Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Jakkoliv -> akokoľvek skoro dobre :)
Nerozumela som po pravde kontextu, potom mi trklo, že to nadväzuje :D no aj tak nechápem, v prvej časti mala len sen..?
Každopádne Styx si naplnila inventár o 2 kryštále a 4 oblázky za dĺžku:)

//Pridaný 1 kryštáľ + 4 oblázky za dlhší post :)

Sledoval som Alastora a jeho brata, ktorý pred príchodom k prepelici stihol Nym ožužlať nohu a následne od mladej dostať frčku po čele. "Aspoň sa naučí, nič sa mu nestalo," podotkol som krotko k Nym, aby si nerobila zbytočné obavy. A prečo sa s ňou vlastne bavím?
Sirius stihol medzitým prísť a rovnako skonštatovať, že je to fuj. Tak to som zvedavý ako pochodíš u matky, keď pôjdeš žobrať mlieko, pretočil som oči. Neboli obavy, že by ma videl a pokúsil sa mimiku napodobiť, pretože noc nejako nie a nie prestať. S určitosťou viem, že je ráno ak nie aj poludnie, zamračil som sa a rozhodol sa s trpezlivým výdychom sadnúť si a poučiť prvého syna, ktorý sa pýtal o tom, ako to zjesť. "S perím to nejde, musíš ho dať dole, tam je mäso a tvoj obed," mierne som sa pousmial a povzbudivo klepol chvostom o zem, aby som vĺča namotivoval k väčšej snahe.
Lennie len poznamenala, že som im zas niečo doniesol, na čo som jej venoval prekvpaivý pohľad. "Zvláštne, lebo jedia mäso prvý raz," uškrnul som sa a nechal to tak. Nepredpokladal som, že by vĺčatá boli natoľko vyvinuté predčasne, aby konzumovali tuhú stravu skôr, než vyjdú prvý raz z nory.
Prekvapivo jediná celkom rozumná sa zdala byť Rowena, ktorá na to išla opatrnejším spôsobom. Tiež som si všimol ako ma pozoruje a snaží sa napodobiť, nuž som dokončil zvyšok prvého operenca. Nym by mohla byť tak šikovná a pomôcť im, či to borkyňa zmákne aj sama? Otočil som hlavu na partnerku so spýtavým pohľadom.
Obrátil som sa však nazad k mladým kvôli prvej rozumnej otázke. Šťastne som Rowenu pošteklil nosom na krku. "Máš zuby, zatiaľ veľmi malé," riekol som a slabo vyceril chrub, no s miernym výrazom, aby to v nih nevyvolalo paniku. "Musíš prehryznúť kožu a odtrhnúť si vhodný kus, ideálne v smere rastu svalu, ale to sa naučíš neskôr, je to detail, proste zubami," narýchlo som sa skoro zadusil kuckaním, ako som potláčal kašeľ, no následne som sa rozhodol im to proste ukázať a odtrhnúť pásik mäsa (//prosciutto zdarma) a hodil to tým trom k packám. Opätovne som si sadol a chvostom zakryl priestor pod bruchom medzi prednými, aby sa to nestalo niekoho útočiskom - keby náhodou.

//Armanské hory

Najväčšia dilema bude, až sa budeme snažiť tých dvoch rozoznať, zatiaľ sa mi nezdalo, že by boli odlišní, povzdychol som si pri úvahách o mláďatách s Lennie a Nym, kým som sa vracal z hôr. Bol som však blízko, pretože sa o môj chrbát obtrel prvý ihličnatý konár zmiešaného lesa.
Nnadhodil som si prepelice v papuli, aby som si ich prechytil a na známej, vydupanej cestičke pomedzi krovie zrýchlil na poklus, kým sa mi do uší nedostalo naťahovanie sa súrodencov, doslovné aj slovné teda. Smrť, bavíš sa? Aj ty žxivot? Pomyslel som si sarkasticky a dobehol k pätici vlkov, mini vlkov a tak.
S buchnutím obe mŕtve prepelice padli na zem, prisunul som ich k mláďatám, no prísnym pohľadom ich stopol, keď sa horiac zvedavosťou rozbehli k dvom vtákom. "Nedajú sa hneď jesť, perie vám chutiť nebud-", nestačil som ani len dopovedať a v hustom perí jedného vtáka mal Alastor (alebo Sirius?) pichnutú celú hlavu, na čo začal zbesilo kýchať. "V perí je prach, šteklí ťa v nose a ty kýchaš, nebuď zbrklý," vysvetlil som mu polopatisticky, nech mu to jeho mátinka preloží to jazyka batoliat.
Vrátil som sa k jednej z prepelíc a začal sa zbavovať peria po očku pozerajúc, či sa mladí aspoň dívajú. Možno pochytia niečo, napadlo mi. Na Lennie a Nym som len žmurkol. Boli svojprávne a mohli sa ísť kedykoľvek najesť. Alebo nemuseli.

