Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prekvapivo úspešne sme oddelili samicu, kde skupina s Lennie neváhala a vrhla sa okolo nej. Na moment som spomalil a zadíval sa na partnerku, ktorá sa blížila ku koristi zo zálohy. Žiaľ z obdivu v myšlienkach ma vytrhla jama, do ktorej mi zahučala noha, lebo zizanie po vlcici sa mi teda vyplatilo. Urobil som jeden kotrmelec a vyvalal sa v bahne, na čo som s kašľom vyskočil, rozdychal sa a pridal sa k vlcatam.
Veľkého samca sme síce oddelili, no stádo sa snažilo o účelné udupanie vlcej svorky zaziva, nuž bez váhania som sa zvrtol a sústredil sa na jeho nohy, ktoré by sa za normálnych okolností zaplietli do koreňov. Ale ono nič. Žiadne korene neprerazili mäkkú pôdu ani nič podobné. Takmer som zastal, pretože mágia nefungovala. "Vlčata rozožente od neho ostatné losy!" Zavyl som narýchlo po mojich dvoch mladých spolocnikoch, aby sa rozdelili a skúsili uvoľniť okolo parhateho zvieraťa priestor pre druhú lovecku skupinu. Cynthia s Ileniou samca úspešne zranili, no hoc krvacal, zviera kopalo a metalo hlavou čo to dalo.
Mojou úlohou, kým nikoho nezranil bolo však dať pozor na mladých, a preto som v tom hurhaji a blate vyhľadal syna, ktorému som čochvíľa šiel po boku a promptne skočil zubami po zmatenom mláďati losa, ktoré si to bežalo priamo na Alastora. "Rozohnať zvyšných a stiahnite sa k Jedlovemu pasu, bež za Sheyou a choďte za Lennie a zvyškom, hneď!" Štekol som po ňom prísne, no v skutočnosti mi horeli pľúca až som sa sám divil, že som zo seba niečo vyludil.
Pokúsil som sa teda aspoň pridať sa z boku k Ilenii, pričom som sa odrazil a narazil losovi do boku, takže ostatní mohli využiť jeho chvilkoveho kolapsu rovnováhy.

//priama reč je pre vlcata, Savior sa pridáva k alfe a vlciciam

//Vytrvalý Sigy, čo hrá sám so sebou zakopne a nájde si11 oblazkov :)

//Objasnite mi niekto, ako Sionn má vyzerať, ja som v tom, že je strieborno biely, šedobiely proste... :D

//Som čakala, že to ide Sirius nejako pos*ať ten lov :D

Chvíľu som si mlčky obzeral béžové vĺča, možno aj jeho meno som niekde vedel. Nedalo bz sa povedať, že to bolo mrňavé niečo, čo sme nosili v zuboch a na chrbte, kde, teraz by pri takom nosení sánku zlomila. No zároveň sa mi nechcelo veriť, že na potulkách s Cynthiou ju prekvitnutá aj niečomu zaučila, na čo som si nemohol odpustiť poznámku, po ktorej som na sebe cítil minimálne tri nevraživé pohľady, vrátane toho od Faliona. Béžová sa nejako pretlačila k Alastorovi, ktorý si len čosi šomral popod nos. Ani mne sa nepáči spolupracovať s touto pratiou, v daždi, v bahne... Ach ta naivita. Venoval som mu len prísny pohľad, aby sa sústredil a podišiel k obom vĺčatám bližšie.
//Alastor & Sheya
"Vaša úloha je jednoduchá. Vyberieme 2 kusy zo stáda, nejaké dva, ktoré sú na okraji, nie v centre," začal som pomaly rozprávať a oboch si premeral, či to tie mladé hlavy vôbec vstrebávajú. Ja sám som nemal priestor na nejaké obavy o vlastného syna či tak, nebolo nutné si predsa pripomínať, že sám som bol polochromý presne vďaka tomuto bylinožravcovi, ktorého sme šli uloviť. "Budeme musieť tie dva kusy oddeliť, čiže čo najrýchlejšie bežať - ale opatrne, všade je bahno," varoval som ich narýchlo, "a následne losy od ostatných odplašiť - štekaním, vrčaním, koristi môžete skočiť aj po boku a cvaknúť zubami, no tak, aby vás nekopol, pretože kriesiť vás tu nikto nebude," riekol som im vážne a očakával aspoň pohľafy ako takého porozumenia.
//Asi pre obe skupiny?
"Oddelím najprv jedného, jeden z niektorej skupiny nech sa ho ujme potom nadháňať, kým pomôžem vĺčatám oddeliť druhý kus, v očku mám pomerne vyžratú samicu tamto na severnom okraji, má bledý fľak na bruchu," odkašľal som si a nadýchol sa, pričom som pohľadom strelil po hnedom bode, ktorému svietil trs bledšej srsti kdesi u brucha. Losica sa hrabal v dlhej tráve, nezaujato, bez spoločnosti. "Ako druhé... čo príde pod zuby, vytím dám signál," dopovedal som jednoducho, pretože od samice tam boli asi dve menšie skupinky, záležalo, ktoré zviera si nadbehne smerom na okraj pláne.
//Alastor&Sheya
"Plížime sa k tej samici, stádo si nás všimne, začne panika, samicu treba oddeliť na okraj a hnať ju smerom jednej loveckej skupine, akonáhle uvidíte, že ostatní idú po nej, treba sa rýchlo zvrtnúť a ísť mi pomôcť s druhým kusom, pôjdem ho nadbehnúť v skôr, vás dvoch nechám, aby ste nasmerovali tú samicu k druhej skupine, zavyjem, aby ste sa potom stočili naspäť za mnou, jasné?" Opýtal som sa ich tak na všetko, hoci Falion nám medzitým venoval pár slov ako predslov.
Pred niečím, čo má pôrísť. Vvedel som, že ten okrídlenec má tak tucet mágií a vôbec by sa neobťažoval s nimi zasiahnuť, keby sa čokoľvek dalo. Mne v živote stačili mágie dve a aj tak som si vedel poradiť.

