Gallirea - Příspěvky uživatele

Žil jsem si snad ve snu? Byla to opravdu realita, že se našla ještě nějaká duše, která po mém boku chtěla zůstat a sprijemnovat mi další dny? V hlavě jsem měl tolik otázek, ne příliš často jsem dával myšlenkám volný průchod, no čumák mi po příchodu do hor naplnila svěží vůně borovic, které tady rostli v opravdu velkém počtu. Taky jsem mohl i počítat, kolik velikostí se jich tu najde. Ovšem ty úplně malé mám někdy chuť spálit, kdybych měl možnost jak. Je to za trest prolezat do hor k úkrytu, odfrkl jsem si a vesele poskočil, když se mi do nosu krom borovic dostal taky pach mé milé. Kdo by to byl řekl kdysi, pomyslel jsem si a šťastně se uculil, protože mi tribarevna vlčice opravdu chyběla.
Jo, taky že jsme nebyli dlouho od sebe, no posledně jsme se museli rozdělit kvůli výměně názorů a já nechtěl, aby se na mě Lennie zlobila. Ale já za to stejně nemůžu, že jsem byl teleportovan neznámou sílou! Přesvědčivě jsem si pro sebe kývl a vydal se na stezku směrem do kopce tam, kde bych z horského sedla vlezl do úkrytu. Já ji tak miluju, řekl jsem jí to vůbec někdy? Asi ne, to se musí napravit!

Túlal som sa ihličnatým lesom a nenabral odvahy či vlastne chuti vliezť do večne zasnežených hôr. To som si teda myslel, že len Snežné hory budú plné snehu, očividne môže byť aj celý sever jeden snehový závej, šomral som si v duchu pre seba a naštvane labami rozhŕňal posledné stopy snehu a mokré ihličie pod ním, ktorému sa veľmi s rozkladom nechcelo ponáhľať, takže ho tu boli vôkol kvantá. Takmer som dosiahol hraníc Ragaru, kým som si však radšej uzmyslel, že návrat "domov" budem radšej naťahovať zbytočnou obchôdzkou juhu hraníc územia. Tak kde je tu nejaký ochranár? Tuším, že mi Spomínal mi Falion alebo Lennie niekedy niekoho takého. Ticho som si povzdychol a rozklusal sa lesom, pričom som sa zabával slalomom pomedzi desiatky štíhlych jedlí. Tuším na starobu začínam viac všímať sveta okolo seba. Také jedle sú napokon celkom pekné stormy, či? To sotva, neznášam ihličnany, ich zelené zbrane sa vlku len zapichujú do prstov a robia mu nervy, ukončil som s tichým zavrčaním svoje nadávanie na neobľúbený druh stromov. Taktiež bolo čudné, že sa mi nechcelo ísť za solídne guľatou partnerkou či ostatnými. Túlanie sa bolo dlhodobé, no npariek tomu ma neprechádzalo. Táto vlastnosť sa so mnou ťahala roky a nezmenila ani raz.

Nápad na akciu bol vydarený a neviem aký bol váš pôvodný zámer, no ak to bolo niečo zložitejšie, nebolo by to do mesiaca zrealizovateľné vzhľadom na menšiu aktivitu niektrých vlkov, keďže niektorí chodia aj do práce alebo sa šprtajú do škôl :)
Každopádne dík, áno, stálo ma to jedno psychické zrútenie :D pretože už je človek unavený, keď za mesiac napíše 80 príspevkov o dĺžke 400+ slov Ale za seba môžem povedať, že aspoň ma hra nakopla k aktivite a konečne mám ešte zo Silmarionu splnený ačívment dotiahnuť aspoň jednu akciu do konca. Vďaka za odmeny, sú viac ako štedré.

//Přeskočte ma, Savior je na juhozápadnej hranici cca.
Edit 16:04: Ja napíšem teraz niekedy príspevok, kvôli Amorkovi, ale pokojne zatiaľ hrajte ďalej kým je vaša trojica inde

//Poprosím o kontrolu úkrytov + profilov, odmeny aj bannery za akciu by ste mali mať nahodené, reklamácie poprosím s adekvátnym predmetom vzkazom, dík.