//Ageronský les

Netrápili ma nejaké čierne myšlienky, či snáď otravný hlások svedomia, že som ich opustil. Bolo to koniec koncov ich rozhodnutie tam ísť na výlet. To naozaj nepochopím, takéto niečo, ženská logiga, odfrkol som si a zabral po svahovitom teréne. Tieto malé hory som poznal, boli nízke a prakticky šiel vlk len po lese. Dúfal som však, že vďaka teplejšiemu počasiu posledných dní tu natrafím na malú obeť. Keď už máme mať všetci depresiu alebo čo z nekonečnej noci, tak aspoň čímsi si treba spraviť radosť, napadlo mi, kým som zavetril a zamračil sa na oblohu, ktorá presvitala pomedzi pokrútené konáre.
Pošťastilo sa mi však nosom nájsť správny smer, odkiaľ som zacítil potravu. Predpokladal som, že to bude vtáctvo, no bolo to lepšie ako nič. Prikrčil som sa a okľukou sa blížil ku kríku, ktorý praskaním vetvičiek naznačoval smer. Nemienil som sa veľmi ani snažiť, ani zdržovať, proste pár dvoch prepelíc mal byť môj. A to zarastením kríku a jeho rozostúpením konárikov pred mojou tlamou, takže mi vtáky vybehli a ja som ich život okamžite a takmer bezbolestne ukončil.
Oodstúpil som a premeral si dvojicu celkom guľatých prepelíc. Uškrnul som sa pri myšlienke, ako budú mláďatá skúšať trhať perie a kýchať, preto som dva vtáky vzal do zubov za krky a poklusom sa vydal naspäť, hoci ma tma donútila spomaliť.

//Ageron

Ten pocit, keď hráš tempom 1 post za 5 dní, takže sa aj hanbím poslať počet postov napísaných v noci :DDD

//Koľko kameňov dostanem za prečítanie tejto ságy?

//Pridaných 6 zafírov a za maj 6 oblazkov, 11 mušlí

//Poprosím lepšie opísať alebo mimo herne, v akom stave si predstavuješ akože vlka bez nohy, lebo toto je príliš cez čiaru...

