Gallirea - Příspěvky uživatele

//Planetak si polepšil o 2 kryštále

//Aj Nori získal 1 kryštálik

//Pridaný 1 kryštálik

Ako prvý sa chytil slov malý, ktorý okamžite zaznamenal zmienku o vode. Keď už nič iné, možno to ma po mne dobrý sluch, pomyslel som si a hodil spytavy pohľad na jeho matku, ako sa teda ona rozhodne. Ta sa však len prespala a napokon na hnedú cudzinku len čosi prehovorila. Pretocil som oči. "Nevie sa dostať von ci co, nedovolil som jej ťa prekračovať, kým spíš," dodal som stroho na objasnenie a volky nevolky sa otočil na hnedú, ktorá zavyjala dobre ze nie na prasknutie bubienkov v ušiach.
Sledoval som ju čo robí, kým sa tu objavili ďalší dvaja vlci. Sivú som spoznával, no keďže jej krvilacna priateľka necestovala s nou, dovolil som si s bezduchym výrazom sledovať hnedú, ako sa pokúša prinútiť nejakú hubu na stene rast. "Keby nie si taka posera, pošlem ťa vyzobrat si lepšiu mágiu od smrti, ale keďže nevieš trafiť ani z jaskyne von..." dokončil som a len povzdychol som si.
Počas rozhovoru sivej a mladého som bol otočený k nim a len odmietavo vrtel hlavou, keď nám navrhovala ísť naspäť na juh. V tom horku nemysliteľné.
"Vyspi sa a možno budeš ráno vonku," poradil som cidzinke a venoval jej Ľahostajný pohľad, na čo som si s hundranim popod nos prešiel cez úzku časť ďalej do útrob jaskýň Preč od otravmych indivídui, vzdychol som si a prezeral si priestor, kde som sa ocitol.

//narýchlo z mobilu, pardon za kvalitu

//LENNIE

Neznáma sa s hŕstkou ironických slov posadila, na čo som prosto pretočil oči. Cítil som sa vďaka nej a momentálnym priestorom hlinenej diery stiesnene, no čo už sa dalo robiť, keď sa tu znenazdajky objavila. "Tak sa lietať nauč, alebo choď žobrať o takú moc ku Smrti," zašomral som rovnakým tónom ako ona a rýchlym pohľadom skontroloval zvyšok, ktorý si riešil svoje/spal. "Odtiaľto je mnoho ciest a skús si prejsť okolo toho zadku, aby si neprišla o ten svoj," odvetil som pomerne sarkasticky nedbajúc na to, že som v danej chvíli asi nebol ideálnym vzorom pre vĺča. Jeho matka ho aj tak naučí kopec iných hlúpostí, to už je za jedno, povzdychol som si pre seba a počúval ďalšiu nálož slov od hnedej vlčice.
"Nech sa páči, môžeš ísť, ak si takto privolávaš šťastie, tak sa ti stane," poprial som jej na jej monológ o tom, ako mi navrhovala rôzne alternatívy. "Nájdi si vlastnú jaskyňu a skap tam, kým príde záchrana, alebo zapni pud sebazáchovy, tvoju vrodenú mágiu a pomôž si," poradil som jej ešte, avšak nie nenávistným hlasom. Skôr som bol ľahostajný a mierne podráždený.
Obrátil som sa preto na Lennie. "Dokedy tu chceme trčať? Pred horkom sa môžeme skryť aj pri jazere, môže sa naučiť plávať," navrhol som kývnúc hlavou na Alastora a otočil sa k neznámej tak, aby odo mňa neočakávala žiadnu pomoc. Skús vyžobrať od Lennie, tá ti aj blesk privodí, uškrnul som sa pre seba nad tou zlomyseľnou predstavou, pretože som takémuto charakteru veľmi nerozumel.

//Odpíšem najskôr... neviem kedy. Možno 14.8., možno 15.8. Takže sa odpojte kto chcete.

Zostal som trčať v tmavej diere s vlčicou, ktorá sa ma rozhodla ignorovať a pridať sa k Alastorovi. To, či naozaj zaspala i ona, mi nebolo známe. Zastrihal som ušami a natočil hlavu za zvukom škrabotu cudzích pazúrov po podlahe jaskyne, pretože ten dotyčný sa k nám blížil. Logicky každý rozumný tulák by sa šiel pred tým počasím skryť, napadlo mi, keď sa vynoril pár zelených očí a nervózne prehovorila.
Dotyčný bol mne neznáma samica bez nejakých svetlejších odznakov. vďaka ktorej by som aspoň zistil, či už som ju niekedy zahliadol. Potichu som zavrčal a postavil sa pred zv yšok rodinky tak, aby ju ani nenapadlo nás obchádzať. "Pomohla si si sem, pomôžeš si aj von, tadiaľ, kade si prišla," odvetil som pomerne mrzuto a bez obvyklých zdvorilých návykov. Nakoľko však cúvla, prestal som sa ježiť a narovnal som sa. "Volajú to tu Zrkadlové jaskyne, niektoré sú skoro identické, je to spleť chodieb. Z niektorých ústi otvor von, no je tam búrka, takže neviem, prečo tak túžiš opustiť suché miesto," rozhovoril som sa teda trošku, aby sa nepovedalo, na čo som hneď kontroloval za sebou malého a Lennie.

