Gallirea - Příspěvky uživatele

EXTRA 5 - 13/25

<- Jjazero Nä'hi

Vlčicu po mojom boku ovládol načisto hnev. Dostal som výbojom elektriny, ktorá jej prskala zo srsti vždy, keď ju niečo reálne nazúrilo. Asi si na to začnem zvykať a potom sa môže zo mňa stať masochista, čo mi bude potom vadiť? Pomyslel som si kyslo a potichu zavrčal, aby som jej dal najavo, že by tie svoje blesky v srsti mohla trošku krotiť. Ak sa narodia mláďatá, ktoré po nej zdedia elektrinu, tak som skončil, bude zo mňa definitívny podpantoflák, napadlo mi ešte a smršť snehových vločiek, ktoré mi vleteli do očí, zahnali moje starosti z budúceho možného, nad čéím bola škoda tak predčasne polemizovať. Koniec koncov, vlčica nebola stále guľatá, no nálada sa jej prepínala ešte častejšie, ako obvykle.
Na jej hnevlivé slová som si však len povzdychol. "Nabudúce si odpusti to, že ma pošleš do pekla, keď sa ťa snažím zastať a obhájiť tvoje slová," podotkol som sklamaným hlasom narážajúc na situáciu s Falionom v jaskyni. "O hory nejde, nenávidíš Cynthiu, prenášaš to postupne aj na Faliona. Veď uvidíme, dokedy sa mu bude páčiť úprimnosť," dodal som a zlomyseľne sa mi zalesklo v očiach. Aj keď sa zdalo, že ten hnedý s náušnicou bude benevolentný asi fakt už na všetko.
Vošiel som medzi prvé stromy a nad jej poznámkou o Cynthii sa zamračil. "Ak Styx príde zas do hôr, nepomôže ti nenávidieť Cynthiu, aby sa to proti tebe neobrátilo. Faliona ja vychovávať nebudem, viem ako to má vyzerať a hlavne ubytovať Haruhi v takom úkryte? V horskom sedle, že už aj tá Zubatá hora je nižšia pomaly? To je celé bez logiky," zafunel som a dával jej tak čosi aj za pravdu. Beztak som sa pridal len kvôli tebe, mohla by si si to pripustiť, bolo by to pekné.
Nekomentoval som viac jej hnev. Medzi stromami rozľahlej tajgy som sa nesnažil sa nejako náhliť, pretože sme aj tak mierili k Snežným horám a pozrieť sa na západ. Ja som si mohol pripomínať moju podarenú rodinu a nejako sa zmierovať s tým, že mi oznámila, čo plánuje urobiť s flundrou. Takže najprv je to flundra, ktorej sa musíme zbaviť, lebo riskujeme kvôli nej všetci krky, Falion je nepozorný lebo vĺča a my si ho privlastníme? Som nesvojprávny? Svoje rozhorčenie som zatiaľ držal v mysli. "Predstava to je pekná, ale ja som si cudzie vĺča neprivlastnil," prehovoril som chladným hlasom pripomínajúcim okolitú teplotu. "Mňa si tiež len tak nikto neadoptoval, keď som šiel v jej veku zhebnúť na hlad a mráz na ľadových pláňach," zavrčal som mrzuto a postupoval do hôr, ktoré moju náladu znásobovali k horšiemu. Alebo to bola samotná zlosť vlčice? Tá mi potvrdila, že bratovi len praje smrť počas zimy, pretože ju nezaujímall. K tomuto som sa nedokázal vyjadriť, ťažili ma spomienky na vlastných bratov, ktorých už ani len mená som si nevybavoval.