Kým sa stačila čiernobiela, takmer pubertiačka opätovne nadúvať pre svoju pravdu, lebo proste sloboda prejavu musí byť, zamýšľal som sa nad dôležitými udalosťami v živote a plánovanými výpravami. Teda, tými mnou plánovanými, nebaví ma, keď mi je diktovaný život, som kappa, ktorá má mať bezstarostné a nudné dni, ...či? uvažoval som a výraz zachoval neutrálny, možno niekde v duchu som sa aj obával reakcie Nym, kým som ju mlčky – kývnutím hlavou – poprosil o pochod lesom, ktorý som veľmi dobre poznal. Ostatne to si muselo všimnúť aj vĺča, pretože som nás sebaisto napriek hustej noci viedol kroviskami. Sem tam som musel zastaviť, rozhliadnuť sa či zavetriť. Prípadne počkať, kým ustane húkanie sovy či škrek jej následnej koristi, ktorú rýchlo tieto nočné dravce dokázali usmrtiť. „Ten zvuk, to ‚hú-hu-hú‘,“ polovične som k mladej otočil hlavu, „to sú sovy. Sú to nočné, dravé vtáky,“ otočil som zrazu na trpezlivý hlas učiteľa, pretože som nepredpokladal, že by Nym poznala mnohé druhý vtáctva. Nebolo predsa možné zabúdať na jej vek, najmä pri pohľade mierne asymetrického tela a nôh, ktoré sa rady ťahali skôr ako narástla hlava.
Neriešil som aspekt, že prská ako jedovatá žaba sliny všade vôkol a jeduje sa. Ani to, že som ju k takejto nálade naviedol ja. Vyštekla po mne, že keďže jej otec nie som, aspoň sa nemusím namáhať. „Nebolo to o tom, že musím. Prakticky by sa o teba mala starať celá ragarská svorka,“ mierne som poopravil jej domnienky a trochu sa zachmúril, keď mi vyšplechla do tváre ďalšie nepríjemné slová. Koho že mi to pripomína? Akurát tým rozdielom, že Lucy bola jedovatá až po treťom roku, toto začína u malej nejako skoro, uvažoval som a rozhodol sa tým potichu o tom, že musím sa naozaj s trojfarebnou partnerkou seriózne porozprávať. Pretože som naozaj nepotreboval do budúcna okolo seba štyri prskajúce gule chlpov.
Na jej slová ohľadom Sheyi som jej už neodpovedal, len prikývol. Prepchal som sa pomedzi krovie a polámal Nym svojím telom cestu skrz, takže mohla ľahšie prejsť. Nie, nebol som až tak arogantný, aby som na ňu úplne zanevrel. „Nemôžeš niekomu vnútiť nasilu svoj názor, môžeš jej ho prezradiť, zdôveriť sa jej, no nechať to na Sheyu, aby si vytvorila časom mienku,“ pokúsil som sa posledný raz jej dať užitočný tip do života, hoci moje očakávanie by dokonale spustila ďalšia vlna ohnivých slov.
Zavetril som však a naozaj odrazu cítil Lennie blízko, zastrihal som aj ušami, keď sa lesom niesol džavot mladých hláskov, ktoré museli patriť dvojčatám a ich sestre. Bodlo ma a zastavil som. Som jediný z inej planéty alebo jediný normálny?! Rozčúlil som sa v duchu a na tvári sa mi len na sekundu mihol náznak hnevu, otriasol som sa však a zahnal to. Teraz sa musím len tešiť, teda chcem sa tešiť... ale nekončí noc, vo vzduchu zas visí mágia... a teraz ich musí vziať prvý krát von? Lennie, povzdychol som si a moje myšlienky možno boli natoľko intenzívne, že by sa vedeli poľahky dostať aj do hlavy trojfarebnej vlčice.
Tá sa nám však čoskoro v nejasnej siluete s tromi guličkami ukázala, odbiehala od nich vlčica, ktorú som podľa pachu tipoval na severku. Šťastný pocit z videnia mladých, ktoré sa neisto schovávali medzi prednými ich matky plus to, že konečne videli, rysovalo sa ich sfarbenie... To všetko prekonalo nepríjemný útek Nym, ktorá sa šla skryť svojej adoptívnej matke do kožuchu. Len škoda, že ja som s vlastnou partnerkou otcovské city voči čiernobielej nezdieľal.
Vĺčatá sa však s behom skoro veľkej Nym rozpišťali, začali sa medzi sebou sácať, pričom vyhodili ich matku z rovnováhy a nemotorne sa tetelili za mnou, pričom som spoza ich chrbtov začul len: „Daja nafúkanci!“ Zvonivý hlások patril Rowene, ktorú strčili stranou, a preto som šiel najprv opatrne v tme lesa za Lennie, ktorej som s aletmo obtrel tvárou o krk a pošteklil nosom drzú dcerušku a nechal si chvíľu nechať ožužlávať predné nohy od dvojčiat, kým som venoval krátky pohľad Nym. „Vzdialim sa, Nym má toho určite na srdci, niečo prinesiem pod zub,“ zabrblal som a venoval Siriusovi... alebo Alastorovi? Prísny pohľad, pretože sa mi snažil jeden z nich zavesiť na chvost a ísť so mnou.
Skontroloval som ich ešte pohľadom cez plece. „Nebudem ďaleko,“ dodal som ubezpečujúcim hlasom, pretože samotná prechádza tmavou nocou, keď sa pohybovali krajom kanibali bola šialeným nápadom.

-> Armanské hory (hranica)

//Strýček má tuším nového, neoblubeneho synovca...

