Gallirea - Příspěvky uživatele

//Za post je 1 kryštál, za máj 10 mušličiek.

//Makadi si nacenil postík vo veľmi obstojne slovenčine za 4 kryštále a 3 oblázky.

//Post za 2 kryštále, máj za 11 oblázkov

Hoci som s ním neplánoval byť ešte nejako dôverný kamarát, napriek členstvu vo svorke, jeho slová boli rozumné, že keby niečo, uloví si sám. Oo tom som však nepochyboval, preto sa mi postupne z tváre vytratili aj posledné zvyšky irónie, pretože som sa nútil mu odpovedať normálne a neodsekávať. To je asi nejaký zlozvyk z tej dlhodobej spoločnosti Lennie, kde vlastne je, tá moja nežná partnerka? Pomyslel som si, no na druhú stranu sa neponáhľad, pretože som vedel, že pôrod tu bude o niekoľko dní, možno najvýš dvoch týždňov, takže to si s ňou a jej hormónmi užijem ešte. Dokonca na ňu to pôsobí inak a vlk by si myslel a nadéjal sa, že možno bude prítulnejšia, odfrkol som si a vyčistil si otrasením sa hlavu, pretože, ako som dobre vedel, tuto milý lovec alfa čítal z hlavy ako moja partnerka.
Hovoril mi však o nejakom medveďovi, na čo som sa musel zamračiť. "Medveď? S nami tu žije medveď alebo nejaká tvoja čáry máry ilúzia?" Ozval som sa celkom zaskočeným hlasom, no tá predstava ma tak ako tak netešila. V ani jednej forme. "Každopádne ďakujem, ušetríš ma samičieho jačania, až bude niečo nevyhovujúce," pohodil som chvostom a dopovedal o niečo priateľskejším hlasom. Bol som možno zbabelec, no nebál som sa priznať, že vo mne rastú obavy z Lennie a blížiaceho sa vrhu. Kto ešte nedostal bleskom, ten nepochopí.
Následne sa mi snažil Falion vysvetliť jeho postoj k založeniu svorky tu. Ja som si zatiaľ len spokojne nechal vyhrievať tvár horským slnkom a premeriaval si ho zisťujúc, že ak ten vlk nejaké jazvy má, tak ukryté pod srsťou, pretože okrem (//krídel, kt. nikdy neviem či vidieť alebo nie) náušnice na ňom nebolo nič zaujímavé. Bolo vtipné, že mal prepichnuté rovnaké ucho ako ja. Očividne uprednostňuje výhody mágií pred silou, alebo mal len toľko prekliateho šťastia, že nemusel zápasiť o život? Uvažoval som a popúšťal oťaže svojej fantázii. Bez ohľadu na to, či to z mojej hlavy bude počuť alebo nie. Odvrátil som sa a chvíľu sa díval len na výhľad na stromy. "Je to prostoduché založiť svorku na takomto mieste, uznaj sám, že ani k úkrytu sa pomaly vlk nevie dostať, nie to, ešte počas búrky," rozhovoril som a a na záver ma to stálo krátky záchvat suchého kašľa, na ktorý si ešte len hnedý bude zvykať.
Prezradil mi, že preňho je to ideálne miesto, lebo v horách vyrastal. "Tí naivní vlci ako Haruhi a jej partner si to neuvedomujú," riekol som ešte pomerne stroho a s presvedčením, pretože práve starší pár mi prišiel totálne divný, ak sa rozhodli pre život tu spomedzi všetkých svoriek v krajine, ktoré omnoho viac prosperovali. "Ty musíš vedieť, raz ti to hory oplatia v podobe nešťastia a čo potom? Keby si ich chcel odrádzať, tak by tu s tebou nikto nežil, alebo si málo strašidelný," dovolil som ho so slabým úsmevom podpichnúť tak, aby pochopil, že to bolo myslené len v dobrom. Tiež som sa na všetko nemienil urážať, ale záležalo od mojej spoločnosti.
"A ak sa stratia, tak nás ich matka vymýtí (//neviem nájsť slovenský výraz :DD) z povrchu gallirejského," šepol som do vetra trošku čierneho humoru, ktorý poľahky mohol byť pravdou. Falion sa však tváril, že sa naozaj teší na nový vrh, ktorý by to tu oživil za čo som bol vlastne rád, pretože mohol s pokojným svedomím vyhnať aj Lennie.
Začal som ťahať srnca zas bližšie k úkrytu a prekvapene pustil stehno, keď som zachytil jeho otázku. Strihol som uchom s náušnicou a pozrel sa mu do očí. "Nie je to prvý vrh, no nedôverujem ti natoľko, aby som ti prezradil ich mená," odvetil som mierne vyhýbavo, no pohľadom neuhol. To už si mohol hnedák všimnúť, že som bol pomerne silná osobnosť a nie len taký nejaký kus chudáka, hoci môj zjav tomu nepridával na vierohodnosti. Mám len smolu.
Nerozumel som štýlu jeho rozmýšľania a ani tomu, či by som mu mal azda poskytnúť rady do života, pretože z našej dvojice to bol on ten "mladý". Odhadujem možno aj päť rokov dole, napadlo mi nevediac, že som sa vlastne celkom trafil. "Neveril by som na tvojom mieste opustenej alfy každej vlčici, radšej by som si užíval spoločnosti koho sa dá a čas ukáže, kto sa k tebe hodí a chce s tebou naozaj zostať," vyslovil som svoj názor, pretože počas nášho výletu okolo Ggallirei ešte aj spolu s flundrou sa mi veľa vecí ukázalo a vysvetlilo. "Trvalo azda aj päť rokov, kým sme sa s Lennie dali dokopy a medzitým sa z nej stala omnoho rozumnejšia vlčica, ktorej názory by som si vážil, pretože ona ti klamať nikdy nebude," dodal som ešte čo to v snahe ukázať mu teda nejakú tú dôveru. To nás už čakal ďalší výstup pomedzi krpaté stromy, ktorých postupne ubúdalo. Mal som dosť, kašeľ sa ma snažil chytať, no horský vzduch mojim pľúcam značne napomáhal, takže som sa len sem tam zakuckal.