//Taenaran si polepšil o 2 kryštále a 6 kamienkov vďaka "dochádzke" :)

<- Jedlovy pás

Držal som sa viac menej na južnej hranici hôr a zabočil som viac na západ, keď sa medzi stromy dostávalo prvé slnečné svetlo. Po spamätaní sa zo šoku, kedy som zmizol z pláne a ocitol sa inde, plus ma tá sila teleportovala zas sem, som sa rozklusal po hranici, Ja som jej vlastne také čosi sľúbil ako kožušiny, však? Hm, nejde len o ňu, tá jaskyňa je fakt hrozná, ale ak niečo nájdem, asi tomu nedám spravodlivú šancu na útek, povzdychol som si. Lovil som často a už veľakrát, dokonca aj vrodenú mágiu som ovládal veľmi dobre už dlhšie časové obdobie, no nikdy som ju nezneužil na usmrtenie cieľa, ktorý som si vybral ako potravu.
Keďže som však k spomalenému alfákovi neprechovával zatiaľ dôveru, nešiel som sa ho pýtať a msuel som vyriešiť lov väčšieho exmplára ako zajaca čo najskôr. S príchodom rána prišlo aj slniečko a ja som vedel, že nás čaká krásny deň. Pozrel som sa do nebies a zistil, že aj vločky prestali padať, keď tu zrazu... „Au!“ Zavrčal som a uskočil divoko sa obzerajúc. Niečo hnusné ma štíplo rovno na lysé miesto na kohútiku, čiže priamo do kože, kde ma nechránila srsť. Okolo mňa boli však len nejaké borovice a kamene, takže som to pripísal proste hmyzu a ani mi nenapadlo, že by to mohlo byť čosi magické.
Zavetril som a zachytil slabý náznak pachu zvierat, aké som často vídaval na galtavare. Rozbehol som sa za stopou a prikrčil sa, pretože toto mala byť veľmi rýchla akcia.
Zbadal som pod zhlukom mladých borovíc srnčeka, ako sa hrabe v tráve. Aj mi ho na okamih bolo ľúto, kým sa jeho krehkých a tenučkých nožiek zmocnili korene borovice, pod ktorou stál- Zviera zapišťalo a začalo sa so zúfalým rykom metať. „Bude to rýchle a ty aj tak nemáš nikde dohľadne rodinu,“ prehovoril som ešte k nemu a priskočil k hlave na rozmočenej zemi a snehu, odkiaľ nebol s jeho malými parôžkami nebezpečný, keď mu moje zuby rozdrvili hrtan a preťali životne dôležitú tepnu.
Krvi ako z prasaťa, udržovanie mágie mi tiež dalo zabrať. no teraz som spokojne vydýchol a drzo začal žváchať jednu nohu, kým mi došlo, že už nie som tulák a prvý musí alfa. No, kde len že si alfa, aj ostatní budú chcieť žrať, napadlo mi, kým som zubami začal trhať kožu a dávať ju zo zvoieraťa dole.

//Asgaar (teleport, - 2 lístky :()

Nechcelo sa mi ísť z obľúbeného hvozdu preč, no keďže začalo svitat, Elisa sa už určite taktiež chystala vydať sa na menej smutné miesto, než stat v daždi nad hrobom jej syna, o ktorom som sa vlastne dozvedel až teraz. Je to velmi smutná správa a novinka... Ale možno sa bude tešiť, keby bola krstná našim mladým, ona by ich zvládla nech budú akokoľvek rovnakí ako Lennie, zasmial som sa v snahe odľahčiť atmosféru. Kam mi vlastně zmizla ta moja fúri... Fialka, zarazil som sa a poobzeral sa, či náhodou na mňa nevyskoci spoza jedle, nakoľko som sa ocitol rovno v úzkom páse neďaleko zrúcaniny, kam ako som predpokladal, by mohla Lennie ísť.
Nezostalo mi však nič iné iba sa volky nevolky pohrať do ragaru a zmieriť sa s ukončením dobrodruzstva.

