Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//řádit = jašiť sa, blázniť sa, vyvádzať (vlčata vyvádzajú), robiť bordel :D
třpytil = leskol -> lesknúť sa / niečo sa leskne
seřvala = zje*ala :D = nakričala by na nich, vynadala by im


Ale inak v pohode dosť :) Motivačné 2 kryštálky

//Zhrniem to, tlačí ma čas plus zaspamovaný posledný post Alastora

Bol som napokon rád, že sa toho mladý vlk tak horlivo chytil a zaujímal sa o to, čo mu rozprávam. Mmoja domnienka o machu bola taktiež správna, teda čo sa týkalo obľuby machu u mladého. Otriasol sa, div že z labiek nezletel na čo som sa krátko zasmiala a pohľadom ho nasledoval po machovej cestičke, ktorú som preňho predtým vďaka mágii vytvoril. Aspoň z toho sa teší a má nejaké nové poznatky, ktorých ešte bude spústa, kým sa naučí nejako chodiť v tom jeho živote... Napadlo mi, kým som si znova opláchol lakte a laby od piesku a následne sa vydal za ním .
Náš malý hrdina nasledoval cestičku tak vzorne, že ak by na jej konci bol poklad, tak už je z neho bohatý pirát alebo niečo také. Stál na vyhriatej skale a zízal kamsi do rákosia.
"Objavil si žabu?" Ozval som sa s úškrnom a vyskočil si k nemu na skalu, na ktorú som sa spokojne zvalil a vyhrieval sa na slnku, ktoré pomaly padalo k západu a blížil sa súmrak.
Dostal sa ku mne však slabý závan vetra, ktorý mi priniesol pach zvyšku rodinky. Bolo to prirodzené, že sa mladí musia napiť, preto sem šli najskôr aj oni. Ani ma až tak nezaujímalo, kde sú, kým k nám do rákosia netrafil nik iný, ako malá Rowena, ktorá sa v šere večera takmer strácala pred očami.
"Rowena?!" Vyhŕkol som, skontroloval pohľadom jej brata a zoskočil k nej. Tvrdila mi, že ich matka našla nejaký úkryt a ona chce ísť domov. Pomaly som prikývol a láskyplne jej prebehol jazykom po chrbte zároveň ju kontrolujúc, či je všetko na nej ako má byť. "Pôjdeme domov a ukážem vám územie hôr, dobre?" Riekol som a pozrel sa na oboch, na čo som pohľadom Alastora vyzval, aby zliezol, zároveň som sa pohol smeerom po machovej cestičke naspäť. "A držte sa predo mnou, nech vás vidím," upozornil som ešte vĺčatá a vydal sa s nimi cez ten takodrom na pláni.

-> Ageron (skrz ZG)

//Ja poukazuje na to, že s Taenaranom si robíš co chceš odkedy je tu :D Lebo to je pravda

//Castor v tejto smečke fakt končí, je tu veky vekov, ale furt ho niekto nevidí alebo sa alfy tvária, že nevedia co je zač

//Vlcata idú z akého dôvodu samé preč z lesa?

Náreky ešte nejakú chvíľu pokračovali, kým som nepostrehol pohyb tých malých uší, ktoré konečne natočil Alastor mojim smerom. Počúvame? No výborne, pomyslel som si len a spokojne si zmyl piesok aj z ľavého lakťa a krížov, kam sa mi zahryzol predtým ten malý démon, ktorý bol odrazu od piesku celý.
Ostražito som sledoval vĺča, keď sa odhodlalo prísť až k vode a následne do nej vstúpiť. Povzbudivo som kývol, nech neváha. "Ten mach sa tu objavil vďaka mágii - je to mágia. Každý vlk tu dostane od súrodencov Života a Smrti nejakú vrodenú mágiu, ktorá ťa sprevádza po celý život," začal som mladému pomaly a jasne vysvetľovať, že to, čo videl, nie je prírodný a bežný jav. "Objavíš tú svoju však až v dospelosti," skomolil som narýchlo dodatok, pretože som rak nejako tušil, že by sa Alastor mohol začať prsiť a skúšať nemožné. Zatiaľ nemožné.
Ako však mladý začal vo vode besno vrtieť chvostom a oprskal ma, stočil som naňho pozornosť a pomohol mu poumývať sa. Zatlačil som mu mierne na chrbát a naznačil mu, nech si ľahne tak, aby mu hlava trčala. "Umyješ si chrbát a brucho," zahundral som sa nechal ho, nech s víťazoslývnym pocitom vyjde na breh. Veď porazil vodu a piesok predsa.
Skoro som sa však zasmial, keď so zmäteným výrazom zostal strnulo stáť a stekala z neho voda. "Musíš sa otriasť, aby prebytočná voda odletela," poradil som mu, vyšiel za ním na breh bez traumy z piesku, pretože koberec bol len pre vĺča. Odstúpil som od neho ďalej v snahe ukázať mu správne, ohľaduplné fungovanie, že vlka netreba zaprskať. Vzdialil som sa, za prel labkami a následne sa vrátane hlavy a krku otriasol. Zostala mi ježatá srsť, čo som dorovnal následne. "A keď mi srsť uschne, tak si zase ľahne a bude hladká," pokúsil som sa mu poradiť polopatisticky. "Choď po cestičke a na konci nájdeš pre teba vyhradené miesto na spanie, skús," poradil som mu násjť to kráľovské ležovisko vyhriate od slnka na skale, kdesi za rákosím a krovím pri jazere. Plánoval som ho nasledovať.

