Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Rieka Mahtae - sever

Vôbec som z toho nemal dobrý pocit. Alastorove škvŕkanie žalúdku ma teraz trápilo najmenej. Chcel som s ním prebehnúť hrádzu a dostať sa do hvozdu, no z neznámych príčin bolo na kroví a na hraniciach množstvo piesku. Dúfam, že tam ešte s Rowenou nedošli, pomyslel som si len a mal celkom blbý pocit, že nič neviem o druhej skupine, keď sa mi v hlave rozozvučal slabý hlas Lennie. Dobre teda, aspoň tak a máme rovnaký cieľ, upokojil som sa aspoň čiastočne.
Zastavil som, spočiatku som ani nevedel kde, kým som si spomenul, pretože sa nocou ozvalo strašné praskanie dreva, keď padal malý strom. Ocitli sme sa na území bobrov.
Položil som vĺča do trávy, pôda tu bola dosť bahnistá a mokrá z oboch ramien rieky, ktorá ostrovček obklopovala. "Volajú to tu Bobrí ostrov, pretože to je asi najväčšie teritórium bobrov, staviteľov, ktorý postavili hrádzu z dreva, po ktorej sme sa sem dostali," vysvetľoval som synovi a krátko si zívol, no zachytenie pachu jednej hlúpej a nebezpečnej vlčice ma dostatočne držalo pri živote a v maximálnom strehu, čo si mohol aj Alastor všimnúť, pretože môj postoj sa zmenil, vrátane pohľadu. "Nebezpečenstvo vo vzduchu, ale dotyčný vlk nejde našim smerom," zhodnotil som len na jeho otázku, čo sa vlastne stalo.
Aby som mu jeho malú myseľ rozptýlil, začal som mu starostlivo čistiť krk a uhládzať srsť, kde som ho čapol zubami. Očakával som aj otázku o jedle a hoci som mal nutkanie začať ho učiť už teraz, vedel som, že je moc na lov mladý. Potrava nám tu aj tak zazerala na chrbty, ako sme si dovolili ich rušiť pri práci.

//Armanské hory - cez Úzku roklinu ...damn, to zrovna tieto dve musíme stretnúť?!

Prudšie som sa zabrzdil, keď pred kopcami malý zahlásil, či nemôže počkať. Znehybnel som, no napokon spustil plecia a zavrtel rázne hlavou. A samozrejme pochod pokračoval rovno cez lesnaté hory, kým sme schádzali zas o veľa hlbšie a mne mierne zaľahlo v sluchoch. Hádam ne aj jemu, škúlil som po Alastorovi, či sa mu nestala rovnaká vec. Pýtal sa ako vyzerajú sovy, nuž som sa rozhodol, že proste nabudúce. Vnútorný stres sa ma totiž snažil lapiť do pasty, pretože mi v hlave skoro neustále šrotovalo, čo sa asi tak deje s Rowenou a jej asgaarskou spoločnosťou. Nemyslel som a nepripomínal si radšej dôsledky stretnutia s jej sestrou, ktoré ju v dohľadnej dobe čakalo.
Započali sme zostup do rokliny, na čo som syna náležito varoval a v podstate mu nakázal, aby ma chňapol za chvost a nechal sa viesť - samozrejme s opatrnosťou. Nepotreboval som, aby mu podklzli labky. "Sova vie byť naozaj veľký vták s veľkými... kukadlami," hľadal som na moment správne slovo, aby som sa vžil trochu do jeho veku. (//unreal tho) "Spí cez deň a v noci loví myši," vysvetlil som a potešene zavrtel chvostom, ktorý som si dostal zo zovretia po priblížení sa k rieke Mmahtae. Ušli sme kus cesty, počas ktorej som nám obom uštedril pár hodín prestávky na oddych a spánok. Najhoršie bolo, že za mnou šiel kvíliaci žalúdok a nikde na okolí som nič jedlé necítil.
Rieku som sa rozhodol prekonať po bobrej hrádzi, pričom som si zrýchlil čas a vĺča chytil do zubov. Práve vtedy mi do nosu udrel známy pach a celé moje telo sa naježilo, z hrude cez stisnuté zuby sa mi predralo vrčanie. Čo tá sa motá zrovna tu?! Pri Asgaare?! Rozčúlil som sa, obratnými štyrmi skokmi prekonal hrádzu a rieku a výrazne s vĺčaťom v zuboch a pustil sa po hranici Asgaaru na bezpečnejšie miesto.

