Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Taktiež ďakujeme za rozumný komentár, vystihla si to veľmi dobre :)

Poprosím tých, ktorí tebe plakali za čakanie, aby sa teda vzchopili a napísali sami. Odpovedať Nox sa dalo aj slusnejsie, každá minca má dve strany.
Áno, aj niekto z at občas odpovie trosku arogatnejsie, než by sa vám páčilo. Ale my sme podľa vás špiny, že niektorí hráči si môžu takto vyskakovať? Ako pardon.

O akých týždňoch čakania vravíš? Na vzhľad osobne tebe som sa pozrela okamžite a nehadz jedného admina, čo ma možno teraz menej času, dokopy s druhým.
Takže tomuto z tvojej strany nerozumiem :) Obyčajne magie sa dajú znova dokúpiť, prispôsobili sme týmto veciam aj celkom veľké možnosti si nazbierať do inventára. Nie je to ideálne, ale ja napríklad tu hrám kvôli postave, kvôli hre nie kvôli tomu, aké magie môj vlk ma. Aj tak sa používajú magie vo všeobecnosti malo.
Toto je ale len moje stanovisko.

Ruku na srdce, že ak by svorky stratili naozaj aj tú poslednú výhodu, boli by prázdne. A s dvomi vlkmi vo svorke sa tiež nestotožňujem. Veď hra nie je o tom hrať sám so sebou, alfy by inak museli hodnotiť vlkov, keby tam má jeden človek o chary viac a podobne, proste zbytočne komplikácia, pričom doterajšie roky to nikomu nevadilo.
Ak zvážim, že chcem mať charaktery, má to aj nejakú nevýhodu - napríklad to, aby boli dvaja v tej istej svorke. Keďže menej, je niekedy viac.

//Ďakujem pekne Styx, zatiaľ jedinej, za inteligentné vyjadrenie, veľmi si cením (aj tlapky ostatné) úprimnosti a aspoň ako takého naplnenia očakávania. Ja viem, nie je to možno pre všetkých ideálne, úprimne sme na to nekašlali tri týždne a potom spísali článok, riešili sme to v priebehu mesiaca viac ráz. Nikde nie je napísané, že sa to nepoupraví, keď sa ukáže, že niektoré veci v praxi nejdú/by nakoniec išli.
Buďme voči sebe otvorení, trošku tolerantnejší a diskutujme s rozumom. Pretože osobne mi nevraživosť v komunite za posledné mesiace vyvoláva podráždenosť a nechuť k hre, či nejakej internej tvorbe.
Môj názor jednotlivca: -> na návrat vlka -> vlastnosti sú logicky niečo, čo by som znížila. Jjednoducho na potulkách nebude namakaný ako alfa, plus keď nehrá/spí (herná situácia bežná) tak mesiac neaktivity by sa mal na tom vlkovi podpísať, nie? Neberte to ako formu pomsty či čosi také, to vôbec, ale je to aj prevencia proti tomu, aby si niekto začal nenápadne striedať charaktery, opakovane žiadať o obnovy <- sú to len príklady, nevravím, že by to mala byť realita ->jednoducho keď niečo chcem, idem si za tým. Ak ma hra baví, rád tu trávim čas - tak hrám. Ak tu nie som rok, dva, bez odpovede, tak ja osobne neviem, nepredstavujem si to, že ten hráč chce hrať, keby sú nejaké reálne problémy, tak napíše, dohodnúť sa dá. Umožnili sme návrat vlkov minulých, nie je to pôvodná pointa vášho návrhu/požiadavky ? ... :) Sme ľudia, snažíme sa.

