Gallirea - Příspěvky uživatele

Na moje nedôstojné privítanie každý z nich zareagoval po svojom. Zliezol som z vlčice a ešte ju veselo štuchol, keď sa zdvíhala z machu. Môžeš byť rada, že som pod tebou nenechal tie šutre, pomyslel som si s úškrnom a zamračil sa, keď sa ma jej syn pokúsil počastovať prezývkou. „Drž sa svojich kumpánov zeleniny, ja nie som zelenina,“ napomenul som ho jemne, no uškrnul sa pri tom a dal mladému najavo, že ma to nejako nehnevá. Keď si ma prezrel a len skonštatoval, že mu pripadám veselší, len som si odfrkol. „Nemusíš vždy všetko oplatiť, stačilo kývnuť,“ poradil som mu s mrknutím. Už rozhodne nebol malá, sivobiela guľa, práveže sa výškou ťahal už k Elisinmu kohútiku a odhadoval som, že ju možno aj raz prerastie. Ale zatiaľ na to mal čas, kým mu zotrvával na tvári ten detský výraz.
„No neviem, ktorá nedôstojná alfa dáma ma to naučila,“ zagúľal som očami, keď Elisa poznamenala čosi o dôstojnom zdravení sa. „No mladý, takto sa nezdrav s nikým, s kým nie si rodina alebo najlepší kamarát, nie každý to... ocení,“ rýchlo som sa snažil ešte opraviť škody, ktoré by som ukážkou napáchal na mladom, keby si zmyslel, že aj po nejakej vlčici sa má takto hodiť po správnosti. Rozhodne nech to neskúša u Lucy, povzdychol som si a začal sa zaujímať o jeho nadšenie z toho, že či mi nepríde jeho matka krajšia a mladšia. Zamračene om si ju prezeral a možno mal Sionn pravdu v tom, že má menej šedín. Nemá tak do strieborna srsť, uvažoval som, hoci pri nej to bolo ťažké. „Kto ti dodal energie, že by si ťa Arcanus mal držať v takejto kondičke doma?“ Zasmial som sa hlboko a pozrel sa jej do červených očí, ktoré mi nikdy nenaháňali strach. Prechovával som k vlčici rešpekt odkedy vstúpila na územie, hoci nie vždy som jej ho dával najavo. Mal by si dávať pozor, aby mu partnerku neulapil niekto druhý, naozaj vyzerá omladene, pomyslel som si a prestal sa mračiť.
Spomenula Nym, prikývol som. „Niekde sa za mnou fláka po ceste z úkrytu, čoskoro sa tu objaví, povedal som jej o tebe,“ mrkol som na Sionna. „Ale žiadne hlúposti, je od teba mladšia,“ podotkol som, hoci som narážal na ich pravdepodobnú radosť z toho, že môžu vymyslieť nejakú hru. A nerád by som, aby vyliezli kamsi na skaly a skákali z nich či čosi podobné, predsa len je Sionn väčší, dokončil som si pre seba a s kývnutím vyzval Elisu, aby ma nasledovala pomedzi borovice.
„Čo tu robíte?“ Oopýtal som sa sivej znova, keď sme sa vzdialili mimo dosluch jej syna, ktorý už nebol úplne vĺčaťom, ktoré by nerozumelo súvislostiam.

