Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zatiaľ sa z tých troch najlepšie javila Rowena. Opatrne kráčala za mnou a snažila sa ma aj stíhať. Zaujať som ju počúval o jej ešte sem s asgaarskymi a mierne sa zamračil, keď akoby mimovoľne naznačila, že im aj tak utiekla, lebo sa vraj vliekli. A predtým spali, čo, dodal som si pre seba, no nemenil jej to mat za zlé "Awnay je niečo ako tvoja sesternica, dcéra strýka. Nebudeme sem chodiť často, tak si si s nimi hádam užila aspoň výlet," riekol som a zmätene zmurkol, keď spomínala niečo ako počúvanie kameňov. Kto z nich by jej to ukázal? To sa asi tak zaujímala zas o magie, joj, to sa mali ti traja takto skoro co naučiť.
Skontroloval som syna, či sa zas zubami nevrhol na brata a naklonil sa ešte k Rowene."Hovorili, že je to mágia svorky? Alebo to vie len Arcanus?"
Po otázke k malej som sa obrátil na tCh dvoch a starostlivo si ich prezrel, dokonca podišiel k obom a precechral im kožuchy nosom. Na oboch som našiel krv, ba na jednom ramene aj ránu. "Za trest vás budú rany bolieť. Z tej diery malej na ramene môžeš mať aj horšie, ak sa ti tam dostane hlina a podobne, kto z vás začal? Bite sa koľko chcete, ale zuby používať co najmenej," riekol som k obom a len si vzdychol. Jazykom som mladým rany osetril a poobzeral sa. Ani stopy po matke.
Aby nebolo málo, jeden syn reval, že nechce trest. Druhý začal vyt na celý les. Elisa vás zabije, keby len vás aj mňa, pomyslel som si a co najviac zostra vyštekol, aby som ich umlcal. "Dosť!“ Zahrmel som hlbokým hlasom a pre bodol oboch pohľadom. " Kto mieni revat, ten tu zostane a potom vám dá výprask teta Elisa, ta vás tu v jej lese počúvať a trpieť nebude, " riekol som neutrálne. Nebolo to vyhrozovanie sa, ale fakt a z mojich slov šla pravda, že sa tento scenár pokojne môže stať.
Pristúpil som k bobrovi a ovonal mäso, či je ešte použiteľné. Našťastie sa sem slnko moc nedostane, napadlo mi mrknuc po korunách stromov, kým som našiel pohľadom Rowenu, na ktorú som sanpovzbudivo usmial a zavrel chvostom. "Poď sa najesť, ak budú tvoji bratia neandertalci, tak ich hodíme bobrom," spijlenecky som sa zazubil a obom synom venoval vážny pohľad. Alastor už vedel, že bobry nezeru mäso, no Siriusa to mohlo vydesit a taktiež som očakával, že jeho brat podporí moje upozornenie a začne brata strašiť bobrami. To už mi zostalo ukradnuté.
Nacal somm zubami bobra a kyvnutim zavolal Rowenu. "Vaša sestra sa naje prvá," dodal som len a ustúpil, nech ma miesto.

//Údolie

Zdalo sa, že boli všetci na odchode. S tou malou Sunny nechcel nik zostať, Sionn sa jej pomocou mňa šikovne zbavil. Však ja si ťa nájdem neskôr, ty darebák, zavrčal som si pre seba, no tak potichu, aby ma nepočula ani Rowena, ktorá sa pokúšala vĺča prehovárať, nech ide aspoň s ňou. Mňa sa očividne šialene bála. Ja som len prikývol hlavou, kým sme sa stratili v tme.
Na Rowenu som celý čas dával dobrý pozor, pretože s jej sfarbením sa tu mohla ľahko stratiť, ani by som si nemusel všimnúť.
Lesom sa však rozľahol krik, či skôr piskľavé vytie a nemilé slovo, alebo sa mi tak zdalo. Tí dvaja malí idioti, kde majú matku?! Bola to prvá myšlienka, ktorá mi napadla, no kvôli ich sestre a vlastnej dcére som sa tváril normálne. "Tvojich bratov zjavne nik nestráži alebo sa bijú o bobra, ktorého sme mali mať k večeri," skonštatoval som sucho. "Sleduj moju bielu nohu alebo chvost, je tu mnoho skál a dier, kam by si mohla zahučať," poradil som Rowene, pretože s jej mini veľkosťou nebolo v tomto svete a noci toľko orientačných bodov, ktoré by reálne potrebovala. Obaja sme boli tmaví a do tmy svietili len moje biele odznaky.
"Ako bolo s Arcanusom a Awnay vlastne? Neušla si im?" opýtal som sa zvedavým hlasom, pretože ma to zaujímalo. Nemuseli byť za tým nutne následky.
Nnertrvalo to dlho a po pachu sme našli dve klbká, ktoré sa nedali rozlíšiť jeden od druhého. No pekne, vzdychol som si a chmatol prvú guľu najbližšie ku mne do tlamy (//vyberte si, kto chce visieť :D) a položil ju za jeho sestru. "Čo to má znamenať?! Alastor kde je ten úlovok, po ktorý si šiel? Alebo si klamal?" Prižmúril som oči a premeriaval si oboch synov. Napokon som vychladol a posadil sa. "Nadávať nebudete, za to bude trest," oznámil som im len vecne, kým sa prestali mlátiť. Teda ja som v to aspoň dúfal.