//Lennie aj Alastora som mala preskočiť, takže hráme len muy dvaja a oni sa potom pripoja.

//"túhou" = túžbou (túžba)
Inak dobre a Cynthia si polepšila o 1 kryštáľ :)

Dolámal som vlastným telom niekoľko azda i desiatok konárov kríkov, z ktorých mali mnohé aj tŕne. Doškriabali ma aj cez hustú srsť a pozachytávali sa mi v kožuchu ako som sa kotúľal, narazil o nejakú skalu a napokon sa prepadol do širšej pukliny niekde v podzemí. Dostala ma táto krajina, už zasa, rozčúlil som sa v duchu, no moja podráždenosť vyplývala z bolestí a pomliaždenín, ktoré som nerozvážnym krokom "tam hore" zapríčinil samému sebe. Divím sa, že mám kosti po toľkých rokoch a zážitkoch tu v celku, pomyslel som si, kým som cítil vo vzduchu rozvírený prach, ktorý sa miesil s hlinou, čo padala zvrchu otvoru všade vôkol vrátane mojej hlavy.
Dôstojnosť bola v ťahu, ak ma tam hore niekto videl, no o tú teraz rozhodne nešlo. Dunelo mi v lebke kým som sa pokúsil otvoriť oči do šera a vôbec sa nejako zorientovať. Dunenie neodstránilo ani búchanie si labkami po tvári v snahe to odstrániť primitívnym a nelogickým spôsobom.
Dal som teda nohy pod seba a postavil sa, pretože som sa ocitol v podzemnej jaskyni, ktorá bola veľká ledva ako ja. Dívajúc sa hore som usúdil, že sa tadiaľ naspäť na vzduch nedostanem, a preto som sa začal rozhliadať, kde sa vôbec nachádzam. Dôležité je nájsť nejaký východ, skysnúť tu nemiebim, omdlieť od použitia mágie taktiež, vzdychol som si obzerajúc sa po skalnatej jame, kde som bol, našťastie, úplne sám.

//Vyhliadka

Ako ináč, Alastor mal plnú tlamičku rečí plných mrzutosti. V duchu som sa uškrnul, pretože sa uplatnil nejaký ten genetický kód odo mňa, takže vĺča to malo v sebe. Viac som si však namýšľal, pretože bol proste len unavený, mal zalepené oči a akonáhle začalo liať, šmýkali sa mu labky do všetkých strán.
V´klzli sme do jaskýň pod zemou, kde mu jeho matka navrhla, nech spí, čo - ako som predpokladal - bude prvé, čo urobí a rovno tam, kde je. "Stále si stojím za tým, že hory môžu byť výhodou, ak potrebuješ niekomu ujsť," zamumlal som ešte smerom k družke, pretože ona na to mala svoj názor a dané miesto rýchlo znenávidela. Aj tak neviem, kde že sa to v nej berie, nie je najmladšia, aby toľko plytvala energiou na nezmysly, pomyslel som si plne si uvedomujúc, že ak by Lennie chcela, bol by som asi vďaka myšlienkam minimálne pošteklený výbojom elektrickej energie.
Nezostávalo nám iné, než čakať a sedieť. Tak som aj učinil, pričom som sa oprel ostenu jaskyne, v ktorej začínala byť s príchodom ďalšej noci slušná tma. "Vybavujem si nejaký divný prášok, po ktorom malý hrozne kýchal, kým sme odišli z údolia, kde bola aj Rowena so Siriusom, potom už nič, proste okno a zostal som v presvedčení, že sú tam, boli s dospelým," rozhovoril som sa tlmene, aby sa mohlo vĺča uložiť. Hoci bolo aj tak jasné, že keď zachrápe, tak medvedím spánkom.

