Gallirea - Příspěvky uživatele

Pridané 2 kryštále + 2 mušličky za obdivuhodnú dĺžku

//Okolo loveckej skupiny horí les/kruh, zelený oheň, takže Newlinovi mal trochu prihorieť ksicht aj srsť ak sem len tak išiel >.<

Pri zmysloch ma udržovala zrejme asi len jej prítomnosť. Daniela nezmiatla ani ilúzia, ba naopak, trochu sa uhol a už sme počuli zvuk za nami. Zviera bolo omnoho zdatnejšie v skokoch skrz záveje ako vlci, takže sme v podstate zostali uväznení v malinčí. Ikonické, dorazí ma nakoniec rastlina, pomyslel som si mierne pesimisticky, hoci to bola len taká troška čierneho humoru.
Zviera nás však nestihlo zadupať a ešte viac prepáliť zelenými očami, ktoré patrili Smrti. Prepadla sa nám totiž pod labami zem a my sme sa rútili do jamy, ktorá obom vyrazila dych, takže sme hneď na uštipačné reči od Smrti nemohli reagovať, hoc sa mi ozvala len v mysli. Ako som prepdokladal pri pohľade na rozohnenú Lennie, počula ju taktiež. "Keby som zdochnúť mohol, už by som pošiel na vek," podotkol som je čiastočne medzi kašľaním a pokúsil sa povzbudivo zamávať chvostom.
A to všetko napriek tomu, že sa sem začal sunúť sneh a tak, zavše to mŕtve zviera stálo nad nami, tiekla z neho sem tam ešte krv, ale skôr už mi pripadal odkrvený. Cez to všetko tam na hrane stál a zízal na nás nechutným pohľadom vyziablej mŕtvoly, ktorú sme dávno mali trhať my, zubami. Nestihli sme sa ani pokúsiť vymyslieť únikový plán a odrazu sa tvár zvieraťa vznietila. Spýtavo som sa pozrel na vlčicu, no keďže danielovi sa začal topiť aj sneh pod nohami a pôda sa premenila na tekutú zmes, paroháč v panike padal priamo po kraji priepasti k nám. Stihol som len skočiť po Lennie a strhnúť ju mimo parožia, pretože dopadlo presne na miesto, kde pred chvíľou stála celá rozhorčená nad znudenou Smrťou, ktorá si tu s nami hrala ohavné hry. Ani neviem ako dala abrať ostatným. Budem zlý ak budem dúfať, že hnedý to schytal? premýšľal som a odfrkol si, keď ma Lennie začala poháňať energicky hore. "Potom zistíme, ako ho dostať z jamy," štekol som len neoblomným hlasom, nech ani neskúša protestovať či mi nadávať za to, že zviera je čiastočne v prepadline.
S odrazom a dopadom priamo na plecia zvieraťa som sa driapal smerom hore, kým po stene prepadliny začali vyrastať mladé korene, ktoré sa preplietli do jednoduchšej siete, ktorá zahŕňala aj danielovo telo a okraje jamy. Daniel zostal stále v šoku, hoci tvár mu už dohárala. Koreňmi som mu prichytil hlavu aj s krkom k zemi. Vznikol tu tak strmý most, ktorý však nevydrží večne. Zahmlili sa mi síce zraky, no po vyštveraní sa z jamy som pocítil teplý vánok a hlas niekoho druhého. Najskôr Život, napadlo mi a na sekundu som s zasekol, pretože brata tej beštie som ešte nemal tú česť spoznať. Skontroloval som rýchlo situáciu medzi stromami a bachol sa na brucho snažiac sa Lennie poskytnúť aspoň končatinu alebo hrubú srsť, o ktorú by sa mohla lepšie vytiahnuť. Nie že by si to nezvládla, ale potrebujeme čas, pomyslel som si dívajúc sa na zviera, ktoré sa v panike snažilo dostať z koreňov.
Počkajúc a dajúc pozor na vlčicu som sa pustil po vydupanej ceste od daniela naspäť tam, kde Lennie napadla čiernohnedú a jej spoločnicu. Pred zrakmi sa nám objavila ľadová plocha, kde balansovali aj vlci aj zvyšok zveriny, zdalo sa, že majú nejaký taktický plán. Nemal som chuť ísť pomáhať zrovna hnedému protivnému ošuntovi, preto sme zamierili na pomoc na krídla vlčiciam. Minimálne jedno mladé zviera je naše, najprv srny, potom vlci, pomyslel som si a zadíval sa krátko na Lennie, aby pochopila, že jej ušla nejaká informácia z mojej strany.

Psi však nemohli stíhať, keď mali predsa strážiť stáda .

//Nevidím dôvod, prečo by to tu malo ležať, objednávka prijatá,dnes/zajtra ti nahodím veci na profil.