//Ragar

//Ja ironicky každý rok makám na sviatok práce tiež :DD

Dostal som sa sem proste v nevhodnom čase. Spoznal som naraz ďalších dvoch potomkov Elisy, hoci mladá Awnay, ktorá má sledovala bola srsťou skôr po otcovi. Sklamane mi odvetila, že dúfala, že by možno Život bol ochotný jej pomôcť. "Ale asi určitě ano, mňa ta striga v zrucanine napadla, nebolo to želanie," zasmial som sa stroho a Opatová aom jej nesměly úsmev. Zda sa mi být celkom milá, prečo opustila rodný les? Asi ma túlavé labky, lenze po kom z rodičov? uvažoval som a vyprevadil ju ospravedlnujucim pohľadom, pretože bola zmätená. Nedivil som sa jej, veď jej o mne asi nikdy nehovorili.
Vrátil som sa k Elise, ktorú som už dávno nevidel tak zarmutenu. "Netrápi sa a určite vie, že naňho myslíte," šepol som jej do sivého ucha a preložil si hlavu skrz jej krk vo vlcom objatí. Já ti rozumiem a zároveň neviem, čo je to za pocit. Povzdychol som si a nechal Elise vyrásť okolo labky dlhú margarétku, aby ju aspoň čosi rozveselilo. "Nemám poňatia, ako som sa tu ocitol, bol som pri potoku na severe, len som myslel na domov," podotkol som úprimne a zahľadel sa na sever medzi stromy, ako keby mam možnosť vidieť hory odtiaľto. "Ďakujem, že si mi ho predstavila. Budem musieť ísť, Lennie sa niekde vyparila po ceste a nechcem podporovať jej paranoju, " povedal som mierne s vtipom a obtrel si ešte tvar o jej líce, na ktorom srsť prerušilo pár pramienkov jej sĺz. Veril som, že to musí byť veľmi ťažké. Kde asi je?

//Teleport Jedlovy pas (případně upravím)

1. Zoznámiť sa s 2 potomkami asgaarských álf - 2/2

Vlastná úloha neviem koľko - 2/2

//ZG (teleportačný lístok)

...domov. Privrel som oči a odosobnil sa na chvíľu od hnusného ,lepkavého blata, v ktorom som mohol stúpiť na m=rtvu, vysokú zver, prípadne zakopnúť o nejaký zvyšok ich dlhých končatín. Bola to skôr paranoja vyvolaná tmou a ja som si úprimne želal, aby to cestovanie a problémy, stresy už konečne skončili. Rovnako ako v čase, keď sme sa s trojfarebnou vlčicou handrkovali za absolútne nezmysly, lebo jej hormóny a ja proste nie som tak utáraný, ako vlčice.
Magická krajina mi však opäť dokázala, že má nado mnou moc a som jej právoplatným obyvateľom, pretože si pojem 'domov' vzala po svojom...
...a ja som sa záhadne ocitol uprostred Asgaaru, vlastne bližšie k severnej hranici. Prekvapene som zalapal po dychu a rozkašľal sa, pretože som si do tlamy nabral dažďovú vodu, keďže napriek hustote lesa pršalo aj tu. Ako všade. Čo to pekla má byť zas toto? Prečo? Rozohnil som sa v duchu, lebo som si absolútne nepredstavoval scénar, kedy Lennie vyčíta mne, že ja som sa stratil, keď to malo byť v realite naopak. Ona sa po ceste kdesi zatúlala a ja som len mohol veriť, že nie rovno do zrúcaniny, čo bolo u nej predvídateľné.
Rozišiel som sa rozľahláým hvozdom a bol zamrznutý natoľko, že som zahodil zásady slušného správania sa a neobťažoval sa ani len zavyť. Mmôj pach tu nemoho lbyť výrazný v tom lejaku, i keď tunajší vlci mali beztak moc zistiť nejako, kde sa kto nachádza. Asi mágia lesa. Alebo to má ôlen to ich potomstvo tak? Mal som sa zoznámiť ešte s jedným z Elisiných potomkov, možno by to nebolo zlé, spoznať ich a byť pre niekoho viac ako duch... Zamyslel som sa a napokon sa bezmocne posadil na vyvýšenú, klzkú skalu, pretože som bol bezradný a nevedel, či sa vrátiť do Ragaru pred Lennie, čo by považovala asi za podraz, že ju nechcem vidieť zvlášť pri jej strese z útoku na nenarodené mladé, alebo tu čakať či sa bezcieľne motať po svete a míňať sa, nakoľko, ako sme zistili, bola Gallirea celkom obrovská.