//V pravidlách na tento týždeň je vyslovene napísané, že podľa pravidiel, takže áno, musí to mať kilometer a toto ti Falko vráti - a Elisa neuzná :)

//Snad ne

Prirodzene, že sa malej nepáčili moje odpovede. Mala veľmi zvedavú myseľ a potrebovala všetky informácie vstrebávať ihneď. Pousmial som sa a naklonil sa k dcére: "Na konkrétne otázky ti odpoviem, kým sa ich nevieš ešte opýtať, tak by si nepochopila ani moju odpoveď."
Narovnal som sa a prizeral sa, ako sa zoznamuje s hnedým vĺčaťom, ktoré malo v srsti sem tam bledohnedé a sem tam skoro až béžové znaky. Bolo to drobátko rovnako ako Rowena či jej bratia.
Obrátil som však svoju pozornosť po pár minútach na Sionna, z ktorého pomaly ale isto rástol dospelý vlk. Výškou už bol azda aj vyšší ako jeho matka, no stále bol viac nohatý a štíhly, ako keby pôsobil dospeláckym dojmom - a nie ako nevycválané vĺča v dospelej podobe. Bolo mi to však celkom jedno. Stačilo by, aby mi lenb povedal, odkiaľ vzal toto mláďa a či je vôbec? Pohliadol som krátko na malú, ktorú prezýval Sunny. Stále sa zoznamovali s Rowenou.
Mierne som sa zamračil, keď sivobiely vlk vyprskol prvé, čo mu prišlo na rozum. "To sa ti len zdá, pretože to je veľký rozdiel proti novonarodeným, to čoskoro uvidíš," riekol som len sucho jeho smerom. Je pravda, že ten čas neskutočne letí, zachvíľu sa nás držať nebudú a zdrhnú. Kde je vlastne toľko Lennie? Nebude už aj v horách teplo, aby sme sa mohli vrátiť? Zamyslel som sa a chvíľu tak mladého vlka ignoroval. Nnapokon mi však objasnil, kde tú malú našli spolu s matkou. "A bude teraz patriť pod Asgaar?" Začudoval som sa a napokon to pripísal Elisiným hormónom tehulky, keďže mi nešlo do hlavy, prečo by si pod seba nabrala ďalší hladný krk. Prečo by ho neznášala, nie je to môj problém, nech sa vyplače rodičom, zamyslel som sa a len s úškrnom prikývol. Malé dve vlčice sa aj tak zabáívali spolu, zatiaľš čo mňa mohli hlodať výčitky, kam asi tak zdrhol jej brat a kde je jeho dvojča s matkou.
Sionn si zjavne nebol istý, či viem o blížiacich sa potomkoch álf Asgaaru, na čo som len mlčky prikývol.
On a vĺčatá si to síce nevšimli, no ja som mal uši dávno natočené za zvukom, ktorý vyrábali v údolí laby Awnay, ktorá sa tu objavila s akýmsi trojfarebným mamľasom s padnutým cuhom. Chcela sa rozprávať so svojim bratom, preto som len jemne nosom strčil do Roweny, nech sa trochu vzdialime. "Pôjdeme nájsť tvojho brata, čo povieš?" Navrhol som malej a posunul sa od ostatných ďalej. Sionn sa však nerozprával so sestrou, no zmyslel si ma znova osloviť. Nevrlo som zahundral "áno" na otázku, či som bvol s jeho matkou vo svorke. "Klímová, les sa nachádzal na mieste prietoku rieky, južne od čerešňového hája," dodal som len, keby to teda niekoho trápilo.
Nestihol som mu ani na všetko odpovedať, dokonca som sotva vstrebal, že menoval bývalú čťlenku Kklímu, pretože sa ozvalo vytie jeho otca oznamujúce narodenie mladých. Teším sa s tebou, kamarát, pomyslel som si, a preto si nevšimol, že Sionn sa poplašene zdvihol, hodil na mňa stráženie Sunny a bežal preč. "Hej!" Vyštekol som ešte, no mohol som len pohľadom gániť do tmy medzi stromy, kde sa ten biely chvost mihpol naposledy.
Pozrel som sa na malú Sunny. "Máš hlad?" Opýtal som sa čo najviac milým hlasom a zároveň kývol na Rowenu, aby ju trochu povzbudila. Dal som sa na odchod, pred ktporým som vyhľadal ešte pár červených očí Awnay. "Beriem obe naspäť do hvozdu, ten tvoj partner by mal mať toľko slušnosti a čakať taktiež na hraniciach," poradil som jej a kývol na vĺčatá, aby cupkali predo mnou.