Len som nechápavo zavrtel hlavou. "Ste si s Lennie, teda jej mladšou verziou, podobné. Plus krát plus je mínus," nadhodil som len záhadne, pretože som jej nedokázal definovať to, ako som to myslel s jej zmyslom pre humor. O prívesku mi povedala, že je nájdený a nik sa nehlási. Tak to má obrovské šťastie, rovnako ako s tým, že... Ale to sa viem aj opýtať, vzdychol som si a zahľadel sa na mladú, ktorá sa stačila pridať.
Začala rozprávať Cynthii o spiknutí sa Styx so životom. Naplno sa prejavil jej temperament. "To by stačilo, uber trošku pary," poradil som jej vľúdnym hlasom. Len som strihol uchom s náušnicou, keď potvrdila slová Nym, že ďalšia posila sa hodí. Riešili však nejakú Sheyu a v duchu som si zablahoželal, že som to trafil.
Aj som mal zopár poznámok k vlčiciam, no tu som vyskočil na nohy a započúval sa do vetra, ktorý k nám doniesol ťahavé vytie. Silný hlas. "Nemusíš sa obťažovať, je to kamarátka a taktiež alfa.Ale ak chceš byť drzá a mať zapálený chvost, tak poď," vyzval som s úškrnom Cynthiu a obzrel sa po mladej. "Bude s ňou aj Sionn, chcela by si ísť za ním?" Opýtal som sa jej prívetivo a s kývnutím hlavu jej naznačil, nech ma nasleduje po štrkovej cestičke dole na hrebeň. Cynthiu som viac neriešil, videl som, čo je nové, povaha rovnaká, tým to haslo. Prečo išli až sem? Premýšľal som popri zostupe, pri ktorom som sa napriek chladu značne zadýchal, kým borovice nabewrali vyšších rozmerov a ja som sa rozbehol pomedzi nej ako obratná srna za vlkmi, ktorí mi mohli byť rodinou.
Už z diaľky som veselo zavrtel chvostom a bez štipky dôstojnosti sa odrazil a prevalil sa cez Elisu, pričom pád stlmila abnormálne vysoká vrstva machu a trávy."Čo tu robíte?" Tešil som sa ich príchodu, užil si ešte minútu pučenia sivej vlčice a vyskočil, zbierajúc zvyšok dôstojnosti. "Sionn, ahoj. Tuším si nejaký vyšší," zháčil som sa a zahľadel sa na kamarátku, či mi má čo povedať.

//Pardon za nejasnosti a ignor niektorých pasáží, ale spím pri tom

Privítala ma s trpkým pozdravom a výrazom k tomu prislúchajúcim. Potichu som sa usmial, nie ironicky. Pobavila ma. "Aj zmysel pre humor máš, mala by si ho používať častejšie, možno by ťa menej vlkov nenávidelo," podotkol som a nadýchol sa studeného, vlhkého vzduchu, ktorý len a len prospieval pľúcam. Až tak sa nudím, že sa tu bavím s ňou? Ale asi lepšia voľba než Falion, napadlo mi, kým som z výhľadu na kraj pod nami stočil pohľad zelených očí na ňu.
Premeral som si ju reálne, keďže nebola nadšená z poznámky na jej vzhľad, ktorá nebola ani myslená ironicky ty trúba. Na ľavom ramene mala akúsi dieru, priehlbinu akoby jej kus niekto urval. Keby som bol mladý vlk a slabšia nátura, bolo by to fascinujúce. Teraz som tušil, aké zranenie musela utrpieť, ak to nebola mágia alebo genetická vada. Zamračil som sa, no nechcel to komentovať. "A prívesok je tvoj, či si ho niekomu vzala? Aj Lennie ten svoj má u niekoho," nadhodil som mierne, pretože sa mi s ňou priveľmi hašteriť nechcelo. Stále sa mi sem tam otvorila tlama v zívnutí.
"Zimu som trávil tam, kde bola miernejšia, so žrádlom to bola bieda, ale ja som zvyknutý," podotkol som neutrálne, aby nemala dôvod podrýpavať viac, pretože som to bral ako nutnosť a chcel som žiť. Kto zahodí aj vôľu, tak tam už cesta nie je, pomyslel som si a zastrihal uchom s náušnicou, keďže odzadu z úkrytu sa k nám chystal pripojiť nik iný, ako vyspatá Nym.
Oobrátil som hlavu a zhodnotil celkom s údivom, ktorý som na sebe nedal poznať, že celkom narástla. Prišla mi vtipne nohatá na svoje telo a malú hlavu ako väčšina mláďat, takže mi jej smerom zacukali kútiky tlamy, no len som pokrútil hlavou, keď hrdinsky na vochechuli vychŕlila, že už som člen. "Mal som pocit, že to neprežiješ bez prenasledovania môjho zadku vtedy, tak ma tu máš," zamumlal som nevinne a odvrátil svoj pohľad na výhľad, ktorý nezakrývali šedé mraky.
Cynthii som nemusel odpovedať, všetko vyriešila predsa flundra. Keď sa tá však pýtala na nejakú Sheyu, prekvapene som zažmurkal a stočil oči na prekvitnutú. "Tebe dali niekoho na starosť? Na lov? Zaúčať? A stratila si to, hm," začal som si dedukovať a radšej s aodmlčal len po očku sledujúc, akým spôsobom s ňou mladá chce komunikovať, aby nikto neprišiel k ujme.