EXTRA 6

//Aina

Od potoka, či už vlastne v tomto čase a nečase rozvodnenenj, síričitej rieky som pokračoval na zabahnený galtavar. Samozrejme s plnou tlamou nadávok všetkého druhu, pretože ako som šiel poklusom, tak som mohol akurát tak kráčať a otriasať z končatín nánosy lepkavej zmesi hliny a vody a nejakých tých žltých tráv, ktoré tu s obľubou takmer celoročne obhrýzali bylinožravce, ktoré som tu však zatiaľ nevidel. Alebo to bude proste tým, že je noc? Nemyslíš si? A čo by tu aj tak robili po takej zime, sa stavím, že niekde nájdem aj mŕtvoly... Alebo pri mojom šťastí a tom, že som sa ja stratil Lennie (či ona mne?) o nejaké mŕtve telo zakopnem, bude tu ako rozložená skamenelina po mesiacoch zimy, pomyslel som si morbídne a nabral tak na paranoidnej nálade, pretože som mal náhle nutkanie sa obzerať všade vôkol seba, teda najmä žmúriť pod tlapy. Nebolo to však dobre. Keď som prižmúril zelené okále a posnažil sa uprene dívať na zem, zhruba tak jeden až dva metre pred seba, na to blato, videl som...len blato. Tma bola všade a zavše popri tomto postupe kráčania skrz Západný Galtavar som nadobúdal dojmu, že tma okolo mňa rozhodne hustne a vidím horšie. Alebo to bude len vekom či som sa nadýchal výparov z potoka, čo by bolo vlastne celkom možné, stále nemáme preskúmané, čo všetko územia a prírodné úkzay v tomto magickom kraji dokážu, napadlo mi a slabo som sa nad tým pousmial. Ťažko po rokoch na Gallirei nejakému cudzákovi vysvetliť, že tu vlastne nie je tak celkom ružový život. Pamätal som si Lennie, ako nadávala na tak prostú a priorodzenú vec, ako vtáčéí spev, ktorý sa v lese na východe rozliehal okolím, dokonca aj to, že vlastne stále prší a ako na potvoru vtedy, keď niekam ona ide. A ja s ňou... ale šiel buy som niekam sám... Necítim sa dobre posledné hodiny, asi to bude tou tmou či blatom, chcelo by to ísť domov...

//Asgaarský hvozd s pomocou 1 lístka.