"Nemyslím si, že by ti Smrť zrovna nevidela do hlavy, automaticky si poradila," odvetil som mu, pretože celé to bolo vlastne jedna veľká záhada. Musel som sa však zamračiť, keď mi spomenul v akom stave vôlastne žili vo svorke. Pomaly horšie ako byť tulák a brodiť sa metrovými závejmi, pomyslel som si a len chápavo na jeho slová prikývol.
Mlčky som si vypočul jeho radu. "Veď nič ani nemám v pláne riešiť, kým nevyrastú," potvrdil som Sigymu a zastavil, pretože z kopca k nám doliehal rachot kotúľajúcich sa kameňov a praskanie dreva, ktoré malému vĺčikovi prišli práve pod labky.
Ako na zavolanie sa k nám s krikom dovalil Sirius. Bol taktiež vytiahnutý do výšky, a nebol prekvpaivo guľatý. Takže si mal smolu a matka ti nelovila, pomyslel som si mierne škodoradostne na jeho účet a obrátil sa na Sigyho. "Až zoženiem pre tie gule energie nejaký seriózny dozor, určite si svoje poriešim," ubezpečil som ho ešte a pobavene sa zasmial, keď vĺča pred nami len zahlásilo, že je odvážne a určite ten nástup takto plánoval. "Hrdina, loviť už teda vieš?" Zaujímal som sa a hodil pohľad z jedného na druhého. "Sigy_toto je Sirius_" (//Z neznámych príčin mi nejde dať čiarka, nemám prehodenú ani klávesnicu...teda nešla dať :D) riekol som len a pokynul mláďaťu, že keď je také odvážne, nech sa príde zoznámiť samé.

// najhorší fagan

//Som ochotná sa zúčastniť, keby vás bolo málo, nechcela som moc, ale zas nech nejde Lennie sama :)

//Ageronský les

"Stálo by za to sa ho opýtať, koľko ho taká moc stála, tá potvora v zrúcanine nič neberie zadarmo," povzdychol som si pri jeho rozprávaní o mágii čiernobielej alfy z Asgaaru. Musí to byť užitočné, len kedy vie, že má dosť? Kde je spodná hranica? Premýšľal som, pretože i ostatné mágie si vedeli na nás vždy vybrať svoju daň.
Rozišiel som sa do tmy po pachu a neponáhľal sa. Jednak kvôli kameňom, obchádzam padnutých stromov, jednak kvôli Sigyho chromej nohe, ktorá v takom stave nebola zrovna spôsobilá na nejaké lozenie do terénov. Môžem len dúfať, že tí malí nebudú niekde v kopcoch... Hoci ako ich poznám, budú čučať niekde medzi borovicami, zdieľajú predsa náš názor na ten odporný úkryt, uškrnul som sa pre seba a po očku skontroloval Sigyho, či ide za mnou. Tichošľap to teda rozhodne nebol, no veril som, že časom sa naučí byť nepozoravaným, hoci aktuálne sme na to ani jeden nemali dôvod.
Po prekročení hraníc, ktoré boli prekvapivo označené, som zavyl najmä pre Falionove uši. Na známosť sa dávalo, že dotyčný cudzinec je so mnou, je všetko teda pod kontrolou. Sprevádzalo nás akurát tak húkanie sov a vôňa borovíc. Cítil som, že máme pred sebou posledné, pekné dni. "Sigy skoro ti až svorku v tom lese závidím, tu to zas bude peklo, koniec koncov, celú minulú zimu sme boli na juhu v oblasti púšte," riekol som, možno len tak do vetra a zaňuchal, či sa okolo nás niekto nachádza.
Prekvapivo sa mi do nosa dostal aj pach Lennie, až som neveriacky zažmurkal. Ba aj sa mi zdalo, že má stratené dvojča! Ak to nie je to prvé, poznamenal som si pre seba a s nastraženými ušami vpred som sa pobral kľukatou cestičkou pomedzi ihličnany smerom k Jedľovému pásu, pretože odtiaľ som ich cítil.
Onedlho som mal pocit, že mladého aj počujem. Koniec koncov, bol vždy neprehliadnuteľný. Zostal som však stáť na mieste a pomaly sa otočil na žíhaného, dospelého syna. "Ako sa zdá, tak sa ten tretí našiel," riekol som s úľavou hodiac očkom do tmy. "No bude s Lennie, neviem, či sa im pliesť do konverzácie, skôr by som počkal, možno príde mladý sám," navrhol som mierne neistým hlasom a prešľapol na mieste.