//Asgaarsky hvozd

//Jedna jediná opustená duša sa hlási :D kdekoľvek okrem juhu a východu Svk.

//Pridaný 1 kryštál

//1 kryštál

//+2 kryštále

//Na to že byla v podstatě mrtvá se vzchopila nějak rychle.

Vĺčatá sa hrali a chvíľu som sa mohol kochať pohľadom na rodinnú idylku. Prikývol som na to Rowene na otázku ohľadom nového zubu. "Ten už bude držať pevne," riekol som jej a pobavene sa uškrnul pri synových grimasách ohľadom krvi. "A presne tak, ak jej je príliš, obvykle to je vážne, no tiež sú tam výnimky, to je debata, až budeš staršia, nie vždy ti tečie krv, ak sa zraníš," dopovedal som ešte a ukončil tým túto diskusiu, pretože to bolo moc ako na moju hlavu, tak na ich malé dve určite.
Rowena na to prosila o jedlo a ešte skôr, ako by som jej stihol odpovedať ma predbehol Alastor. Hyperaktivitu to dedí po kom? Či to majú zakódované všetký malé? Pretočil som oči a len pritakal na synove slová ohľadom bobra. "Áno, bobor zostal v lese, vrátime sa poň, pozdravíme Arcanusa a pôjdeme ešte niekam na juh, kým sa neoteplí natoľko, aby sme sa vrátili do hôr, dobre?" Navrhol som obom plán, no na to si malý vlk zmyslel, že ako hrdina pobeží po korisť a dovlečie ju. A napokon to aj realizoval. "Alastor!" Zavyl som za ním a skočil vpred, no to už mi chvost mizol v kroví. Aj tak nemám toho najhoršieho, napadlo mi a nechal som mladého ísť.
Nakoľko bol hvozd rozmanitý, nebál som sa, že by sa mu podarilo les opustiť. Plus asgaarskí by mu neublížili, predsa poznal mená svojich rodičov. Hádam, napadlo mi a otočil som uši za zvukom prasknutia vetvičiek, pretože sa k nám pridal Sionn spolu s malým, hnedým vĺčaťom. To malé malo miestami svetlejšie znaky a bolo malé tak ako Rowena, ku ktorej sa to šlo prihovoriť. Potichu som zavrčal a prisunul sa k Rowene, no pohľad som upieral na Sionna. "Elisa ešte nemohla porodiť, odkiaľ si ju vzal?" Ozval som sa podozrievavo a napokon si len rezignovane vzdychol. "Sionn mladej brat letel do lesa po úlovok, je v lese niekto, kto ho nájde, alebo musím letieť s mladou späť?" Skúsil som sa od neho čo to dozvedieť a nervózne som s aobzrel do diery v kroví za mnou, kam sa mi vytratil syn.

Chvíľku to trvalo, no ako som predpokladal, mala sa napokon prebrala. Zachveli sa jej viečka a ako prvé, po otvorení oči, na mňa vybafla, či ne umrela. "Zjavne nie, pretože žiješ, nie každé zranenie znamená smrť. Zamdlela si," vysvetlil som jej, keď už to bolo ako tak jasne aj mne a pozrel na Alastora, či aj on chape. Aši to je skôr inštinktívne, že volal pomoc, ale aj tak...
Moju pozornosť však zase strhla Rowena, pretože mi rozprávala čosi o nejakej bytosti, ktorá jej za vypadnuty zub mala niečo dať. "No, to neviem koho si stretla, ale padajú mliečne zuby, namiesto ktorých narastú trvalé a ten ti už bude držať, kým nevypadne následkom úrazu," vysvetlil som viac menej obom a po strčil Alastora, aby sa nejako domotal k sestre na to vlčie objatie, o ktoré oni toľko stali. Najmä ho ako mláďatá zo strany rodičov potrebovali, plus som si vedel predstaviť stres v danom momente, keď Rowena omdlela.
"Krvi tečie malo, vždy, keď je nejaká rana alebo sa poranis a poškodíš si kožu, tak tečie krv. Len jej nesmie tiecť veľa," dodal som malú poznámku a šťastné si ich oboch obzrel. Aspoň za niečo ten život stojí, napadlo mi, no na to som po vetre zachytil pach tunajšej alfy, ktorý sa miesil s nejakou jeho spoločnosťou. Nebude už Elisa rodiť... A nechche byť pri nej? Alebo ho tam nepustí, uvažoval som a poobzeral sa po údolí, na čo mi zrak padol na zoskupenie skál s malým otvorom, kde mohla byť menšia jaskyňa alebo aspoň proehlbina, kde by sa vyspali. "Ak chcete, tam je nejaká skara v skale, možno tam bude dobrý ukryt na spanie," nahodil som labkou ukazujúc pred seba.