Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Priblížil som sa k šašinám a zopár trsov som chňapol do tlamy a odtrhol, niektoré na kraji proste labkami udupal tak, aby som sa na rastliny mohol posadiť. Zamedzil som tak piesku, aby sa mi nalepil aj na chvost, ktorého špičku som si v jazere zmáčal taktiež. Alastor, ktorý si zopakoval názov hmoty pod ním si však vybral iné spôsoby. Najprv sa pokúsil vodu vdýchnuť a než som stihol zakročiť už sa dusil a prskal. "Pomaly," dodal som len potichu a pre seba sa uškrnul. Vlastné roky takého mláďaťa som si ja sám ani nepamätal a po pravde ani som v to netúžil. Tuto mladý vkročil do šťastného života s jeho rodinou a je mu umožnené objavovať svet. Krajinu prívetivú pre vlkov, kým jeden nezíska mágiu. Hm, zaujímalo by ma, akú mágiu zdedili títo maličkí, zamýšľal som sa, kým sa mladý konečne normálne napil.
S pieskom sa očividne ešte nespriatelil, pretože ako horská koza to preskákal na kamene a trávu, kde začal piesku nadávať, aby zišiel dole. Pobavene som sa zasmial, keď sa vĺča prevalilo a začalo si zubami dopomáhať dostávať piesok z labiek. "Musíš počkať až vyschne. Mokrý piesok sa rovná nalepenému piesku v tvojich packách," rozrečnil som sa smerom k synovi. "Uschne a vypadá sám, nechce sa ťa držať," ubezpečil som ho a s naklonenou hlavou čakal na prípadné otázky. Bolo mi konečne trošku ľahšie, nemusek som riešiť trable v partnerskom vzťahu, mohol som sa slobodne venovať Alastorovi a nezodpovedať sa druhým. Skvelý, chvíľku trvajúci pocit.

//Amny získala 1 kryštáľ :) + 4 oblázky za odvahu ! :D

//Nori si nájde o 2 kryštále a 7 makov ako štartovné v úkryte viac :)

Vĺčaťu sa očividne mierne točila hlava, lebo sa mi len zosunul po rebrách ako po šmýkľavke a brblal čosi o tom, že mu je zle. "To prejde," skonštatoval som smerom k nemu vecne. Aby sa nepovedalo, sklonilsom k nemu hlavu a pošteklil ho nosom na bruchu v snahe prezrieť si ho. "Nič ti nie je, keby ťa nesiem v zuboch, zas by sa ti nepáčilo iné," riekol som mu a ubezpečil ho, že ento presun vôbec nebol tak zlý a náročný, ako by si mláďa myslelo. Vlastne to bude horšie do hôr, teraz by mal byť rád, že má energiu, nebolia ho laby a môže po svojich.
Sotva som sa stihol prebrať z myšlienok a to už si to kráčal k piesku. Jazero sa mu očividne páčilo, pretože to aj slovne ohodnotil. Priblížil sm sa na hranicu piesku akurát vtedy, keď Alastor zistil, že povrch pod jeho lakami nie je hlina, kameň a ihličie ale čosi sypké. Začal poskakovať, hopkať a ja som sa potichu zasmial tak, aby si ma nevšimol a ešte mi neodaj nevytkol, že sa smejem na ňom. Ťažko povedať, či už je natoľko uveodmelý, pomyslel som si. "To v labkách na zemi sypké sa volá piesok," poučil som ho s pokojným hlasom, aby vedel, že sa nič nedeje a je to normálne.
Samozrejme, že som nečakal, že ako hrdina pôjde rovno napochodovať do vody, ktorá musela byť stále studená. Zavše bolo chladno napriek úsvitu. Začal pišťať, no napokon s aodhodlal postaviť sa do vody so všetkými labami. Pribehol som a zo solidarity si tiež namočil predné, hoci vo mne to nevyvolalo taký údes ako v jeho malom telíčku. "Vodu musí zohriať slnko," nadhodil som a nosom poukázal na svetelný kotúč, ktorý sa dvíhal na oblohu od východu. "V lete sa naučíte plávať, pretože ďalej by si nedočiahol na dno," riekol som ešte. "Napi sa - rovnako ako mlieka, potom šup von, prechladneš," riekol som už trošku prísnejšie a sám uhasil smäd, kým som sa vydal naspäť na breh a otriasol si labky od vody, na ktoré a mi následne nalepil piesok. "Voda je dobrá, no vie byť aj nebezpečná," riekol som ešte a čakal na nejaké jeho otázky či nové objavy.