Na ubocia sa tak tulák rýchlo nedostane, " namietol som na slová Lennie a sledoval ju, keď sa venovala malému, ktorý pomerne rýchlo zaspal. Mal som na mysli samozrejme nejakých tulákov, cudzincov, či extrémne prípady ako Styx, ktorým by sa zachcelo do hôr. Stále verím, že v horách sa viem lepšie ukryť ako ten druhý, čo ich nepozná, ale to jej pravdepodobne nevysvetlím, škoda. Beztak som nemal potrebu začať s nou riešiť uplynulé dva mesiace, kedy som bol na tom skoro tak isto, ako pred rokmi, no s rozdielom príveskov na krku.
Vďaka mágii sme sa obaja súčasne zdvihli, počkal som, kým sa syn preberie a šli sme po stope Lennie do za šitých jaskýň neďaleko.

//Zrkadlové jaskyne

"Ale nemusím," uskrnul som sa na syna pobavene, pretože mi odrazu veľmi milo nahodil, že ho vlastne môžem niesť na chrbte. Už len to mi chýba, pomyslel som si sarkasticky, ale to už bola medzi nami a pri mne Lennie, ktorá bola, prirodzene, celkom zvedavá. Co vlastne jej rodinka robila asi, nevedel som.
Alastor alebo Sirius si však musel po sťažovať, že ja somm ten zlý. "Riekol som mu, že ak nezvládne ani kopce po ceste domov, tak sa tam nedostane, klamať sa učí evidentne sám," skočil som mladému do reči a namrzene ho pohľadom úmyselne ignorovať.
Užíval som si chvíľky nehy a spokojnosti s partnerkou, kým sa medzi nás nevcapil mladý, ktorý má akurát tak chvostom steklil na nose. " Pfff zlez, " zamrmlal som, hoci jeho matka sa zachovala správne, a začala ho čistiť, čo mi pomohlo odtiahnuť sa len natoľko, aby sme sa opieral chrbtami v horúcej, letnej noci. Je tu celkom pekne, ako dlho som si len tak nelezal? Napadlo mi, keď som pohliadol hore na hviezdy. Život sa razom mohol zdať ako gombicka a niečo jednoduché, skvelé.
Uvažoval som však nad ich navrhni, pretože ani malý nechcel do hôr. "Ukryt inde bude fajn, no rad by som sa držal najmä na území Ragaru, kvôli ochrane, ti traja sa nedajú udržať," zhodnotil som, na čo som sa však za tváril pomerne kyslo a znechutene, pri Lenniinom návrhu najjuznejaej svorky tu. "Nevydržím na juhu, zbláznila si sa," vzdychol som si, no inak na jej slová nenamietal, pretože argumenty mala rozumne. Zachumlal som si radšej tvar do jej srsti na krku, pretože som sa pretocil a nechcelo sa mi diskutovať o témach budúcnosti.

Popri načúvaní nočných zvukov mi tu vĺča argumentovalo o tom, že je to v pohode, pretože on bol prvý v hádzaní urážok. Čo mi pripomína, ona ho naučila tuším nové slovo? Fagani, vzdychol som si. "A en druhý bude prvý, čo ti prekusne krk," odvetil som malému vážne. "A videl si, čo sa stalo bobrom, keď som im prehryzol krk," upozornil som ho a napokon sa oňho letmo obtrel.
Jeho otázka ma však skoro rozosmiala. "Ak nevyjdeš ani tieto kopce, nedostaneme sa nikdy domov," objasnil mu to a zastrihal ušami. Po pár sekundách som ich natočil bokom, pretože sa mi zazdalo, že som zachytil šuchnutie srsti o krík, našľapovanie láb.
Ako inak, bola to Lennie. Pookrial som a chvost sa mi rozvrtel, išla sa, prirodzene, najprv zvítať so svojím synom. "No ahoj, tuláčka," podpichol som ju s hravou iskrou v očiach. Hneď sa ma začala vypytovať na zvyšných dvoch. No fakt! Kde sú? Vvidel som len nejaký prášok... Zháčil som sa, no odpovedal jej vyrovnane. "Najskôr v údolí, našlo sa nejaké malé vĺča, či sa bojí samcov, Rowena sa s ňou dala dosť do reči," pohodil som hlavou a naznačil smer, hoci bola tma.
Zaňuchal som však večeru, ktorú sem Lennie dotiahla, čo, ako som dúfal, zaujme pozornosť vĺčaťa. Ja som sa však ani nenazdal, odrazu ležiac pomaly pod vlčicou, ktorá sa mi veselo túlila ku krku. Jej gestá som spokojne opätoval a slabo ju hryzol do ucha. Nezmohol som sa nejako na slová, pretosom odvrátil zrak na malého, ako si asi tak bude počínať s potravou, keď sme zjavne obaja boli maximálne neochotní sa za ním stavať a ísť jeden od druhého. Ozývalo sa mi v hlave aj svedomie, pretože tu bolo veľa nedoriešeného...

//Rez získala 2 kryštále :)