//Bobrí ostrov

//Ragar CEZ ageron

Alastora nezaujímalo nič iné ako jedlo. Nemohol som mu to mať za zlé, bol malý, potreboval rast a všetci sme v takom veku mali stále hlad ... A chuť spať, to asi príde potom, doplnil som si pre seb a snažil sa nemyslieť na fakt, že dcéra šla úplne do iných končín.
Zostupili sme do Ageronu, ktorý sa očividne na nejaký čas stal obľúbeným lesom môjho syna, čo bolo úsmevné, nakoľko sám som veľmi obluboval tunajší zmiešaný les. "Ak budeš počuť náhodou také" hu huuu" tak to bude hlas sovy - sova je vták, nočný dravec," riekol som len tak, pretože v týchto končinách bolo celkom bežné, že vlk mohol vidieť aj belane, nie len klasické lesné hnedé. Postupne ser sa prepracovali až do lesnatych hôr, no pach Lennie som nikde nezachytil. Dúfam, že sa nerozhodla ísť s nim na návštevu k Životu alebo na juh, povzdychol som si a dal si na par minút pauzu, nech sa malý vydýchla.
Konkrétne som zastal u horského potoka, kde sme obaja mohli uhasiť smäd. "Piť nie vdýchnuť," pripomenul som synovi malý zádrhel, ktorý sa mu stal už asi dvakrát pri snahe uhasiť smäd z vodných plôch. "Nachádzame sa v Armanskych horách, nežije tu svorka, no za kopcami kedysi jedna žila, v Smrekovom lese. Skúsime ísť tam alebo by si chcel vidieť trochu západnej časti sveta s oceánom?" Pýtal som sa mladého a uvažoval, či naozaj neísť k západnej hranici Ragaru, keby sa Lennie s druhým bratom vracala odtiaľ.

//Presun podľa Alastora

//Odpíšem po 16

Stredobodom pozornosti sa stal samozrejme protestant Alastor. Nezaujímalo ho aktuálne nič iné, ako spôsoby naplnenia si žalúdka. Nemohol som mu to mať však za zlé, no keď sa zdul, že nechce, zamračil som sa. "Všetci niečo nechceme, teba tam ťahať nemienim, pôjdeme nájsť obed," prisľúbil som mu znova a pozoroval nadšenu jeho sestru, ktorá sa tešila na výlet, pretože jej to Arcanus napokon dovolil. "Ale stačí jedna vylomenina ci útek od strýka a dá mi to vedieť pomocou magie myšlienok, a ty pôjdeš nazad, jasne?" Dodal som ešte k malej prísne, pretože som nestal o vyrobenie ďalších problémov.
A možno sa len zas zbytočne obávam, tam bude viac v bezpečí ako tu, kde je zima, pomyslel som si a prestúpil z flaku snehu na zem.
"Lucy je ich lovec, takže sa stará svorke o potravu. Keďže my tu takého nemáme, musíme ísť sami," vysvetlil som ešte Alastorovi, keď sa Arc uistoval, že po ňu prídem."Nájdem Lennie a druhého malého a hneď potom vRazim do Asgaaru," povedal som mu presvedčené a povzbudivo zamaval chvostom. Reálne som tomu veril, že ma nič nezdrzi.
K téme nových potomkov Asgaaru sa ešte budúci otec vyjadril, že majú aspoň šancu napraviť chyby. Mimovoľne som sa pozrel na mladých a potom pohľad venoval len poskakujucej a šťastnej Rowene. A ich matkou to asi nebude také ľahké. Žiadna druhá šanca, zas pokus a omyl, sú strašne nezávislí a svojski, premýšľal som a na slová mu prikývol. "Prajem vám to, naozaj. Ja už v opravné šance moc neverím, tak budto zostanú, alebo prchnu za hranice," zhodnotil som napokon, pretože vlcata aj tak nevedeli o kom sa bavíme.
Taky niekto následne aj prišiel na scénu. Kroky vlčice bolo počuť skôr, ako sa tu jej čierny kožuch objavil Prekvapivo to bola dcéra Arcana, ktorá sa milo predstavila a dokonca mi gratulovala k vrhu. Podozroevavo som ptizmuril Arcovym smerom oči. Niečo mi tu nesedí s príbehom? Napadlo mi a len so kývol na pozdrav. "Savior, mladí sa vedia predstaviť sami, že?" Obrátil som sa najmä na Alastora, pretože jeho sestra okrem knurania Keď pôjdu svoje meno na Awnay doslova vybafla. "Awnay je strykova dcéra," upresnil som Alastorovi a Rowene a k asgaardanom len zamaval chvostom.
"Pôjdeme, nech mame náskok a stretneme sa v Asgaare," prehlásil som napokon k vlkom a pozrel sa na Rowenu. "Život ťa chráň, ak ťa nájdem samu mimo Asgaar," podotkol som. Nie ze by si mi teda rozumela, ale bud s dospelými, dokončil som si pre seba a steknuzim vyzval syna, aby sa pobral n a pochod na juh.