"Časom na to prídeš," dodal som povzbudivo, avšak následne sa mi medzi očami aj tak mihla vráska, pretože potvrdil moje obavy. Labu mal naozaj divne vytočenú a očividne aj iným spôsobom na ňu prenášal váhu. "Mrzí ma to, ale ty si poradíš, keď ti bude pomáhať i partnerka," zamával som slabo chvostom, kým mi Sigy porozprával, že sa mu snažil po úraze pomôcť aj Arcanus mágiou, no bezúspešne. "Z Arca je liečiteľ, hm?" Nadhodil som zamyslene a ponaťahoval si hnáty. Kvôli noci som mal aj nejaké obavy o tých dvoch malých, čo nám teda ešte zostali, preto som očami zablúdil k severu, kde sa skrývali pod mračnami a tmou hory.
Ppredstava Lucy ako matky však bola natoľko vtipná, že čoskoro na svoju labu aj zabudol. "Nikdy nevieš, ale byť jej partnerom, mám strach," zasmial som sa ešte v krátkosti. Sigyho nasledujúca veta s jeho názorom mi prišla úsmevná, pretože aj s ním sa môj vzťah vylepšil až o mnohé roky neskôr. "Ten stratený je hrozná držka, pozná viac nadávok ako ja," zavrtel som hlavou a s povzdychom si vybavil jedno z dvojčiat.
Pprekvapene som však zažmurkal, že sa žíhaný vlk nepoberal k odchodu, ale naopak ma prosil, aby som ho za nimi doviedol. "Môžem, jasné, len možno to bude len prechádzka pomedzi borovice, netuším, kam sa rozpŕchli," vzdychol som si a kývol hlavou, nech ma syn nasleduje nočnou tmou.

//Ragar

Atmosféra okolo nás trochu zhustla. Ja sa tu nemienim biť o argunmenty, či nejaký, čo je lepší, ach... Zavrtel som nechápavo hlavou. "Pozri jediné, čo je fakt, je ten, že ja a tvoja matka sme inú mágiu ako zem nemali,"riekol som rezignovaným hlasom. "Určite by si ale mal trénovať aj tie ostatné. Nesnaž sa potláčať niečo skôr, ako to poznáš, obvykle je to dvojitá katastrofa," stroho som sa zasmial, čo nasvedčovalo vlastnej skúsenosti. Vlastnom popálení sa na chybe, v snahe odsunúť určitú mágiu preč. A teraz na základe Sigyho myšlienky sa môžem obávať, čo im di vienka život nadelil, ak nie smrť, vzdychol som si a zahnal tieto osobné chmáry na neskôr.
Na jeho jednoduché plus ohľadom lovu s mágiou som len prikývol. Avšak keď podotkol, že neuloví ani nič, čo sa ledva hýbe, zamračil som sa. "Máš natrvalo zranenie...?" Odhadol som a snažil sa len presvedčiť sa, kde je pravda. Vedieť o tom, ako sa má. Máme vnúčatá. To je super, napadlo mi len tak mimovoľne, pretože ma táto novinka dňa stále úprimne tešila. Hoci mi to vydržalo až do noci.
Ohľadom Lucy sme sa obaja zhodli, na čo mi letmo zacukali kútiky v úsmev. "Neverím, že dospeje. Možno až bude mať svoje mladé," zhodnotil som zamysleným hlasom a rozhliadol sa do noci, ktorá nás obalila. A privítala ráznym, tpelotným skokom. Nebola mi zima, no otriasol som sa. "Rowena skoro zabila vlastného brata, ktorý polomŕtvy šiel s nami na lov, kým sa našla korisť začala mladý vyť a vrieskať a hrať urazenú - je tak trochu po Lennie," zašepkal som k svojmu príbehu spiklenecky, "tá ma teraz nechce. Alastor sa hádam už nažral a stráži ho delta s nejakou jej kamoškou, tretí? Toho asi zožrala Styx, zmizol," vzdychol som si a bolo jasné, že ma to trápilo. "Vĺčatá nám niečoi teleportovalo do púšte a Sirius sa proste dodnes nevrátil, tak uvidíme," dokončil som ešte, aby Sigy v mojom náhle dlhom monológu nestratil obraz.
Buď je to vekom, alebo mi tak chýba rodina... Uvažoval som, pretože aj syn mohol byť prekvapivý v akej že to zhoivorčiverj nálade ma našiel.
"Elisa aj Arcanus mi to potvrdili, takže u nich ti nič nehrozí," pousmial som sa povzbudivo a kývol na jeho plány pomaly sa spoznávať s novou veľkou rodinou.

