene, nie arogantne, proste len s vážnym pohľadom, pretože to tak proste bolo. Rozviedol som to trošku viac, čo malo samozrejme zas na následok kašeľ. V konečnom dôsledku aj z jej ďalších rečí k mladej - zas niečo o mojom veku a starnutí.
Pohŕdavo som si odfrkol a prebodol obe pohľadom. "Starého páprdu by ste po ceste zožrali od hladu, lebo by zdochol už pod horami," odvetil som, no neriešil to viac a proste sa len ponaťahoval, kým som sa vydriapal zas do snehu a čo viac - aj miernych krúpov.
Cesta nasledovala zas popri rieke.

-> Stredozemná pláň (cez kopretinku)

Čoskoro sa hádam zväčší menšina o ďalší, hnedý kus (-:

//Pridané 2 kryštále :)

//Keď tak dajte si ešte kolo, dve, stále som v lese.

Skôr, než mi stihla odpovedať sa vedľa mňa ozval výkrik radosti. Vyskočil som na nohy a naježil sa, no po zistení, že sa jedná len o besné vĺča som len pretočil oči a povzdychol si. "Vlk si nemôže byť istý, kedy reálne spíš," podotkol som len na jej radosť ohľadom smaženia prekvitnutej vlčice. Tak ako niekto môže poriadne spať, keď vie kričať akonáhle vstane, a to nemala ani oči otvorené, odfrkol som si a nechal to tak.
"Usmažíme ju, takže sa to nestane," podotkol som a vstal otriasajúc z kožucha piesok. Akurát som šiel znovu k jazierku, keď aj Lennie vyzvala mladú, aby sa ešte poriadne napila. Ani ja som za tie roky nestretol alebo nepoznal vlka, ktorému by ktovieako chutil sneh miesto vody, takže som pil kým sa dalo a nežblnkala mi voda v žalúdku, ktorý bol našťastie po toľkých dňoch taktiež plný.
Slnečný svit púšte postupne zapadal za duny a začalo sa ochladzovať, fúkať celkom studený vietor. Niečo mi hovorí, že nebude dobre, ale čo už, keď ideme, pomyslel som si a drcol nosom do mladej vlčice, aby sa pohla a ťapkala si to pekne za chvostom Lennie, ktorá navigovala smerom po južnej polovici. Aj sa mi tak nejako marilo, že bude od nás neďaleko rieka. "Ak počasie nepustí, prečkáme aj ďalšiu noc niekde, nechce sa mi vo fujavici trmácať sa krajinou," zahundral som si pre seba a zažmúril oči proti zapadajúcemu slnku.

-> Tenebrae (cez starý ostrov)

Savo sa hlási tiež :)

...po tomto asi znenávidím gallireu... :D

//Aby sa nezaviedlo všeobecné pravidlo, že proste treba reagovať do max 2 dní inak sa automaticky skáče...

//Pridané 2 kryštále :)