-> Snežné hory

EXTRA 5 - 12/25

<- Ragar

Na ceste spod previsu som síce ešte usilovne zíval, no horský potok a pár kvapiek proti snehu z neba ma prebralo dostatočne. Plus samotné zatuhnuté kĺby, pretože v tej jaskyni bola proste zima. "Tebe je jasné, prečo vybral ako úkryt zrovna tamto miesto?" Zabrblal som smerom k vlčici a snažil sa upokojiť sa a nebrať si to toľko. Pponaťahoval som sa a po prekrvení nôh som sa cítil o čosi lepšie, takže sme zahájili postup skrz sedlo a dole do údolí. Výhľad sme síce mali impozantný nebyť otrasného vetra, ktorý neustával. Za chrbtom vychádzalo pomaly slnko, no cez sivé mračná ho aj tak nebolo vidieť, takže som šiel spočiatku viac opatrne, než ovbykle, nakoľko bolo stále šero.
Kadiaľ chce ísť? Pomyslel som si, keď som sledoval vlčicu, ako si hopká po mokrom snehu smerom dole, na západ, k Snežným horám. Priznávam, že mi trošku stiahlo hrdlo a rozbolel ma žalúdok pri predstave, že by sme sa tam mali vrátiť, preto som zostal o čosi menej zhovorčivý, než obvykle. Falion tam má bez nás aspoň priestor poriešiť si, čo chce s Nym, rozhodnúť o Severke, lebo očividne naozaj nie je vhodným typom vlčice na výchovu mladých, keď jedno stratí... a utriedi si myšlienky, my asi tiež, pozrel som na Lennie. "Myslel som, že brata nechce vidieť a aj tak nejdeme správnym smerom," podotkol som mierne zarazene, keď sme sa konečne dostali z nekonečných hrebeňov a sediel dole, mieriac k jazierku, kde som mal pred pár mesiacmi chuť sa proste utopiť, aby som nemusel cítiť nič. Iiste, bola to lákavá predstava, no ak bola vlčica v očakávaní, už vlastne celkom nereálna a ja som cítil neviditeľné reťaze, ktoré ma zviazali k horám, ktoré sme práve opustili. Musel som sa s tým len zmieriť a v konečnom dôsledku, či už sme šli za jej bratom alebo aj nie, vítal som možnosť zdrhnúť z územia akonáhle to bolo možné. Paradoxne ako som sa stal členom. Uurčite už mám mnoho plusových bodov u Faliona, uškrnul som sa a pohľadom sa svedomito vyhol jazierku. Mierili sme na západ. Bavili sme sa predtým o skúmaní hraničných území, tak skúsime dôjsť na západnú hranicu a prelizeť ju, začíname zase zimou, ale aká náhoda, mľaskol som a pridal do poklusu, pretože som bol vyspatý a oddýchnutý. Môj žalúdok zatiaľ hlad nesužoval, no mal k tomu veľmi blízko, preto som dúfal, že akonáhle opustíme ľadové pláne, nájdeme niečo jedlé. Alebo to risknúť a ísť až k oceánu?
Zavrtel som si pre seba hlavou a obzrel sa po vlčici, pretože mi stále nešiel do hlavy tak celkom jej plán, čo potom povie flundr.e "Takže akým spôsobom chceš flundre oznámiť, že už nie je pre teba jediná princezná?" Prehovoril som a premeral si ju pohľadom. Nevedel som určiť, nad čím asi premýšľa a či bude spokojná s výberom, no dúfal som, že v tundre sa možno nájde zatúlaný snežný zajac či polárna líška. Nebolo by to na škodu.

-> Tajga

Vlastná úloha č. 4 - a 2 in 1!

Skôr ako by som ja sám stihol niečo povedať, Nym sa spustila tlama na špacír a v urýchlenom monológu, kde pomaly stratila dych, mladá Falionovi vysypala všetko, prečo sa chcem pridať, že tu musím byť s trjfarebnou vlčicou, pretože sme pár. Nezmohol som sa na nič, len rozpačitý smiech, pretože takúto podpásovku som nedostal od čias, kým moje vlastné potomstvo malo tak pár mesiacov aj s ušami. Rýchle oznámenie, účinné.
Nechal som ju, nech dá Falionovi púpavu, pretože z nej mala radosť a ja som si potichu všímal, aký má k nej prístup. Ju by nevymenil za iné vĺča, alebo je taký ku všetkým. Až moc... Hodil som očko po Lennie a slabo sa pousmial. Začínal sa mi čím viac pozdávať nápad ísť na tour de krajina s ňou ešte raz, no osamote len vo dvojici. Premýšľal som nad tým, kým Falion kývol, že mi rozumie a začali sme s presunom najskôr do úkrytu, pretože som tušil, že počasie len tak nepoľaví. Nechal som ho robiť si čo chce, to počasie, na kožuchu som mal zachytený mokrý sneh, ktorý usilovne padal a ani s príchodom noci sa nezdalo, že by prestal.
Hnedý alfák mi vysvetlil jeho jediné dve požiadavky, na ktoré som len prikývol a uškrnul sa, keď podotkol, že mne zrejme nemusí objasňovať, od čoho je vlk vo svorke. "To by bola moja prvá vlastnosť, ktorá sa všetkým protiví, pretože ja som úprimný vraj až moc," zahundral som do vetra držiac sa len kúsok pred Lennie, aby som ju "nezazdil". "Očakávaj lojálnosť, ale za cenu, že si sem nebudeš vpúšťať potencionálne nebezpečných jedincov, aby sa tu prechádzali niekoľko dní a územie si len obzerali, to je totálne proti zdravej logike alfy," dodal som k Falionovi vážnym hlasom, s pevným pohľadom. Uvedomoval som si, že mu možno zhorším náladu, či aspoň pošteklím citlivé ego, pretože skoro žiadny vlk na čele svorky nepočul práve rád, keď mu niekto niečo vytkol. V mojom prípade jeden starý vlk na poste Kappy. Správne si pochopil, že myslím Styx, pretože stihla medzičasom zabiť a žrať z tvojej aktívnej členky Cynthie, ale to je vedľajšie, keď vlčica vlastne znovu žije, hm? Až po dokončení myšlienok som z Faliona uhol pohľadom a zabral s pár trhanými nádychmi do kopca. Vytriasol som si z mysle myšlienky, ktoré by niekoho za niečo obviňovali, nemal som na to energiu. No potreboval som mu dať najavo, že nesúhlasím s takým správaním sa, nech bol jeho úmysel akokoľvek priateľský a vrúcny.
Zatiaľ som skontroloval vlčice a prižmúril oči, keď púpava od mladej obrástla korienkom okolo nohy alfy. Vycibrená aj mágia zeme, vrodený vzduch, predpokladám, že aj myšlienky. To si užiješ úprimnosti, pousmial som sa spokojne pre seba, pretože v konečnom dôsledku by nažívanie v horách s ním nemuselo byť až tak hrozné. Aj mi napadlo, či sa zamyslel nad podstatou mojej otázky, pretože som si ani nemyslel, že by obyčajná kappa mala kapacitu premýšľania nad povinnosťami alfy. V tej pripomienke bolo skryto však vyjadrené, že mu budem lojálny aj za hrob, no zároveň mám, od neho očakávanie, že bude jednať v prvom rade v záujme bezpečnosti svojej rodiny, ktorá sa mu tu postupne zoskupovala. Nebol som totiž vlk, s ktorým by mohol ľahko manipulovať alebo mu ovplyvniť jeho názor.