//Lets start...

Kývol som vĺčatá a syna trochu popostrčil, pretože mi prišlo, že jeho myšlienky sú zablúdené a dležité veci o love mu tam vlk musí nejako pretlačiť násilím. Ukázal som im, že sa majú prikrčiť a prikrčený bežať, obkľukou tak, aby nás náš prvýcieľ na severe nezahliadol skôr, než by bolo nevyhnutné. Bahno sa dalo celkom obísť skrz trávu, cez ktorej trsy sme sa prepchávali.
Nadišiel som si oblúk, priblížil sa tak na 50m k samici a následne vyštartoval s hlasným šteknutím, ktoré bolo povelom dvom mladým, aby vyrazili. Bolo jasné, že mne stačiť nebudú, no dúfal som, že trochu zamakajú a predvedú sa. Samica nás následne zbadala, na čo som využil rýchlosti a obišiel jej pravý bok, zatiaľ čo som dúfal, že Alastor alebo béžová zostanú na druhej strane a zabezpečia, aby sa na kopyte neotočila niekam na východ a nebežala za stádom, ktoré s ručaním začalo s pohybom po pláni.
Akonáhle zostala samica sama, len čo okolo nás bežal nejaký mladý kus, zavyl som na znamenie prvej skupine, nech okamžite vyrazia. V tom hurhaji, blate a tráve som sotva stačil spozorovať pre zmenu celkom statného paroháča, ktorý sa rozhodol robiť problémy a div, že sa zviera nepokúsilo nabehnúť na Alastora, čo som mu znemožnil prudkým výskokom, na čo som mu zubami sekol po pleci, z kgtorého prýštila krv. "Druhý!" Zmohol som sa len zavyť na mladú a Alastora, na čo som s vrčaním po ňom skočil a následne sa uhol kopytám. Stačilo to na to, aby nenasledoval losicu, ktorú prenasledovali ragarskí. Bol to však celkom vyžraný kus, ktorý by nám určite k večeri či raňajkám stačil, a preto som sa pretláčal stádom a trávou, tak, aby som ho skúsil oddeliť smerom na severozápad, hoci som potreboval pomoc tých dvoch malých darebákov, pretože pľúca mi bili na poplach.