//Skoro depka ako z Theriona ale Rez pristanú v úkryte ďalšie 2 kryštále :)

Pozoroval som vĺča zo svojho stanoviska a skúmal jeho prekvapivý hnev určený piesku všade vôkol. Nerozumel som však celkom jeho nápadu, prečo by sa mal malý Alastor mstiť piesku tak, že si obrúsi tie malé zuby na mne. Tak vtáctvo šklbať načo, používať zuby na čokoľvek iné? No načo! Ale na mňa áno, asi som to čakal, pomyslel som si rezignovane, hoci mi to v skutočnosti nevadilo. Cenil som si jeho pozornosti.
Malý hnedý si však zmyslel dožadovať pre zmenu mojej pozornosti a to kníkavým, piskľavým nárekom, ktorý sa niesol okolím. Ak mi kvôli tebe tvoja matka vpáli do srsti blesk... Tak nič, budeš mi pomáhať to hasiť vodou, odfrkol som si a zneutralizoval výraz tváre. Nemal som dôvod sa hnevať. "Máš na výber Alastor," začal som opatrným skoro až záhadným hlasom, pričom som svoje zelené oči uprel na mladého.
"Buď budeš nariekať tak dlho, kým ti nedôjdu slzy, alebo...!" Nadhodil som na druhú možnosť čo najlákavejším spôsobom - "...alebo ťa okúpem a po cestičke z machu odídeš na dobré miestečko, kde ťa nebude už piesok trápiť a budeš jeho šéf?" Nebol som dobrý v presvedčovaní detí, ktoré ktovie čomu rozumeli, čomu nerozumeli, čo si vymysleli a čo sa tvárili, že len rozumeli.
Mal som preňho vyhliadnutú pomerne rovnú skalu, ktorá v čase obeda musela byť pekne rozohriata, takže keby absolvoval kúpeľ, určite by mu ani voda následne nevadila.
Postavil som sa a prešiel do vody, úmyselne si obalil labu v piesku a ponoril ju do vody tak, aby to Alastor videl. Aby videl ako z nej zmizol pod vodou piesok a ja som labku vytiahol krásne čistú. Zopakoval som to so všetkými štyrmi nohami a chvostom, pričom počas pobytu v plytkej vode breh obrástol bledozelený mach, ktorý pripomínal ten ageronský, čiže známy pre Alastorove malé vedomosti zemepisu. "Umyjem ťa a vylezieš po cestičke z machu - bez piesku - na tajné miesto pre kráľov, čo ty na to?" Žmurkol som naňho s úsmevom, kým od brehu sa začal ťahať hustý machový koberec kamsi pomedzi rákosie do neznáma. Konkrétne k tmavosivému zoskupeniu skál, z ktorých horná bola skoro ako placka a bola rozohriata od slniečka. Ja som ho trpezlivo počkal vo vode a dúfal, že mu fňukanie nebude stáť za to. Nebude zbabelec, odvahy majú dosť, to už ukázali, ubezpečil som sa, kým som povzbudil syna ešte zavrtením mokrého chvosta.

Ani som sa nenazdal a nastal deň pôrodu mladých, o ktorých by som si predtým ani vo sne nemyslel, že nejaké budú. Aktuálny život myslím, samozrejme. Avšak neviem ako to ten Život má, či verí na reinkarnáciu alebo má také schopnosti... ale to sú úvahy asi na nejaký ten nudný večer, keď mi bude partnerka píliť nervy, zasmial som sa pre seba a prevalil sa pod skalnatým previsom, ktorý sa pýšil titulom úkryt ragarskej svorky. Ako je to vlastne už dávno, čo sa tu váľam právoplatne? Aké vtioné takto to nazývať, niektorí to potrebujú, premýšľal som a zároveň zatriasol šijou, aby mi jednak zmizli z mozgu zbytočné úvahy, jednak trebalo striasť striebristé kvapôčky vody, ktoré vytrvalo po previse padali na moje čelo. Aby nebolo málo, tiekol nám tu nad hlavami potok, presne tak. Aj to sa časom spraví, či ako sa to hovorí?
Ambiciózne plány ako sa hrabať kamsi v hierarchii som v hlave však už nemal. A práve preto mi ju plnili tieto hlúpe nápady a predstavy, teda ako by som to lepšie pomenoval. Asi nijako, nie som extra kreatívny jedinec, hoc by som asi mal byť, keď už si Život kedysi zmyslel, že zrovna ja budem ovládať živel zeme, vzdychol som si. A bola tu ďalšia hlúposť, ktorá mi vytvárala v hlave ďalšie otázky. A tak mi nezostávalo nič iné, len lenivo sa povaľovať v horách a čučať do skulinky v skalnatom previse, aká časť dňa práve panuje.