Jeho úškrn mi bol maximálne nesympatický a pripadal mi proste neúprimný. Naozaj tejto tvári toľko vlkov verí? Toľkí v ňom našli dôveryhodného spojenca pre život? Váhal som. A premýšľal aj počas ťahania srnca na náročnú trasu do kopca, kedy mi začali horieť pľúca. Po koľký raz si to pripomeniem, že toto je vážne nanič, hundral som si pre seba, keď som na sekundu upustil nohu po jeho podpichnutí naspäť. Skúmal som jeho tvár a modré oči. Bol to vtip, no netušil som ,ako to brať od neho. "Hádam nebudem vliecť len pre alfu žrádlo, aby mi s tým nepomohla, keď už tu je?" Nadhodil som do pľacu, kým som sa znova zmocnil zubami končatiny, za ktorú som mŕtvolu ťahal po štrkovitej a kľukatej ceste do horského sedla.
Následne mi potvrdil moje domnienky, že sa nepridal nikto nový. "Divné, všetci prežili? Lebo aj to je divné," ozval som sa mierne morbídne, no hnedému alfovi mohlo byť jasné, že beriem život veľmi prakticky a bolo to pre mňa vecné skonštatovanie, že prežitie ostatných vlkov v horách považujem za priam zázračné. Ako celá krajina, bleslo mi mysľou, kým on mi opisoval vlčicu, ktorú som už možo videl. Z jeho popisu tej Winter som mal skoero až zimomriavky, pretože a mala podovbať na vlka, ktorého som už nikdy vidieť nechcel.
Obaja sme si odpočívali na hrebeni, najhoršie bolo za nami. Ťažko som dýchala a pred kašľom ma zachraňoval len vlhký vzduch. Toto ak ma nezabilo predtým, raz musí určite, pomyslel som si čiernu myšlienku a trochu sa zakuckal, keď mi Falion položil celkom priamočiaru otázku, ako by sme boli priateľmi. Zamračil som sa teda. "Určite sa teším, ale mám pocit, že budú metať blesky po ich pôvabnej maminke," riekol som mu po dlhšej dobe premýšľania. Bolo to myslené skôr obrazne a najmä - potreboval som nejako zdôrazniť, že je pre ňa včica dôležitá aj keby len kvôli kráse. "Ako sa teší alfa na nové prírastky?" Oplatil som mu cukajúc kútikom do škodoradostného úškrnu, no odpustil som si to.
Prišla však aj otázka, ktorú som očakával a prepdokladal, že práve spomínaná vlčica vôbec. Vzdychol som si a mierne hystericky sa zasmial. "Až je to divné, náhodne, Pár rokov vzad by sme si vypichli oči, teraz sa milujeme, irónia osudu?" Nadhodil som ako rečnícku otázku a napil sa z plytkej mláky blízko cestičky. Lepšie ako nič. Na to som pokračoval Ďalej.