//Armanske hory (cez Ageron)

Alastor sa zdal byť šťastný, že nie je najstarší co bolo skoro až prekvapujúce. Len som prikývol na znak súhlasu, pretože beztak pri tempe reči a fungovania tých mladých som sa sem tam strácal a dokázal som si priznať, že keď tie male začali mliet ako o život s tlamami, nerozumel im hádam nikto. "Ó veľa starší, preto bude možné, že z vás najprv nebudú mať turbo radosť, ale musíte sa zoznámiť," riekol som obom súrodencom a na záver povzbudivo dodal, že určite sa situácia zmení ako sa zoznámia. Ú Sigyho by som sa o toto neobával, no pri Lucy fakt neviem. Ešte teraz, keď počúvam, že je ako nevycvalana drzka napriek jej veku, povzdychol som si a presadil si na mach, ktorý som sa rozhodol aspoň ja sám znarodnit, keď už naň syn zabudol. Véd mal tu iné horké podnety.
Napomenul sestru, že ma pravdu vlastne on,. Pretocil som oči a zasmial sa jeho otázke, že s kým mam Nym. Rowena ma však prekvapivo inteligentnou vetou predbehla, hoci jej vSlovnost všetkého ešte tak nešla. Spokojne som jej prebehol nosom skrz hlavu a krk s obrátil sa na syna. "Nym ma maminku Lennie, odkedy ju Lennie uprostred hroznej zimy vzala k sebe a prešli sme s ňou skoro celú Gallireu, pretože v horách by sme neprežili," do povedal som Alastorovi novú puzzle príbehu a otočil sa na rozhodnutu čiernu vlcicu, ktorá stoj čo stoj chcela ísť do Asgaaru. " Spýtaj sa Arcanusa, či ťa bude môcť strážiť, " odvetil som pomerne ľahostajné. Prinajhoršom skúsim zase dúfať ci modliť sa a možno ma niečo zas teleportuje priamo do Asgaaru! Dúfal som a držal si nádejné myšlienky.
Nechal som mladých sa nejako dohodnúť, kým som pozornosť obrátil na priateľa. "Ja toho vlka proste nemám rád, ale to nemusíme teraz riešiť. Pri samotnej alfe trpí akurát tak zvyšok svorky a jeho zlomené srdiečko," odfrkol som si. "Musím nájsť najprv Lennie a druhého syna, podľa toho by som šiel neskôr po Rowenu, asi bude lepšie, ak by s ňou Lucy trávila čas bezo mňa... Ak ju neutopi v rieke," naklonil som sa pri poslednej vete k alfakovi, aby to mala nezachytila. Ťažko by sa to vysvetľovalo a stretlo s pochopením od Roweny.
ARCANUS mi však náhle pozrel do očí a zdelil radostnú správu. Veselo som zakmital chvostom a drcol do vlka, ktorý sa musel zdať mladým obrovský, no evidentne im stačilo moje slovo, že tento pán tu je bezpečný. "Tak to sa úprimne teším a držím palce!" Vyhlásil som veselo. "Zaslúžite si byť s mladými stále a užiť si ten vrh, obaja nemáme šťastie a ten prvý nám zdrhol skôr, než stihli dospieť," vzdychol som si a ponatahoval sa ocakavujuc, čo teda kto kam.