(//btw doteraz sa nemračil, zamračil sa až na konci príspevku)


"Áno, keby bolo keby!" Zastavil som ju doraznejsie. "Ale presne pre to, že s tým nerátaš sa títo stalo. Snažil som sa pomôcť tebe, nie sebe, aby si sa nepopálila, pričom nie si moje mláďa, aby som ťa vyslovene musel vychovávať Nym," dokončil som už pokojnejším hlasom a povzdychol si. Toto je neuveritelne, ak ti mali budú ako Nym, ktorú to naučila Lennie, tak to sa asi zahrbem k zivotovi do kopcov, napadlo mi, kým ona pokračovala s vysvetlením jej super riešení.
"Vieš, že by Sheyi klamala alebo si to zas vymyslela tvoj hlava a v tej lži si sa utvrdila?" Podozrievvo som prizmuril oči a bol si istý, že moje domnienky budú podľa povahy mladej správne. "Neľutujem to, že som sa pokúsil pomôcť mláďaťu, ktoré o svoj rodný domov prišlo. Ale raz to pochopíš a spomenieš si, nemôžem si to brat osobne," letmo som sa usmial a zmurkol na ňu.
Celkovo sa jej moje slová nepáčili, nespokojnosť vyjadrila podobným zvukom, ktorý som zo zubov dostal pred chvíľou aj ja a len zavrtěl hlavou. " Ani ma nehne, aby som ti pomohol, až budeš v probléme kvôli drzej tlamě," ubezpečil som ju neutrálnym hlasom bez emócií. "A to asi po gratulujem Lennie, že nemáš ani poriadne 2 roky ci koľko a už učí, že je správne klamať, kým sme ešte mali," zamumlal som si zamyslene a skontroloval ešte rýchlo okolie.

Hoci som sa spočiatku dlhšie díval medzi stromy do tmy a počúval sovy, nočné živočíšstvo, nepostrehol som žiadneho vlka, ktorý by sa chcel priblížiť. Všimol som si však výraz Nym, ktorý bol len čisté prekvapenie a údiv. Ako to tým mladým vysvetliť, aby to pochopili, odfrkol som si pre seba a stocil pohľad na ňu. "Nerozumies tomu evidentně," vzdychol som si. "Veď o tom to je, teraz sa ti to vypomstilo len nepríjemnou situáciou a škaredým pohľadom druhých, nabudúce po tebe horkokrvnejsi jedinec môže skočiť, alebo ti vyviesť niečo iné," oznámil som jej možné dôsledky narovinu a díval sa na jej zlaté oči. Mierne sa mracila a chvíľu premýšľala, kým na mňa vybafla, že ja som jej tiež klamal. Zásah.
Moja tvar však neniesla ublizeny ci šokovaný výraz, zachoval som pokoj. "Áno, pretože som nechcel, aby si za mnou lozila, no ako vidíš, môžeš sa pokúsiť o pomstu a napadnúť ma a vieš ako by to dopadlo?" Odpovedal som jej a nechal otázku visieť vo vzduchu vonavom po boroviciach, pretože sa mala zamyslieť. "Už rozumieš? Ty nie si zatiaľ schopná čeliť dôsledkom, ja áno. Niekto má dôvod klamať, lebo sa bojí, niekto ma zákerné úmysly, niekto chce mať pokoj od všetkého, tak to je, no nie je dobre klamať stále, potom sa v tom zamotas a sama sa budes raz utvrdzovat v tom, že lož je vlastne realita. " Zoskocil som z kameňa a vzdialil sa, aby som si prekonal záchvat suchého kašľa sám a následne sa k nej priblížil a sledoval jej pohľad, keď nosom zaregistrovala pachy.
"Severka, taka čierna, zihana vlcica, má na krku fialovú stuhu s nejakým kameňom," odpovedal som jej jednoducho na otázku a nad jej ďalšou len skripal zubami. "Mňa sa nepýtaj, ja som jej očividne k vytúženým mladým len pomohol," usmial som sa kyslo a pretocil oči. Nerozumel som správaniu sa trojfarebnej vlčice odkedy zostala gravidna a zapolil som s myšlienkou, či to riešiť alebo nie.