//Trošku zmätený post, ale tak :D

//Keď vy idete za Sionnom a on ide naopak ku smrti

//Ragar

Pomaly sme postupovali dole na pláň. Najprv les, skrz ktorý sa bolo treba vymotať. Nevedel som si celkom predstaviť ako to budeme ťahať pomedzi ihličnany nazad, no to bola dilema na neskôr. Aspoň sneh je klzký, teda, mohlo by to po ňom ísť, napadlo mi, no viac som sa týmto nezapodieval, nakoľko si Lennie so mnou zrovnala krok. Prekvapivo v konverzačnej nálade, hoci sme nemali čas to rozvíjať a zbytočne vykecávať. Natočil som teda aspoň na ňu ucho, nakoľko s príchodom večera odozneli hromy a nastúpil dážď. Moja nálada klesla po bod mrazu, dalo by sa povedať.
Trojfarebnú však zaujímalo, čo je s tými vlčicami, pretože Rowena si na niečo sťažovala. "Rowena je tá posledná, čo si má sťažovať. Kvôli nej ti skoro umrelo druhé decko hladom, lebo sa správala ako rozmazanec, ktorého chceš utopiť," precedil som skrz zuby potichu. Veril som, že nepriazeň počasia náš hovor trochu utlmí, plus isto mal každý svoje vlastné problémy s labami, ktoré sa kĺzali všetkým zakaždým, keď si stopa našla miesto na rozbahnenom úseku. Ihličia totiž ubúdalo a postupne aj stromov, čakala nás šmykľavá a rozbahnená pláň. Juchú.
"Je kappa, neviem prečo, neviem koho to je sestra a je mi to jedno," doriekol som, pretože rozxoberať neponaučiteľného Siriusa bolo už zbytočné.
Lennie nám potom len kývla, skontroloval som rýchlo Alastora, či sa ťahá s nami stále a rozhliadol sa po pláni, ktorej povrch nemohol byť už viac nestabilný a klzký z dažďovej vody, ktorá sa usilovne liala z nebies. Snažil som sa radšej sústrediť na Lenniin výklad o love, mala v pláne sa zamerať na dva losy. Tie zvieratá som nemal v láske a len som si pre seba čosi protivne zamrmlal. Ku všetkému sa spoza našej kolóny vynorilo béžové vĺča, ktorému som ani na meno nevedel prísť. Teda, bola to už vlčica výškovo nám všetkým podobná, no aj tak. "Cynthia ti ešte nevysvetlila, že loviť sa chodí v ideálne čo najväčšej skupine?" Pýtal som sa mladej neveriacky. Jasné, len tak si osem vlkov vrátane alfy ide na prechádzku pomerne ďaleko od hôr, v daždi, inteligentné, pomyslel som si sarkasticky a napokon sa uvoľnil. "Ideme loviť, a ak nemá niekto námietky," vzhliadol som veľavýznamne k Cynthii, "tak pôjdeš so mnou a Alastorom," kývol som hlavou k mladému vĺčkovi vedľa mňa, "a pomôžeš rozdeliť stádo." Odkašľal som si a mrkol po našej hlavnej lovkyni, či nechce to béžové - teraz dosdť zašpinené vĺča so sebou. Na to som sa proste otočil na Lennie a len prikývol. "Zostaneme potom ako záloha pre niekoho, komu sa podvrtnú laby," dopovedal som tak nejak ku všetkým, pretože povrch galtavaru začínal vyzerať tragicky.

//Navrhujem v poradí dať Sheyu za mňa, nebude to mať pri love logiku, keď bude písať predo mnou, ale je to na vás...