Ako som aj očakával, spustila sa lavína otázok. Alastor mlel s tlamou, poskakoval okolo a dožadoval sa odpovedí. Ja som si len stačil povzdychnut, nevedel som mu aj tak do sekundy odpovedať na všetky jeho otázky. "Sú to dospelí vlci," oznámil som mu jednoducho, napriek jeho ostatným dotazom a obrátil sa na Arca, ktorý tvrdil, že aj ich prvorodená dcéra je dosť divoká. Pri tom termíne som sa musel uskrnut. "Ja som to zažil skôr ako ty, neodpustil mi ani jeden z nich a ako to dopadlo? Zostali tu len dvaja," podotkol som a mierne ho upozornil na to, že u mňa už je neskoro na takéto rady, keď presne rovnakému problému som kedysi sám čelil. Úprimne ti toto nezávidím, pomyslel som si a s točil naňho zas pohľad. "Hádam sa umudria a ak nie, mate Sionna, ten sa podaril viac, či?" Zamaval som povzbzdivo chvostom. Sivo bieleho vlka som mal celkom rad, pretože sa zatiaľ na nič nehral hoci to bolo trdlo, ktoré vykeca každé tajomstvo, lebo nemal ešte mieru.
"Ťažko povedať, tvrdí, že bola minimálne rok a viac u Života a nezostarla ani o deň, neviem, je zas protivná ako predtým," odpovedal som mu na otázku viac menej ľahostajným hlasom. Nechcelo sa mi toto už riešiť a s niekym sa naťahovať za totálnu blbosť.
Vďačne som sa pozrel na čierneho vlka, keď mi ušetril starosť a trpezlivo Alastorovi vysvetlil ako sa veci vlastne majú. Predtým mi však povedal, že nevie kde Sigyho zranenie vzišlo, na čo som len kývol. Vždy mu vedel hnat zapadnúť do najcernejsej diery tam, kam nikomu inému, spomenul som si na nemotorne vyrastá ie žíhaneho vlka a pousmial sa. Zvyšok informácií nebol tak skvelý, tvrdil, že alfa mociarov je vlastne na nič rovnako ako to je v boruvkovom lese, kde kraľoval Blueberry. Nechápavo som zavrel hlavou. "Nerozumiem tým vlkom, že si trúfaju na alfu sami, tu tiež je na vrchu len jeden vlk, je tu sama Kappa a to je všetko," riekol som a mimovoľne sa obzrel cez rameno. Aj stromy mohli mať uši. "Blueberry je Lenniin brat, sama o ňom hovorí škaredo," podotkol som len na doplnenie jeho vedomostí doteraz a otočil sa na Rowenu, pretože tá namiesto brata sa nepýtala, no vyvodzovala urýchlene Závery."Samozrejme, že o tom vie, vie o tom odkedy sa poznáme," odvetil som jej tvrdým hlasom, nech ani ne skúsi pochybovať. Pýtať sa ale môžete... Na to nemôžem povedať nič, pomyslel som si a posteklil nosom obe vlcata na pupkoch ako sa mi tetelili pri predných nohách.
Rowena svedomito prehlasila, že ma len jednu sestru, na čo som sa len usmial. "Je to dosť možné, že aj Lucy ti povie, že ma len jednu sestru, ale ako vraví Arcanus, ak je šikovný lovec, môžeš sa učiť loviť neskôr aj s nou," podotkol som a neodpovedal jej s určitosťou na jej otázku, či sa môže sama s Arcanusom trepať do Asgaaru. Ani si netrúfam premýšľať, ako by to asi dopadlo, neviem ci tie mláďatá potrebujú stres a emocionálny výbuch dospelej vlcice, zamyslel som sa a nerozhodne sa pozrel na čierneho vlka. "Aši to skôr záleží od teba, skoro tu prechladla a neviem akým spôsobom ich vytrepem do úkrytu," sucho som sa zasmial, pretoze poloha jaskyne bola nedostupná aj dospelým vlkom, nie to malým vlcatam.
"Lucy je celkom energická a vie byť prchká a nepríjemná, na to ťa upozornim, no dúfam, že sa jej budeš páčiť," pousmial som sa na dcéru. "Arcanus ma však alfa povinnosti, takže neviem, či bude výlet teraz možný," obrátil som sa na vlka a skontroloval potom aj Alastora, či z jeho hlavy nepríde tona nápadov