Vysvetlil mi aj svoje poznatky o dedení mágie. Nnemal som však nikdy potrebu sa zaoberať práve niečím takýmto ako je genetika, bolo to nad moje sily. "Jeden z nich tú mágiu mať bude. Nemusí byť údajne vrodená, hoci sám som sa s tým nestretol. Sigy my sme v čase vášho narodenia mali len vrodené mágie, žiadnu inú, bude to zem," zakončil som to bodkou a chápavo prikývol, keď syn len skonštatoval, že niekedy by bolo možno lepšie, keby tie mágie nejestvovali. "S tým sa stotožňujem, vlk, čo si ani neuloví potravu bez mágie je chudák," zašomral som si viac menej pre seba, nepotreboval som mu nasilu vnucovať svoje názory.
Na jeho tvári po oznámení novinky nebolo moc vidieť, len čo mu trhlo labkou, ktorú mal divno vykrútenú. Len som sa na ten hnát zamračil, ale nijak inak to nekomentoval. Bol som rád a vlastne mi to aj stačilo, že by som ho mohol s nimi zoznámiť. "Lucy odmieta prijať skutočnosť, že existujú, hoci ich videla," uškrnul som sa a bol rád, že žíhaný vlk má trochu iný spôsob premýšľania a nemyslí až tak horúcou hlavou.
"Tak sa mi zdá, že jedno z vĺčat, ten čas letí, že to už vie vyť," zhodnotil som s nádychom nostalgie v hlase a po Sigym len žmurkol. "Sú veľkí a najmä veľmi samostatní a odvážni skúmať svet, nedajú sa moc kontrolovať, poradia si," dodal som ešte, kým sme začali rozoberať Sigyho novú alfu, ktorou bol Lenniin brat. Pri zmienke Elisy som potlačil úškrn. Nie je ideálna, napadlo mi. "Zvolil si rozumne. Tak dúfam, že sa vám tam bude dariť s malými," poprial som mu so zamávaním chvosta. "Je to príjemný les nna život, všetkého v okolí máš dostatok a zavše spom počul, že s Asgaarom uzavreli dohodu a svorky si medzi sebou pomáhajú," nadhodil som, pretože sa mi v hlave čosi z dávna vybavilo, že by tyo tak mohlo byť, keď mi tpo niekto vravel.

Nad jeho neistými slovami o tom, ktorá z tých mágií asi môže byť vrodená som sa musel zasmiať. Stále mierne naivný, pomyslel som si a nečakal s odpoveďou. "Nemáš mať akú inú mágiu, než Zem. Vrodená mágia Siany a aj moja," dodal som mu uchádzajúce informácie a pozrel naňho svojimi zelenými očami. Talentovaný, poznamenal som si pre seba, keď mi rozprával, že aj tá čierna beštia mu daný aspekt potvrdila. Veď od nej samotnej má určite niektoré z mágií.
Len som kývol na výsledok jeho rozhovoru s Lennie. "Alebo možno sa tomu tak nebrániť, naučiť sa počúvať, používať mágiu a potom skúšať opačný efekt. Utlmenie býva mnohokrát ťažšie, napríklad ako ten blesk, ktorým si niekoho trafil," vysvetlil som mu svoj názor na túto vec a poobzeral sa, ča sa z kríkov náhodne nevyrúti vreštiace vĺča - jedno z dvojčat. Našťastie sa asi rozhodli zostať v horách. Zato Sigy mi dal návrh, či sa s ním neprejdem k veľkému jazeru. "Úprimne je tu ešte jedna vec, teda skôr tri, ktoré ma držia v horách. Lennie pred letom porodila tri vĺčatá, čiže máš nevlastných troch súrodencov." Odmlčal som sa a skúmal jeho tvár. Sigy mohol vedieť, že som nikdy nejako neokecával veci, ale hovoril som priamo - koniec koncov on ukázal to isté. "Nebudem sa vyhovárať, môže za to Elisa a nejaká jej zákerná mágia emócií, no na druhú stranu... Asi to už chápeš aj sám, keď máš svoje," opatrne som sa pousmial a švihol chvostom, pričom som pohľad stočil na hory. Doľahla k nám ozvena vlčieho vytia. Nemal som potrebu sa náhliť. "Inak skús sa zoznámiť s vašou novou alfou. Lennie o ňom tvrdí, že je to pomerne egoista a blb, ale čo ja o tom môžem vedieť," odfrkol som si a zároveň zívol. Keď som si premietal v hlaver, že Alastor tam niekde loví (a hádam nie je lovený), dostal som tiež hlad. Zároveň sa mi tam nechcelo veľmi ponáhľať.