Tvrdohlavá pot... malá blcha. Odpustil som si vzdychnutie, ktoré sa mi dralo z tlamy, len aby ten malý, hnedý vlk netušil, že nado mnou skoro vyhral. V tvári mu hovel ten najtvrdohlavejší výraz sveta, ktorý mi pripomenul jeho matku takmer okamžite. Až toto raz uvidí, bude sa smiať, napadlo mi a len som sa posadil, pričom som chvost stočil okolo predných láb. Keď už chce začať s tréningom...
"Keby hrýzol, máš tam rany, z ktorých by tiekla krv. Tá červená tekutina, čo tiekla z vtáka, ktorého sme jedli," poradil som synovi a pohľadom ho vyzval, aby si skontroloval vnútro malých prstíkov, že sú naozaj v poriadku.
Alastor však ako malý diabol po správnosti na nič nečakal. Bez zaváhania sa odrazil a našiel kratšiu srsť na krížoch. Stačilo.
Zvrtol som sa a chmatol vĺča do papule ako pierko, hoci sa mu podarilo mi vyšklbnúť kúsok srsti. Tá bola však aj tak natoľko hrubá a huňatá, že by to málokto postrehol,, takýto nový strih cik cak na krátko. Ako som predpokladal, vĺča sa chcelo vrtieť (//nepovažujem to v tomto prípade za manipuláciu, to je prvé, čo by robil že sa vrtí, nie? :D), na čo som ho položil z malej výšky zas a znova do piesku a ešte mu dôkladne do mokrej kamienkovej hmoty zahrabal zadné nohy a zadok. "Hryzni si do svojho pozadia, ak si myslíš, že je to super," povedal som mu prosto a šiel si sadnúť na svoje udupané rákosie, pričom som chvost schoval pod brucho a za predné hnáty.

V duchu ma potešilo, že mi malý vlk venuje aspoň ako takú pozornosť, že zvládol prestať hrýzť vlastnú labu. No, aj to bude asi dobré znamenie, napadlo mi a ovládol som smiech, ktorý sa mi dral z hrude pri jeho prehlásení o piesku, ktorý sa zrejme stal jeho prvým nepriateľom. "Nemá, vieš ho aj vymyť vo vode, no potom budeš musieť na breh po rákosí alebo kamienkoch," riekol som odovzdaným hlasom, pretože som nemal vĺčaťu ako inak pomôcť.
Hoc som si predtým Alastorov pohľad všimol, nečakal som, že zaháji ohodlaný postup smerom ku mne. Otočil som naňho uši a zvedavo si ho prezeral. Podozrievať to z nekalostí alebo nie? Ideálne sa nechať prekvapiť, usúdil som a nechal malého, aby sa ku mne nejako dotackal.
Spravil si okolo mňa kolečko, na čo, ako som aj čakal, vyskočil a zavesil sa s hravým vrčaním na môj chvost. Pretočil som len oči, aby som nevydal zvuk, pretože tie jeho ihličkové zuby boleli. Držal sa však tak pevne, že hoc som sa zvrtol, akurát ho to unieslo ako retiazkový kolotoč, na čo osm sa prost rezignovane hodil do piesku a vĺča v ňom vyváľal tak, že končatiny mal teraz kompletne pieskové ako bol stále mokrý. V očiach mi hral len pobavený pohľad.

//Napriek tomu, že nie je vlk v lese viem viac ako alfa , Nevadí, tešíme sa, že máš už voľno =)
nikde nič, Starling je s Awnay a Etneyom, inak v Ragare nikto nie je =D
Edit: Winter je v horách ale... Ale :(

//Veľmi slušná, skoro perfektná slovenčina Ayshi si získala 2 kryštále a 7 kopretín ako štartovné ve křoví :)

//Taenaran si znova polepšil o 2 kryštále :)

//Pridané 2 kryštále :) Potom slováci nemajú nikde "ě", unavene <- správne :D