<- Úkryt

Cítil som, že v tej dusnej atmosfére s alfou a vlčicami nevydržím. Teda aspoň nie teraz, pretože mi bolo jasné, že si tam pár dní pobudnem alebo budem musieť pendlovať hore dole. Ale to nemá asi zmysel ešte riešiť, povzdychol som si a takmer sa zakuckal, keď som na kameni pri previse zbadal čiernu, prekvitnutú vlčicu. Vochechule či ako jej to vravela? Uškrnul som sa pre seba a zahodil vlastnú rozpačitosť, s ktorou som vyliezol z jaskyne. Neutrálna maska bola lepšia.
Nesnažil som sa ísť po tichu, kopol som úmyselne do kamienkov, ktoré sa s tichým rachotom zosypali kamsi dole z hrebeňa. Prezeral som si čiernu, ktorej na krku pribudla lesklá ozdoba, za ktorú ju asi Lennie znenávidí ešte viac, napadlo mi, pretože podobný prívesok spiacej vlčice mal na krku nejaký Starling, o ktorom som nemal šajnu, kto by to mal byť. "Vyzeráš hrozne, to si sa tak o nás celú zimu bála?" Podpichol som ju hlasom bez emócie, pretože to bola skôr rečnícka otázka než úmysel byť zbytočne sarkastický. Pozrel som na ňu a potom na krvavú stopu na snehu a kameňoch zo srnca, ktorého alfák mal odvliecť do jaskyne. "V úkryte je čerstvý srnec, ak teda nedržíš diétu kvôli postave," prehodil som ešte a posadil sa do slabej snehovej prikrývky, bol to skôr len poprašok a pár centimetrov, ktorá ma sotva studili, keď som si zjazvené predné končatiny prekryl chvostom.

// väščinu (?) = väčšinu :) skoro dobre, len si prehodila písmenká
Za post 2 kryštálky a za máj 10 oblázkov

//1 kryštáľ za post, 8 oblázkov, 5 mušlí za máj

//Z post 2 kryštále a májovka 4 oblázky, 7 mušlí :)

//2 kryštále za post, 9 mušlí za máj plus 2 oblázky

Bol som tu očividne ten viac výrečný a alfák mi len zdelil, že tým medveďom je mágia. ďalšia mágia, ešte aj jeho nejaká špecifická, vzdychol som si v duchu pre seba a prikývol, pretože som musel uznať, že kým to je užitočné aj pre iných, tak sa to dá akceptovať a žiť s tým.
Kým sme si prestriedali pozície pri ťahaní úlovku azda už cez posledný horský úsek, kde na nás padla tma, Falion si pevne obhajoval jeho ideológiu. Prišlo mi to celé ako vtip alebo divná náhoda, no keďže na náhody som neveril, moje uši si ho len vypočuli s neutrálnym výrazom bez emócií naviac. Akurát niektorí sa preceňujú a potom ,až ti tu vlastnou blbosťou skapú, bude to len tvoja vina, teda tak to budú všetci brať, myslel som si na to svoje a len sotva viditeľne kývol na zrozumenie. "Tá vlčica je kde teda?" Znela jediná odozva na jeho dlhší monológ. Ešte mi dodal, že nikoho nehľadá. "Alfa a sám, hmpf," zamyslel som sa nahlas, kým som zabral a potiahol srnca cez azda posledné skalné výbežky v tráve, čo nás už delilo od previsu len pár metrov. "Neviem ktorá čas toho... miesta," trošku som sa zháčil pri opise úkrytu, "je vhodná pre skladovanie potravy, to už nechám na teba," dokončil som len a zvládol to nejako dovliecť kúsok od miesta, kde tiekla voda z toho potoka nad previsom. Nechápem.
"Na ten problém s dôverou je až divné, že si tu necháš cudzieho vlka mapovať územie a dokonca ho pustíš do úkrytu." Tvrdé slová? Ale ani nie, skôr len úprimné a oznámené ako vecný fakt. Nebral som ohľad na fakt, že sivú psychopatku tadiaľto viedla najmä Cynthia, ktorá bola tiež divný otáznik v tejto svorke.
Medzitým som si sklonil hlavu nad torzo zvieraťa a zubami pretrhal magické trávy, ktoré držali jeho kožu. Zviera bez nej vyzeralo celkom bizarne, ale to hladné žalúdky nikdy riešiť nebudú. So svojou privlastnenou časťou srnca som sa bez slova otočil a vydal popod prskajúcu vodu do úkrytu.

-> Úkryt