//Ďakujem ti za veľmi peknú odozvu :) Výška odmeny je podľa získaných bodov od jednotlivých porotcov, ja som určila len spôsob rozdania odmien :)

Kým som čakal na odpoveď, v hlave sa mi rojilo množstvo myšlienok a spomienok. Samozrejme, že na mňa padla aj trošku nostalgia, pretože pri pohľade na dávno dospelého syna, teraz už i s partnerkou po boku mi došlo, že nič netrvá večne a čas nepozná pauzu. Videl som na ňom, že to nie je viac to ustráchané vĺča, plachý vlk. Bol zdržanlivý vo svojej odpovedi, čo, ako som pochopil, mal zrejme aj po mne. "Si šťastný?" Odpovedal som mu otázkou a prehliadol si ho. Bola skôr rečnícka, pretože som mal z neho pocit, že žije svoj život konečne naplno. Stačilo prekonať žiaľ... Ale čo ja som komu mal čo hovoriť, sám som sa so svojimi démonmi nedokázal vysporiadať.
Rozhovor sa pohol ďalej a udivene som zažmurkal, koľko že to mágií ten môj syn ovláda. "Ja len viem,, že s vrodeným živlom si si sadol a vieš zem ovládať trochu možno aj na vyššej úrovni, ako ja," smutne som sa pousmial, pretože táto skutočnosť predsalen trochu zabolela ego. Oznámenie o takmer - úmrtí Skylieth mi však navodilo na tvár pobavený výraz, hoci sa to až tak nehodilo, takže moja tvár bola razom vážna, keďže Sigyho to zjavne trápilo. Slnečné ráno razom zmizlo, prihnali sa mračná a z diaľky sa ozvalo hromobitie. Vytiahlo to zo mňa dosť síl, hoci mi práve konečne došlo, že konkrétnu mágiu, o ktorej bola reč, ovládam skoro majstrovsky. Trochu cviku. "Musíš vedieť kontrolovať aj vlastné emócie, mágiu počasia mám aj ja, zvládnem ti hodiť blesk na počkanie, no prečo sa zbytočne vysilovať. Používam ju len pri túlanéí sa, cez zimu to bol vítaný bonus, museli sme zdrhnúť až do púšte, pretože sme so sebou vliekli sirotu, ktorú si Lennie adoptovala za vlastnú," rozhovoril som sa a mierne si odkašľal. Pri zmienke danej siroty a adopcie od Lennie som len zaškrípal potichu zubami. Aj tak to zhebne, kým to nebude mať tucet mágií a nebude mať vyššie IQ, dodal som si pre seba.
"Nájdi si niekoho, kto bude ochotný byť figurantom na tú mágiu. Alebo sa opýtaj života," navrhol som mu s miernym úsmevom a ponaťahoval sa. "S počasím ti pomôcť viem, môžeme sa občas stretnúť a trénovať, niekomu prípadne urobiť nervy s dažďovými prehánkami, taký Asgaar by si vodu zaslúžil..." usmial som sa potmehúdsky a žmurkol. "S tvojou nejakou extra mágiou ti, žiaľ, neviem pomôcť. Len poradiť. Všímaj si veci, ktoré danú moc spustia, skús ju spustiť sám od seba. S tréningom myšlienok by ti vedela zaisto pomôcť Lennie, má myšlienky ako vrodenú mágiu," poradil som mu a zároveň tak visela vo vzduchu možnosť častejších návštev. Beztak sa presťahoval synátor s rodinkou bližšie.
"Negratuluj, roky mám chuť do tej vlčice napáliť blesk a osud to miesto toho zariadi tak, že sme pár," zasmial som sa stroho a zavrtel nad tou podivnosťou života hlavou. "Je rázna, no náš vzťah nie je nič romantické," upresnil som mu trošku naše fungovanie. "Darí sa..." zaskol som sa pri odpovedi na jeho otázku, pretože mi potvrdil to, čo sám pred momentom načal. Vĺčatá. Jeho. Moje vĺča má... dospelý vlk, má vĺčatá, rodinu... Vstrebával som zopár minút túto novinku a rozčarovaním vôkol vyrástli trsy margarét, kde sa len vlk pozrel. Zadíval som sa na rannú oblohu a mraky od mágie, ktoré postupne mizli a svietilo na nás znovu ráno. "To už mám vnúčatá?" Požadoval som neistým hlasom potvrdenie, hoci som odpoveď už poznal. Heather a Flynn. Akí asi sú? Uvažoval som, zatiaľ čo som sa vysporiadaval s vnútornou neistotou, ako k takto veľkej novinke pristúpiť.
Napokon som sa len zodvihol a podišiel k synovi, pričom som si vo vlčom objatí skrz neho prehodil na krátky moment krk a následne ustúpil. Nebol som práve stvorený na nežné a milé gestá. "Som za teba nesmierne rád, Sigy," povedal som mu úprimne hľadiac do jeho zlatých očiek. "Nakoniec ti život pripravil vlastnú cestu so svojou rodinou,"" pousmial som sa a šťastne zamával cjhvostom, čo tiež bolo jedno z gest, ktoré som dvakrát nepoužíval.