Aranel je to alfou v PRVOM RADE. Taenaran na delte je veľmi dlho len Naomi, lebo to tu stále stagnuje. Alfa sa vymenila nie kvôli tomu, že by bol Storm zlý alebo co, bolo to na základe dohody. Kým nebude aktívna alfa, nikoho to sem nebude lákat. Kým budu mat iné svorky výhody proti boruvke, nepôjdu sem. Možno trochu tvrdý a drzý názor, ale žiaľ je to pravda. A potvrdzujem asgaar a rok 2015.
A ja verím, že Sa Blueberry dá bud urychlene dohromady a rozhodně sa co chce. Inak prostě raz príde osud s prekvapením, aktivitu ja osobne sledujem od výmeny alfy (cháp tak, že naozaj aj čítam príspevky).

Nym som len pohľadom naznačil, že jej rozhorčenie sa nad životom a všetkým s nim spojené budeme riešiť potom. Dostal sa k nám totiž silný Pach tunajšieho alfy, ktorý pekne kempil v chládku na území. Aj tak mi přišlo divné, že nemá partnerku, no beztak som očakával, že ak má zdravý nos tak pochopí, že sa môj Pach nemiesi s tým od Lennie pre náhodu len tak.
Keď sa konečne hnedý ukázal, Lennie mu podhodila tři myši s výhovorku, že Nym učila loviť. Veril som jej, pretože jej vnútorné rozpolozenie nemalo priateľský nádych k hnedemu.
Odmerane padla otázka, co tu robím, na čo mu odpovedala Lennie. Len som sa na ňu zamračil, preto osobného hovorcu som nepotreboval a ďalej neriešil. "Už nejdem kaziť len vzduch," potvrdil som s uskrnom a narovnal sa. Bez ostychu ci strachu som sa díval do svetlo modrých očí neuhybajuc pohľadom. Aj babrak by na mne videl, že nie som len vetchy, starý tulák ale život sa na mne vyburil a ja som ho zatiaľ zvládal. Nemenil som mu na počkanie porozprávať storku o tom, že budem na jeho schopnosti alfy dost kriticky, aspoň časom. "Chcel by som sa pridať do svorky, večeru ti zvládnem Uloviť aj na zubatej hore, no nebudem sa hrnut na všetky lov, šetrím pľúca," podotkol som pravdivo. "Môžem však brať nováčikov a pripadne vlcata na lov, kým som na území, viem skoro s určitosťou povedať, že vystačím aj za dvoch ochrancov územia," povedal som na rovinu a odkaslal som si. Sebavedomie mi nechýbalo, no oznámi som mu to ako fakt plně si uvedomunuc svojich kvalit za tie roky. O očakávanom vrhu som mu však pred Nym nechcel vravieť. A nie v búrke. " A potom mam ešte jeden dôvod, prečo tu zostať, ale radšej by som ho prebral v súkromí. Tulák som síce roky, pretože svorky, kde som bol zanikli ci už normálne alebo tragicky, takže odpusť moju miernu nedôveru k alfam. Z mojej strany mam zatiaľ jedinú prosbu, a to umožniť mi aj výlety mimo územie, vždy ohlásené. Nie som práve extrovert. Savior menom, mimochodom, " dokončil som a kašel udusil v hrudníku, pretože som mal dosť a dúfal, že už sa ma nebude vypytovať. Z mojich oči sice netiekla pokora, no ak by bol normálny Falion, bol som ochotný sa mierne prispôsobiť.