Pomerne rýchlo sa začal zhromažďovať na mieste aj zvyšok tejto - mierne povedané - nepodarenej svorky. Áno, sam som videl nejaký ten progres a určite dosť pomohlo, že aj alfa sa k nám pridal, no beztak som niektoré myšlienky nad týmto miestom nedokázal dostať z hlavy.
Bol som však rád, že sa objavil aj Alastor co znamenalo len toľko, že lov s tými dvoma úspešne. Prežil. Preskúmal som ho aspoň pohľadom keďže sa šiel uvitat len s matkou. Zároveň za ním sa z čistá jasná, ako duch, zjavila aj Ilenia sprevádzaná Cynthiu. Spočiatku som si ju ani len nevšimol, len im kývol na pozdrav. Nemám asi dôvod byť protivny, vlca sa nám vrátilo celé, pomyslel som si a spokojne sa na malého usmial, hoci sa nedival. Beztak to bolo jedno, pretože partnerka sa najprv pýtala na jeho brata a následne mi pridelila úlohu toho, kto bude mať mláďa na starost. Moje ego si chcelo urazene odfrknut, no zaťal som zuby a zmieril sa s tým, že som proste starý a napriek evidentne lepším schopnostiam by som za nimi zaostával.
Lennie mi však aj tak venovala pohľad, ako by sa dívala na hlúpy prízrak, či snáď ducha, skrz ktorého sa diva na strom za mnou. Práve preto som nič nevravel a radšej ticho pozdravil Severku, ktorá prišla kúsok pred Falionom spolu so Starlingom, ktorý bol asi dosiaľ v jaskyni ci kde.
Lennie sa však ujala slova a ja som jej venoval len pohľad plný pýchy, pretože mala dôležitú funkciu a bol som rád, že to berie zodpovedne napriek nespokojnosti s naším miestom pobytu. Následne som Alastora posunul, nech ostatní prejdú - teda najmä Falion na čele s Lennie a zaradili sme sa dozadu konvoja, smerom na juh na plane.
Až keď sa ku mne troj farebná pridala, rozhodol som sa odpovedať aspoň v krátkosti. "Sirius sa rozhodol, že ho budem naháňať po horách, tak ho stráži Sigy," riekol som jej a skulil ockom sledujúc emócie na jej tvári. Ci ma bude brat ďalej ako ducha, čo bolo asi aj lepšie, ostatní nemuseli vedieť, že medzi nami vládne akýsi tichý spor.

//Cez jedlovy pas na galtavar

//Lennie, Savior, Starling, Alastor, Ilenia, Cynthia, Severka, Falion <- ak je to všetko, tak to vyhodím do smečka - chatu pre prehľadnosť :)
Lennie nejaké tempo na písanie stanovené, po ktorom sa automat. preskakuje...?

//Pretože nemusí Cynthiu, čiže logicky aj všetko čo sa s ňou kamaráti, nič viac za tým nebolo

//Na základe čoho konkrétneho píšeš homofobny, hm? Pretože žiadny prejav znechuteniá ani nič iné herne nijako neprebehlo.
Cynthia detto.

//Zúčastním sa, akonáhle nebudem mať čas, píšem, nech ma preskočíte :))

Napokon som prestal vnímať aj počasie, ponevieral som sa pomedzi mladé stromy kamsi dole z kopca, smerom k Jedľovému pásu. Sigymu som len krátko zavyl, že som neďaleko, pretože Alfe om aj tak predtým oznámil, že tu nejaký čas bude pobývať. Beztak keď bude počuť zvolávanie svorky, dôjde mu to, je to bystrý vlk, dodal som si pre seba a ako na zavolanie sa horami rozoznelo vytie Lennie, ktorej sa hlas nezachvel azda ani jediný raz.
Aj by som bol zabudol, že ona je tu vlastne s funkciou lovca, hoci je stále kappa a môže byť nespoľahlivá a ana všektých sa vykašľať. Chvíľu som zaváhal, či hodím takto na syna toho satana, no napokon som usúdil, že keby Sigy chce, utopí ho alebo od neho utečie. Sirius nemal dlhé nohy, nezabehol by s tou lenivosťou cez hory ďaleko.
Hladný žalúdok a povinnosť nejaká tá vnútorná ma donútili nasledovať pach partnerky, ktorá čakala, či sa k nej ktosi pridruží. Vedel som si predtsaviť, že ak by to bolo na nej, ide na lov sama a pre seba.
Onedlho počas chôdze a preplietania sa pomedzi ihličnan,y sa mi v medzerách zjavil záblesk sivočiernej srsti, pričom v dohľade som mal ako prvé aj béžovú labku, čiže trojfarebný kožuch som si naozaj nemohol pomýliť,. Zavše čuch mi ešte slúžil.
Došiel som pomerne potichu, nakoľko som sa neponáhľal a skôr sa plížil, na rozdiel od našich nepodarených vĺčat. Mal som trošku obavy, koľko je asi Lennie v horách a čo vcšetko jej kto stihol vyzvoniť. Sím som nebol zo spoločnosti Alastora a tej novej členky nadšený, bolo to toxické.
Tento guláš som sa však snažil zahnať a vyčarovať na tvári aspoň nepodarený úsmev, pretože moje vnútorné rozpoloženie sa so smiechom či čímsi tak pozitívnym proste vylučovalo. "Ahoj," prehodil som tichým hlasom a pohľad mi na pár sekúnd zmäkol, len čo som si ju očami skontroloval a nenašiel na nej žiadne rany či vykrivené končatiny, ktoré by sa podobali tej Sigyho. To je nepochopiteľné, že to má nenávratne, spomenul som si na jeho slová ohľadom zranenia a zatiaľ sa posadil na machom obrastený kameň vedľa vlčice. "Sirius sa zoznamuje so Sigym, prišiel na návštevu," oznámil som jej krotko, aby sa o to nepodarené mláďa moc nebála. Netušil som, ako jej vyhovuje tá jeho huba plná nadávok a podobne.