Pozdravili sme sa a na Sigym sa zdalo, že ani nevie moc kde začať. Zvedavo som naklonil hlavu, pretože sa mi nezdalo, že by sa cez pol Gallirei trepal len tak preto, aby ma videl. Všetrko je možné, že, podotkol som si pre seba poznámku a počúval jeho rozpravu o cestovaní s Lylwelin. V krátkosti som si v hlave vybavil zlatavý kožúšok pomerne odmeranej vlčice, ktorá isto nebola len nejaká hlúpa krasotinka. "Dali ste sa dokopy?" Vybafol som naňho prvú informáciu, ktorú som si už tak-nejak potreboval upratať a utvrdiť sa v niektorých veciach. Povzbudivo som klepol pár ráz chvostom o zem. "Aké novinky ti zdelila tá potvora?" Vyzvedal som, hoci môj hlas klesol na bod mrazu, akonáhle sme riešili čiernu beštiu zo zrúcaniny. Moja posledná návšteva ma takmer stála život, a to všetko kvôli cudziemu faganovi, ktorého sa mi nepodarilo pochovať zaživa.
Moja hlava ani tak nepobrala nejakú zmienku o vĺčatách ako to, že sa presťahovali do svorky, kde žije údajne nepodarený brat Lennie. "Alfa je bratom Lennie, iste si na ňu spomínaš, trojfarebná, tyrkysové oči," opísal som ju v krátkosti a snažil sa v hlave si vybaviť, či vlastne vie, že som sa ja s ňou zas tak nejako dal dokopy. "Aj ja mám zopár noviniek, s Lennie som sa tak nejak dal dokopy, v podstate počas túlania sa, hoci nie vždy je to ideálna spoločnosť," zabrblal som nevrlo, pretože tá vlčica mi vedela fakt piť krv aj nervy - a to pomerne často.
"A čo za vĺčatá...?" Nedokončil som, pretože som sa potreboval prestať dusiť kašľom, ktorý ma náhle chytil, pretože sotva som sem z hôr dobehol, rovno s,me sa pustili do takýchto siahodlhých monológov.
Posledný raz som si odkašľal s ospravedlňujúcim pohľadom na Sigyho. "Tak hádam, že vám bude v novej svorke dobre. Storm ešte žije, nevieš..?" Ozval som sa nádejne v snahe zistiť čosi o kamarátovi, ktoré=ho som tiež vwľmi dlho nevidel.