Extra 6

//Nelrebadanyes

Akonáhle som opustil hranice lesa a Lennie (hádam a so mnou, dážď zosilnel. S kombináciou nočnej tmy bolo skoro nemožné dobre vidieť a mohol som sa orientovať len podľa pamäti, pretože prachové stopy vytrvalé počasie vymazalo z povrchu gallirejskeho všade, možno s výnimkou svorkovych území. Aj tak ťažko pochybujem a neverím, že Ragarske hory budu označené, že budem vedieť, kam sa vraciam. Sú to hory ako každé iné, odfrkol som si a akonáhle som minú každá posledný krik, ktorý mal sotva listy a patril k lesu, rozbehol som sa rýchlym pokusom po bahnistej pláni. Nebolo to až tak strašne a keď som v lese premýšľal, kadial sa vydať, rozhodol som sa, že jazero bude možno po tomto vydanom prsani dvojnásobne tak široké ako zvyklo byť obyčajne, bežné dni. Vie sa vyliať aj jazero! Vyslovene, že by sa vylial som nezažil, potopa bola. Vlna, ktorá strhla všetko, nemyslím, alebo nepamätám, že by to bo spôsobené jazerom ci riekou po odmaku, uvažoval som mlčky a znova sa otriasol.
Držal som si za chrbtom sopku, ktorá mi kedysi vzala najlepšiu kamarátku a spriaznenú dušu, a hoc sa tu potom chvíľu pohybovala, viac som ju nezahliad. Ak je tam niekde nejaký svet ci krajina magická a si tam, tak sa tam máš hádam dobre, pre seba som sa smutné usmial a zastal prekvapený pri potoku... Ktorý bol riekou. Tak sa rozvodnil. No, tieto rieky a voda, komimuju život, chcelo by to nejakú inú vec, ktorá by uhasila smäd, zamyslel som sa a po pamäti mieril k severnej časti, ktorá bola izmo sopky.
Nad adinlu sa síce vznášal sircity opar, ktorý zapáchal, no v tomto bode vola voda teejska a preto mi až tak nevadilo sa skrz ňu pustiť. Dokonca. Nebola ani extra hlboká, pretože sa potok roial do všetkých strán na trávu, ktorá sa síce snažila vypiť tie množstva závlahy, ktoré zrazu mala aj z neba aj z riečnych koryt, no beztak som si to tapkal viac po vode ako po zemi smerom na bahnistu plan, ktorú som plánoval obísť zvrchu. Možno by to chco nejaký kvok na ráno, v r, ch horách nič nebude. Pochybujem, že alfa zabezpečil... Keďže lovec je Lennie.

//zg

Extra6

//V. úkryt

Bolo vlastne dobre, že som predtým použil mágiu, pretože som aj tak tušil, že začne pršať aj v noci. Teplota celkom rapídne klesla a ja som sa s triasol kvôli pomysleniu na klimatické podmienky v ragarskych horách, kam sme mali namierené. Ak je tu takéto počasie a asi tak mínus jeden alebo koľko, ako bude tam? Otázka teplého úkrytu bude naozaj prvoradá, ale čo s tým, premýšľal som a zároveň vyberal najmenej blatove chodníčky skrz les, ktorým som seba aj tehotnú vlcicu viedol. Sice chcela ísť ona ku Smrti, teda nespomenula to... Ale ako ju poznám, určite bude mať deficit samicieho tlachania a mletia papulkou onnezmysloch a pikantych novinkách, takže tam bude určitě chcieť ísť, viem aká je. Naozaj by jej to ale stalo za to? Asi jej navrhnem, či skôr vecne a jednoducho oznámim, že tam pôjdem za nás oboch len ja, možno by mi tá mrcha chcela dať výprask ohňom a darovala by mi ho, mám nějaké opaly po cestě z púšte... Sakra tie opaly, tie pekne! Nadávka přerušila môj myšlienkový pochod. Sivý, divoko urozoravany vlk zo Severného hvozdu si totiž odniesol môj špeciálny balíček, kde boli vnútri aj nejaké kamienky. S kleslo som zafunel a dúfal, že vo svojej skrysiv západnom lese ešte niečo pre tu bestiu nájdem. Pretože určite by som si k nej teda nešiel na priateľský pokec, ako mala v obľube Lennie. Určite by moje labky nezavitali do zrúcaniny, len aby som si dal dobrovoľne spáliť srsť, beztak som na sebe nosil lysé miesta. Ale mágia ohňa by sa naozaj mohla hodiť, Lennie nemôže zapalovat veci bleskom, zhorí les, pomyslel som si a otriasol sa, pričom som sa zaradil pred Lennie tak, aby som jej tvoril zavetrie, pretože ako sme vychádzali z lesa začal fúkať otrasný vetrisko.

//doplnim