//Západný g.

Síce mi hnedý vĺčik odvetil, že "aha", no mňa to veru veľmi nepresvedčilo. Oono sa mu to aj jeho súrodencom do hláv dostane, až to budú počuť niekoľký raz, ubezpečil som sa v duchu a odpustil si syknutie od bolesti, keď sa mi to malé šidlo driapalo na chrbát totálne neempatickým spôsobom. Robí čo môže, aby nespadol, to je vlastne fajn, zmieril som sa s tým a rozhliadal sa počas pomalého poklusu po pláni, či neuvidím nejakú vysokú.
Jednak som však nič nezahliadol v sotva ustupujúcej tme, jednak by to bolo na Alastorovu hlavu asi aj príliš mnoho informácií. Beztak sme napredovali okolo lesa cédrov až k veľkej, lesklej ploche. Dokonca sa mi zazdalo, že som cítil ako mladý pridvihol hlavu, ktorú zas rýchlo schoval do srsti kvôli vetru. "Toto je Veľké Vlčie jazero, jazero - stojatá vodná plocha," oboznámil som syna s miestom, kde sme sa ocitli. Zastavil som však až na jednej rákosím zakrytej pláži, kde prevládal piesok namiesto oblých kamienkov a breh nebol strmý. Až tu som si dovolil prikrčiť sa a miernym zatrasením sa upozorniť Alastora, že je na čase vystupovať a prestať mi tetovať do chrbta ryhy.
V našom okolí som cítil nejaké povedomé pachy, možno dokonca aj zo svorky, no nevenoval som im pozornosť. Nám spoločnosť robila len voda a kvákanie žiab, čo mohlo byť pre malé vĺča naozaj čudesným zvukom.

//Ageron

Veľmi ochotne ma nasledoval, počul som za sebou výskanie a dupot, ako keby ma prenasledovalo stádo muflónov a nie to len jedno príliš malé mláďa. Moje, uvedomil som si a nevedel, či mám viac radosť alebo tento aspekt v mojom veku vo mne vyvoláva rozpaky. Najskôr oboje.
Mach sa malému vĺčikovi tiež páčil, spokojne po ňom hopkal a ako som s aobzrel cez rameno, kým ma dohnal, využíval viac mäkkú cestu ako ísť po kamenistej cestičke, ktorá bola vyšľapaná desiatkami vlkov.
Jazyk mu visel z tej malej tlamy, keď stromy začali konečne ríásť ďalej od seba a orechádzali sme mladinou. Zadýchane sa ma snažil nasledovať a chvost div, že sa mu neodtrhol, toľko s ním vrtel. Kto by to tušil, že je toľko spôsobov, ako vrtieť s chvostom, zasmial som sa pre seba a akonáhle naše labky pristáli na pomerne mäkkej pláni, ktorá v tomto čase bola rozdupaná od kopytníkov, pozrel som sa dole na vĺča. "Toto je Západný Galtavar, západný lebo sme na západe, to je svetová strana... aby si vždy vedel povedať, kde sa nachádzaš. Zistíš to podľa polohy slnka - tej svetelnej gule počas dňa. Ale je to ešte na teba moc, toto je len základ," doplnil som si skôr pre seba a skúmal na Alastorovej tvári, či ma registruje, vníma a dúfajme, že si dôležité zapamätá, dokončil som v duchu.
Zastavil som a ľahol si, pričom som pohľadom vyzval mladého, nech mi nahopká na chrbát. "Drž sa, teraz môžeš silno," požiadal som ho a rýchlym krokom sa vydal smerom k zoskupeniu vysokánskych cédrov, ktoré hraničili s jazerom. Až keď sa Alastor uvdelebil napevno, až vtedy som si dovolil trochu zrýchliť.