EXTRA 5 - 11/25

<- Jedľový pás

Neodpustil som si okaté pretočenie očí, keď sa malá flundra začala hecovať a nadchýnať predstavou, že je ako Lennie. Samozrejme trochu priživila do tlsta Lenniino ego, nad čím som sa potichu zasmial. Buď budete kamarátky, alebo sa potom dožeriete k smrti, až bude Nym v puberte, chechtal som sa pre seba, keď sa nám terén pod nohami začal radikálne meniť. Museli sme trošku zabrať svalmi na totálne klzkom povrchu a zvyškoch snehu rovno do kopca.
Pri zmienke Faliona som sa snažil brať celú tú vec so Styx a dôverou a tak ďalej s nadhľadom. Rozumným nadhľadom hodným už staršieho vlka, pretože Lennie, hoc možno len o dva roky či koľko mladšia, zostala taká aj duchom. Bol som rád,no na druhú stranu ma tak trošku štvalo, že som bol ako umierňovač jej temperamentných výkyvov nálad, či v prípade mladej skôr prehlásení, ktoré vypustí z tlamy nahlas, ktoré nie. Ale ja som bol zlý, keď som ti vyhovel a zbavil sa jej, nieeeee, odpustil som si sarkastické poznámky a nechal ich pekne len v mysli. Vv skutočnosti som proti čiernobielej vlčici naozaj nemal nič, ale vedel som, aj koľko starostí nám to pridalo. Potom sa budeš chcieť starať o svoju krv, čo bude s ňou? Nenakecá jej zas Cynthia alebo ktokoľvek iný, že už ju nezbožňuješ kvôli nejakým... iným? Uvažoval som v nemom rozhovore s Lennie, hoc som nepredpokladal, že by ma aj počula. Bola zabratá do debatz s mladou o mágiách a Smrti.
Nám akurát neochotne vysvetlila ten prášok od Smrti, na ktorý som medzičasom aj pozabudol. Podozrievavo som prižmúril oči a zastal, keď Nym udalosti z Asgaaru priblížila. "Život priamo na teba nemôže zaútočiť, niečo ste si nevšimli," riekol som odmietavo, nakoľko som si pamätal, ako ho vysmievala toľko ráz Smrť, kým sa neprekecla o jeho možnostiach. Buď dal tej Styx schopnosti, alebo silu, no napadla ich ona. Mierne sa vo mne zaplápolal ohník pomsty spojený s túžbou tú sivú mrchu nájsť. Nebolo by predsa ťažké rozoznať ju medzi vlkmi, keď jej chýbajú dve tretiny ucha, no nie?
Tieto myšlienky som však zahnal, pretože s výstupom vyššie do hôr viac snežilo ako pršalo a pod labami nám začal chrupať sneh. Nenápadne som obdivne mrkol po flundre, pretože jej vytrvalosť malých nôh bola chvályhodná. (//Nym je ósom s vytrvalosťou 40 :D) Zostal som totiž dosť dlho potichu, keď sa ma opýtala s rozkošnou samozrejmosťou v otázke, či sa pridám do ragarskej svorky. Pripadal som si odrazu ako obrovský skeptik, musel som mlčať a povolil som trošku mágií, keďže som potreboval dať výdaj inam a zavše už sa na mňa neliala voda, ale mokrý sneh, ktorý sa mi zachytával v srsti. "Uvidíme, čo povie Falion," utrúsil som len nakoniec s váhavým úsmevom, ktorý som potvrdil zavrtením hnedého chvosta. Alebo čo poviem ja jemu?
Lennie skoro okamžite po príchode zavyla, na čo som časť jej hlasu prekryl svojím, hlbším, pretože som predsa len nebol člen. Dal som alfa vlkovi len vedieť, že som si vedomý územia, na ktoré som však neohrozene vkročil. Mohol som sa vždy vyhovoriť na to, že mám nové povolanie strážnika Lennie, alebo také čosi. Je to tvoja alfa, povieš mu to ty, zapriadol som v duchu prepichujúc Lennie kožuch, kým bola odo mňa odvrátená.
"Myslím, že bude lepšie, kým si flundra užije len detstvo a nezaoberá sa príliš vyšším systémom tejto krajiny, je toho aj na hlavu dospelého vlka, nie to ešte jej." Inak som sa ani nezapájal, len si vyjadril názor. Tvár sa mi zachmúrila. Otriasol som sa od snehu a díval sa na veľké pohorie, ktoré sa nad nami týčilo, kým mi sme zastavili iba na nejakom hrebeni pomerne nízko. "Si doma, tešíš sa?" Podotkol som o niečo miernejším hlasom k Nym a rozhliadol sa po okolí. Cítiť tu bolo všetko vrátane Cynthie, ktorú údajne oživil Život, no celý tento príbeh sa mi nezdal. A zavše, mne prišla zábavná a plánoval som si s ňou o tom pokecať, tváriť sa, že som turbo empatický a záleží mi na jej zdraví. Ako inak.

//Pridané 2 kryštále :)

EXTRA 5 - 10/25

<- Západný Galt.

