Gallirea - Příspěvky uživatele

Pokračovalo druhé naťahovanie sa. Rowena bratovi vysvetlila, že to tak robí schválne. Schválne alebo si len prefíkaná ako líška už teraz, úškrn sa mi na tvári zjavil okamžite ba dokonca aj po tom, čo som nechal vyrásť rastlinu a Alastora napadlo, že najlepší nápad to bude jesť. Síce som vrtel hlavou, nech to nerobí, no čoskoro mladý odliepal z jazyka žlté kvety. "Dajú sa jesť aj rastliny, ale len niektoré. Najmä také, na ktorých rastie ovocie, rôzne sladké plody, to je spestrenie jedálnička ak nechceš stále len mäso," spestrl som mu jeho make obzory, kým sme pokračovali ďalej.
Rowena zakopavala, vliekla labky a napokon využila velkorysej ponuky brata, že ju potiahne do hora a môže mu chytiť chvost. Aj mi napadlo, že to nebude dobrý nápad, no v kľude som ich nechal, nech zistia sami. Samozrejme nepríjemné to mohlo byt najmä pre Alastora. Ja som bol pre zmenu rad, ze sú pri sebe, pretože Rowenina čierna srsť splyvala s okolím, hnedé odznaky tomu len do pomáhali, aby bola totálne nenápadná. Bude z nej dobrý lovec alebo ochranca, možno, zaumienil som si.
Prvý pod borovice zaliezol Alastora a so spokojným výdychom, že jeho labky už nič nemusia sa stocil do machu a zaspal. Rowena sa ma pýtala síce ešte na magie, no len som jemne zaavrtel hlavou a pocechral jej srsť na hlave. Inokedy, ja sam neviem.
Jej kychnutie ma znepokojilo, no nemal som výčitky, že na horský hrebeň vyslapala sama. Musí sa naučiť ako správne požiadať o niečo, slušne, potom zisti, ze jej svet padne k nohám, pomyslel som si a prikrcil sa, keď som šiel za mladými.
Pre nich to bol celkom slušný ukryt v zavetri, nad hlavami ihličnaté konáre, hoc už hnedé a suché. Ninja spôsobom, aby som sa k nim dostal a nestupil na spiaceho Alastora som sa k nim dostal a ľahol si tak, aby sa mohli zamotat do hustej srsti na bruchu a krku, pričom som z druhej strany na Rowenu prehodil chvost. Nemal som možnosť ohriat ich tak efektívne, ako by to urobila moja kamarátka Elisa, no muselo im stačiť aspoň to malo. Z posledných zvyškov energie sa nad nami rozjasnila obloha a studený vietor sa otočil iným smerom. Zavladlo bezvetrie a náš spánok mohol rušiť len hlas sovy na love.