Neveriacky som sledoval dieru v krovi, ktorú vytvoril Sirius, keď sa rozhodol pre zbesily útek preč. Ešte aj čosi jačal. A komu to zas dajú za vinu? Nie, možno len Nesson bol taky kus vola, nemysliaceho, bez pudu sebazáchovy, to nie je po mne, odmietol som aj v duchu skutočnosť, že by mal byť jeden z dvojčiat mojou krvou. Genetika sa niekde poplietla.
Najhoršie na tom bolo, že som zachytil Sigyho pohľad. Ktovie co si myslel, ľutoval som v tu chvíľu, že nevidím druhým do hlavy.
Zihany vlk sa však rozhodol vlca nasledovať, zapocul som ich hlasy pár metrov od môjho momentálneho stanoviska. Doľahla na mňa jesenná depresia, či čosi také. Potreboval som sa rozptýliť, mal som pocit, že v živote nič nemám, hoci som zaň získal veľa. A potom len ten zlovestny pocit, že sa veci len tak nwnapriavia. Ako keď sa niekde flakate na úbočí hôr a prizenu sa tmavé mračná. Tiež to pôsobí zlovestnym dojmom, pretože je to v skutočnosti aj pravda. Tma dobre nevesti.
Rozhodol som sa však len natiahnuť si krk a nepočúvat ich rozohovr. Dôveroval som Sigymu, že mi povie všetko, čo bude dôležité a on rozumne uzná, že pre moje uši aj vhodné. Pri ňom som veril, že jeho vlastné potomstvo ak nebude výchovné, bude mať aspoň maximálnu pozornosť.
Zabratý do úvah aj o tom, čo asi budeme ako svorka konzumovať, keďže išla zima, vydal som sa pomedzi omladinu borovíc za zvukom vody. Neďaleko tiekol potok a ja už som si nespomínal, kedy som pil naposledy.

Sigy ma nasledoval mlčky a v družnom tichu sme aj stáli, kým s hlukom nedovalilo hnedé vĺča, za ktorým nasledovala hneď aj ozvena. Zamračil som sa, no maximálne som sa zmohol na to, že som Sigymu toho malého predstavil.
Sirius si však zmyslel okamžite sa motať okolo šišky na Sigyho krku, dlubať do nej packou s výhovorkou, že to je mňamka. Pretočil som oči. "Vlci nežerú šišky," zabrblal som nevrlo, pretože som s týmto potomkom strávil päť minút a už by ho chcel jeden utopiť najbližšie, kde sa len dalo. Kto toto stvoril... Po vzdychol som si, nemalo to moc zmysel komentovať.
Mladý sa potom vyprsil, že jeho veličenstvo sa baví len s odvážnymi a na to zahájil útek do hôr. "To je blbec, fakt," musel som si zanadávať, keď nám tu po vĺčati zostal len rozvírený prach, ako sa to mláďa odrážalo po kamenistej cestičke, ktorou sa vydalo hlbšie do hôr.
S povzdychom som sa obrátil na Sigyho. "Tak kašlime na to, jeho nezaujíma nič iné ako on sám, kým dospeje, tak ho niekto čapne už definitívne," riekol som rezignovane a a ni ma nehlo ho ísť hľadať. Bbola to stratená existencia, ktorá si za všetko mohla sama.

//Newlin k tej odmene pre hráčov... Nie, nikdy to neboli primárne vlcata. Bol to prívesok špeciálny obrázok.
Teraz už sa niekomu nepáčia ani prívesky, ani obrázky, niekedy pristanú aj dosť uletené nápady a nič vlastne nie je dobré.
To len k vyjadreniu, vlcata neboli zásadne ako odmena, v prvom rade výhoda svorky :)
Rovnako ako zvýšený počet charakterov (zapatrajte v pamäti) bol pod podmienkou s veľkým Ale, ze sa nebudú môcť charaktery stretnúť.