„Pochopíš to neskôr, nerieš,“ dodal som ešte, keď som videl aký výraz mladá vlčica nahodila. Nemusel som mať ani mágiu myšlienok na to, aby som vedel, že jej kolečká idú v hlave na plné obrátky. Nevedel by som jej však ani spolovice odpovedať, takže som sa pokúsil uzavrieť tú tému. „Život tu nie je od toho, aby bedlivo sledoval osud všetkých, táto zima bola krutá, možno sa aj nudil, keďže i Smrť sa nám ukázala a náhodou zbadal Cynthiu,“ vložil som sa do debaty, keď sme prešli okolo prvých stromov a ja som započul flundru. Rozhorčovala sa a čím ďalej, tým viac mi pripomínala jej opatrovníčku Lennie, po ktorej som hodil nenápadné očko. K obrazu svojmu?
Táto myšlienka mi však utiekla súvisle so slovami trojfarebnej, ktorá dopredu pesimisticky tušila, že Falion ju odsúdi za to, že mladé a naivné vĺča pochytilo jej návyky. Povzdychol som si a prevrátil oči, zosilnil intenzitu hlasu, nakoľko vietor, ktorý sa hnal medzi kmeňmi jedlí vydával podivné zvuky. „Nie je jeho mláďa, môže byť rád, že sa jej niekto ujal, keď ju ním poverený dozor stratil,“ odfrkol som si a žmurkol po vlčici, nech už ju to tak nežerie. Akurát ju celá situácia nútila mračiť sa a ja som sa nazdával, že za to môže aj to, že boli Ragarské hory zrazu tu. Po toľkých týždňoch zimy na cestách všade možne sme sa konečne vracali. Taktiež som si bol vedomý povinnosti, ktorú som vôbec preferoval – a to pridať sa do svorky. Kvôli sebe nie, kvôli tebe...a mladým, pomyslel som si a povzdych zo seba vylúdil nahlas.
Tiež sa mi nešlo veru ľahko, ušlo mi aj zanadávanie, keď mi tvár preplieskalo fajnové, premočené ihličie, lebo Nym šla chvíľu predo mnou a od nej sa odrazila vetva. Čo už. Našľapoval som na mäkké podložie a posúril trochu vlčice do poklusu, pretože takto tam neprídeme ani za rok. Čím sme sa dostávali viac a viac do kopca na sever, tým pribúdalo mokrého snehu a k vode z nebies sa miesili aj snehové vločky. To aby sme nezabudli, že aj také existuje, napadlo mi, keď sme míňali divnú časť lesa po hranici. Cítil som prítomnosť nechutnej zrúcaniny a sledoval som aj pohľad Lennie, ktorá očividne nad niečím premýšľala. „Ešte mi povedz, že chceš ísť za tou harpyou po nejaké mágie, na šikanovanie ega ostatných vlčíc,“ podotkol som mierne rýpavo a povzbudivo jej drcol do pleca, plus ju tľapol mokrým chvostom, aby som jej vlial trošku do tela energie. Veď vláčila tie myšky, ku ktorým čoskoro pribudla tretia. „Čo za kúzla? To som nepochopil,“ zamračil som sa a venoval jej nevinný pohľad zelených očí, pretože som netušil, na čo naráža.
Debata sa strhla k mojej dcére a už aj na otázku Lennie som zavrtel hlavou. „Je to sebavedomá, energická vlčica, veľmi nezávislá, má dobrý a triezvy pohľad na Život, plus tu pozná väčšinu kraja, neviem, čo by som mal hovoriť o niekom inom, nežijeme spolu zhruba od jej 3 rokov,“ odmlčal som sa s odkašľaním si a začal stúpať po mokrom snehu smerom vyšie a vyššie. Čoskoro boli cítiť pachy členov svorky.

-> Ragarské pohorie

EXTRA 5 - 9/25

<- Veľké vlčie j.

Šiel som spočiatku prvý. Obvykle som bol ja vraj za ten typ, ktorý nie je moc spoločenský, a teda sa vlastne nezapája do dlhých konverzácii. Tak tomu bolo vlastne aj teraz, keď sme postupne obišli aj posledný breh jazera. Šli sme popri južnej hranici cédrového lesa ci skôr teda hája, vzhľadom na jeho veľkosť. Vždy mi prišlo divné, že tam rastie prevažne len jeden druh stromu, ktorý sa zavše nerozmnoží inam, drží si to svoj okraj lesa, nezmenšuje sa nijako galtavar, zamyslel som sa, keď naše labky vykročili na trasu skrz rozbahnenú pláň číslo dva.
Mrzuto som si pre seba odfrkol, keď som zatriasol labou, aby som z nej dostal dole nános blata. Zdalo sa totiž, že s príchodom jari a odmäkom sa začala vracať aj zver, prípadne nová sa mala možnosť rodiť. Aj tak som celú zimu nedošiel na to, kam všetky tie zvieratá išli. Hoci som žmúril do dažďa, ktorý vytrval aj na obed, nezahliadol som nikoho iného, kto by križoval pláň a niekam cestoval. Kto by už len cestoval v tomto počasí, niee, to len my musíme, pomyslel som si trpko a sústredil sa na použitie mágie, aby mi zas aspoň nezmáčalo srsť, keď už mi ju vietor tak pekne usušil. Bahenné zábaly zostávali len na nohách.
Spoza seba som z tlamy mladej sotva začul, že je jej tragický prípad smrti mojej bývalej partnerky ľúto. Zasmial som sa, zostra, nepríjemne. „Neľutuj mŕtvych, ľutuj radšej živých,“ zamumlal som, hoci skôr len sám pre seba, pretože som nemohol predpokladať, že by tomu tak mladá hlava nebodaj porozumela. Podarilo sa mi nájsť však schodnejší chodníček a zrýchlil som podľa Lennie, len aby sme už boli ako tak krytí korunami stromov, hoci oholené konáre pomôžu skôr len ako závetrie. Vyfúkaný som bol až až a pri pohľade na polomokré vlčice som mal dojem, že ony taktiež.
Započúval som sa do ich rozhovoru, v ktorom veľmi zas preberali Faliona a Lennie mladej nakecala, že v jazere žije obrovská príšera. Ale no tak, zhodnotil som v duchu Lenniinu detinskosť, ktorú som sám nevedel, či si niekedy uvedomovala.
Dôvod zareagovať som mal až po započutí dcérinho mena. Vlčica totiž reagovala na mňa. „Keby ma chcela vidieť, našla by si ma. Je dospelá, nech si robí čo chce, ak ju ešte nedostihla karma za tú jej tlamu drzú,“ zhodnotil som, pretože som stále cítil mierne výčitky svedomia z poranenia, ktoré som jej spôsobil. Vedel som však, že je veľmi nezávislá a zdržiava sa mimo Asgaar aj viac ráz do roka, neplánoval som sa proste teraz za ňou hnať.
Otriasol som sa a vytesnil zbytočné myšlienky, keď sme vrkočili pod ihličnaté konáre vysokých jedlí.