//VVj

//Myslím, že by som ťa aj mohla poprosiť poslať popis a nákres, že to hodím do pľacu adminkám, a teda aj keby Falko zrovna nemohla, nebudeš dlho čakať :)

Alastor bol očividne celkom svojský a nebojácny ako som si stihol už povšimnúť. Vôbec sa nezdráhal vyjadriť protesty či svoj názor. Aspoň sa nestratí, ak ho túlavé labky nezavedú do diaľok, napadlo mi a pobavene som sa uškrnul, keď mu kožúšok prefúkol studený vzduch a mladý mal tendenciu sa ísť zas ku mne ohriať. Neumožnil som mu to a len cúvol. Vylepšuj imunitu.
Ak by som mal chuť konverzovať, musel by som si vyhľadať ešte nejakú spoločnosť, pretože mláďa rozhodne nemalo široký, slovný repertoár, nuž len zamumlal, že je vyspatý. Podľa točiaceho sa chvosta a poskakovania som však usúdil, že ho tu nijako ani mágiou na mieste neudržím. Lenže teraz ísť kam? Vzal by som ho naspäť do svorky, ale tam mu bude zima, na juh sa mi nechce, tam nás nenájde zvyšok rodiny a ktovie kedy zatúži vidieť matku, premýšľal som a nedával pozor. Práve preto ma škrabol zubami na labe, ktorou som ho šteklil. "Opatrne s tými zubami," zaúpel som a premýšľal, či rozumie slovu opatrne. "Nemôžeš stisnúť zuby moc silno, ak sa chceš len hrať, lebo niekomu ublížiš. Rozumieš?" Poradil som mu prívetivo a ponaťahoval sa.
Sledoval som ho pritom, ako ma napodobil na čo sa začal smiať, pretože mu laby podkĺzli a zosypal sa do mäkkého machu, ktorý v tme svetielkoval. "To je mach. Rastlina, mäkká, obľubuje vlhké prostredie. Tento les je výnimočný, lebo tu svetielkuje," pokračoval som s edukáciou syna, ktorý tu pri mne verne zostal a zagúľal očami, keď sa mi pokúsil zaveliť odchod. "Opačným smerom, šup šup!" Otočil som ho, vyskočil a pobehol medzi stromy tak, že Alastor videl čoskoro len špičku chvosta. Na to som však pokračoval čo najďalej od Jedľového pásu krokom tak, aby ma mladý dobehol. "Ideme na výlet, určite musíš mať sucho v tlame, nájdeme vodu," riekol som mu, nech sa neopováži oponovať, pretože to bol vlastne dobrý nápad, s ktorým sa sám mohol stotožniť.

-> ZG

Možno som sa predtým mal obávať toho, čo to vĺča vyvedie, až sa trochu prespí a naplno dobije baterky. Ja som zaspal skoro ako medveď, a preto som ani nevnímal prvotné protesty syna, ktorý sa vlastne sám zachumlal do mojej srsti a teraz mu bolo zjavne teplo.
"MRMRMRMRMRMRMRMRMRMRMRMMRMMM," dostalo sa mi do uší - ešte že som mal tak dobrý sluch. Následne som si zívol a s otvorenou tlamou pootvoril jedno oko, pretože som napokon ucítil intenzívne mrvenie sa a následne štipnutie zubov, ktoré mal Alastor ako malé ihly.
Mierne dezorientovaný som zavrčal a nepomyslel na to, ako môže mláďa na vibráciu z hrudi a zvuk zareagovať. Ale no tak, musíme ťa naučiť, že keď sa spí tak sa spí, pomyslel som si, pevne privrel oči a napokon ich neochotne otvoril a prevalil sa na chrbát tak, aby mal Alastor slobodu. "Vyspatý?" Opýtal som sa ho ešte polovične zívajúc a pošteklil ho zadnou labou na bruchu, kým sa súkal na nohy. Prezeral som si ho, no okrem polepenej srsti na ňom nebolo nič zvláštne. Vlčice sa zatiaľ tiež nevracajú so Siriusom, mohli by sme ísť tiež na samostatný výlet. Možno ak si získam aspoň jedného z nich, bude život znesiteľnejší! Pomyslel som si a s novým ohodlaním sa postavil, otriasol. "ôAj tz keď sa otrasieš, tak sa ti väčšina srsti urovná naspäť a nebudeš tak šišatý," poradil som synovi, hoci som netušil, či mi porozumie.