Keď už ma teda trápili nové zistenia, pozitívom naďalej zostávala Alastorova radosť z toho, že má nejaké kráľovstvo, kde môže vládnuť. (//ešte že nezdieľajú s Etneyom jednu smečku xD) Vytešoval sa novému ihrisku a ja som bol rád, že aspoň čosi jeho myseľ zabaví. Rowena sa všakj zatiaľ hrala celkom na princeznú a neinklinovala k jeho hrám.
Arcanus mi však spomenul meno, ktoré som už niekde zachytil. Zastrihal som uchom. "To je vás syn z prvého vrhu, ten problémovejší, ako som pochopil?" Opýtal som sa ho so záujmom, keď som aj ja zavetril a ucítil aj neznáme pachy na území, no bol som len obyčajný jedinec na Kappe, takže prečo by ma to malo trápiť, že?
Nebolo mi však odpovedané na záhadu, ktorou sa moja hlava zapodievala. Po pravde tú mágiu ani nepoznal. "Je nebezpečná, že ani vlk nevie, že ju ovláda. Pýtam sa len preto, pretože to nebola zamilovaná náhoda, že po stretnutí sa s vami nás s Lennie zrazu chytila nálada ako dvoch zamilovaných pubertiakov, ktorými plieskajú hormóny," zasmial som sa spätne nad tým sledom udalostí a len pohodil chvostom. Možno som tak kamarátovi aj trochu naznačil, že ani v tom vzťahu to nie je práve ružové. Teda aspoň teraz, to preberieme potom, až nebudú malé myši načúvať, dodal som si pre seba a možno aj pre hlavu vedľa mňa, ktorá perfektne ovládala myšlienky.
Ospravedlnenie za syna, ktorý sa vtedy vraj len hrozne tešil som prijal s kývnutím. "Sionn neposlúchol Elisu, vliezol do úkrytu pretože ho žrala zvedavosť, ako malí vyzerajú," uškrnul som sa nad spomienkou a po očku sa zadíval na tých dvoch. Zdvihli svoje malé pozadia a dožadovali sa ako správny, dvojčlenný odboj, spravodlivosti. Povzdychol som si a zavrtel hlavou plus naznačil hlavou mladým, že by mali strýka počúvať, nakoľko mal s tým odpočúvaním pravdu. "Za zvedavosť a otázky ťa nik z nás nepostrestá," ubezpečil som dcéru a mrkol na syna, ktorý chcel už aj zaraz vedieť, o kom sa bavíme. Frustrovane som zaúpel a zagúľal očami Arcanusovým smerom. Toto je hrozné.
Skôr, než by som im odpovedal sa Rowena priplietla mne k nohám, oktoré sa obtrela a snažila sa ma prosiť, aby som nebol smutný. Zavrtel som hlavou a pohladil ju bradou po hlave. (//čeľusťou whatever) "Stačí sa slušne spýtať ako povedal Arcanus, dobre?" Pozrel som do jej zlatých kukadiel a následne na Alastora. Niektoré veci v živote sú fakt ťažké, no čo, uvidíme, čo bude, pomyslel som si a pozrel ešte na čierneho alfáka. "Aspoň si vyvetráš hlavu, čo sa stalo Sigymu s nohou? Stále je v tých prekliatych močaroch?" Zamračil som sa a napokon sa sústredil na mládežníkov, ktorí horeli zvedavosťou nad nečakaným zistením, ktorým som sa práve chystal im okoreniť život.
"Lucy a Sigy sú vaši súrodenci... po inej maminke," vysvetlil som im pevným hlasom a zvyšok doplnil mierne rozpačitým hlasom. Toto im nemôžem vysvetľovať, nejaká záchrana? Hodil som krátky, prosebný pohľad po Arcanusovi a napokon sa len uškrnul nad vlastnou bezradnosťou. Ako vedia vĺčatá zahnať dospelého do kúta, že. Nemusia mať ani silu.