-> Jedľový pás

EXTRA 5 - 8/25

<- Východný G.

V prvej chvíli, ako sme sa viac a viac blížili k veľkému jazeru som ani nepochopil, že sa práve Lennie dosť preriekla. Ocenil som niekde v kútiku mysle jej úprimnosť, to je asi tak všetko. "Lylwelin, vravíš? Poznáš ju?" Vyzvedal som pokojným hlasom, pretože som sa jednoducho potreboval uistiť, či hovoríme o tej istej vlčici. Netušil som, odkiaľ by ju Lennie mohla poznať, preto som sa len zamračil. Tým pádom by mi potvrdila moje tušenie, že niekoho má. Aspoň niečo má po otcovi, keď odmieta hovoriť otvorene o svojich emóciách, zasmial som sa v duchu a sústredil sa na udržovanie mágie, pretože mi na čelo padlo zopár kvapiek.
Vietor mi už takmer vysušil srsť, kým sme sa dostali k jazeru. Lennie zvládla uloviť ďalšiu myš a Nym zbadala púpavu, tak sa po nej vrhla a nosila ju v tlamičke.
Lennie pri vode vzala situáciu do vlastných labiek a odhodlala sa vymyslieť si v rýchlosti sotva vierohodnú, ale akože vierohodnú story. Zamračil som sa na jej panovačný pohľad a len si vzdychol. "Mám jednu partnerku, tou je Lennie. Koniec diskusie," zahundral som nevrlejšie, než by som chcel a pobehol som v blate napred.
Nym bola beztak dosť vo svojich myšlienkach s kvetom v papuli a Lennie jej niečo švitorila, že ja sa postarám. Ale o koho zas? Ja sa nikoho nebudem zbavovať pre druhého záujem, život je ťažký a ona sa ho musí naučiť žiť, aj keby zostala sama, odfrkol som si v mysli a mojou nesústredenosťou sa nad jazerom roztrhli mraky, takže nás čoskoro mohol oslepovať odraz na vode, kde sa ešte sem tam našli hrubé, ľadové kryhy. Ochotne som prešiel z blata na pláni do piesku a po brehu s vlčicami obchádzal jazero. Nym však prejavila záujem, preto som ju počkal a zrovnal krok. "Je to mimoriadne populárne miesto a obľúbené u vlkov, v lete ich tu nájdeš hneď niekoľko, váľajú sa v piesku, kúpu, lovia ryby, je tu proste život," vysvetlil som jej v jednoduchosti a hodil rýchly pohľad po Lennie, či mi mieni pomôcť a doplniť ma, alebo len učí mladú vlčicu sebavedomej drzosti a sebestačnosti.
Popri zabáraní labiek do mokrého a studeného piesku som sa zahľadel na odlesky na vode a až spätne si uvedomil, že som mraky roztrhal ja, hoci vietor ich usilovne zas poháňal k sebe a ten slnečný lúč čoskoro zmizne. Ovládať intenzitu slnečného žiarenia, to by bolo zuajímavé, napadlo mi keď som premýšľal, či to bude Lenniine tlapky zase páliť ísť ku svojej kamarátke Smrti, s ktorou mala posledné mesiace až prílišnú chuť sa združovať a rozprávať. Každopádne nakoľko sa ma stále držala celkom konverzačná nálada, odkedy sme neboli pri vytopenej rieke, kde Lennie nakladala bobrom, zapojil som sa do rekapitulácie zážitkov z Asgaaru aj ja. "Ako sa ti pozdával Sionn? Je len o pár mesiacov starší, ja som ho tiež spoznal až teraz, poznám len jeho súrodencov," podotkol som. "Mimochodom, v Asgaare žije aj moja dcéra Lucy, až ju raz niekde stretneš, je to svojská vlčica so zelenou šatkou na prednej labke, má zelené oči," dodal som mladej ďalšie info, aby si nemyslela, že to zas Lennie alebo kto porodil a magicky to zostarlo o osem rokov.

-> ZG

//Jaká oprava hrádzí?!