Než som stihol žmurknúť druhý raz, Nym sa rozhodla s urazeným výrazom odbehnúť za Lennie a zvyšnými dvomi vĺčatami. Až ma prekvapuje, že ani jeden z tých troch nie je sivý alebo bledý po Lennie, zamyslel som sa, keď sa Nym vzdialila a ja som si mohol zblízka prezerať Alastora. Bol tmavohnedý, skoro až čierny ako ja, no na mnohých miestach na tele mu presvitala bledá srsť, podobná béžovým znakom jeho matky. Aspoň má z oboch niečo a povaha? Uvidíme časom, pomyslel som si a so zívnutím taktiež zavrel oči.
Zabudol som na všetky starosti či možný príchod Styx, ktorej sa podľa môjho až všetci priveľmi báli. Ale neurobí to dobre na psychiku, ak sa ani len nebráni len ticho trpí, napadlo mi, pretože som si prehrával v hlave scény s Asgaaru. Dokonca aj tie, za ktoré som sa nehorázne hanbil a pripomínal si slová sivej kamarátky, ktorá mi pravdivo vtedy pár vecí vyčítala. Ja sám som si vyčítal, že som tam nepočkal na dcéru, s ktorou som mal naštrbený vzťah, hoci od nášho posledného stretnutia som dúfal, že sa vlčica ponaučila a vie rozumnejšie používať papuľu. Dúfam, že z tých troch nebude to isté... Hoci Rowenka sa zdá byť prekvapivo rozumná, napadla mi pekná myšlienka, kým som zavrel oči a ani len nepomyslel na všetky tie huncútstva, ktoré dokáže tá malá guľa, ktorá bola zatiaľ pri mne, vyviesť. Než by som sa stačil teda riadne prebrať, každopádne viac menej som zostal len podriemkávať, pretože som potreboval počuť, čo sa deje v lese, ktorý niekoľko dní strašila tma.

Prekvapene som sa díval na Alastora, ktorý síce nejakú tú nespokojnosť vyjadril, no napokon sa rozhodol podísť bližšie k Nym, ktorá sa týčila nad ním. Ostatne ako skoro všetci a všetky predmety vôkol, stále bol veľmi malý. Sledoval som jeho neistú chôdzu a popri tom si ešte utrhol z operenca - teda už bez peria - a prežúval.
Mladý ju slušne pozdravil a ja som ho len povzbudil pohľadom, pretože som bol rád, že sa snaží byť slušný a milý. Aj keby bol s pribúdajúcim vekom totálne neznesiteľný a neovládateľný, dodal som si pred seba a uškrnul sa popod fúzy. Vĺča sa však rozhodlo, že radšej od nej rýchlo odíde a už som cítil, ako mi vŕta hlavu do bielej srsti na hrudi, na čo sa mi stočil pri predných nohách a s chrupkaním zaspal. Ľahol som si a presunul sa tak, aby mal teplo, nakoľko napriek postupujúcej jari nebolo dvakrát teplo. Nezvyčajne chladno, napadlo mi, kým som si položil hlavu a Alastora tak mohol okrem hrudníku zohrievať aj huňatý krk.
Našiel som očami mladú. "Budeš naďalej urazená alebo sa chceš porozprávať o tom, čo ťa žerie?" Nadhodil som potichu, aby som spiaceho syna nezobudil. Bol som rád, že mám na starosť len ich dvoch a nie to ďalšie dve malé, šialené gule plus ich matku.