//Ageronský les

Súrodenci sa samozrejme medzi sebou doťahovali a Alastor sa snažil robiť prudko inteligentného. Pretočil som oči, čo nemohli v tej tme vidieť s tými ich zlatými baterkami. To si tiež asi ešte nespojili, že máme s Lennie iné oči, hm, som celkom zvedavý, s čím príde Sirius, až sa vrátia. Robil som si mierne starosti o zvyšok rodinky, plus som nemal ani najmenšieho tušenia, či sa k nim pridala Nym. Úprimne tá ma trápila asi najmenej, no z hľadiska členky svorky aj áno. Takže ak sa ma mladí čoi pýtali, nereagoval som chvíľu, len ich sem tam povzbudil štuchnutím do chrbátikov, aby nevzdávali vytrvalý pochod do kopca. "Nezabúdajte dýchať mládež, výstup do hôr je namáhavý aj pre telo," poradil som im ešte, keďže mohli obaja vliecť jazyk až po zemi, kde nás na labách šteklili ihlice a rezali medzi prstami kamienky.
Alastor sa ma pýtal, či by mali súrodencov alebo mágie? hľadať. Rázne som zavrtel hlavou. "Nič nie je zadarmo, Smrť vie byť veľmi nebezpečná, ľstivá - čo znamená, že vaša návšteva sa vám môže škaredo vypomstiť. Život je zas milší, no uňho je riziko, že tam vlk zostane, vaša matka tam bola veľmi dlhé obdobie a počas toho na vzhľade nezostarla, viete, starším vlkom sa začne srsť miestami meniť na striebristú," dodal som ešte k poučke a pousmial sa na nich. Nie že by tomu tak skoro rozumeli, pripomenul som si ešte.
Výkrik syna som nekomentoval, proste sa zľakol, keď mi zmizlo pár prstov no. Len som sa potichu zasmial. "To bola mágia neviditeľnosti, ale neviem ju moc používať," priznal som otvorene len tak mimochodom a urobil krátku prestávku, kde sa mohli krpci vyvaliť na nejaký kameň alebo čokoľvek a dať si päť minút pauzu. Sám som si sadol a pomaly dýchal. Tešilo ma však, že minimálne Alastor počúval a dal si dokopy mágiu s vytváraním machu. "Mach alebo čokoľvek iné," doplnil som ho, kým mu pod labami vyrástla spleť lipkavca, ktorý sa mu úspešne nalepil do srsti. Dúfal som, že nebude mať z toho stavy. "Nie je jedovatý, je to lipkavec, " riekol som, keď malého na brade šteklilo žlté kvietie vysokej rastliny. Neubralo mi to takmer žiadnu energiu, skôr tú psychickúp, vymyslieť si bneškodnú a nejedovatú rastlinu.
Splnil som tak zároveň požiadavku Roweny, ktorá pri spomenutí domčeka z kamenia by sa mohla chcieť v tejto téme štúrať ďalej. Zamrazilo ma, či tam naozaj boli, no nechcel som v nej budiť zvedavosť, preto som lenp rikývol, keď o tom hovorila.
Mala však očividne dosť, pretože sa ma odrazu opýtala, či ju budem niesť. Skoro som jej dovolil na mňa vy,liezť, no napokon som len zavrtel hlavou a postrčil ju aj brata smerom do kopca. Úmyselne som vybral cestičku údolím, kde sme mali po ceste aj nejaké tie potôčky, kde sme uhasili smäd. "Ako chceš byť silná vlčica, keď nevyšlapeš kopec? Lennie vás vytiahla von, sťažujte si mame," dodal som pomerne prísne a nekompromisne.
Nechal som ich oboch ešte plahočiť sa, pričom som sám zastavil pri úzkom prameni vody na skaly, aby som uhasil smäd. Zvládli sme to však na prvý hrebeň a tam som zakempil u zoskupenia niekoľkých zlomených či starých borovíc, ktoré sa cez seba prekrývali, čiže vytvorili dutinu medzi kmeňmi, kde sa mohli mladí zložiť. Vyrástol im tam aj Alastorov nový kamarát mach, aby to bolo mäkšie. "Vyspať sa a kto nebude ráno vládať, toho tu nechám," pohrozil som im, no s úsmevom a zamávaním chvosta, aby ma nebrai doslova.

//VVJ (cez galtavar)