To Castor ich ničí a zničil zatiaľ len na Mahtae! :D

EXTRA č. 5 - 7/25

<- Rieka Mahtae

Pomaly sme opúšťali územie rieky a labky nám z premočenej trávy začali zapadať do blata. Zavetril som a sklonil sa k zemi, kým Lennie po lopate vysvetlila Nym, ako to vlastne je so Sigym a prečo nemôže o nás dvoch nič vedieť. Zatiaľ. Popri prieskume som našiel nejaké stopy vysokej, no po poslednej nudnej chvíľke tetky Smrti nás to stálo veľa, a preto som pobehol prskajúc okolo seba bahno a kývnutím potvrdil slová Lennie. Museli sme sa aj tak držať pri sebe, lebo viditeľnosť bola malá a ja som neplánoval plýtvať energiou na rozohnanie mračien. K tomu by to dobre doplnila mágia vzduchu, potom by to možno bolo menej energeticky náročné, uvažoval som.
„Sigy je príjemný, milý vlk a určite ťa aj rád zaučí trošku mágii, ak ho pôjdeš časom navštíviť. Je to jeden z vlkov, ktorí na teba nebudú nepríjemní asi nikdy,“ podotkol som ešte k mladej vlčici s bielym chrbtom a žmurkol.
Ako sme šli a hľadali najmenej rozbahnené časti pláne, ktorú tak obľubovali tí kopytníci, že tu bol celoročný tankodrom, Lennie sa očividne rozhodla odčiniť tie škaredé slová o Falionovi – že ich teda Nym musela počúvať. Navrhla mu niečo doniesť a skočila do krovia, odkiaľ som mal výhľad len na jej pozadie, keď som začul slabý praskot a s víťazoslývnym pocitom vyliezla aj s mŕtvou myšou v tlame. Pobavene som sa uškrnul a zamával chvostom. „Mohla by to byť pre teba dobrá výzva Nym, ako sa naučiť používať nos a chytiť niečo tak malé a mrštné,“ súhlasil som s nápadom, no nakoľko som sa takej malej hávede s vlastným potomstvom nachytal pred rokmi až až, nemal som priveľmi záujem sa k nim zapájať.
Skôr som kráčal smerom k jazeru ako taký macatý dozor, len čo som sa sem tam otriasol vo svojej kupole bez dažďa, takže sa mi ježatá srsť mohla v prudkom vetre veselo schnúť. Vlčice sa zabávali a ja už som sa nemohol dočkať jazera, pretože som prestával cítiť v papuli od sucha, napriek vlhkosti vo vzduchu.
Onedlho bolo jazero na dohľad nám všetkým. „Nym to je Veľké vlčie jazero, rozprával ti Falion o ňom?“ opýtal som sa pomerne zvedavo a svojou celkom dobrou náladou dal mladej vlčici nepriamy signál, že teraz je ideálny čas na to sa donekonečna vypytovať, pretože by som jej aj ochotne odpovedal. A plus sa vo mne tak nejako zapla tá učiteľská časť, pretože poznať kraj bolo dôležité. V dobe, kde pobehuje besná vlčica posadnutá nenávisťou voči mágiam dvakrát tak.

-> VVJ

Extra úloha 5 - 6/25

<- Asgaarský hvozd

Opúšťal som hvozd zahĺbený vo vlastných myšlienkach. Beztak som očakával, že Lennie sa teraz bude venovať primárne mladej, keď teda bola na pikniku s novými priateľmi. Mne už venovala dostatok pozornosti asi aj niekoľko týždňov vopred, uškrnul som sa sám pre seba a keď sme míňali posledné stromy, musel som mierne odvrátiť zrak, pretože pri rieke na tom otvorenom priestranstve nás ošľahol studený vietor s dažďom. Mal som pravdu a moja predtucha počasia bola bravúrna. Možno až moc, vedel som, že bude liať už keď sme opúšťali jaskyne, premýšľal som nad dosahom a silou mágie počasia, ktorú evidentne ovládala aj Lennie. Nechal som ich s pokusom o úsmev obehnúť ma, kým sme si to čľapkali – a to doslova, kvôli vyliatej rieke – okolo koryta.
Lennie tam zahliadla usilovných robotníkov, ktorí si stavali svoju hrádzu a voda znásobená dažďom im pretiekla asi až za zdravý, bobrí rozum, pretože voda bola všade. Mali ustavičné problémy s kladením polien, lebo divoká rieka im ich brala. Pobavene som sa zazubil, keď Nym protestovala na Lenniine nadávky, že čo proti nim má, keď sú rozkošní. Pokúsila sa ich napodobiť a na jej vlčacej tvári to bolo možno viac ako vtipné.
Zamračil som sa však opätovne a otriasol si mokrú hlavu. Trojfarebná podotkla, že dodnes nerozumie správaniu Faliona. Nemal som toho vlka v láske, no len som si potichu vzdychol a priblížil sa k nej tak, aby ma cez huriav počasia mohla dobre a bez obtiažností počuť. Mne to až tak nevadilo, bol som zvyknutý, že som obvykle počul zvuky skôr, ako moja spoločnosť odjakživa. „Nezachoval sa ani správne, no ani zle. Nebol pri tom, avšak nemal sa tváriť ako keby ťa baví vymýšľať si,“ podotkol som a dúfal, že Nym nespustí miliardy otázok, keď toto vlastne mohla počuť aj ona. Škoda, že nie som telepat aj ja, hm, uškrnul som sa a znechutene si pre seba zavrčal, keď sa mi labky ponorili do vodou zaliatej, rozmočenej trávy. Čo ti vlastne Sigy v mysli povedal? Či len ja som si zaslúžil emocionálny výlev bez štipky empatie z jeho strany?
Lennie sa však pri tom preriekla a vyslovila obavy zo Styx kvôli mladým, ktoré očakávala ona. Nym ako správne vĺča začalo okamžite vyzvedať, no na jej slová som sa len zasmial. Nad hlavou mi prestalo pršať a postupoval som vo svojej kupolke sucha, vlčice vďaka Lennie taktiež. Sme silná rodina, kým neuverí mágiám a Smrť jej pár nedaruje, nemá šancu, pokúsil som sa Lennie chlácholiť v duchu a na Nym sa len usmial. „Nikto ťa nechce nahradiť, drahá, no po ceste sme sa stretli s prípadmi opustených vĺčat ako ty, takže predpokladáme, že sa aj v horách možno objavilo nejaké,“ pokúsil som sa flundru upokojiť svojím basom a nasledoval som vlčice ďalej na otvorenú pláň. Vvietor som úmyselne nechal okolo seba viať, aby som cítil pachy z okolí. To, že mi viac nezmáčavalo srsť bol bonus.