Ako som aj predpokladal, dlho tým malým netrvalo sa predstaviť. Hrdina a Rowenin brat sa snažil machrovať, že je alfa machu, ktorý je vlastne kráľom machu, na čo som sa voľky nevoľky zasmial, lebo mi to prišlo komické. Potom prvýkrát dostane ego na frňák a to potom zabolí, napadlo mi mierne škodoradostne, no nechal som ho tešiť sa a následkom jeho zbožných slov o machu obrástol skupinu skál vedľa nás tak, že skaly v podstate zmizli pod rastlinou. Vĺčatá sa mohli hrať koľko chceli, zmenšilo sa aj riziko úderu či oderku o skalnatú hranu, kým by nepristáli nosmi v štrku na zemi samozrejme.
Arcanus sa prirodzene na ich hru chytil a začal sa zaujímať. Všetko mu povedala, nemusíme si nič dlho vysvetľovať ako ukecané vlčice, konečne normálna spoločnosť, pomyslel som si spokojne a posadil sa na zadok do zmesi snehu a ihlíc z borovíc vôkol. Veselo som sa uškrnul na jeho gratuláciu a len kývol, pričom som upustil od pozornosti na mladých a upriamil ju na čierneho vlka.
Pýtal sa ma aj na tretieho potomka, na čo som len prikývol a vzdychol si. "Mohol by som sa akokoľvek snažiť, s jej výchovou to zrovna slušní vlci nebudú, len kôpky drzosti," pošepol som tak, aby to vĺčatá nepočuli a nechápavo som zavrtel hlavou. "Ale medzi sebou majú tí traja prekvapivo dobré vzťahy," dodal som spokojne a venoval krpatým slabý úsmev, hoci by sa nedalo povedať, že som mal náladu skákať od šťastia do výšin.(//here) Keď už je tu, skúsim sa spýtať, napadla mi ešte jedna vec, ktorá ma úprimne zaujímala, pretože kvôli maličkosti vznikli tie tri chlpaté gule, z ktorých dve som mal už zo dva dni na krku. "Počuj, má Elisa alebo ty mágiu emócií či niečo také? Pretože u vás v lese pri útoku Styx na nás zapôsobila nejaká mágia, kvôli ktorej sa to... no otočilo..." zaškeril som sa a nenápadne strihol uchom s náušnicou k mláďatám, aby pochopil, na čo narážam. Nešlo mi totiž do hlavy, že moja aktuálna partnerka je tá istá, ktorá po mne chcela mláďatá, teda čo sa správania aspoň týkalo.
Akonáhle mi však Arcanus prezradil, že všetky informácie o tomto vrhu má od ich sotva dospelého syna, zaškrípal som nahlas zubami. Neskrýval som tom, že ma táto novinka podráždila, najmä keď zmienil, že to počula Lucy! Mal by som tam zájsť no mal! A chcel som, skôr ako sa od nejakého mladého trubku dozvie niečo, čo potrebovala počuť osobne... Ale že sa ja snažím s nimi žehliť tie vzťahy, ťahá im pomaly na desať rokov či koľko, minimálne majú k tomu blízko, otriasol som sa a prerušil tak sled myšlienok, pretože táto novinka mi zdvihla adrenalín. "Nemyslím si, že ma bude chcieť vidieť a zavše zas spraví primitívnu scénu, dosiaľ sa jej nedarí krotiť temperament, hm?" Odhadoval som len a bavil sa s ním zas normálne nahlas, vĺčatá aj tak netušili, o koho sa jedná. Hoci oni budú v tomto veku nadšení na rozdiel od druhej strany, napadlo mi len tak okrajovo.
Skontroloval som vĺčatá a zamračil sa na ne, keď som si všimol, že len tak posedávajú. "Ak ste unavení, hybajte na mach spať, cudzie rozhovory sa nepočúvajú," strelil som okom najmä po malej slečne, ktorá sem tam nenápadne uši natočila našim smerom. Nehneval som sa však na ňu, skôr ma trápilo, čo také Sigy potreboval, že prišiel jeho adoptívny strýc mi túto informáciu zdeliť až sem. "Ďakujem, že si mi to prišiel povedať, aspoň si vyventiluješ hlavu od svorky a Elisy," zasmial som sa prehlasujúc odľahčene, aby ma nebral príliš vážne. "Úprimne sa cítim ako stratené vĺča, ktoré zdrhlo rodičom, v celej tej veci okolo Sigyho a Lucy a mladých," doriekol som možno s malým prosíkom v očiach o radu, akúkoľvek.

// ? ?
2 kryštále+

//Styx si úspešne zarába, za pekný, dlhý post 2 kryštále plus oblázková drobnosť

//Planeťák si zarobil kryštálik :)

//Pridané 2 kryštále a malé štartovné ;)

//Pri zpropadených jeleňoch u Amny som si spomenula na denník nádejného kysučana (na YT) čo ti vyhralo napokon napriek 12,5 - 13 riadkom 2 kryštále! :D