//+10 mušlí

//Určite, že to niekto číta, super :) + 15 mušlí

//Asi dobre, že si poslala, + 2 kryštále :)

Vlci však prišli o žrádlo a začali napádať deti farmárov.

Ktoré zas a znova nepočuli ovce so sluchátkami a dostávali elektrošoky ako na páse.

//Všetci získavajú po 7 kamienkov (random) + po 18.3. za čakanie 5 kvetov, Norox zavše za dlhý, záživný :) post 5 oblázkov.

Mdloby po krátkej dobe ustúpili. Jeden z našich božích súrodencov bol proste natoľko znudený a sarkastický, že mi dovolil sa do toho chaosu prebrať. Vlk nemohol vedieť, že sa nudia a musia sa vypomstiť pokaždé, zavrčal som si pre seba, otriasol hlavu, nech aj čosi vidím a s heknutím sa postavil. Cítil som sa ako po prevalcovaní tankom, takže prvé kroky v krvavom snehu boli všetko len nie pevné a rovné. Ponoril som si hlavu do studeného snehu nech trošku vytriezviem a už aj som zachytil zvýšené hlasy vlčíc. Samozrejme, že je tam Lennie.
Rozklusal som sa a následne pár skomim dostal priamo za nimi, kým sa Lennie a čiernohnedú snažila tretia, bledá, upokojiť. Hrdo som zdvihol hlavu a zadíval sa na bledú. "Zjedz alebo budeš zjedený, počas zimy," podotkol som len svojim hlbokým hlasom. Neutrálne, bez agresie. Lennie som však drcol do boku, pretože sme mali úplne iné problémy.
Sotva sme sa vzdialili, oheň z lesa sa presunul okolo nás a ešte skôr, ako zmenil farbu, som bol prikrčený a vrčal. Zmija hnusná, prebleslo mi mysľou, keď sa plamene sfarbili do hnusnej zelenej, ktorú sme mnohí poznali zo zrúcaniny. Ozval sa aj jej hlas, čiže sa ukázalo, ktorý božský súrodenec sa aktuálne priveľmi nudí. A život sa potom nezastaví, keď nás tu bude kriesiť od... oživlých mrtvol? Takmer som sa zakuckal a prekvapene vyštekol, keď sa na nás začal hnať mnou dorazený daniel, ktorémi z krku prýštila krv a mláďa v závese za ním.
Ledva som stíhal v tom hluku a vlčom vrčaní všade vstrebať slová Lennie. Automaticky som sa držal u nej, hoci sme obaja vedeli, že tá beštia vždy chcela viac mňa ako ju. Zničili by sa predsa vzájomne.
Lennie vytvorila slabú ilúziu, takže zverinu zmiatla a odklonila, len som prehltol a prikývol na jej slová ohľadom flundry, že je niekde safe. "Alfa na tom druhom visela a prevalila sa s ním o zem, to ich treba zlomiť v...krku? Nejaké jednoduchšie riešenie?" zaúpel som a prižmúril oči sledujúc situáciu. Pohodením hlavy som vyzval vlčicu, aby ma nasledovala na iné miesto, ktoré nevyzeralo ako po texaskom masakri, viac medzi stromy a tiene. medzi stromy v bližšom okolí som nechal vyrásť húštie a malinčie, ktoré by prípadných návštevníkov spomalilo. Zostal som len zhlboka dýchať, prebíjať vôľou bolesti pohmoždeného tela a taktiež rán na chrbte od tuto vlčice, ktoré sa mi po stranách mierne otvorili.

//Osud nemôže vraj, až večer. Používať máme LEN VRODENÉ MÁGIE!

Potom však nepočuli, že k nim skočili zas vlci.