-> VG

Pohŕdavo som si odfrkol, keď mi synátor zadelil, že z toho ich nebezpečného bahna bude najskôr raz ťahať on mňa. No tak to určite vĺčik, načo mám asi mágiu, pretočil som v duchu oči a uškrnul sa. „Som rád, že aspoň môžem počítať s tým, že mám starostlivého syna,“ dokončil som s miernym úsmevom a zamávaním chvosta. Nemohol som však tušiť, ako sa zrazu zmení jeho nálada, dokonca v sekunde.
Prvé čo mi napadlo. Ešte niekto potrebuje dôkaz, že to je moja krv? Sigy proste mierne vyceril chrup a zavrčal. Okamžite si tak získal moju pozornosť, ktorá bola predtým viac menej zamyslená nad cestou našej trojice smerom na sever, pričom som vedel, že s príchodom rána začne pršať.
V prvej sekunde, ako mi došlo, že mi syn prečítal celú myšlienku som bol ticho, bez výrazu a ovládol sa, aby som neprejavil príliš neempatické emócie, nakoľko som cítil, že som ho rozladil. Potom som však privrel oči a napriek vrčaniu k nemu pristúpil o čosi bližšie, zachovávajúc si svoju dôstojnosť aj osobný priestor oboch. „Výborne, prax je mnohokrát lepšia ako vysvetlenie slovné,“ povedal som mu radostným a hrdým hlasom. Bol som rád, že stačil impulz plus aj vysvetlenie Lennie. „A v hlave som len žartoval, nebudem klamať, že som dúfal v intenzitu tvojej mágie,“ dodal som ešte pokorne a zahľadel sa mu do očí. Nemračil som sa ako zvyčajne, bol som pokojný a spokojnosť tiež nebola na minime. Možno sa na mňa Sigy nahnevá alebo si to zle vyloží, ale celý môj život bol o riziku a ochotne som ho naďalej v rôznych sférach podstupoval.
Ohľadom vrodenej mágie mi však odpovedal neutrálne a kým sa náš rozhovor dial, malá Nym sa začala čudovať všetkým súvislostiam, ktoré jej mozog nechápal, no po očku som zbadal, že Lennie už jej dáva výchovný pohľad. Na to zabľabotala, že je Nym alergická na vodu a musí ísť. Nnemusel som na ňu byť ani telepaticky napojený, aby som vedel, kam tým mieri a hlavne kam s mladou. Najmä preč.
Obrátil som sa teda na Sigyho. „Budeme musieť ísť, blížia sa intenzívne dažde a mal by si tiež zvážiť, či tu počas nich neprečkať, pretože v Mahare budeš v ohrození, je to na tebe, verím ti,“ dodal som a mierne sa rozkašľal, lebo už som toľko slov nestihol dodýchávať.
Jemne som sa mu dotkol nosom čela a popošiel pár krokov za vlčicami. „Ži ten život naplno, nežijeme večne,“ obrátil som sa so smutným úsmevom, zamával mu chvostom a rozklusal sa za tými dvomi, pretože mi začalo kvapkať na hlavu. A keď kvapká v Asgaare, na pláňach bude lejak, pomyslel som si a s povzdychom a prinútil neobrátiť za synom, kým som opúšťal les a dostal sa so samicami na hranice, kde som naposledy zavyl celej asgaarskej rodine, že odchádzame. Vždy ťa budem mať rád a nemyslel som to zle, zaslúžiš si dobrý život, prebehlo mi v hlave, ako som so sebou ťahal emócie zo stretnutia sa so Sigym, po neskutočne dlhom čase.
V rýchlosti som pred opustením členitého hvozdu skontroloval, či mám obe vlčice niekde vo svojom okolí a sme pokope.

-> Rieka Mahtae