//Ale do prčic vlčice!
Už prestante s tým kudlanko zranim samcov! Sú vzácni, mame ich malo :D
Založte si vlastný klub: Lennie, Lylwelin, Styx g sežeru tě jako kudlanka!

//Aj troska depresie treba... Amnesii pribudnú 2 krystale za post a 9 mušlí za maj :)

Niekto si obíde len tak na zodratie paciek celú Gallireu, vlečie sa do nechutne studených hôr po tom, čo vymrzol tak trikrát cestou sem, tu mu nájde ukážkovú srnku od bahna a nejde si po ňu, takže nemôžeme žrať ani my. Zahájil tu na nich snáď niekto útok? Uvažoval som ako cudzí, rozmrzelý tulák, pretože som sa stále s týmto miestom nestotožnil ako s domovom. Teda, nie že by som tu trávil a strávil nejako veľa hodín či dní, to vôbec. Vonku bolo fajn.
S príchodom rána sa vyčasilo, zatiaľ čo ja už som lenivo sedel na zadku a vyhrieval sa, opierajúc sa o mŕtvu zver. Moje myšlienky alebo čo privolali alfu, ktorý bol zdvorilý a pýtal sa, či pomôže. "No ni-... nie je dnes krásny deň?" Snažil som sa mu sarkasticky odseknúť, že načo tu asi tak čakám, no elegantne som to uhladil na rečnícku otázku a nahodil hraný úsmev nad slnečnými lúčmi. "Ak chcú vlci niečo žrať, tak by sa pomoc hodila," odvetil som sucho a nemienil sa mu ospravedlňovať za načatú a obhryzenú šľachu, hci on svoj alfa zadok doniesol až teraz.
"Pribudol sem nejaký nový člen, odkedy sme boli preč?" Ozval som sa pomerne ľahostajne, len aby medzi nami nebolo divné ticho. Zahryzol som sa následne do srnčej nohy, no ešte predtým skrz ňu prehodil a pripevnil dlhými trsmi tráv stiahnutú kožu, aby ju nepotrhali kamene na ceste do horského sedla. V hlave sa mi začalo rojiť hrozne moc nadávok a mal som potrebu rozprávať, ujasniť si všetko, proste čo najskôr. Pretože inak mi moje svedomie a starosť o tehotnú partnerku nedovoľovalo tu zotrvávať ďalšie dni. Paranoja? Najskôr to bude príchodzím vrhom. Ale teším sa na ňu... na ne... Neviem ako pomenovať ten pocit, ale podstatné je, že budú krásne ako mamča, (//amorek) pomyslel som si spokojne a trochu uvoľnil napätie v tvári, kým som pomaly vliekol zviera smerom hore. Nemal som vo zvyku si príliš dopomáhať mágiami.

//A slovenská kamarátka nechce hrať za vlka?

//Dušan vie po slovensky? Pridaný 1 kryštál a 8 mušličiek.

//Vy ste fakt pár a dvojka... rovnako ako Sigy až prekvapivo dobrá slovenčina :) Sheya si nájde nové 2 kryštále a 8 oblázkov.

//Maple máš pravdu ~ 2 kryštále a 10 mušličiek

Klávesnica bez lomítok: Gee získala 2 kryštále a 5 oblázkov. [/i]

//Dušan za hrdinské odohranie celého amorka získává 8 kryštálov a 8 mušlí :) Obaja za aktívnu hru, ktorá baví asi celú Gallireu si nájdu v ukrytoch po 2 kvety za každý post :) ... Teda až príde Savior z prace, takže Dušan nie ze budeš pýtať úplatky skôr!

//Neveriaci a vraj slovensky nevediaci Sigy :D získal 2 krystale (že je top tvoje štartovné!) a 6 oblazkov