Našťastie nemali obaja nejaké extra námietky. Neušlo mi ani pekné gesto od brata, ktorý sa očividne znášal so sestrou lepšie ako jeho rovnaký súrodenec. Popohnal som ich trošku, pretože na pláni bolo dostatočné svetlo. Aj tak sa nám podarilo nájsť nejakú vychodenú cestičku, v ktorej by si vlk nezlámal nohy.
A sme zase tu, to bol deň, vydýchol som si uvedomiac si noci reálne až po tom, ako sme obišli prvé mohutné duby lesa, ktorý sme tak pred dňom opustili, aby sa vyhrali vo vode. "Rowena kde je vlastne tvoj brat a vaša matka?" Ozval som sa zamyslene, ešte stále zahĺbený do seba.
Toto však nemohlo vydržať dlho, pretože malá slečna na mňa spustila príval slov. Ako sa vôbec dostali k takej téme? Zháčil som sa a na okamih sa zastavil a prezrel si tvár Roweny, či to myslí naozaj vážne. "Vzala vás do zrúcaniny?" Opáčil som opatrným hlasom a podozrievavo si ju premeral. Nemienil som do nášho komplikovaného vzťahu s Lennie miešať ďalšie záležitosti, ktoré by si ona obhajovala, hoc i neprávom. Na to bude čas potom.
Keďže sa ma však pýtala mladá na mágie, keďže jej Alastor ako hrdina oznámil, že viem mach, nadýchol som sa k ďalšej odpovedi. Stále mi mierne cukala tlama v úsmev, pretože poznámka môjho syna úprimne pobavila.
"Mágia je neznáma moc, čarovná, s ktorou dokáže vlk zaujímavé veci. Sú to živly - oheň, voda, zem, vzduch a potom ďalšie mágie," začal som, posadil sa až vlastne na severnej hranici lesa s našou svorkou a prehliadol si oboch, či chápu a počúvajú. Rozlietaný a hyperaktívny Sirius tu s nami našťastie tento krát nebol. "Existuje vlčica Smrť - božská bytosť, ktorá sa stará o odchod duší a vie obdarovať vlka zákernou mocou, napríklad, že vlk bude vedieť vytvárať v priestore rôzne obrazy, ktorými druhým pomotá hlavu, prípadne Smrť vie umožniť vlkovi zneviditeľnenie sa," dodal som, pretože som si spomenul na mágiu, ktorá sa mi do vienka dostala náhodou. Zmizli mi na pár sekúnd končeky predných láb. Vĺčatá mohli opáčiť, že tie laby tam ale v skutočnosti sú. Bola to len názroná ukážka.
"Život je jej brat, život dáva, dal ho aj vám," usmial som sa na nich a pohodil chvostom, pričom som sa začal naťahovať a pustil sa pomalým krokom zas do kopca. "Jeden zo súrodencov obdaruje každé mláďa jeho vrodenou mágiou, ku ktorej má najbližšie a bude s ňou najviac spätý, mojou vrodenou mágiou je živel zeme - súvisí s prírodou," dodal som a veľavýznamne pozrel na Alastora, či si spomína a dáa veci dokopy. Ten mach, neobjavuje sa nič len tak.
Netušil som, či im také vysvetlenie bude stačiť, no Rowena sa zdala byť živo zvedavá a určite som sa radšej rozprával s nimi, teda, učil ich, ako sa tu dohadovať s Lennie.
Keď stromov trošku ubudlo a začali pribúdať voňavé borovice, pod jednou takou som zastavil. "Je síce noc a neuvidíte ich, no váš domov sú Ragarské hory. Sídli v nich naša - ragarská - svorka. Je to spoločenstvo vlkov, všetci sme tu ako rodina, no zároveň sa rešpektujeme a máme vodcu, ktorým je tu Falion, hnedý vlk s pierkami v uchu, má bledé, modré oči a vďaka tým mágiám dokáže lietať za pomoci krídel," dokončil som a prudko sa rozkašľal suchým kašľom, pretože už to bolo proste moc na jedno sústo. Privrel som oči, nadýchol sa skoro horského vzduchu a vyrazil po chodníčku medzi borovicami a kríkmi do hôr.

//Ragarské hory

//Teda ak sa naraz od začiatku zúčastním dajme tomu so všetkými vlkmi, bude v poho, ak s 2 prestanem po nejakom čase, lebo niečo?

//Schválené a pridané taktiež :)

//Schválené a Lylwelin dostala maličkú zľavu :)

//Nori získal 2 kryštále ~

//Dva kryštále letia do úkrytu ~

//mělké = plytké (plytké jazierko, plytká voda...) + podzim = jeseň u nás :)
Pridaný 1 kryštáľ :)