Spokojne prežúvajúc a zároveň strážiac tie malé gule plné energie,som si dojedol svoj obed... raňajky... čokoľvek. Ako sa vyjadriť, keď noc sa zastavila a nepoľavuje? Chcel by som azda i polemizovať sám so sebou v myšlienkach o tomto úkaze, či snáď s Nym a Lennie, no vĺčatá mi nedali na výber.
Trhol som hlavou dívajúc sa ponad pravé plece, pretože ma udrel do uší piskot jedného z bratov. Podozrievavo som si ich premeral, no usudzujúc z chlpov v papuli Siriusa, som sa domnieval, že bratovi len visel na chvoste. "Nerob druhým, pretože potom to začnú oni robiť tebe," zamumlal som, hoci to mladé bolo tak zaneprázdnené matkinou srsťou, ešte keď mu sľubovala čosi o jedle, že si ma ani nevšímalo. Aspoň on tu zostal, obzrel som sa s blaženým pohľadom na druhého syna, ktorý spokojne mľaskal a trhal kúsok mäsa, ktorý mu ani len jeho brat neukoristil. Musí byť na seba hrdý, zasmial som sa, hoc len v duchu a vzhliadol k Lennie, ktorá dohovárala mladému, aby šiel poďakovať. A za...?
Za úlovok v podobe prepelíc. Spokojne som sa usmial a oblizol mu čelo, kým stihol prchnúť za nikým iným, než sladkou Rowenkou, ktorá tryskovala skákajúc čo to dalo niekam preč. Nie do Jedláku!!! Kričal som v duchu, kým som sa na túto novinku a jej útek zdvihol ,pobehol dva kroky a zarazil sa. Lennie bola taktiež samozrejme bystrá a mala ako matka oči všade, nuž sa pobrala za ňou a napokon mi popod chvost ufrnkol aj Sirius. Alebo to je Alastor? Nie, to bude tamten, ten som nou zostal, napadlo mi a po odchode časti rodinky som sa vrátil k Nym a Alastorovi.
Mladý sa vyvalil s plným brušiskom len hlásajúc hotovo, na čo som sa úprimne zasmial a zazdalo sa mi, že Nym tiež cukli kútiky.
"Alastor toto je Nym, členka svorky a zároveň vaša - tvoja - veľká sestra," vydýchol som pomaly k synovi a povzbudivo drcnutím nosa mu naznačil, nech sa s ňou skúsi zoznámiť, stačilo mi, keby sa naučil jej pach a môže ísť chrápať, čokoľvek.

Snaha ukázať im, na čo majú v prvom rade tie špicaté, malé zuby, nebola tak úplne márna. Spokojne som sa pre seba pousmial ignorujúc zvyšok spoločnosti len počas sledovania dvoch bratov. Ich udelom od narodenia je predbiehať sa a biť, nemalo by tu byť viac solidarity, keď sú rovnakí? Premýšľal som, a preto si vlastne nevšimol nemý dohovor medzi Lennie a Nym. Vlastne oni si to asi ešte neuvedomili, že sa zdá, že budú mať rovnakú srsť. Uvidíme časom, odznaky získavame celý život, doplnil som si pre seba a bol rad, ze keď sa jeden rozbehol s mäsom odo mňa, druhý to vzdal po zaveseni sa na chvost, ktorý mu, samozrejme, zo zubov ubzikol. "Je tu dosť pre každého," pripomenul som im mierne. Musel som svoju obvyklu náladu zahodiť, aspoň kvôli nim. Nebol som však veľmi presvedčivý minimálne pre Lennie ako jedinú dospelú okrem mňa. Trápili ma záležitosti s nou spojené a nezdalo sa mi, že by mala tendenciu si ma zavolať k sebe pripadne ísť sa rozprávať. Bude čas asi neskor, vzdychol som si.
Zatiaľ čo sa bratia prestali naťahovať, Rowena zvedavo ochutnala krv. Nie je to niečo svetoborne. Prekvapivo jej to za chutilo a Alastor, ktorý predtým zdrhal s mäsom, ktoré asi vytratil v kriku, tu bol prvý. Neohrozene ochutnal zo sestrinej laby, ako by mal sám zahryznúť do vtáka.
Odhrnul som perie a neporiadok z prepelic a ujal sa trosku lepšieho naporcovania aspoň na samostatné, väčšie kusy, ktoré by mohli mláďatá vrátane Nym ohlodavat. Veril som, že ich matka je dostatočne svojprávna, aby si vzala, keď stojí dva metre od nás.
Obzrel som sa na ňu akurát vtedy, keď sa tretie vlca rozhodlo hľadať u nej zrejme mlieko. Pobavene som sa usmial len popod fúzy. "Nym je to tu aj pre teba, kedy si naposledy jedla?" Opýtal som sa v dobrom mladej, čiernobielej vlčice a venoval sa následne ďalej svojej časti, ku ktorej som si dovolil na chvíľu si ľahnúť na brucho, pretože som v okolí nikooo necítil a ani nepočul.

//Tak isto za štartovné 7 vlčích makov plus 1 kryštál za post.

//Pridané 2 kryštále za zaujímavý sen a štartovné za odvahu sem napísať v podobe 7 kopretín!