Všetko sa zvrtlo veľmi rýchlo. Kým juh Zlatavého lesa zachvátili plamene, lebo proste objavil sa na scéne kus imbecila, my sme sa tu pasovali s prekvapivo agresívnymi jeleňmi. Aby ešte neboli so sklonmi ku kanibalizmu, keď sú tu posledné stádo a samci vyžratí, pomyslel som si kyslo a ušlo mi tak, že mladá vlčica úspešne unikla z ohňa, ktorý ohrozoval práve ju.
Nie len, že sme sa tiu stretli s loveckou skupinou svorky, zavše s Alfou tej grupe, ak ma nos nemýlil. Zo severozápadu sa tu objavili hneď traja vlci, no na lov sa ponáhľala len tmavá vlčica a nejaká bledá. Ani jednu som nepoznal, nemal som však príliš času sa s nimi zapodievať. Mali sme s Lennie obrovské šťastie a zároveň to bola aj náhoda, že sme deň predtým žrali dosť výživné a tučné mäso, takže som sa cítil fit, skoro ako mladý. Ale teda len skoro, lebo ešte nebolo v móde farbiť si šediny, však.
S vervou sme sa pustili proti mláďaťu a samcovi. Kto by čakal, že daniel bude chrániť prcka a nie samice. Asi jeho mláďa, bleslo mi hlavou, kým som sa zakrádal v snehu a rozbehol sa. Sneh bol však extrémne hlboký a akonáhle vlk doskočil, zaboril sa. Boli sme odkázaní na tunely skrz les a pomedzi stromy a hoc som sa jednému útoku vyhol len vďaka náhodnému dubu - druhý som dostal v plnej sile. Sotva som si stihol všimnúť, že Lennie odhodilo a toto odvrátenie zraku ma stálo nemilý kopanec. Zahmlilo sa mi pred očami a aj by som povedal, že ešte že tu máme ten sneh, no daniel mal očividne presnú mušku, keď jeho kopyto zasiahlo hrudný kôš a odhodilo ma sťa do terča, do docela solídne veľkého dubu číslo dva. Vyrazil mi dych, vedomím som bol neprítomný... minútu? desať? Ktovie.
"Do hoven, jsi v pořádku?" ozývalo sa mi v hlave a ozvena hlasu ma priam týrala a spôsobovala migrénu. Ale žijem, zasvietila iskierka nádeje, na čo som sa rozkašľal div som pľúca nevyvrátil a rozmazane sa díval na Lennie, ktorej starosti nevydržali priveľmi dlho. Proste si zanadávala, rozdelila nám úlohy a už jej nebolo.
Došľaka, Smrti, Života... nadával som v duchu, kým som sa pozbieral na nohy a zápolil ešte hodnú chvíľu s kašľom. Dokonca aj pri opätovnom naklusaní a behu-skokoch za tým zmrdom, ktorý ma napadol. Zo slov, ktoré mi Lennie stihla dať príkazom som pochopil, že som na to zviera sám, no naozaj sám. Ostatných zneškodní ona. šikovná, napadlo ni, kým som sa zorientoval v zmesi pachov a našiel paroháča, ako sa snaží prekĺznuť smerom na sever, odkiaľ prišli cudzie vlčice.
Daniel sa predieral už pomalším tempom aj s mláďaťom za chrbtom. Bude to win win alebo rýchla smrť, skonštatoval som si pre seba a s vypätím síl vyštartoval za nimi. Nešaškoval som, proste som s vrčaním skočil priamo po boku mláďaťa, ktoré som si lou nárazu odhodil. Stihol som mu roztrhať bok, kým som sa musel prevaliť a vykľučkovať preč, pretože sa prirútil tata. Ale presne o to mi išlo. Zadýchane som odskočil a nahlas zanadával, pretože rebrá som mal statne narazené, no prekvapivo, na tak postaršieho vlka, pevné. Mláďa ručalo, liala sa mu z boku krv, ktorú som si ja len oblizol z papule. Pprikrčil som sa a v mysli rátal, skrytý v snehu, kým sa sem daniel prirúti, pretože ma stratil. Rytmika pohybu sa spomalil a akonáhle som zo snehového tunela zbadal parohy, odrazil som sa a s čo najväčšou silou a agresiou trhal razom vysokej krk zospodu. Napriek dlhým rokom zas vonku, mimo svorku, mi stále zostala mohutná postava a aj sila, ktorú som vedel správne používať. Bolo to buď alebo. Buď ma rozdube a nevyjde mi načasovanie, že sa netrafím. No šťastie bolo asi pri mne za ten kopanec predtým a moje zuby boli proste v daný moment silnejšie, ako všetka srsť, tuk či koža.
Nerátal som tých pár desiatok úderov do brucha i slabín, ktoré som utŕžil od predných nôh, pretože daniel sa so svojím špecifickým plačom odvrátil stranou a pokúšal sa dostať preč. Mláďa tiež, no to krívalo, potácalo sa a tiekla z neho krv. Za to však z dospelého dvakrát toľko, pretože moje zuby si našli zrovna ten najhlavnejší cieľ, tú potrebnú tepnu. Pre jeho život aj náš, skonštatoval som pre seba a bolo to asi posledné, čo mi napadlo, pretože tá obluda sa zapotácala a rovno parohami sa prevalil skrz mňa. Dych zmizol pľúc razom hneď.
Zostal som ležať skrytý v snehu, keby teda všade nebol krvavý masaker. Daniel s roztrhaným krkom zospodu a dohryzenými nohami sa skrz mňa prevalil, úspešne ma omráčil a už som nevedel, ako Ďaleko s prúdom krvi, ktorý z neho tiekol došiel. Nnič, len tma a pocit zadosťučinenia.

//Sorry za preklepy, nedokonalé súvetia, chýbajúcich asi milión čiarok.

//Lennie, Savior, Nym, Duncan, - Wolfganie, Aseti, Morfeus, - Kaya, Etney,Kaleo, Sayuri

Čakacia lehota na príspevok max 2 dni, teda aspoň môj názor, potom automaticky ďalší.